4 Tdo 29/2009

Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Pavol Farkaš na neverejnom zasadnutí konanom 18. novembra 2009 v Bratislave v trestnej veci obvineného M. L. a spol. vedenej Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp. zn. 1 T 6/05, o dovolaní obvineného M. L., podaného prostredníctvom obhajcu JUDr. P. M., proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 2. októbra 2008, sp. zn. 2 To 296/08, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 Tr. por. per analogiam sa dovolanie obvineného M. L. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením zo 14. augusta 2008, sp. zn. 1 T 6/05, vyslovil podľa § 50 ods. 4 Tr. zák., že podmienečne odsúdený M. L. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil, a preto trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom z 25. júla 2005, sp. zn. 1 T 6/05, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. februára 2006, sp. zn. 2 To 235/05, v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov sa vykoná.

Súčasne ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 2. októbra 2008, sp. zn. 2 To 296/08, sťažnosť obvineného M. L. proti vyššie citovanému uzneseniu okresného súdu podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal obvinený M. L. písomným podaním z 20. októbra 2009 (doručeným súdu prvého stupňa 21. októbra 2009) prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. P. M. (v zmysle plnomocenstva z č.l. 312 spisu) dovolanie.

Dovolateľ v ňom uplatnil dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., teda namietal, že bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, pričom k takémuto porušeniu malo dôjsť tým, že krajský súd vydal napadnuté rozhodnutie na verejnom zasadnutí konanom v jeho neprítomnosti, hoci v tom čase bol práceneschopný, čo aj súdu preukázal príslušným lekárskym potvrdením. Na tom základe sa podľa jeho názoru nemohol pred súdom obhajovať. Súčasne vyjadril domnienku, že motívom uvedeného postupu súdu bolo to, že je príslušníkom minoritnej skupiny obyvateľstva, pričom takýto postup považuje za porušenie jeho základných ľudských práv a slobôd. Judikatúru najvyššieho súdu pri posudzovaní prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu o premene trestu je podľa jeho názoru potrebné „prelomiť“. Navrhol preto, aby dovolací súd vyslovil rozsudkom podľa § 386 ods. 1 Tr. por., že bol porušený zákon a súčasne zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na toto uznesenie obsahovo nadväzujúce a tomuto krajskému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.  

Prvostupňový súd v súlade s § 376 Tr. por. doručil dovolanie obvineného na vyjadrenie Okresnej prokuratúre Žiar nad Hronom, ktorej prokurátorka sa k nemu vyjadrila v tom zmysle, že toto považuje za neopodstatnené s poukazom na skoršie rozhodnutie najvyššieho súdu, ktorým bolo predchádzajúce, v podstate identické, dovolanie obvineného z dôvodu neprípustnosti odmietnuté. Navrhla preto dovolanie obvineného podľa § 381 Tr. por. per analogiam (správne má byť „§ 382“) odmietnuť.

Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na tú skutočnosť, že proti napadnutému rozhodnutiu obvinený už skôr podal dovolanie, o ktorom najvyšší súd ako súd dovolací rozhodol uznesením zo 7. apríla 2009, sp. zn. 4 Tdo 8/2009, tak, že dovolanie obvineného podľa § 382 Tr. por. per analogiam ako neprípustné odmietol.

Novo podané dovolanie z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu (§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.), ako aj namietaných chýb, pritom predstavuje obsahovo identické dovolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky už v skoršom odmietajúcom uznesení poukázal na príslušné zákonné ustanovenia o dovolaní (§ 368 ods. 1, § 382 Tr. por.) a najmä doterajšiu súdnu prax s poukazom na judikát publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky v čísle 2/2007, pod poradovým číslom 19, na strane 20, ktorým bol vymedzený okruh rozhodnutí, proti ktorým je prípustné podať dovolanie v zmysle § 368 ods. 1 Tr. por.

Na uvedenej argumentácii zotrváva a vzhľadom na neúčelnosť jej duplicitného opakovania v podrobnostiach v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie jeho vyššie citovaného skoršieho uznesenia.

Rezultátom tak zostáva, že napadnuté rozhodnutie o neosvedčení sa obvineného v skúšobnej dobe podmienečného trestu odňatia slobody a premene tohto trestu na trest nepodmienečný nie je rozhodnutím vo veci samej, a teda nie je proti nemu prípustné dovolanie v zmysle § 368 ods. 1 Tr. por.

V ustanovení § 382 Tr. por. sú upravené podmienky, za ktorých dovolací súd dovolanie uznesením na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci odmietne. I keď Trestný poriadok upravuje podmienky prípustnosti dovolania (§ 368 ods. 1, § 566 ods. 3), v ustanovení § 382 Tr. por. absentuje neprípustnosť dovolania ako dôvod na odmietnutie veci na neverejnom zasadnutí. Nakoľko právna úprava Trestného poriadku neobsahuje iné ustanovenie o spôsobe ako rozhodnúť o neprípustnom dovolaní, najvyšší súd na odmietnutie dovolania obvineného M. L. aplikoval analogicky ustanovenie § 382 Tr. por.

Najvyšší súd Slovenskej republiky napokon potrebuje za potrebné zdôrazniť, že i keď Trestný poriadok v ustanoveniach o dovolaní (§ 368 až § 392) nevylučuje možnosť opakovaného podávania dovolania proti tomu istému rozhodnutiu, čo reálne nie je vylúčené najmä vzhľadom na trojročnú lehotu na podanie dovolania v prospech obvineného (§ 370 ods. 2), avšak ako sankciu za celkom bezvýsledne podané dovolanie upravuje v § 556 ods. 1 Tr. por. povinnosť dovolateľa nahradiť štátu trovy dovolacieho konania (určené paušálnou sumou podľa vyhlášky č. 620/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov trestného konania).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 18. novembra 2009

JUDr. Emil   B d ž o c h, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová