4Tdo/30/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom 13. novembra 2018 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša a členov senátu JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Dany Wänkeovej, v trestnej veci proti obvinenému E. P., pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. v spojení s § 138 písm. e/ Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného podanom prostredníctvom ustanovenej obhajkyne JUDr. Janky Chorvátovej, PhD. proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 28. júna 2017, sp. zn. 29 T 59/2017, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. b/ Tr. por. dovolanie obvineného E. P. s a o d m i e t a.

Odôvodnenie

Okresný súd Žilina rozsudkom z 28. júna 2017, sp. zn. 29 T 59/2017, schválil podľa § 334 ods. 1, ods. 4 Tr. por. dohodu o vine a treste zo dňa 25. mája 2017 uzatvorenú medzi prokurátorkou Okresnej prokuratúry Žilina a obvinenými E. Z. a E. P. tak, že obvineného E. P. uznal vinným v bode 1/ zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. v spojení s § 138 písm. e/ Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., a v bode 2/ zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. b/ Tr zák. v spojení s § 138 písm. e/ Tr. zák. a z pokračovacieho prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., na skutkovom základe uvedenom v rozsudku pod bodom 1/ a 2/.

Za to bol obvinenému E. P. podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. s poukazom na § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 2 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov so zaradením na výkon trestu podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obvineným E. P. a E. Z. spoločne a nerozdielne uložená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti P. s. r. o. spôsobenú škodu vo výške 3 767,50 Eur a podľa § 288 ods. 2 Tr. por. so zvyškom nároku súd poškodenú odkázal na civilný proces, rovnako ako poškodeného Y. P. s celým jeho nárokom v zmysle § 288 ods. 1 Tr. por.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal obvinený dovolanie sám i prostredníctvom svojej obhajkyne, uplatniac dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., teda že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom žiadal, aby najvyšší súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina podal k dovolaniu vyjadrenie, v ktorom navrhol dovolanie obvineného odmietnuť podľa § 382 písm. c/, písm. f/ Tr. por.

Vyjadrenie prokurátora bolo zaslané obvinenému E. P. i jeho obhajkyni, ktorí sa k nemu ďalej nevyjadrovali.

Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie proti napadnutému právoplatnému rozhodnutiu súdu prvého stupňa bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.), na zákonom určenom mieste (§ 370 ods. 3 Tr. por.), spĺňa podmienky podľa § 373 ods. 1, ods. 2 Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por. Najvyšší súd však konštatuje, že dovolanie bolo podané neoprávnenou osobou v zmysle § 382 písm. b/ Tr. por. z nasledovných dôvodov:

Podľa § 333 ods. 3 Tr. por. po prednesení návrhu dohody o vine a treste predseda senátu zistí formou otázok, či obvinený a) rozumie podanému návrhu na dohodu o vine a treste, b) súhlasí, aby sa jeho trestná vec prejednala touto skrátenou formou, čím sa vzdáva práva na verejný súdny proces, c) rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, d) bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, e) rozumel podstate konania o návrhu na dohodu o vine a treste, f) rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v návrhu dohody o vine a treste kvalifikuje ako určitý trestný čin, i) súhlasí s navrhovaným trestom, trest prijíma a v stanovených lehotách sa podriadi výkonu trestu a ochrannému opatreniu a nahradí škodu v rozsahu dohody, j) si uvedomuje, že ak súd prijme návrh na dohodu o vine a treste a vynesie rozsudok, ktorý nadobudne právoplatnosť vyhlásením, nebude možné proti tomuto rozsudku podať odvolanie.

Podľa § 334 ods. 4 Tr. por. ak súd dohodu o vine a treste schváli, potvrdí to rozsudkom, ktorý verejne vyhlási. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie ani dovolanie, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c).

Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 334 ods. 4 Tr. por., možno podať dovolanie aj proti rozsudku okresného súdu (súdu prvého stupňa), ktorým bola schválená dohoda o vine a treste. V tomto ustanovení však nie je špecifikovaný konkrétny subjekt, ktorému takéto právo prislúcha. Tento subjekt oprávnený na podanie dovolania (oprávnená osoba v zmysle § 369 Tr. por.) je preto nevyhnutné vyvodiť z ďalších ustanovení Trestného poriadku. Ustanovenie § 334 ods. 4 Tr. por. nemožno totiž vykladať izolovane, ale v súhrne s ďalšími zákonnými ustanoveniami upravujúcimi postup v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku, dovolaní, v tomto prípade v prvom rade s ustanovením § 369 ods. 2 Tr. por.

Podľa § 369 ods. 1 (veta prvá) Tr. por. dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 podá minister spravodlivosti len na podnet.

Podľa § 369 ods. 2 Tr. por. proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 a) generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku, b) obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Z uvedeného vyplýva, že len minister spravodlivosti je osobou oprávnenou podať dovolanie proti rozhodnutiam súdu prvého stupňa, proti ktorým zákon pripúšťa podať tento mimoriadny opravnýprostriedok. Ustanovenie § 369 ods. 2 Tr. por. neoddeliteľne nadväzuje na § 334 ods. 4 Tr. por., pričom zrozumiteľne a jednoznačne vymedzuje pre oprávnené subjekty okruh rozhodnutí, ktoré môžu dovolaním napadnúť. Rozširujúci výklad tohto ustanovenia v prospech obvineného tak, že môže podať dovolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, hoci aj z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., preto neprichádza do úvahy.

Najvyšší súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že obvinený nielenže nie je osobou oprávnenou na podanie dovolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa s poukazom na § 369 ods. 2 Tr. por. a vyššie uvedený výklad, ale tento opravný prostriedok ani nemôže účinne podať na základe dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., keďže § 334 ods. 4 Tr. por. pripúšťa v tomto prípade dovolací prieskum len na podklade § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. S ohľadom na zákonnú postupnosť skúmania dovolacích podmienok preto dovolanie obvineného na neverejnom zasadnutí odmietol podľa § 382 písm. b/ Tr. por. ako podané neoprávnenou osobou, pričom bolo možné ho odmietnuť i podľa § 382 písm. f/ Tr. por. ako podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie (z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.) nie je prípustné.

Na základe uvedeného najvyšší súd rozhodol tak, ako je sa uvádza v enunciáte tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.