UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Dany Wänkeovej v trestnej veci obvineného Ing. O. S., pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák. a iné, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 2T/185/2016, na neverejnom zasadnutí dňa 20. februára 2019 v Bratislave, o dovolaní obvineného Ing. O. S. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. septembra 2017, sp. zn. 4To/96/2017, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvineného Ing. O. S. s a o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Lučenec z 8. júna 2017, sp. zn. 2T/185/2016, bol obvinený Ing. O. S. uznaný vinným v bode 1/ zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák. a v bode 2) z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák. na tom skutkom základe, že
1/ od presne nezisteného mesiaca a roku, najmenej však po dobu štyroch rokov, až do leta 2015, na adrese spoločného bydliska v U., O. XXXX/XX a inde sexuálne zneužíval svoju dcéru maloletú V. S., nar. XX. XX. XXXX a to tak, že ju chytal za genitálie, masíroval jej ich, pozeral jej do genitálií, čo odôvodňoval tým, že sa musí presvedčiť, či tam nemá špinu, že jej bude lepšie, ako aj hocikedy v noci ju zobudil s tým, že maloletá má horúčku a preniesol ju z jej izby do spálne, položil ju na posteľ edľa seba, stiahol si pyžamové nohavice a od maloletej žiadal, aby mu rukou masturbovala pohlavný úd a to až do jeho sexuálneho vyvrcholenia a tiež ju obchytkával na intímnych miestach počas toho, ako sa kúpali v bazéne,
2/ od presne nezisteného dátumu roku 2006 na adrese spoločného bydliska v U., O. XXXX/XX, mal neopodstatnené žiarlivostné prejavy voči svojej družke Ing. O. Z., nar. XX. XX. XXXX, kde ju podozrieval z mimopartnerských vzťahov, vyhrážal sa jej, že ju pripraví o strechu nad hlavou, že ju zabije, pričom sa začal vyhrážať a nadávať aj svojej maloletej dcére V. S., nar. XX. XX. XXXX, ako aj nevlastnej dcére S. Z., nar. XX. XX. XXXX, používal rôzne vulgarizmy, určoval im koľko minút samôžu sprchovať a keď tento limit prekročili, vypol hlavný prívod vody do domu, a to aj napriek tomu, že maloletá V. S. bola v tom čase v sprche a mala na sebe šampón, určoval im koľko môžu svietiť, aby neminuli veľa elektrickej energie a keď ho Ing. O. Z. prosila, aby to nerobil, vyhrážal sa jej, že ju zbije a vyhodí na ulicu, keďže dom je len jeho a použila aj slová „skurvené svine, on ich živiť nebude, radšej ich zabije" a tieto svoje vyhrážky zopakoval naposledy v presne nezistený deň mesiaca august 2016 po tom, čo sa Ing. O. Z. rozhodla od neho odsťahovať spolu so svojimi dcérami a opätovne sa jej vyhrážal zabitím, čím vzbudil dôvodnú obavu u Ing. O. Z., že svoje vyhrážky uskutoční a teda obavu o jej život, ako aj životy jej dcér.
Za to ho Okresný súd Lučenec odsúdil podľa § 201 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 41 ods. 1, § 39 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov, na výkon ktorého obvineného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Odvolania podané obvineným a prokurátorom proti predmetnému rozsudku Okresného súdu Lučenec Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 12. septembra 2017, sp. zn. 4To/96/2017, podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré bolo obvinenému doručené 11. októbra 2017, ako aj proti citovanému rozsudku Okresného súdu Lučenec podal obvinený Ing. O. S. dovolanie prostredníctvom obhajkyne JUDr. Renáty Endrödyovej.
