4Tdo/34/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Harabina a sudcov JUDr. Martin Piovartsyho a JUDr. Pavla Farkaša, v trestnej veci proti obvinenej Y. W., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, 2 písm. a) a iné Tr. zák., vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 5 T 35/2012, prerokoval na neverejnom zasadnutí 14. marca 2017 dovolanie, ktoré podala obvinená proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 12. mája 2015, sp. zn. 1 To 35/2015 a takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvinenej Y. W. s a o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Nitra 20. januára 2015, sp. zn. 5T 35/2012, bola obvinená Y. W. uznaná za vinnú z prečinov nebezpečného vyhrážania podľa §§ 360 ods. 1, 2 písm. a), 138 písm. a) Tr. zák. a ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu na tom skutkovom základe, že

25. mája 2009, v čase okolo 13:00 hod., bez povolenia vstúpila na priľahlý pozemok rodinného domu č. XXX, v obci O. H., ktorého majiteľkou je W. W. a W. K., čo je riešené v inom trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 1T/121/2013 a následne sa verbálne vyhrážala zabitím a podpálením domu W. K., ktorá bola v tom čase na návšteve u svojej matky W. W. a po týchto vyhrážkach zaútočila drevenou rúčkou motyky na hlavu W. K., ktorá si pred útokom chránila temeno hlavy a tak obžalovaná udrela W. K. po pravom predlaktí, čím jej spôsobila pomliaždenie pravého predlaktia s krvnou podliatinou, ktoré zranenie si, podľa znaleckého posudku, vyžiadalo u poškodenej W. K. dobu liečenia a PN najmenej 10 dní.

Za to jej bol uložený podľa §§ 360 ods. 2, 36 písm. j), 37 písm. h), 38 ods. 2, 41 ods. 1, 49 ods. 1 písm. a), 50 ods. 1, 2, 51 ods. 4 písm. a), e)Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody osem mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu dvanásť mesiacov a povinnosti spočívajúce v príkazoch úmyselne sa nepriblížiť k poškodenej W. K., na vzdialenosť menšiu ako päť metrov, nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia a osobne sa jej ospravedlniť.

Poškodenú W. K. v zmysle § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal s nárokom na náhradu škodu na občianske súdne konanie.

Krajský súd v Nitre uznesením z 12. mája 2015, sp. zn. 1To 35/2015 podľa § 319 Tr. por. zamietol odvolanie obvinenej.

Obvinená podala dovolanie proti uzneseniu krajského súdu. Domáhala sa ním, vysloviť porušenie zákona v jej neprospech z dôvodov podľa §§ 371 ods. 1 písm. i), k) a 374 ods. 3 Tr. por. Prvostupňový a ani odvolací súd sa nevysporiadali s vyjadreniami znalca MUDr. Kónyu, že opakované udieranie je vylúčené, lebo nie je pravdepodobné, aby obvinená viackrát trafila to isté miesto. Mohlo ísť len o jeden útok. Znalec pripustil, že zranenie poškodenej mohlo vzniknúť aj jej pádom. Poškodená vyhľadala lekárske ošetrenie až 27. mája 2009. Svedecké výpovede matky a brata poškodenej sú účelové a tendenčné. Súdy neodstránili rozpory vo výpovediach poškodenej a jej matky. Nerešpektovali zásadu in dubio pro reo. Neprávny postup súdov obidvoch stupňov bol i v prelomení zásady ne bis in idem. Incident z 25. mája 2009 bol predmetnom priestupkového konania, vedeného na Obvodnom úrade v Nitre pod sp. zn. Pk - 1426/2010/11533, ktoré bolo 3. januára 2011 právoplatne zastavené, nakoľko spáchanie skutku, o ktorom sa v predmetnom priestupkovom konaní konalo, nebolo obvinenej z priestupku preukázané. Prvostupňový súd v rámci hodnotenia dôkazov a posúdenia viny obvinenej prekročil rámec voľnej úvahy, a preto je rozsudok nesprávny. Tento nedostatok neodstránil ani odvolací súd. Navrhla zrušiť uznesenie krajského súdu, resp. aj rozsudok okresného súdu, ktorý mu predchádzal a prikázať odvolaciemu súdu a v prípade zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa, okresnému súdu, aby vec znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátor sa k dovolaniu nevyjadril.

