UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Štefana Harabina v trestnej veci obvineného J. G. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., o dovolaní obvineného J. G. podanom prostredníctvom obhajcu JUDr. Ivana Kochanského proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 23. novembra 2016, sp. zn. 2 To 69/2016, na neverejnom zasadnutí konanom 13. júna 2017, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvineného J. G. sa odmieta.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Nitra z 10. augusta 2016, sp. zn. 2 T 65/2015, bol obvinený J. G. uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. a to na skutkovom základe uvedenom v skutkovej vete výrokovej časti citovaného rozsudku.
Za to mu bol podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. za zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák. a nezistenia žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zák. postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obvinenému výkon trestu podmienečne odložil.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. a) Tr. zák. obvinenému uložil aj povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako päť metrov, nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného, nekontaktovať ho telefonicky, písomne alebo akoukoľvek inou formou.
Na podklade odvolania obvineného voči skôr uvedenému rozsudku okresného súdu Krajský súd v Nitre rozsudkom z 23. novembra 2016, sp. zn. 2To 69/2016 rozhodol tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a sám na podklade § 322 ods. 3 Tr. por.obvinenému podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. prihliadnuc na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) Tr. zák. a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák. s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., 57 ods. 1 Tr. zák. uložil peňažný trest vo výške 800,- eur (osemsto eur).
Podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. vyslovil, že zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd obvinenému ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.
Proti rozsudku krajského súdu podal prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. obvinený J. G..
V rámci uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. obvinený namietal posúdenie skutku, z ktorého bol uznaný vinným ako prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. trvajúc na svojom tvrdení, prezentovanom už v podanom odvolaní, že predmetná právna kvalifikácia nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, majúc za to, že neboli preukázané zákonné znaky tohto trestného činu, ktoré v podanom dovolaní podrobne analyzoval. Hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania prezentoval názor, že minimálne objektívna stránka predmetného prečinu nebola naplnená.
S poukazom na uvedené skutočnosti obvinený podaným dovolaním žiadal, aby dovolací súd rozsudkom podľa § 386 ods. 1, ods. 2 Tr. por. vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 23. novembra 2016, sp. zn. 2 To 69/2016 a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanovení § 360 Tr. zák. a aby podľa § 386 ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre, ako aj rozsudok Okresného súdu Nitra z 10. augusta 2016, sp. zn. 2T 65/2015 zrušil, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Okresnému súdu Nitra prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
V súlade s ustanovením § 376 Tr. por. prvostupňový súd dovolanie obvineného J. G. doručil na vyjadrenie stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté.
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Nitra vo svojom vyjadrení k dovolaniu obvineného vyslovila názor, že dovolací dôvod nie je daný a dovolacie tvrdenia obvineného nezodpovedajú stavu veci. Z odôvodnení rozhodnutí súdov obidvoch stupňov podľa nej vyplývajú všetky skutočnosti relevantné pre posúdenie otázky viny a právnej kvalifikácie konania obvineného. Navyše uviedla, že má tiež za to, že obvinený sa podaným dovolaním napriek uplatnenému dovolaciemu dôvodu v podstate domáha opätovného preskúmania vykonaného dokazovania a zmeny správnosti a úplnosti zisteného skutku, čo je v rozpore s § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.
Poškodený O. I. v písomnom vyjadrení k dovolaniu obvineného uviedol, že aktivity obvineného voči jeho osobe a jeho priateľke sa nezmenili, čím sa podstatne znížila kvalita jeho života. Na svojich výpovediach voči obvinenému v priebehu trestného stíhania trvá a trest, ktorý bol obvinenému uložený považuje za neprimerane mierny a bez výchovného účinku.
Vyjadrenia okresnej prokurátorky a poškodeného O. I. boli zaslané na vedomie obvinenému i jeho obhajcovi. Títo sa však k nim nevyjadrili.
Najvyšší súd zistil, že dovolanie proti napadnutému rozsudku je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. a), h) Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na zákonom určenom mieste (§ 370 ods. 3 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372 a § 373 Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por., a nie je daný dôvod na postup súdu podľa § 382 písm. a), písm. b), písm. d), písm. e) ani písm. f) Tr. por.
Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že dovolanie obvineného J. G. nie je dôvodné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb, ktoré by svojím charakterom mohli mať výrazný vplyv na konanie a jeho procesný výsledok, a preto je potrebné ich odstrániť, a ktoré sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.
Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, práve naopak z ustanovenia § 385 ods. 1 Tr. por. expresis verbis vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Podľa ustálenej praxe dovolacieho súdu vo vzťahu k výkladu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. je potrebné uviesť nasledovné:
Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku (§ 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.) sa rozumie nesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie zistenie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin alebo, že išlo o iný trestný čin alebo obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa súdeným skutkom dopustil. Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až § 30 Tr. zák.), prípadne zániku trestného činu (najmä § 87 Tr. zák.), prípadne pochybenie súdu pri uložení úhrnného trestu a spoločného trestu (§ 41 Tr. zák.), súhrnného trestu (§ 42 Tr. zák.) a pod. Je však potrebné uviesť, že dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu. Nie je tak legitimovaný posudzovať ani úplnosť a správnosť skutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní, a rovnako ani hodnotenie v tomto konaní vykonaných dôkazov. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať.
Preskúmaním obsahu predloženého spisu najvyšší súd zistil nasledovné skutočnosti:
Pokiaľ sa pre naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. vyžaduje nesprávne hmotnoprávne posúdenie skutku, respektíve nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia, už z povahy veci nemôže byť daný inými skutočnosťami.
Z konkrétneho obsahu dovolacích námietok obvineného ale vyplýva, že sú vo svojej podstate vyjadrením nesúhlasu obvineného s rozhodnutím odvolacieho súdu v otázke ustálenia tých skutkových okolností, ktoré sú vyjadrením jeho konania ustáleného v skutkovej vete výroku prvostupňového rozsudku, namietajúc nedostatok preukázania týchto skutkových okolností relevantnými dôkazmi a obvinený v podstate napadol spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov súdmi obidvoch stupňov a tieto zároveň sám hodnotil zo svojho uhla pohľadu, opakujúc argumentáciu totožnú s tou, ktorou dôvodil v odvolacom konaní.
Vzhľadom na konštatované, keďže, ako už bolo uvedené, v rámci skúmania danosti dovolacieho dôvodupodľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., t. j. či dovolaním napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení, dovolací súd nemôže skúmať alebo meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku, ale je vždy viazaný konečným skutkovým zistením, dovolací súd musel usúdiť, že predmetné námietky obvineného J. G. sú zjavne neopodstatnené. V rámci tohto dovolacieho dôvodu totiž môže dovolací súd len posudzovať, či súdy nižšieho stupňa na pevne a nemenne zistený skutkový stav, aplikovali správne ustanovenia Trestného zákona.
To znamená, že vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého, prípadne druhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, ale aj proti rozsahu vykonaného dokazovania a hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa.
Medzi skutkové zistenia poňaté do skutkovej vety výrokovej časti prvostupňového rozsudku, ktorú krajský súd prevzal pritom patrí aj konštatovanie, v zmysle ktorého obvinený J. G. v konkrétny deň a čas na konkrétne ustálenom mieste po tom, čo pristúpil k autu, v ktorom sedel poškodený O. I., ktorý tam chcel zaparkovať, lebo prišiel na uvedenú adresu na návštevu pani Y. A., začal naňho kričať, či ide jebať hore, urážal ho vulgárnymi nadávkami, kričal po ňom, že má šťastie, že ich nenašiel v aute spolu, lebo by sa to inak skončilo, až nakoniec pokľakol na chodník a povedal, že prisahá na pamiatku svojej zosnulej matky, „zajebal by som Vás obidvoch a rozjebal celé auto, a to urobím, keď Vás niekde spolu stretnem, to je jedno na akom mieste“, pričom myslel poškodeného O. I. a pani Y. A., a že to nie je len vyhrážka, ale to oznamuje a myslí vážne, pričom si pritom opätovne pokľakol, čím u poškodeného O. I. vzbudil dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, že svoje vyhrážky uskutoční, a to aj preto, lebo mu pri tomto vyhrážaní vytrhol kľučku na dverách auta, keď sa pokúšal násilím otvoriť dvere auta a dostať sa k poškodenému.
Viazaný uvedenými skutkovými závermi, dovolací súd preskúmal obvineným vznesenú námietku nesprávnej právnej kvalifikácie skutku ako prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák.
Podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. prečinu nebezpečného vyhrážania sa dopustí ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu.
Uvedená skutková podstata vyžaduje situáciu, v ktorej existuje možnosť vzbudenia dôvodnej obavy, netreba, aby táto obava naozaj vznikla. Samotná vyhrážka musí byť mienená vážne, avšak nie z hľadiska úmyslu jej naplnenia, ale z hľadiska úmyslu jej vyslovenia, teda, že ju človek chcel vysloviť a mala pôsobiť ako vyhrážka. Zároveň úmysel musí smerovať k takému spôsobu vyjadrenia vyhrážky, aby bol spôsobilý vyvolať dôvodnú obavu z tejto vyhrážky.
Vzhľadom na uvedené dovolací súd musel konštatovať, že formulácia skutku vo výrokovej časti rozsudku prvostupňového súdu plne zodpovedá kritériám prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. Z ustálenej skutkovej vety vyplýva prečo v posudzovanom prípade u poškodeného existovala možnosť vzbudenia dôvodnej obavy z konania obvineného.
Ustálené skutkové závery (ktorými je dovolací súd viazaný), preto bez akýchkoľvek pochybností odôvodňujú právnu kvalifikáciu konania obvineného J. G. podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., keďže sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu o jeho život a zdravie.
Vychádzajúc z uvedeného, vymedzenie skutku tak, ako bol ustálený už prvostupňovým súdom (ktoréhosprávnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť), neumožňuje ani dovolaciemu súdu dospieť ohľadom jeho právnej kvalifikácie k inému záveru.
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.