V podanom dovolaní obvinený poukázal na dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c), g), i) Tr. por., ktorých naplnenie videl v tom, že vo vzťahu ku skutku 1 obžaloby, teda zločinu sexuálneho zneužívania, je jediným usvedčujúcim dôkazom proti obvinenému výpoveď maloletej V. S., ktorej výsluch sa uskutočnil dvakrát. Prvý dňa 15. augusta 2016, teda po začatí trestného stíhania, ktoré bolo začaté vo veci dňa 11. augusta 2016 na základe trestného oznámenia družky obvineného Ing. O. Z., pôvodne však pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a druhý dňa 2. septembra 2016, teda potom, ako mu bolo 17. augusta 2016 vznesené obvinenie. Základnou vadou napadnutých rozhodnutí vo vzťahu ku skutku 1) je skutočnosť, že sú založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom, nakoľko pri prvom výsluchu maloletej neboli dodržané špeciálne pravidlá obsiahnuté v ustanovení § 135 Tr. por. Pri výsluchu nebol prítomný znalec, nebol zistený vhodným spôsobom pomer maloletej k veci stranám a k obvinenému, význam svedeckej výpovede jej nebol vhodným spôsobom vysvetlený a nebola tiež poučená o práve odoprieť výpoveď. Maloletej nebolo vhodným spôsobom vysvetlené v akej veci má vypovedať, nebolo jej umožnené rozprávať súvisle a samostatne a boli jej kladené otázky, ktorých kladenie Trestný poriadok výslovne zakazuje. Výpoveď budí dojem navádzania maloletej k tomu, aby vypovedala tak, ako vyšetrovateľ chce, resp. o tom, o čom už vyšetrovateľ mal vedomosť z iného zdroja. Keďže však matka podávala trestné oznámenie kvôli iným skutkovým okolnostiam, vyvstáva podľa obvineného otázka, odkiaľ vyšetrovateľ získal informácie, na ktoré sa následne pýtal maloletej pri jej výsluchu.
Nezákonnosť výsluchu maloletej obvinený vidí aj v tom, že pokiaľ výsluch svedka je jediným priamym dôkazom usvedčujúcim obvineného zo spáchania trestného činu, musí mať obvinený vždy reálnu možnosť klásť takémuto svedkovi otázky, a to buď v prípravnom konaní, alebo v konaní pred súdom, inak je vážnym spôsobom porušené právo na obhajobu, poukazujúc na publikované stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 63/2009. Výpoveď maloletej z 15. augusta 2016 nebola vykonaná zákonným spôsobom, v dôsledku čoho je právne neúčinná a ako taká teda nemala byť ani súčasťou trestného spisu, nieto ešte predmetom hodnotenia dôkazov súdom. 2. septembra 2016 už bola maloletá vypočutá za prítomnosti znalca aj obhajcu, avšak došlo k pochybeniam pri výsluchu, keď maloletá bola nútená nezákonným spôsobom k výpovedi, keď jasne dala najavo, že vypovedať nechce, vyšetrovateľ jej kládol otázky a nepriamo ju nútil k výpovedi. Výsluch začal 2. septembra 2016 a z dôvodu zlyhania techniky musel byť zopakovaný. Napriek upozorneniam, že sa jedná o ďalší výsluch, ku ktorému musí byť daný súhlas zákonného zástupcu resp. opatrovníka,vyšetrovateľ výsluch uskutočnil. Keďže tento výsluch bol vykonaný bez súhlasu, je takto vykonaný výsluch nepoužiteľný. Napriek tomu sa aj prepis tohto výsluchu nachádza v trestnom spise a bol predmetom hodnotenia dôkazov.
