4Tdo/22/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Šiškovej a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Martiny Zeleňakovej v trestnej veci obvineného G. N., pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom 17. júna 2021 v Bratislave, o dovolaní obvineného G. N. proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 11. marca 2020, sp. zn. 4T/67/2019 takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku dovolanie obvineného G. N. o d m i e t a.

Odôvodnenie

Okresný súd Dunajská Streda (ďalej aj len „súd prvého stupňa" alebo „prvostupňový súd") rozhodol rozsudkom z 11. marca 2020, sp. zn. 4T/67/2019 tak, že obvineného G. N. (ďalej aj len „obvinený") nar. X. H. XXXX v D. Y., trvale bytom R. č. XXX, okres D. Y. (spolu s ďalším obvineným), uznal za vinného v bode I.) z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, v bode II.) z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v bode III.) zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že:

obvinený G. N.

I.) dňa 18. septembra 2017 v čase okolo 19.40 hod. v obci R., okres D. Y., z neobývaného rodinného domu so súpisným číslom XXX odcudzil 2 ks panelových radiátorov s rozmerom 160 x 60 cm, 1 ks panelový radiátor s rozmerom 80 x 60 cm, 1 ks rebrinový radiátor s rozmerom 80 x 120 cm a 1 ks kľučku z interiérových dverí a to tým spôsobom, že preskočil oplotenie vedeného rodinného domu, tak sa dostal do dvora rodinného domu, následne páčidlom vypáčil bočné plastové okno s rozmerom 120 x 60 cm na ľavej strane rodinného domu, cez ktoré okno sa dostal do domu, kde pomocou hasáka zn. Zbirovia odmontoval v štyroch miestnostiach predmetné radiátory, ktoré následne cez vypáčené oknovyložil na dvor, odkiaľ ich potom odcudzil, čím pre poškodeného J. T., nar. XX. J. XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, U.-N., spôsobil celkovú škodu vo výške 210 eur, a takto konal napriek tomu, že Okresný úrad Dunajská Streda mu rozkazom o uložení sankcie č. OU-DS-OWS-2017/005552-2 zo dňa 17. marca 2017 právoplatným dňa 7. apríla 2017 uložil pokutu za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona bol trestným rozkazom Okresného súdu č. 2T/39/2017 zo 4. mája 2017, právoplatným dňa 14. júna 2017 odsúdený.

obvinení G. N. a R. S.

II.) v čase okolo 19.00 hod. dňa 27. septembra 2017 v obci R., okres D. Y., presnejšie v areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva, pomocou zápaliek zapálili 1 ks stohu slamy o veľkosti 100 m x 40 m x 5 m, ktorá bola uložená pod hangárom, pričom uvedená slama zhorela, čím bola pre spoločnosť R. D. D. T., so sídlom K. ulica XXX/X, XXX XX D. T., IČO:XXXXXXXX spôsobená vo výške 804 eur.

Obvinený G. N. III.) dňa 28. januára 2018 v čase od 00.00 hod. do 22.30 hod. prelezením prekonal oplotenie okolo pozemku s rodinným domom číslo XXX v obci R., okr. D. Y., patriaceho do vlastníctva a obývaného osobou X. S., nar. XX. K. XXXX, následne vtlačil krídlo plastového okna vedúceho z dvora do spálne domu, cez otvor okna sa dostal do miestnosti spálne domu, odkiaľ odcudzil 1 ks hraciu konzolu *0626025180* X-Box 360 čiernej farby, čím spôsobil škodu vo výške 270 eur, a takto konal napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu č. 2T/39/2017 zo 4. mája 2017, právoplatným dňa 14. júna 2017 odsúdený.

Za to prvostupňový súd v bode 1. a 2. rozsudku, obvinenému G. N. podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona uložil súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa 48 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona prvostupňový súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody sa zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa 42 ods. 2 Trestného zákona, prvostupňový súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/146/2017 zo dňa 31. januára 2018, právoplatný dňa 1. februára 2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

V bode 3. rozsudku, prvostupňový súd obvinenému, podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložil úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa 48 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona prvostupňový súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody sa zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku prvostupňový súd zaviazal obvineného G. N. zaplatiť náhradu spôsobenej škody poškodenému J. T., nar. XX. J. XXXX, bytom U. - N., G. č. XXX/XX vo výške 210 eur.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku, prvostupňový súd zaviazal obvinených G. N. a R. S. spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu spôsobenej škody poškodenému R. D. D. T., so sídlom K. ulica XXX/X, XXX XX D. T., IČO: XXXXXXXX vo výške 804 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku, prvostupňový súd poškodených J. T., nar. XX. J. XXXX, bytom U. - N., G. č. XXX/XX a R. D. D. T., so sídlom K. ulica XXX/X, XXX XX D. T., IČO:XXXXXXXX so zvyškom ich nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Dňa 10. augusta 2020 podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Ladislava Pongrácza dovolanie proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 11. marca 2020, sp. zn. 4T/67/2019. V dovolaní namietal porušenie ustanovení podľa § 371 ods. 1 písm. c), h), i) Trestného poriadku. Po analýze napadnutého rozsudku, obvinený zdôraznil, že v bode 3 rozhodnutia mu súd uložil nezákonný trest, mimo zákonom stanovenej trestnej sadzby v dôsledku nesprávnej právnej kvalifikácie skutku. Obvinený mal za to, že súd nesprávne a nezákonne kvalifikoval skutok v bode 3 ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3), ods. 4 písm. b) Trestného zákona (resp. neprekvalifikoval skutok), napriek tomu, že podľa Trestného zákona účinného od 1. augusta 2019 skutok môže byť kvalifikovaný iba ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písmeno b) Trestného zákona, nakoľko ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Vyššie uvedeným konaním bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 10, Trestného poriadku, § 2 ods. 1 Trestného zákona, § 34 ods. 2 Trestného zákona a § 212 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Trestného zákona. Uviedol, že na hlavnom pojednávaní sa zúčastnil advokátsky koncipient obhajcu obvineného, nakoľko predpokladalo sa, že dôjde k zmene právnej kvalifikácie skutku, k čomu sa však nedošlo. Týmto postupom bolo porušené právo obvineného na obhajobu a bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 9 Trestného poriadku a § 36 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Vzhľadom na postup súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu zisteného skutku a zásadným spôsobom bolo porušené právo obvineného na obhajobu.

Po tom čo obvinený v ďalšej časti dovolania ozrejmil ustanovenia týkajúce sa dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku navrhol v petite svojho podania, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že:

Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda z 11. marca 2020, sp. zn. 4T/67/2019 a v konaní, ktoré mu predchádzalo bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 9, ods. 10 Trestného poriadku, § 36 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, § 2 ods. 1 Trestného zákona, § 34 ods. 2 Trestného zákona, § 212 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Trestného zákona, čl. 6 a 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v neprospech obvineného. Napadnutý rozsudok sa zrušuje. Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Okresnému súdu Dunajská Streda sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 2. novembra 2020 sa k dovolaniu obvineného vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Dunajská Streda (ďalej aj len „prokurátorka"). Po analýze konania, ktoré predchádzalo podanému dovolaniu sa jednotlivo vyjadrila ku každému z namietaných dovolacích dôvodov. V rámci dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, najskôr objasnila obsah práva na obhajobu. V rámci predmetného dôvodu uviedla, že obvinený bol až do času rozhodovania prvostupňového súdu o jeho vine a treste dňa 11. marca 2020 vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý vykonával za jeho iný trestný čin. Pričom obhajca mu bol ustanovený z dôvodu, že v danom prípade išlo o prípad povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, súd o ustanovení obhajcu rozhodol opatrením z 8. novembra 2018. Prokurátorka poukázala na ustanovenie § 36 ods. 1 Trestného poriadku, ustanovujúce, že obhajcom môže byť len advokát. Podľa § 36 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku pri úkonoch trestného konania sa môže dať obhajca zastúpiť koncipientom, ak tým obvinený súhlasí v konaní pred súdom, ak ide o konanie o prečine. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že možnosť substitúcie advokáta koncipientom je odlišná, pokiaľ ide o jednotlivé štádiá trestného konania, pričom v konaní pred súdom je obmedzená na najmenej závažné trestné činy, teda prečiny. V danom prípade však na hlavnom pojednávaní dňa 11. marca 2020, kde okresný súd rozhodoval o vine a treste pre G. N. bol prítomný advokátsky koncipient Mgr. Ladislav Pongrácz, ktorý mal zastupovať súdom ustanoveného obhajcu JUDr. Ladislava Pongrácza. Okresný súd v zápisnici o hlavnom pojednávaní uviedol, že je prítomný obhajca obvineného, teda, že obvineného zastupuje advokátsky koncipient, táto skutočnosť nemusela byt' všetkým prítomným známa. Nakoľko samotná skutočnosť, že obvinený nemôže byť v konaní pred súdom zastúpený advokátskym koncipientom, pretože to zákon vylučuje,nemusela byť známa, resp. nemusel o nej obvinený ako laik vedieť. Prokurátorka zdôraznila, že v konaní pred okresným súdom, na prvom hlavnom pojednávaní po podaní obžaloby, obvinený vyhlásil, že je vinný zo všetkých skutkov kladených mu za vinu, pričom po vyhlásení rozsudku sa vzdal práva na podanie odvolania. S poukazom na ustanovenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku, nakoľko obvinený vyhlásil, že je vinný zo skutkov kladených mu za vinu v zmysle podanej obžaloby vrátane právnej kvalifikácie, jediný dovolací dôvod, ktorý môže byť uplatnený v tomto prípade je práve dovolací dôvod podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, teda, že bolo porušené obvineného právo na obhajobu. V danom prípade bol podľa názoru obžaloby naplnený tento dovolací dôvod a to z dôvodu porušenia ustanovenia § 36 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku, pričom táto skutočnosť v pôvodnom konaní nemusela byť obvinenému známa. Obvinenému bola konaním súdu (tým, že akceptoval prítomnosť advokátskeho koncipienta, hoci išlo o zločin) znemožnené riadne uplatňovanie jeho procesných práv, to znamená aj práva na podanie návrhu na zmenu právnej kvalifikácie skutku kladenému za vinu v zmysle podanej obžaloby. Podľa rozsudku okresného súdu pôvodná právna kvalifikácia skutku uvedeného pod bodom 3. bola podľa ustanovenia § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, teda zločin krádeže v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody. Obvinený spáchal skutok v čase pred účinnosťou novely Trestného zákona č. 214/2019 Z. z. dňa 28. januára 2018. V čase podania obžaloby dňa 24. mája 2019 ešte nebola účinná novela Trestného zákona vo vzťahu k ustanoveniu krádeže. V čase rozhodovania okresného súdu dňa 11. marca 2020 však už bola účinná novela Trestného zákona č. 214/2019 Z. z., v zmysle ktorého mal byť tento skutok obvineného prekvalifikovaný s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona druhá alinea z dôvodu, že je to pre páchateľa priaznivejšia právna kvalifikácia, a to podľa ustanovenia § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného od 1. augusta 2019, teda na prečin krádeže v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona. Prokurátorka mala za to, že nebol naplnený ani dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku, nakoľko ako už bolo vyššie uvedené, skutok v bode 3. obžaloby mal byť obvinenému prekvalifikovaný podľa ustanovenia § 212 ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného od 1. augusta 2019, teda na prečin krádeže v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona. Za tento prečin možno uložiť trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov až 3 roky. Vzhľadom na to, že obvinenému bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, takto uložený trest nemožno považovať za trest uložený mimo trestnej sadzby, a teda nie je naplnený dovolací dôvod podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku. Navyše uviedla, že vzhľadom na to, že obvinený urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine podľa ustanovenia § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, nie je možné v zmysle ustanovenia § 257 ods. 5 Trestného poriadku rozsudok napadnúť dovolaním z dôvodu podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku. Po ozrejmení obsahovej stránky namietaného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, poukázala prokurátorka na to, že obvinený namietal nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku, a to s poukazom na novelu Trestného zákona účinnú od 1. augusta 2019 a to vzťahu k trestnému činu krádeže a teda, že tento skutok mal súd prekvalifikovať podľa ustanovenia § 212 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, a to s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona, v čom obvinený vidí naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Tým, že došlo k odsúdeniu obvineného podľa ustanovenia § 212 ods. 4 Trestného zákona účinného do 1. augusta 2019, bol obvinený uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa súdeným skutkom dopustil, pričom toto porušenie zákona zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného, a to aj do budúcnosti, nakoľko tým, že bol uznaný vinným zo zločinu, v budúcnosti v prípade spáchania opätovného zločinu by u neho prichádzala aplikácia ustanovenia § 38 ods. 5 Trestného poriadku, podľa ktorého pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu. Takisto aj v prípade možnosti podmienečného prepustenia obvineného na slobodu podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona je zásadne ovplyvnené postavenie obvineného, nakoľko v prípade zločinu sú prísnejšie podmienky na uplatnenie možnosti podmienečného prepustenia ako v prípade prečinu. Vzhľadom na to však, že obvinený urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine podľa ustanovenia § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (teda vyhlásil svoju vinu aj vo vzťahu ku skutku č. 3 vo vzťahu k právnej kvalifikácii podľa ustanovenia § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákonaúčinného do 1. augusta 2019) v zmysle ustanovenia § 257 ods. 5 Trestného poriadku, nie je možné v zmysle ustanovenia § 257 ods. 5 Trestného poriadku rozsudok napadnúť dovolaním z dôvodu podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. To však nebránilo tomu, aby súd (aj na návrh obhajoby) prekvalifikoval skutok, teda trestnosť činu posúdil a trest uložil podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší, teda podľa ustanovenia § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného od 1. augusta 2019.

