4Tdo/26/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Petra Szaba na neverejnom zasadnutí konanom 20. mája 2015 v trestnej veci obvineného P. L. pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania elektronického platobného prostriedku a inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., o dovolaní obvineného podanom prostredníctvom obhajkyne JUDr. Radky Rešutíkovej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. augusta 2014, sp. zn. 2 To 52/2014 takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného P. L. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 11. apríla 2014, sp. zn. 4 T 89/2012 bol obvinený P. L. uznaný za vinného z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania elektronického platobného prostriedku a inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

po obstaraní si doposiaľ nezisteným spôsobom a od doposiaľ nezistenej osoby bankomatovej karty č. XXXX XXXX XXXX XXXX vedenej v Slovenskej sporiteľni a.s. k osobnému účtu T. B.. XXXXXXXXXXXXXX, dňa 15. 09. 2011 v čase od 04:40:18 h do 04:41:43 h, spolu s T. R. nar. XY vo S., trvale bytom D., okres S., uskutočnili z tejto karty 5 neúspešných pokusov o výber finančnej hotovosti z bankomatu nachádzajúceho sa na ul. P. a v čase o 04:42:06 h uskutočnili neoprávnený výber hotovosti vo výške 100 €, následne ďalší pokus o výber, ktorý bol z dôvodu zablokovania karty neúspešný, čím týmto svojím konaním spôsobili T. B., nar. XY, trvale bytom ul. A., škodu vo výške 100 €.

Za to mu bol podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 46 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol obvinený na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Oproti tomu bol obvinený

podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Banská Bystrica, sp. zn. 1Pv 489/11-23 zo dňa 14. augusta 2012 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že spolu s T. R., nar. XY vo S., trvale bytom D., okres S., v presne nezistenom čase od 22:30 h dňa 14. septembra 2011 do 04:15 h dňa 15. septembra 2011 na ulici A., vnikli do rodinného domu T. B., nar. XY, trvale bytom ul. A. tak, že nezisteným spôsobom poškodili kovový štítok v oblasti dózického zámku na drevených dverách vedúcich do zadného dvora domu a cez ďalšie drevené dvere v zadnej časti dvora vošli do domu, kde z pracovnej aktovky T. B. vzali koženú peňaženku čiernej farby s finančnou hotovosťou vo výške 50 €, 19 ks stravných lístkov „DOXX'' nominálnej hodnoty 2,85 €/ks v celkovej hodnote 54,15 €, baterku nezistenej značky v hodnote 6 €, papierovú obálku s finančnou hotovosťou vo výške 20 € a bankomatovú platobnú kartu č. XXXX XXXX XXXX XXXX spolu s PIN kódom vedenú v Slovenskej sporiteľni k osobnému účtu T. B.. XXXXXXXXXX/XXXX, čím týmto svojím konaním spôsobili - T. B. škodu krádežou v celkovej výške 230,15 € a škodu poškodením zámku dverí vo výške 10 €, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. bol poškodený T. B., nar. XY, trvale bytom ul. A. so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.

Na podklade odvolaní obvineného P. L. a okresného prokurátora proti skôr uvedenému rozsudku prvostupňového súdu Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol tak, že podľa § 319 Tr. por. podané odvolania zamietol.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal 13. februára 2015 (doručenom súdu prvého stupňa 18. februára 2015) prostredníctvom obhajkyne JUDr. Radky Rešutíkovej z dôvodu § 371 písm. i/ Tr. por. dovolanie obvinený P. L..

Naplnenie tohto dovolacieho dôvodu videl obvinený v tom, že napriek tomu, že škoda vo výške 100 € bola poškodenému uhradená (teda z väčšej časti) a zostalo vyplatiť už len zvyšných 40,15 €, uvedenú skutočnosť pri úvahách o výške trestu prvostupňový súd ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. k/ nezohľadnil. V dôsledku tohto nesprávneho postupu súdu prvého stupňa mu nebol uložený trest na spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorý by spĺňal jeho výchovnú funkciu.