V ďalšom poukázal na, podľa jeho názoru, neprípustný spôsob, akým sa odvolací súd snažil ospravedlniť procesné pochybenia orgánov činných v trestnom konaní, v dôsledku ktorých by mali byť svedecké výpovede neúčinné a odvolací súd sám pripúšťa procesné pochybenia pri realizácii oboch výsluchov maloletej, napriek tomu z nich nevyvodil nijaké právne dôsledky. Naopak, nedodržanie zákonného postupu pri oboch výsluchoch maloletej sa snažil zhojiť poukazom na obsah jej tvrdení pri vyšetrení znalkyňou neuvedomujúc si, že tieto nemajú a ani nikdy nemôžu mať kvalitu a povahu svedeckej výpovede, a preto na ne ako na svedeckú výpoveď ani nemožno prihliadať.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. dovolateľ vidí v tom, že bol nezákonný prvý výsluch maloletej, na čo poukázal už súd prvého stupňa, avšak nevyvodil z konštatovanej nezákonnosti žiadne právne dôsledky. Poukázal ďalej na obsah výpovede maloletej svedkyne s tým, že za dôvod trestného stíhania je možné považovať iba dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu a zároveň je nutné, aby došlo k dodržiavaniu postupu, ktorý je ustanovený v Trestnom poriadku. Preto skutkový stav nie je možné zisťovať takým spôsobom, ktorý by odporoval zákonu. Uznaním dôkazu vykonaného v rozpore s Trestným poriadkom, súdy porušili základné právo obvineného na riadny a spravodlivý proces. Výpovede maloletej sú v posudzovanej trestnej veci jediným usvedčujúcim dôkazom ohľadne skutku 1) a vzhľadom k tomu, že ani jedna z nich nebola vykonaná zákonným spôsobom, súd na ne nemal prihliadať. Ak tak neurobil, porušil tým právo obvineného na spravodlivý proces, na čom nič, podľa názoru dovolateľa, nemení ani skutočnosť, že súd prvého stupňa skonštatoval v odôvodnení svojho rozsudku, že z trestnej činnosti obvineného jednoznačne usvedčila svojou výpoveďou aj jeho družka Ing. Z. a svedkyňa Ing. V. O., čo však súd adekvátne nevysvetlil.
Bez ohľadu na pochybenia, ku ktorým došlo v trestnom konaní, obvinený ďalej poukázal na to, že skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu sa nedopustil. Trestné konanie považuje za vykonštruované. Poukázal na to, že sexuálneho zneužívania sa mal dopúšťať v čase minimálne štyroch rokov pred rokom 2015 a v tom čase matka maloletej spávala spolu s obvineným v ich spoločnej spálni. Pokiaľ by obvinený maloletú v priebehu týchto rokov prenášal dvakrát do týždňa do spálne a tam ju sexuálne zneužíval, je nemožné, aby si to jej matka nevšimla. V roku 2015 sa správanie maloletej k obvinenému dramaticky zmenilo, čo obvinený pripisoval zhoršenému vzťahu medzi ním a jeho družkou a obvinený iniciatívne vyhľadal odbornú pomoc, chcel situáciu riešiť a trval na tom, aby maloletá navštívila psychológa. Keby ju bol skutočne sexuálne zneužíval, neriskoval by, že pri prípadnom vyšetrení maloletej psychológ takéto správanie obvineného zistí. V konaní nikto neskúmal, či vyslovene nenávistný vzťah dieťaťa môže byť dôsledkom sexuálneho zneužívania. Otvorene nenávistný vzťah maloletej k obvinenému skôr navodzuje podozrenie z vedomej manipulácie dieťaťa proti otcovi - obvinenému. Bolo preto potrebné omnoho dôslednejšie skúmať a zaoberať sa obhajobou obvineného.
Vo vzťahu ku skutku v bode 2) obvinený uviedol, že absentuje presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, ktorý nedostatok nebol odstránený ani rozhodnutím odvolacieho súdu, pričom s ohľadom na vyhodnotené dokazovanie považuje napadnuté rozhodnutia za arbitrárne.
Navrhol, aby dovolací súd rozhodol, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4To/96/2017 z 12. septembra 2017 a konaním, ktoré mu predchádzalo bol porušený zákon v ustanoveniach § 317 ods. 1, § 319, § 2 ods. 1,9 a 19, § 119 ods. 2 a 4, § 132 ods. 1, 2, § 135 ods. 1, 3 Tr. por. a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v neprospech obvineného a zrušil citované uznesenie krajského súdu, ako aj rozsudok Okresného súdu Lučenec z 8. júna 2017, sp. zn. 2T/185/2016 a prikázal Okresnému súdu v Lučenci, aby vec znovu v potrebnom rozsahu prerokoval a rozhodol.