Poškodená označila dovolanie za neopodstatnené a nedôvodné. Navrhla ho odmietnuť.

Najvyšší súd, ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie je prípustné, bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§§ 368 ods. 1, 369 ods. 2 písm. b), 370 ods. 1, 3 Tr. por.). Po preskúmaní veci zistil i to, že je potrebné ho odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c) Tr. por. ).

Treba zdôrazniť, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu predpokladaného v § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť v zmysle § 382 písm. c) Tr. por.

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdov je určený na nápravu výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, ako to vyplýva z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. a) až l) Tr. por., resp. aj v zmysle § 374 ods. 3. Tento opravný prostriedok neslúži na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňať, prípadne korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je všeobecnou - treťou inštanciou zameranou na preskúmanie všetkých rozhodnutí súdu druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa zásady ústnosti a bezprostrednosti, v konaní o dovolaní sám vykonávať. S poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením dôkazov nie je možné vyvodiť dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.

Zákonná formulácia tohto dovolacieho dôvodu vyjadruje, že dovolanie je určené na nápravu právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo inýchskutočností podľa noriem hmotného práva. To znamená, že s odkazom na dôvod uvedený v § 371 ods.1 písm. i) Tr. por., nie je možné domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené.

Obvinená nenamieta právne posúdenie zisteného skutku ani nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia, ale namieta samotné zistenie skutku zo strany súdu prvého stupňa, resp. odvolacieho súdu. Obsahom dovolania sú námietky proti skutkovým zisteniam súdov oboch stupňov a k hodnoteniu dôkazov z pohľadu ustanovenia § 2 ods. 10, 12 Tr. por.

Najvyšší súd v rámci dovolacieho konania pripomína, že v zmysle § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Z tohto ustanovenia vyplýva, že dovolací súd nemôže preskúmavať úplnosť a správnosť skutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní. Trestný poriadok preto dovolateľovi neumožňuje na základe tohto dovolacieho dôvodu namietať nesprávnosť zisteného skutku, ani nesprávnosť hodnotenia dôkazov, ani neúplnosť vykonaného dokazovania.

Dôvody dovolania podľa obsahu sa týkajú výlučne namietania správnosti a úplnosti zisteného skutku a hodnotenia dôkazov v rozsudku. Nejde o námietky právne, výlučne ktoré dovolacie dôvody pripúšťajú, ale o výhrady skutkovej povahy, ktoré nie sú prípustné. Namietané dôvody v dovolaní nemajú vplyv na komplexné posúdenie trestnej zodpovednosti obvinenej, trestnosti skutku a uznania viny. Dokazovaním bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obvinená sa dopustila skutku tak, ako to je to vyjadrené v rozsudku okresného súdu. Tvrdenia v dovolaní sú výslovne účelové. So závermi súdov oboch stupňov sa v celom rozsahu stotožnil aj dovolací súd.

Možnosti dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Iba z odkazu na nesprávne skutkové zistenia alebo nesúhlasu s hodnotením vykonaných dôkazov nemožno vyvodiť dovolací dôvod. Dovolanie je určené k náprave právnych chýb a nedostatkov rozhodnutia, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva. Dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je podľa § 371 ods. 7 Tr. por. prípustné.

Dovolací súd zdôrazňuje, že súdom ustálený skutkový dej znalec nevyvrátil a ani nespochybnil, pretože v skutkovej vete sa neuvádza, že zranenie poškodenej bolo spôsobené viacerými údermi, ale iba jedným úderom „......zaútočila drevenou rúčkou motyky na hlavu W. K., ktorá si pred útokom chránila temeno hlavy a tak obžalovaná udrela W. K. po pravom predlaktí,..........". Znalec síce pripustil, že zranenie poškodenej mohlo vzniknúť aj jej pádom, ale na druhej strane nevylúčil vznik zranenia úderom rúčkou motyky. Poškodená logicky vysvetlila, prečo nešla na ošetrenie hneď po incidente. Jej ošetrujúci lekár 25. mája 2009 poobede, resp. 26. mája 2009 neordinoval. Obvinenou tvrdené rozpory vo výpovediach nevyplývajú z vykonaného dokazovania, čoho evidentným príkladom je jej hodnotenie výpovede svedka O. W., ktorý z miesta odišiel predtým, než sa skutok stal, a nie až potom.

Na podklade dôvodu podľa § 171 ods. písm. i) Tr. por. najvyšší súd ako súd dovolací nie je oprávnený preskúmavať a meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku a ani hodnotiť rozsah dokazovania prvostupňového súdu a hodnotenie vykonaných dôkazov, preto tento dovolací dôvod nebol naplnený.

Potrebné je konštatovať, že skutok ako ho ustálil okresný súd, v jednočinnom súbehu napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty prečinov nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. a ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. V posudzovanom prípade zistenému skutkovému stavu zodpovedá aj právna kvalifikácia a uloženie podmienečného trestu odňatia slobody.

Skutočnosti uvádzané obvinenou nekorešpondujú s dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr.por. Tento dôvod dovolania sa zakladá na existencii právnej chyby, nie chyby skutkovej. Dovolanie obsahuje argumenty a subjektívne názory, ktoré sú len opakovaním tvrdení obvinenej na hlavnom pojednávaní a v odvolaní, stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu v zmysle písm. i) ods. 1 § 371 Tr. por., pokiaľ ide o skutkový stav zistený v rozsudku okresného súdu. V súvislosti s dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. k/ Tr. por. je potrebné uviesť, že rozhodnutie Obvodného úradu Nitra, odbor všeobecnej vnútornej správy, sp. zn. Pk-1426/2010/11533 z 3. januára. 2011, ktoré bolo k dovolaniu priložené, sa netýka skutku, ktorý bol predmetom trestného konania na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 5T 35/2012 (.....25. mája 2009, v čase okolo 13:00 hod.......). Je to zrejmé z výroku rozhodnutia o priestupku (...... tým, že 26. mája 2009 o 14.28 hod.......). Totožnosť skutkov daná nie je. Aplikácia ustanovenia § 9 ods. 1 písm. e) Tr. por. neprichádzala do úvahy ani len v rovine teoretickej (fakultatívna možnosť zastavenia trestného stíhania podľa § 215 ods. 2 písm. b) Tr. por.). Ustanovenie § 374 ods, 3 Tr. por. neobsahuje ďalší osobitný dovolací dôvod, ako sa mylne domnieva obvinená. Z tohto ustanovenia vyplýva len to, že ak sú dané dovolacie dôvody, môžu byť vytýkané aj vo vzťahu ku konaniu pred súdom prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Vždy však musí byť daný niektorý z dovolacích dôvodov v zmysle § 371 Tr. por. Ak taký dôvod nie je daný, nie je vo vzťahu ku konaniu na súde prvého stupňa čo vytýkať. Aj v tejto súvislosti je dovolanie obvinenej nedôvodné. Chyby v dovolaní vytýkané nezodpovedajú označeným dôvodom dovolania a ani inému dovolaciemu dôvodu podľa Trestného poriadku.

Rozhodnutia súdov oboch stupňov sú zákonné a správne odôvodnené. Nie sú prítomné dôvody dovolania v zmysle § 371 ods. 1 písm. i), k) Tr. por. Dovolací súd bez preskúmania veci dovolanie obvineného odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.