Navrhol preto, aby najvyšší súd ako súd dovolací podľa § 386 ods. 1 Tr. por. rozsudkom vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. augusta 2014, sp. zn. 2 To 52/2014 bol porušený zákon v ustanovení § 319 Tr. por. a v konaní, ktoré mu predchádzalo v ustanovení § 219 ods. 1 Tr. zák. v jeho neprospech, podľa § 386 ods. 2 Tr. por. napadnuté uznesenie ako aj rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 11. apríla 2014, sp. zn. 4 T 89/2012 vo výroku o treste zrušil a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Okresnému súdu Banská Bystrica prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Prvostupňový súd v súlade s § 376 Tr. por. doručil rovnopis dovolania na vyjadrenie Okresnej prokuratúre Banská Bystrica a poškodenému T. B..

K podanému dovolaniu sa vyjadril len okresný prokurátor, ktorý v jeho písomnom vyhotovení uviedol, že dovolanie obvineného považuje za nedôvodné, pretože zákonné podmienky pre priznanie poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. k/ Tr. zák. obvinenému v posudzovanom prípade neboli splnené.

Poukázal pritom na zákonné znaky tohto ustanovenia (pričinenie sa o odstránenie škodlivých následkov alebo dobrovoľné nahradenie spôsobenej škody) ako i to, že konanie obvineného, ktoré smerovalo knáhrade spôsobenej škody nemožno hodnotiť ako dobrovoľné. Obvinený v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní svoju vinu odmietal, a tým v konečnom dôsledku aj uhradenie škodlivého následku svojho konania vo forme spôsobenej škody. Túto uhradila matka obvineného, z čoho možno vyvodiť spoľahlivý záver, že konanie obvineného nemožno posudzovať ako dobrovoľné, ale práve naopak, ako cielené a účelové v snahe vyhnúť sa postihu za spáchaný skutok. Ak by obvinený v súvislosti s touto otázkou postupoval dobrovoľne, mal v priebehu prípravného konania a začiatku hlavného pojednávania dostatok času urobiť kroky smerujúce k náhrade spôsobenej škody.

Z týchto dôvodov postupovali podľa jeho názoru súdy obidvoch stupňov správne a v súlade so zákonom, keď obvinenému uvedenú poľahčujúcu okolnosť nepriznali.

Navrhol preto, aby dovolací súd podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného P. L. odmietol.

Následne súd prvého stupňa predložil vec dovolaciemu súdu.

Najvyšší súd po predložení veci zistil, že dovolanie proti napadnutému uzneseniu je prípustné (§ 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.) a v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372 ods. 1 a § 373 ods. 1 a ods. 2 Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por. a nie je daný dôvod na postup súdu podľa § 382 písm. a/, písm. b/, písm. d/, písm. e/ a písm. f/ Tr. por.

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však zistil, že dovolanie obvineného nie je dôvodné.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podľa ustálenej praxe dovolacieho súdu vo vzťahu k výkladu dovolacieho dôvodu uvedenému v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je potrebné uviesť nasledovné.

Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku (§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.) sa rozumie nesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia. Potrebné je však uviesť, že dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu. Nie je tak legitimovaný posudzovať ani úplnosť a správnosť skutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní, a rovnako ani hodnotenie v tomto konaní vykonaných dôkazov. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať.

Preskúmaním obsahu predloženého spisu najvyšší súd zistil, že obvineným vytýkaná absencia aplikácie § 36 písm. k/ Tr. zák. v posudzovanom prípade nenapĺňa ním uplatnený ani iný dovolací dôvod.

Tak ako prokurátor správne v písomnom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, obvinený v priebehu trestného stíhania, či už v prípravnom konaní alebo v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, využil svoje právo a vo veci odmietol vypovedať a spôsobenú škodu poškodenému T. B. neuhradil on, ale jeho matka.

Na podklade tohto stavu veci Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací dospel k záveru, že v posudzovanom prípade sa obvinený nepričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu, ani dobrovoľne nenahradil spôsobenú škodu a preto nebolo možné u neho zistiť poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. k/ Tr. zák. ako sa toho v podanom dovolaní obvinený domáhal. Najvyšší súdnavyše poznamenáva, že uvedenú poľahčujúcu okolnosť by u obvineného nebolo možné zistiť ani v tom prípade, ak by vzniknutú škodu uhradil len pod tlakom prebiehajúceho trestného konania.

Riadiac sa týmito úvahami Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.