Vzhľadom na uvedené navrhla prokurátorka v petite svojho podania, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil, že rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej Strede z 11. marca 2020, sp. zn. 4T/67/2019, v časti vyhlásenia viny a uloženia trestu obvinenému G. N. v bode 3. rozsudku bol porušený zákon.

Podaním z 3. decembra 2020 sa k vyjadreniu prokurátorky vyjadril obvinený. Vo svojom podaní uviedol, že trvá na dôvodoch svojho dovolania a žiada súd, aby jeho vec bezodkladne predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), z dôvodu § 371 ods. 1 písm. c), h), i) Trestného poriadku. Súčasne však zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, pretože bolo podané neoprávnenou osobou.

Ustanovenie podľa § 372 ods. 1 Trestného poriadku, oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech.

V predmetnom ustanovení je vyjadrená zásada, že podaniu dovolania, okrem dovolania ministra spravodlivosti, musí predchádzať uplatnenie riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, a to buď stranou - neskorším dovolateľom, alebo jeho protistranou v prípade, ak súd druhého stupňa rozhodol na základe odvolania protistrany v jej prospech, a teda v neprospech dovolateľa (dovolaním napadnutým rozhodnutím vo veci samej, pretože odvolaniu vyhovel a pritom vec nevrátil súdu prvého stupňa). Zároveň sa tak vyjadruje, že dovolanie, okrem dovolania ministra spravodlivosti, sa podáva proti rozhodnutiu súdu druhého stupňa - podmienka podľa § 372 ods. 1 Trestného poriadku je teda splnená, ak sa prieskum rozhodnutia súdu prvého stupňa súdom druhého stupňa týkal dovolaním napadnutej časti rozhodnutia súdu druhého stupňa. Vzhľadom na horeuvedené, dovolací súd upriamuje pozornosť na (č. l. 257), z ktorého jasne vyplýva, že potom ako bol obvinenému vysvetlený význam rozsudku a bol poučený o opravných prostriedkoch, uviedol, že sa vzdáva práva podať odvolanie proti rozsudku vo vlastnom mene, ako i v mene oprávnených osôb. Takéto vyhlásenie má potom logicky za následok nemožnosť podať proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie zo strany obvineného, ako ani zo strany osôb, ktoré by boli na tento úkon oprávnené, ak by obvinený neurobil zmieňované vyhlásenie. Uvedené môže mať za následok (tak ako v tomto prípade), skutočnosť, že sa vyhotovuje skrátený rozsudok, ktorý neobsahuje odôvodnenie.

Sumarizujúc predmetnú trestnú vec obvineného, najvyšší súd dáva do pozornosti zásadu „vigilantibus iura scripta sunt", (práva patria bdelým, ostražitým, starostlivým), ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv. Táto zásada je príznačná skôr v súkromnoprávnej sfére avšak svoje opodstatnenie nachádza aj v oblasti trestného práva. Inými slovami, pokiaľ sa obvinený výslovne vzdá svojho práva na podanie riadneho opravného prostriedku, nemôže legitímne očakávať dodatočnú možnosť na ochranusvojich práv prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku.

Na základe uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného G. N. podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku odmietol spôsobom uvedeným v enunciáte tohto uznesenia.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.