UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Harabina a členov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Dany Wänkeovej na neverejnom zasadnutí 14. júna 2018 v trestnej veci obvineného I. L., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zák., v konaní o návrhu prokurátora na vzatie do väzby, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. apríla 2018, sp. zn. 5 Tpo 29/2018, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. b/ Tr. por. dovolanie obvineného I. L. s a o d m i e t a.
Odôvodnenie
Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Banská Bystrica uznesením z 23. marca 2018, sp. zn. 0Tp 47/2018, podľa § 72 ods. 1 písm. a/, 2 Tr. por. z dôvodov v zmysle § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. vzal obvineného I. L. do väzby. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. väzbu L. nenahradil dohľadnom probačného a mediačného úradníka.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo 17. apríla 2018, sp. zn. 5 Tpo 29/2018, sťažnosti obvineného a okresného prokurátora proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.
Proti uzneseniu apelačného o súdu podal obvinený dovolanie z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Argumentoval tým, že postupom krajského súdu došlo k porušeniu jeho základných ľudských práv a základných zásad trestného konania, najmä § 2 ods. 4 Tr. por., zásady prezumpcie neviny, pretože sťažnostný súd vychádzal len z tvrdenia okresnej prokurátorky, že v prípade ponechania na slobode bude pokračovať v trestnej činnosti. Rozhodnutie tak založil na nesprávnom právnom posúdení a nesprávne rozhodol aj o jeho sťažnosti. L. nebola preukázaná vina, nebol odsúdený, nebola podaná obžaloba, trestné stíhanie je v štádiu prípravného konania, v ktorom sa tiež uplatňuje princíp prezumpcie neviny. Súdu vytkol i konštatovanie obavy z pokračovania v trestnej činnosti, lebo nebolo preukázané, že doteraz nejakú spáchal. Správnym posúdením a rozhodnutím by v danej veci bolo nahradenie väzby v zmysle § 80 Tr. por., za použitia obmedzení. Žiadal rozhodnutie krajského súdu zrušiť a nariadiť jeho prepustenie na slobodu alebo nahradiť výkon väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka suložením primeraných obmedzení.
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sa s dôvodmi dovolania nestotožnila. Neboli v prípade obvineného naplnené zákonné podmienky na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka v zmysle § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Navrhla dovolanie odmietnuť.
Predseda senátu najvyššieho súdu podľa § 378 Tr. por. dovolanie predbežne preskúmal a zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo bolo podané neoprávnenou osobou (§ 382 písm. b/ Tr. por.).
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371 Tr. por.
V zmysle novely Trestného poriadku č. 262/2011 Z. z., účinnej od 1. septembra 2011, sa rozhodnutím podľa § 368 ods. 2 Tr. por. rozumie: a./ rozsudok alebo trestný rozkaz, b./ uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c./ uznesenie o zastavení trestného stíhania, d./ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e./ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f./ uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g./ rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h./ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a/ až g/, alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
Z vyjadreného vyplýva, že obvinený (resp. osoby oprávnené v jeho prospech podať opravný prostriedok za podmienok uvedených v ustanovení § 369 ods. 5 Tr. por.), ako aj generálny prokurátor, sú oprávnenými subjektmi na podanie dovolania v zmysle § 369 ods. 2 Tr. por. len proti taxatívne uvedeným rozhodnutiam. Ide o rozhodnutia vo veci samej, teda meritórne rozhodnutia, ktorými sa trestné stíhanie obvineného končí ako celok. Za takéto rozhodnutie nemožno považovať rozhodnutie súdu o väzbe obvineného.
Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, má v trestnom procese výnimočné postavenie a bolo by nelogické jeho osobitný štatút narúšať aj možnosťou napadnúť parciálne rozhodnutia, ktorých zákonnosť a dôvodnosť (aplikácia) je posudzovaná napokon v celkovom kontexte pri rozhodovaní in meritum.
Výnimku predstavuje ustanovenie § 371 ods. 2 Tr. por., v zmysle ktorého, minister spravodlivosti Slovenskej republiky podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste.
Z ustanovenia § 371 ods. 2 Tr. por. je zrejmé, že rozhodnutia o väzbe môže dovolaním napadnúť iba minister spravodlivosti. Obvinený takéto oprávnenie v prípadoch rozhodnutia o väzbe zo zákona nemá.
Najvyšší súd na podklade vyjadreného rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.