UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Patrika Príbelského, PhD., v trestnej veci obvineného K. I. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e) Tr. zák., vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 1T/27/2013, na neverejnom zasadnutí konanom 29. januára 2019 v Bratislave, o dovolaní obvineného K. I. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 23. novembra 2017, sp. zn. 4To/71/2017, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvineného K. I. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Komárno z 12. júla 2017, sp. zn. 1T/27/2013, bol obvinený K. I. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:
v presne nezistenom čase v mesiaci august 2012 v F. na F. v lokalite I. les našiel 6 kusov rastlín rodu Cannabis o výške cca 170 cm, ktoré vytrhal a povešal na stromy v úmysle ich vysušením získať omamnú a psychotropnú látku, ktoré následne po ich vysušení v presne nezistenom čase v mesiaci september roku 2012 pozbieral zo stromov, kde ich sušil, tieto rastliny polámal a postrihal na menšie kúsky, vložil do jutového vreca, zabalil do igelitovej fólie a ukryl v F. na F. v mieste svojho trvalého bydliska v rodinnom dome číslo XXX, v záhrade patriacej k rodinnému domu, následne v izbe rodinného domu, pričom tieto rastliny neoprávnene prechovával jednak v uvedenom rodinnom dome, jednak u seba až do dňa 12. novembra 2012, keď v čase o 03.15 hod. v D. na ulici C.. I.. P. počas jazdy na motorovom vozidle zn. Rover 420, EČ I. bol zastavený hliadkou OO PZ Komárno a príslušníkom polície podľa § 89 ods. 1 Tr. por. vydal plastovú nádobu s obsahom zelenej sušenej rastlinnej látky, následne dňa 12. novembra 2012 v čase o 10.00 hod. v F. na F. pred rodinným domom číslo XXX podľa § 89 ods. 1 Tr. por. vydal príslušníkom polície sušenú zelenú rastlinnú látku zabalenú v igelitovom obale a kriminalistickou expertízou vykonanou KEÚ PZ Bratislava podľa znaleckéhoposudku ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2012/16563 bolo zistené, že plastová nádoba obsahovala rastlinný materiál - sušené konope s celkovou hmotnosťou 729 m obsahujúce viac ako 20 mg tetrahydrokanabinolu, ktoré množstvo zodpovedá najmenej dvom obvykle jednorazovým dávkam drogy a podľa znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava ČEZ: PPZ-KEU-BA-EXP-2012/16567 bolo zistené, že plastové vrece čiernej farby obsahovalo sušené konope s hmotnosťou 3 191,4 g, pričom upotrebiteľná časť mala hmotnosť 2740,5 g s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 1,4 %, ktoré množstvo zodpovedá 5 481 obvykle jednorazových dávkam drogy s nižším obsahom účinnej látky, pričom rastliny rodu Cannabis sú zaradené v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok a tetrahydrokanabinol je zaradený do I. skupiny psychotropných látok a celková predpokladaná hodnota zaisteného konope pri predaji konečnému spotrebiteľovi v Slovenskej republike v štvrtom 2012 predstavuje podľa správy Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry v Bratislave hodnotu najmenej 13 702,50 eur.
Za to ho okresný súd odsúdil podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 s použitím § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil obvinenému ochranný dohľad v trvaní 1 rok.
O odvolaní obvineného K. I. proti vyššie uvedenému rozsudku Krajský súd v Nitre rozhodol uznesením z 23. novembra 2017, sp. zn. 4To/71/2017 tak, že jeho odvolanie podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Obvinený K. I. podal 25. januára 2018 proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre prostredníctvom obhajcu dovolanie na Okresnom súde Komárno.
Ako právny dôvod dovolania označil obvinený dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. a) až c) a písm. i) Tr. por., ktorých naplnenie vidí v nižšie uvádzaných skutočnostiach.
Rozsudok Okresného súdu Komárno a uznesenie Krajského súdu v Nitre považuje za nezákonné pre podstatné chyby konania, ktoré predchádzali ich vydaniu, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť práv na obhajobu, právo na spravodlivý súdny proces, ako aj z dôvodu porušenia ustanovení zákona smerujúcich k objasneniu veci.
K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. poukázal na obsah práva na obhajobu, ako aj uplatňovanie zásady in dubio pro reo a práva na spravodlivý súdny proces. Poukázal ďalej na situáciu a okolnosti prejednávaného skutku s tým, že popieral, že by nájdených 6 kusov rastlín rodu Cannabis o výške 170 cm, vytrhal a povešal na stromy v úmysle ich vysušením získať omamnú a psychotropnú látku, nakoľko nájdených 6 kusov rastlín rodu Cannabis vytrhal a povešal na stromy v domnení, že ide o Konope siate, z ktorého mal v úmysle svojej matke a sestre vyhotoviť podľa návodu na internete konopnú masť. Matka a sestra obvineného trpeli ochoreniami, na ktoré by konopná masť vyrobená z konope siateho mala mať priaznivý liečivý účinok. Preto žiadal obvinený na pojednávaní doplniť dokazovanie dožiadaním Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o podanie správy, či na ochorenia, ktorými trpela jeho sestra a matka, má konope siate a masť z neho vyhovená priaznivý účinok ako podporná liečba. Súd však takýto dôkaz v konaní zamietol a nápravu nevykonal ani odvolací krajský súd, pritom uvedený dôkaz mal preukázať úmysel obvineného, ktorým bola snaha pomôcť rodinným príslušníkom v ich ťaživej situácii vyvolanej chorobou. Obvinený nepoznal rozdiel medzi nájdeným konope a konope siatym, pričom aj znalec uviedol, že pre laika by bolo ťažké rozpoznať rozdiel medzi technickým konope a konope obsahujúcom drogu.
Obvinený ďalej namietal, že bol zamietnutý aj jeho ďalší návrh na doplnenie dokazovania o vyhotovenie kontrolného znaleckého dokazovania, a to jednak z dôvodu hraničnej hodnoty koncentrácie tetrahydrokanabinolu v skúmanom materiály a jednak z dôvodu, že bolo stanovené, že upotrebiteľná časť skúmaného materiálu mala hmotnosť 2740,5 g s priemernou koncentráciou THC 1,4 %, ktoré množstvo zodpovedá 5481 obvykle jednorazových dávok drogy s nižším obsahom účinnej látky. Ide pritom o taký nízky obsah účinnej látky a teda obvyklú jednorazovú dávku drogy s obvyklým obsahom účinnej látky nebolo možné znaleckým posudkom stanoviť. Zamietnutie a nevykonanie dôkazov navrhovaných obvineným považuje tento za porušenie základných zásad a práv v trestnom konaní.
V ďalšom obvinený poukázal na kritérium obvykle jednorazovej dávky drogy, ako hranicu vyvodzovania trestnej zodpovednosti, keď množstvo drogy nedosahujúce množstvo obvykle jednorazovej dávky drogy nie je trestnoprávne sankcionované, pričom znalecký posudok podaný vo veci považuje za nesprávny a žiadal jeho nápravu avšak vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku súdom prvého stupňa bolo zamietnuté. Vznikli teda podľa dovolateľa pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, čím došlo k zásadnému porušeniu práva na obhajobu.
Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Komárno z 12. júla 2017, sp. zn. 1T/27/2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre z 23. novembra 2017, sp. zn. 4To/71/2017 zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Komárno vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie obvineného K. I. podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietnuť s tým, že k dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. a) a b) Tr. por. neuviedol konkrétnu argumentáciu nasvedčujúcu naplneniu uvedených dôvodov dovolania. Podľa prokurátora nie je daný ani dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) a i) Tr. por.
Obvinený sa k vyjadreniu prokurátora Okresnej prokuratúry Komárno nevyjadril.
Pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len,,najvyšší súd") procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie je podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. h) Tr. por.), bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), osobou oprávnenou na jeho podanie (§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1 a 2 Tr. por.) a že obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Tr. por.).
Najvyšší súd následne na neverejnom zasadnutí podľa § 381 Tr. por. zistil, že dovolanie podané obvineným K. I. nie je dôvodné, a preto ho podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietol.
Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok predstavuje výrazný zásah do inštitútu právoplatnosti, ktorá v pozícii základnej vlastnosti súdneho rozhodnutia predstavuje jeho nezmeniteľnosť a záväznosť ako prejav stability právnych vzťahov a právnej istoty v právnom štáte. Z uvedeného dôvodu je dovolanie určené k náprave výlučne zákonom taxatívne stanovených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojím charakterom mohli mať vplyv na konanie a jeho procesný výsledok a ktoré je preto potrebné odstrániť. Dovolací súd je pri náprave uvedených pochybení v zásade až poslednou inštanciou, čo znamená, že preskúmava nedostatky, ktoré boli preskúmavané už odvolacím súdom a neboli ním napravené, prípadne ním boli spôsobené. Tomu zodpovedá aj obmedzenie možnosti podať dovolanie v prípade, keď neboli využité riadne opravné prostriedky [§ 371 ods. 1 (veta prvá) Tr. por. a contrario, pokiaľ nejde o zákonné výnimky uvedené v tomto ustanovení] a povinnosť namietať niektoré dovolacie dôvody najneskôr v odvolacom konaní (§ 371 ods. 4 Tr. por.).
V prvom rade je potrebné uviesť, že dovolateľ označil v dovolaní aj dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. a) a b) Tr. por., bližšie dôvody, pre ktoré vidí naplnenie uvedených dovolacích dôvodov, však v odôvodnení dovolania neuviedol. Najvyšší súd ich naplnenie ani nezistil.
K dovolaciemu dôvodu uplatnenému obvineným podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. považuje najvyšší súd za potrebné vo všeobecnosti uviesť, že právo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu, zabezpečuje rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom na druhej strane. Je jedným zo základných práv obvineného, ktoré je zakotvené v čl. 50 ods. 3 Ústavy a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a zásada práva na obhajobu je upravená aj v § 2 ods. 9 Tr. por. Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv obvineného tak, aby v konaní boli objasnené všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného, aby páchateľ bol odsúdený len za to, čo spáchal. Právo na obhajobu sa vzťahuje na celé konanie, a preto jeho porušenie je aj dôvodom na podanie dovolania (§ 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.). Zákon pre uplatnenie dovolacieho dôvodu predpokladá len zásadné porušenie práva na obhajobu (teda nie každé porušenie práva na obhajobu).
Obvinený v rámci tohto dovolacieho dôvodu poukázal na obsah práva na obhajobu, ako aj uplatňovanie zásady in dubio pro reo a práva na spravodlivý súdny proces. Poukázal na situáciu a okolnosti prejednávaného skutku s tým, že popieral, že by nájdených 6 kusov rastlín rodu Cannabis o výške 170 cm, vytrhal a povešal na stromy v úmysle ich vysušením získať omamnú a psychotropnú látku, nakoľko nájdených 6 kusov rastlín rodu Cannabis vytrhal a povešal na stromy v domnení, že ide o Konope siate, z ktorého mal v úmysle svojej matke a sestre vyhotoviť podľa návodu na internete konopnú masť. Matka a sestra obvineného trpeli ochoreniami, na ktoré by konopná masť vyrobená z konope siateho mala mať priaznivý liečivý účinok. Preto žiadal obvinený na pojednávaní doplniť dokazovanie dožiadaním Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o podanie správy, či na ochorenia, ktorými trpela jeho sestra a matka, má konope siate a masť z neho vyhovená priaznivý účinok ako podporná liečba. Súd však takýto dôkaz v konaní zamietol, rovnako ako ďalší dôkaz o kontrolné znalecké dokazovanie.
Pokiaľ ide o obvineným namietané nevykonanie ďalších dôkazov, takúto námietku nemožno úspešne podať v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. Za porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10 Tr. por., resp. práva podľa § 2 ods. 11 Tr. por. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom v zmysle § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., ktorá vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu (R 7/2011). Súd vykonávajúci dokazovanie vo veci čo do rozsahu dokazovania nie je viazaný ani návrhmi strán či ich názormi. Je výlučne na jeho zvážení, vykonanie ktorého z dôkazov má pre rozhodnutie veci podstatný význam a vykonanie ktorého naopak nie je právne významné, keďže pre vydanie rozhodnutia nie je podstatné, koľko dôkazov je vykonaných, ale aká je ich dôkazná sila (argumenta ponderantur, non numeratur). Dovolací súd teda nie je oprávnený preskúmavať skutkový stav ako taký, ani prehodnocovať rozsah vykonaného dokazovania, či dôkazy samotné (okrem ich zákonnosti).
Uplatneniu práva na obhajobu spočívajúcom v navrhovaní dôkazov, zodpovedá povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť (§ 272 ods. 3 Tr. por. ), resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú, s adekvátnym odôvodnením takéhoto postupu v zmysle § 274 ods. 1 Tr. por. (R 116/2014).
Zo spisu vyplýva, že obvinený navrhoval doplniť dokazovanie tak, ako to vyplýva aj z obsahu podaného dovolania, pričom súd tieto návrhy na doplnenie dokazovania odmietol, nakoľko dokazovanie považoval za dostatočné aj pokiaľ ide o zistenie subjektívnej stránky, ale aj pokiaľ ide o určenie obvykle jednorazovej dávky drogy. Obvinený teda mal právo takýto dôkaz navrhnúť, ak však súd dospel k záveru o nepotrebnosti takého dôkazu, nebol povinný návrhu vyhovieť, predovšetkým ak na základe existujúcich vykonaných dôkazov, výpovedí či listinných dôkazov, znaleckých posudkov nenadobudolpochybnosti o správnosti znaleckého dokazovania. V danej veci sa žiada doplniť, že ak obvinený namieta, že nepoznal rozdiel medzi nájdeným konope a konope siatym s tým, že bol názoru, že ide o konope, z ktorého možno vyhotoviť masť pre jeho sestru a matku. V rozpore s týmto jeho tvrdením je jeho výpoveď, keď sám obvinený uviedol, že na rastlinách boli šišky, časť z nich odhodil a časť vyfajčil ako cigarety, pričom marihuanu fajčí raz, dvakrát do mesiaca. Naviac marihuanu užíva od roku 1999, kupoval si ju na diskotékach. Úmysel obvineného je preto jednoznačný, keďže nájdenú rastlinu použil na fajčenie, v podstate počas doby jej držania ani nevyskúšal vyrábať krém, či masť s liečivými účinkom, ktorú chcel použiť pre matku či sestru.
Na základe uvedeného možno konštatovať, že naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. zistené nebolo.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
K uvedenému dovolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré urobili súdy nižšieho stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia, čo vyplýva aj z dikcie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi nižšieho stupňa nemôže ani meniť ani dopĺňať. To znamená, že vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenú v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu" inštanciu zameranú na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa.
Z obsahu podaného dovolania vyplýva, že podstata väčšiny námietok dovolateľa spočíva v tom, že nimi spochybňuje hodnotenie jednotlivých dôkazov a v nadväznosti na to skutkové závery okresného a krajského súdu, pričom Najvyššiemu súdu v súlade s doposiaľ uplatnenou obhajobou predkladá vlastnú verziu skutkového deja vychádzajúcu z odchýlneho hodnotenia vykonaných dôkazov. Nepochybne tak ide o skutkové námietky, ktoré vecne nezodpovedajú nielen obvineným označenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., ale ani žiadnemu z ďalších dôvodov dovolania uvedených v odseku 1 tohto ustanovenia. Námietky skutkovej povahy sú totiž uplatniteľné iba v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 3 Tr. por., kedy je osobou oprávnenou na podanie dovolania výlučne minister spravodlivosti (pozri napr. rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 14/2015).
Dovolací súd môže v rámci tohto dovolacieho dôvodu len posudzovať, či súdy nižšieho stupňa na pevne a nemenne zistený skutkový stav, aplikovali správne ustanovenia Trestného zákona. Obvinený namietal v podanom dovolaní správnosť záveru súdu vzhľadom na zistené množstvo drogy. Avšak skutkové okolnosti obsiahnuté v popise skutku v predmetnej veci poskytujú spoľahlivý podklad pre naplnenie všetkých zákonných znakov obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e) Tr. zák., zo spáchania ktorého bol obvinený uznaný vinným. Súdmi ustálené množstvo 2740,5 g a priemerná koncentrácia tetrahydrokanabinolu, ktorej množstvo zodpovedá 5481 obvykle jednorazovým dávkam drogy s nižším obsahom účinne látky, ktorým zistením je dovolací súd viazaný, ako aj množstvo 729 mg s obsahom viac ako 20 mg THC, ktoré zodpovedá najmenej dvom jednorazovým dávkam drogy, je dostatočným podkladom pre právnu kvalifikáciu. Znaleckým dokazovaním boli tieto skutočnosti dostatočne preukázané preto námietky obvineného nie sú opodstatnené.
Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko obvinený K. I. skutočnosťami uvedenými v dovolaní nenaplnil ním uvádzané dovolacie dôvody v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c) a i) Tr. por., najvyšší súd na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c) Tr. por. jeho dovolanie odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.