K dovolaniu obvineného podaním z 22. februára 2018 sa vyjadrila prokurátorka príslušnej prokuratúry tak, že dovolacie dôvody sú uvedené bez toho, aby bolo v odôvodnení dovolania zrozumiteľnekonkretizované, ktorý argument sa vzťahuje na ten ktorý dovolací dôvod. V súvislosti s prvým výsluchom maloletej, ktorý sa konal 15. augusta 2016, teda po začatí trestného stíhania vo veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. uviedla, že tento sa konal za prítomnosti sociálnej kurátorky a právnej zástupkyne poškodenej. Okresný súd v Lučenci vo svojom rozhodnutí uviedol, že prvý výsluch maloletej nebral do úvahy, pretože nebola správne poučená o svojom práve odoprieť vypovedať voči podozrivému, ktorý je jej otcom. Uvedené pochybenie však bolo napravené pri druhom výsluchu maloletej dňa 02. septembra 2016, ktorý sa konal po vznesení obvinenia pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. Výsluch sa konal za prítomnosti sociálnej kurátorky, psychologičky, obhajcu obvineného, právnej zástupkyne poškodenej a prokurátorky. Z doslovného prepisu výsluchu je zrejmé, že na jeho začiatku vyšetrovateľ maloletú náležite a primerane jej veku poučil o práve odoprieť vypovedať. Pokiaľ dovolateľ namietal, že maloletej nebolo umožnené rozprávať súvisle a samostatne a jej výpoveď pozostáva výlučne z odpovedí na otázky, poukázala na charakter trestnej činnosti obvineného, na povahu skutkov ako aj na jej vek. Maloleté desaťročné dieťa nedokáže súvisle a najmä samostatne uviesť podstatné skutočnosti sexuálneho zneužívania svojej osoby. Predmetný výsluch bol vedený ohľaduplne, na odpovede nebola navádzaná a v žiadnom prípade nebola do odpovedí nútená. Prokurátorka potvrdila, že došlo k zlyhaniu zaznamenávacej techniky a z prvej časti výsluchu sa nepodarilo vyhotoviť kamerový záznam, preto po odstránení technickej závady vyšetrovateľ ďalej pokračoval vo výsluchu. Poukázala tiež na rozhodnutie krajského súdu, ktorý uviedol, že hoci možno pripustiť, že výsluchy maloletej neboli vykonané v „100%-tnej kvalite", súhrn usvedčujúcich tvrdení maloletej voči obžalovanému sa nachádza nielen v jej výsluchoch, ale tieto sú obsiahnuté aj pri jej psychologickom vyšetrení pred znalkyňou.
Vo vzťahu ku skutku v bode 2) prokurátorka poukázala na to, že rozhodnutia okresného aj krajského súdu považuje za dostatočné, súdy vyhodnotili skutkové zistenia a poukázali na dôkazy, na základe ktorých došlo k vydaniu odsudzujúceho rozsudku, resp. uznesenia, ktorým bolo odvolanie obvineného zamietnuté.
Navrhla preto, aby najvyšší súd dovolanie obvineného ako nedôvodné odmietol.
Obvinený sa k vyjadreniu prokurátorky nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. h) Tr. por.), bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), osobou oprávnenou na jeho podanie (§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.) a že obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Tr. por.).
Úvodom je potrebné uviesť, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok predstavuje výrazný zásah do inštitútu právoplatnosti, ktorá v pozícii základnej vlastnosti súdneho rozhodnutia predstavuje jeho nezmeniteľnosť a záväznosť ako prejav stability právnych vzťahov a právnej istoty v právnom štáte. Z uvedeného dôvodu je dovolanie určené k náprave výlučne zákonom taxatívne stanovených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojím charakterom mohli mať vplyv na konanie a jeho procesný výsledok a ktoré je preto potrebné odstrániť. Dovolací súd je pri náprave uvedených pochybení v zásade až poslednou inštanciou, čo znamená, že preskúmava nedostatky, ktoré boli preskúmavané už odvolacím súdom a neboli ním napravené, prípadne ním boli spôsobené. Tomu zodpovedá aj obmedzenie možnosti podať dovolanie v prípade, keď neboli využité riadne opravné prostriedky [§ 371 ods. 1 (veta prvá) Tr. por. a contrario, pokiaľ nejde o zákonné výnimky uvedené v tomto ustanovení] a povinnosť namietať niektoré dovolacie dôvody najneskôr v odvolacom konaní (§ 371 ods. 4 Tr. por.).
