4 Tdo 27/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Kataríny Haškovej

na neverejnom zasadnutí 20. júla 2010 v trestnej veci obvineného J. H., pre obzvlášť závažný

zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1

písm. e/, písm. f/ Tr. zák., o dovolaní obvineného J. H. podaného prostredníctvom obhajcu JUDr. J. G. proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 23. apríla 2009, sp. zn.

23 To 2/2009, rozhodol

t a k t o :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného J. H. s a o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu   Trenčín z 11. februára 2009, sp. zn. 1T 115/2008, bol

obvinený J. H. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1,

ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/, písm. f/ Tr. zák. na tom

skutkovom základe, že :

dňa 27. marca 2008 v presne nezistenej dobe v čase od 22.00 hod. do 24.00 hod.

v obývačke bytu na ul. L. v H., po predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky napadol J. V.,

nar. X. tak, že ho opakovane najmenej trikrát päsťou udrel do oblasti tváre, povalil ho na podlahu a najmenej trikrát udrel predmetom pevnej konzistencie pravdepodobne nohou

stoličky do oblasti hlavy a následne mu dupol na hrudník a brucho, čím mu spôsobil

mnohopočetné tržnozmliaždené rany v oblasti hlavy, tváre, hrudníka a brucha, ktoré zranenia

mali za následok krvácanie pod tvrdú a mäkkú plenu mozgovú, krvácanie do mozgových

komôr, poúrazový opuch mozgu a viedli k zlyhaniu riadiacej centrálnej nervovej sústavy

a smrti poškodeného J. V., pričom skutku sa dopustil na osobe vyššieho veku a chorej osobe,

pretože J. V. mal v čase útoku 61 rokov a bol invalidnou osobou s ťažkým zdravotným

postihnutím.

Za to mu bol uložený podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere

20 (dvadsať) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. bol obvinený na výkon trestu odňatia slobody

zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bolo obvinenému uložené ochranné

protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 76 ods. 1 v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obvinenému uložený aj ochranný

dohľad v trvaní 2 (dva) roky a to v rozsahu § 77 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák.

Na podklade odvolania obvineného proti uvedenému prvostupňovému rozsudku

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 23. apríla 2009, sp. zn. 23 To 2/2009, podľa § 319

Tr. por. odvolanie obvineného ako nedôvodné zamietol.

Proti vyššie uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený J. H. písomným

podaním z 22. februára 2010 (doručeným súdu prvého stupňa 5. mája 2010) prostredníctvom

splnomocneného obhajcu JUDr. J. G. dovolanie.

Dovolateľ sa ním domáhal zrušenia uznesenia Krajského súdu v Trenčíne v celom

rozsahu s tým, aby dovolací súd podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil rozsudkom porušenie

zákona v ustanoveniach, o ktoré sa podané dovolanie opiera. Zároveň navrhol, aby dovolací

súd podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal vec krajskému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prerokoval a rozhodol.

V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/,

písm. g/ a písm. i/ Tr. por.

Pochybenie krajského súdu vidí v tom, že vykonaným dokazovaním nebola vyvrátená

jeho obhajoba, že fyzický útok voči poškodenému neviedol s úmyslom ho usmrtiť a teda

nebola preukázaná subjektívna stránka trestného činu, z ktorého bol uznaný za vinného.

Namietol, že na jej preukázanie nestačí len zistenie, že predmetom pevnej konzistencie útočil

aj na hlavu poškodeného, ale je potrebné vychádzať zo širších okolností, za ktorých k útoku

došlo. Podľa jeho názoru, subjektívna stránka uvedeného trestného činu nebola preukázaná

ani vo vzťahu k ustanoveniam § 139 ods. 1 písm. e/ a písm. f/ Tr. zák.

Z týchto dôvodov krajský súd nepostupoval správne a v súlade so zákonom, keď jeho

konanie právne posúdil ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2

písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/, písm. f/ Tr. zák. a preto je daný

dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Nesprávny bol aj postup okresného súdu na hlavnom pojednávaní, keď svedka A. a znalca MUDr. A. H. vypočul dvakrát bez toho, aby o ich opätovnom výsluchu

16. januára 2009 bol upovedomený obhajca obvineného (upovedomený nebol ani prokurátor).

Na ich výsluch tak bol pripravený len súd čo mohlo zásadným spôsobom ovplyvniť skutkové

zistenia predmetnej veci. Svojím postupom súd nerešpektoval oprávnené záujmy obvineného

v zmysle § 253 ods. 1 Tr. por. a spochybnil zásadu kontradiktórnosti procesu. Prvostupňový

súd pred opätovným výsluchom svedka a znalca nezistil stanovisko strán konania a to ani

na hlavnom pojednávaní pričom zásadným bol najmä výsluch znalca. Vytýkaným postupom

súdu prvého stupňa boli podľa jeho názoru splnené aj dovolacie dôvody uvedené v § 371

ods. 1 písm. c/ a písm. g/ Tr. por.

Prvostupňový súd v súlade s § 376 Tr. por. doručil dovolanie obvineného

na vyjadrenie Krajskej prokuratúre v Trenčíne.

Prokurátorka krajskej prokuratúry v písomnom vyjadrení k podanému dovolaniu

uviedla, že ani jeden z dovolacích dôvodov nebol splnený a preto dovolanie obvineného

navrhla ako nedôvodné podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.

Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dovolanie proti napadnutému uzneseniu

je prípustné (§ 368 ods. 1 a § 566 ods. 3 Tr. por.) a bolo podané oprávnenou osobou

(§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.) v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 2 Tr. por.).

Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 373 Tr. por. ako aj obsahové náležitosti

uvedené v § 374 Tr. por.

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však dospel k záveru,

že dovolateľom namietané dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/

a písm. i/ Tr. por. v posudzovanom prípade splnené neboli.

Podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak

zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu (písm. c/),

rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom

(písm. g/),

rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného

skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (písm. i/).

Podľa § 371 ods. 3 Tr. por. dôvody podľa ods. 1 písm. a/ až písm. g/ nemožno použiť,

ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva odvolanie, známa už v pôvodnom konaní

a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva

minister spravodlivosti.

Z obsahu odvolania obžalovaného (z 22. apríla 2009, doručeného odvolaciemu súdu

23. apríla 2009, č. l. 469), ktoré proti citovanému rozsudku okresného súdu podal

prostredníctvom obhajcu a na podklade ktorého krajský súd rozhodol dovolaním napadnutým

uznesením možno zistiť, že obvinený v ňom rozoberá dôkaznú situáciu existujúcu vo veci,

hodnotí vykonané dôkazy, ale skutočnosti predstavujúce dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. g/ Tr. por. nenamietal, hoci mu tieto okolnosti boli známe

už v pôvodnom konaní.

Z týchto dôvodov ako aj z dôvodu, že dovolanie nepodal Minister spravodlivosti

Slovenskej republiky najvyšší súd dospel k záveru, že dovolacie dôvody uvedené v § 371

ods. 1 písm. c/, písm. g/ Tr. por. uvedené v dovolaní obvineného v posudzovanom prípade

nie je možné použiť.

Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. z tohto ustanovenia

vyplýva, že dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté

rozhodnutie súdu, teda nepreskúmava ani neúplnosť skutkových zistení ani nesprávne

hodnotenie dôkazov a podobne. Rozsah jeho prieskumnej povinnosti je vždy vymedzený len

dovolacím dôvodom, pre ktorý je dovolanie podané. Prax Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky ako súdu dovolacieho dôsledne vychádza zo zásady, že trestné konanie je založené

na princípe dvojinštančnosti. Dovolanie ani prostredníctvom tohto dovolacieho dôvodu

nenahradzuje riadne opravné prostriedky ani iné mimoriadne opravné prostriedky, ktorých

uplatnením možno riešiť niektoré nedostatky v skutkových zisteniach. Skutkový stav je v prípade rozhodovania o dovolaní hodnotený len z toho hľadiska, či skutok alebo iná

okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené, teda či sú právne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Na podklade tohto dovolacieho

dôvodu teda nie je možné posudzovať a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkového stavu

v zmysle § 2 ods. 5 Tr. por. ani preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť

hodnotenia jednotlivých dôkazov podľa § 2 ods. 6 Tr. por., pretože to sú otázky upravené

normami procesného práva a nie hmotným právom. Tento záver zodpovedá skutočnosti,

že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom a rozhoduje o ňom najvyšší súd

v treťom stupni, kde nemožno znovu vytvárať či zásadne meniť skutkové zistenia. Právna

úprava spôsobu rozhodovania najvyššieho súdu predpokladá, že v tomto konaní nebude

dokazovanie vykonané vôbec alebo len celkom výnimočne v značne obmedzenom rozsahu

a zamerané výlučne na to, aby mohlo byť rozhodnuté o dovolaní (§ 379 ods. 2 Tr. por.).

Skutková veta tak, ako bola ustálená obsahuje všetky zákonné znaky trestného činu,

z ktorého bol obvinený právoplatne uznaný za vinného a jeho konanie bolo správne právne

posúdené v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva.

Na podklade týchto úvah najvyšší súd dospel k záveru, že dovolací dôvod podľa § 371

ods. 1 písm. i/ Tr. por. v posudzovanom prípade splnený nebol a preto rozhodol spôsobom

uvedeným vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 20. júla 2010

  JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Alžbeta Kóňová