Dovolacie dôvody, ktoré môže dovolateľ uplatňovať, sú taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie odvolanie".
Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, ale z ustanovenia § 385 ods. 1 Tr. por. expresis verbis vyplýva, že dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.
Platí tiež, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. V opačnom prípade, teda ak podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietnuť.
Obvinený v písomných dôvodoch dovolania presne nešpecifikoval, ktoré skutočnosti podraďuje pod jednotlivé ním označené dovolacie dôvody § 371 ods. 1 písm. c), g), i) Tr. por. [s výnimkou dovolacieho dôvodu § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por.].
Najvyšší súd preto považuje k dovolaciemu dôvodu uplatnenému obvineným podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. za potrebné vo všeobecnosti uviesť, že právo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu, zabezpečuje rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom na druhej strane. Je jedným zo základných práv obvineného, ktoré je zakotvené v čl. 50 ods. 3 Ústavy a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a zásada práva na obhajobu je upravená aj v § 2 ods. 9 Tr. por. Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv obvineného tak, aby v konaní boli objasnené všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného, aby páchateľ bol odsúdený len za to, čo spáchal. Právo na obhajobu sa vzťahuje na celé konanie, a preto jeho porušenie je aj dôvodom na podanie dovolania (§ 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.). Zákon pre uplatnenie dovolacieho dôvodu predpokladá len zásadné porušenie práva na obhajobu (teda nie každé porušenie práva na obhajobu).
Z obvineným uvádzaných skutočností vyplýva, že v rámci tohto dovolacieho dôvodu v podstate namieta, že vykonané dôkazy bezpochyby nepreukazujú spáchanie skutku, súd sa nevysporiadal s nezákonnosťou vykonaného výsluchu maloletej procesne použiteľnými dôkazmi potrebnými k rozhodnutiu o vine a zdôraznil, že jediným usvedčujúcim dôkazom zo zločinu sexuálneho zneužívania je výpoveď maloletej.
Vo vzťahu k týmto dovolacím námietkam je potrebné poukázať na uznesenie najvyššieho súdu z 15. decembra 2009, sp. zn. 2 Tdo 45/2009, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 7, roč. 2011, v zmysle ktorého „právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 4 Trestného poriadku). Za porušenie práva na obhajobu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, resp. uplatnení oprávnenia podľa § 2 ods. 11 Trestného poriadku. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú, a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, ktoré vyjadrujezásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu.".
Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že námietky obvineného týkajúce sa hodnotenia dôkazov (ním uvádzaných námietok vo vzťahu k obsahu a rozsahu dokazovania a vierohodnosti výpovede maloletej), nemôžu zakladať naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. Možno preto konštatovať, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku v predmetnej veci naplnený nebol.
Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. je potrebné uviesť, že ho možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom. Pokiaľ ide o porušenie zákona, v tejto súvislosti najvyšší súd už stabilne v rámci svojej rozhodovacej činnosti zdôrazňuje, že také porušenie by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru, čomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že v rámci tohto dovolacieho dôvodu možno úspešne uplatňovať aj nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov, ale len vtedy, ak mal, resp. má negatívny materiálny dopad na práva obvineného. K porušeniu práva na spravodlivý proces by pritom mohlo dôjsť len vtedy, ak by odsúdenie obvineného bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na dôkaze, ktorého vykonanie sa spochybňuje.
Z tohto potom logicky vyplýva záver, že nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov môže byť dovolacím dôvodom v zmysle § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. len vtedy, ak má, resp. mal negatívny dopad na práva obvineného. Ak sa nepreukážu takéto účinky nesprávneho procesného postupu pri vykonávaní dôkazov, potom nemožno hovoriť o naplnení dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. Aj so zreteľom na to, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1, 3 písm. d) Dohovoru by mohlo dôjsť len vtedy, ak by odsúdenie bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na dôkazoch získaných nezákonným spôsobom.
Nezákonnosť vykonaných dôkazov dovolateľ oprel o ním tvrdený nezákonný výsluch maloletej V. S., ktorá je usvedčujúcim dôkazom proti nemu. Zo spisového materiálu pritom vyplýva, že 6. júla 2016 bolo podané trestné oznámenie na obvineného pre viaceré trestné činy a 11. augusta 2016 bolo začaté trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Po začatí trestného stíhania bola vypočutá ako svedkyňa v prítomnosti sociálnej kurátorky a splnomocnenkyne poškodenej, pričom pri uvedenom výsluchu boli zistené skutočnosti týkajúce sa aj sexuálneho zneužívania. Z rozsudku okresného súdu vyplýva, že na tento výsluch súd neprihliadal pre absenciu riadneho zákonného poučenia. Po vznesení obvinenia bola maloletá vypočutá opätovne 2. septembra 2016 v prítomnosti znalkyne z odboru psychológia, obhajcu obvineného, prokurátorky, sociálnej kurátorky, ako aj splnomocnenkyne poškodenej. Bola riadne poučená, bolo možné maloletej klásť otázky. Je pravdou, že došlo v priebehu výsluchu k zlyhaniu zaznamenávacej techniky, avšak uvedený úkon možno považovať za zákonný.
Je potrebné uviesť, že dovolacie námietky smerujúce k zákonnosti vykonania tohto dôkazu, je opakovaním odvolacích námietok, s ktorými sa v podstate vysporiadal aj odvolací súd. Ani najvyšší súd nezistil, že by maloletá bola nútená nezákonným spôsobom vypovedať. Pokiaľ obvinený opakovane poukazuje na „prvý" výsluch obvineného (z 15. augusta 2016), súd prvého stupňa na tento výsluch neprihliadal. Pokiaľ obvinený namieta, že z tejto skutočnosti súd nevyvodil žiadne právne dôsledky, je potrebné uviesť, že maloletá vypovedala zákonne prípustným spôsobom následne a okrem toho aj pred psychológom. Jej výpoveď súdy vyhodnotili v kontexte s ostatnými dôkazmi v súlade so zásadami kontradiktórnosti, rovnosti strán, ústnosti, verejnosti a bezprostrednosti. Je nepochybné, že vina obvineného, ako páchateľa trestného činu bola preukázaná výpoveďami poškodených - ako maloletej, tak aj poškodenej Ing. Z., ako aj svedkyne Ing. V. O., v súlade aj so závermi znaleckého dokazovania, ktoré nevyvrátilo hodnovernosť výpovede maloletej. Preto možno konštatovať, že ani dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. zistený nebol.
Ďalším dovolateľom uplatnený dovolací dôvod podľa § 371 písm. i) Tr. por. je možné uplatniť, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Je nutné uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o jeho existencii, dovolací súd je vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy nižšieho stupňa, a preto dôvodom dovolania nemôžu byť skutkové zistenia, čo vyplýva aj z dikcie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi nižšieho stupňa nemôže ani meniť ani dopĺňať. Vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne i hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie je odvolacou inštanciou zameranou na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa.
Dovolací súd primárne zdôrazňuje, že základom správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.
Obvinený neuvádza konkrétne skutočnosti, ktoré považuje za naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Ak poukazuje na zákonom stanovené znaky vo vzťahu ku skutku v bode 2) s tým, že tieto musia byť preukázané výsledkami dokazovania a konanie, ktoré tieto znaky napĺňa, musí byť v potrebnej a dostatočnej miere popísané v opise skutku, najvyšší súd uvádza, že oba skutky tak, ako boli súdmi ustálené, napĺňajú znaky skutkovej podstaty jednak zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák. v bode 1) a jednak prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. teda naplnený nebol.
Najvyšší súd na podklade konštatovaného rozhodol tak, že dovolanie obvineného Ing. O. S. nie je dôvodné, preto ho postupom podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.