4Tdo/18/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Šiškovej a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Martiny Zeleňakovej na neverejnom zasadnutí konanom 7. apríla 2020 v Bratislave v trestnej veci obvineného S. J., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, o dovolaní obvineného S. J., ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky z 23. novembra 2017, sp. zn. 4T/73/2017, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku dovolanie obvineného S. J. o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky z 23. novembra 2017, sp. zn. 4T/73/2017, bol obvinený S. J. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 27. marca 2017 asi o 13.00 hod. na A. ulici v meste C., po tom, ako poškodená jeho družka A. K., nar. XX. I. XXXX bytom T., U. N. č. XXX/X vyšla zo zdravotného strediska, začal na ňu kričať, že ju zabije, poškodená na to utekala k autobusovej zastávke, obvinený utekal za ňou a stále kričal, že ju zabije, poškodená pribehla na zastávku, kde sa jej zastal svedok T. D., ktorý obvineného chytil, aby tento poškodenú nenapadol po príchode autobusu, do ktorého poškodená nastúpila, obvinený aj pri tomto nastupovaní na ňu vykrikoval, že ju zabije, snažil sa ju vytiahnuť z autobusu, svedok T. D. mu v tom však zabránil, vytlačil ho von z autobusu, vodič zatvoril dvere a odišiel, po príchode autobusu do obce T. poškodená vystúpila z autobusu, kde ju čakal obvinený, ktorý opäť na ňu kričal, že ju zabije a že zničí ju a jej rodinu.

Za to bol obvinenému S. J. uložený podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavuna výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 4T 73/2017 nadobudol právoplatnosť 23. novembra 2017, nakoľko obvinený S. J. sa po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní 23. novembra 2017 výslovne vzdal práva podať odvolanie aj za oprávnené osoby. Prokurátor odvolanie nepodal ( č. l. 270).

Obvinený S. J. podal dňa 3. októbra 2019 vlastným písomným podaním dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. h), písm. i), písm. c) Trestného poriadku. Uvedený rozsudok súdu prvého stupňa považuje za nezákonný vo výroku o vine aj treste. Poukázal na nesprávnosť skutkových zistení. Zároveň súd požiadal o ustanovenie obhajcu. Dovolanie prostredníctvom obhajcu JUDr. Roberta Siváka obvinený na jeho výslovnú žiadosť podal 31. januára 2020. V dovolaní poukázal na právoplatný rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 4T/73/2017 a zároveň na rozsudok tohto súdu z 26. apríla 2018, sp. zn. 2T/71/2017, ktorým bol obvinený uznaný za vinného z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok jedov a prekurzorov, z ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere dva roky pri súčasnom zrušení rozsudku Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 4T/73/2017. Obvinený popieral spáchanie skutku nebezpečného vyhrážania. Na hlavnom pojednávaní 23. novembra 2017 sa k spáchaniu skutku priznal a svoje konanie oľutoval. Napriek tomu, podľa názoru obvineného je skutok založený na jeho nesprávnom právnom posúdení. Pri prečine nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona je nevyhnutné posudzovať všetky okolnosti konkrétneho prípadu, spoločné správanie páchateľa a obete pred spáchaním a po spáchaní činu nevynímajúc. Na vyvodenie trestnej zodpovednosti sa obligatórne nevyžaduje reálne fyzické spôsobenie ujmy tam predpokladanej, avšak musí ísť o vyhrážky alebo iné konanie takej intenzity a kvality, že dôvodne vzbudzujú obavu o život a zdravie iného, pretože reálne hrozí, že dôjde bezprostredne k ich uskutočneniu. V tejto súvislosti je preto potrebné, aby bolo vyhrážanie starostlivo hodnotené, pretože toto je potrebné dôsledne odlišovať od prejavov, pri ktorých síce boli použité silné slová, ale neboli postavené na reálnych základoch, a teda neboli spôsobilé vzbudiť u inej osoby dôvodnú obavu o jej život. Rovnako okolnosť, že poškodená osoba dobrovoľne bez náležitého dôvodu vyhľadáva osobu, v prítomnosti ktorej má pociťovať obavu o svoj život a zdravie, tiež nemôže ostať bez povšimnutia pri hodnotení dôvodnosti obavy. Obvinený mal konflikt s poškodenou, ktorý sa týkal jej rozhodnutia prerušiť tehotenstvo, s čím on nesúhlasil, a preto sa mohlo stať, že v stave silného citového rozrušenia volil neprimeraný spôsob jednania. Poškodená nevypovedala v prípravnom konaní pravdivo o termíne podstúpenia interupcie. Poškodená so synom a obvineným bývala v spoločnej domácnosti, ktorú opustila 10 dní pred inkriminovanou udalosťou. Na hlavnom pojednávaní uviedla, že ich spolužitie bolo v poriadku. Výpovede poškodenej a svedka T. D. boli tendenčné a skutkovo nepodložené. Pre právnu kvalifikáciu trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona nie je sama osebe rozhodujúca mnohosť útokov zo strany páchateľa, ale ich intenzita, ako aj to, či tu je reálny predpoklad, že páchateľ uskutočnenú hrozbu voči poškodenej aj realizuje (R 38/1971). Obvinený nenaplnil objektívnu stránku spomínaného trestného činu. Pre trestnosť uvedeného činu sa vyžaduje úmyselné konanie. Ďalej obvinený poukazuje na zásadu voľného hodnotenia dôkazov upravenú v § 2 ods. 12 Trestného poriadku, ktorú zásadu súd plne neakceptoval. V konaní rozhoduje súd ako nestranný orgán a zodpovednosť za dokázanie skutku, ktorý sa obvinenému kladie za vinu nesie prokurátor.

Z uvedených dôvodov obvinený žiada, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Nové Zámky z 23. novembra 2017, sp. zn. 4T/73/2017 a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

K dovolaniu obvineného sa vyjadrila podaním z 11. februára 2020 prokurátorka Okresnej prokuratúry Nové Zámky (ďalej len „prokurátorka"), ktorá poukázala na § 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku, že proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka. Obvinený je teda oprávnený podať dovolanie len za predpokladu, že podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa a o tomto opravnom prostriedku bolo rozhodnuté. Prokurátorka preto navrhla, aby dovolací súd podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku na neverejnom zasadnutí uznesením bezpreskúmania veci odmietol dovolanie, pretože bolo podané neoprávnenou osobou. Navyše prokurátorka zastáva názor, že v danom prípade dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku nie je naplnený. Okresný súd Nové Zámky správnym spôsobom posúdil zistený skutok a použil aj správne hmotnoprávne ustanovenie. Konanie obvineného po formálnej aj materiálnej stránke napĺňa zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Obvinený sa k spáchaniu skutku priznal a svoje konanie oľutoval.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) posudzujúc celý obsah dovolania obvineného, ktoré smerovalo proti prvostupňovému rozhodnutiu, zistil, že dovolanie proti napadnutému právoplatnému rozhodnutiu súdu prvého stupňa je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného poriadku], bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku) a na zákonom určenom mieste (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky podľa § 373 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, ako aj obsahové náležitosti podľa § 374 Trestného poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky však na neverejnom zasadnutí dospel k záveru, že neboli splnené podmienky dovolania podľa § 372 ods. 1 Trestného poriadku.

Podľa § 372 ods. 1 prvá veta Trestného poriadku oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté.

Podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 372 alebo § 373 Trestného poriadku ani po postupe podľa § 379 ods. 1 Trestného poriadku.

Z uvedeného je zrejmé, že Trestný poriadok podmieňuje možnosť podania dovolania využitím riadneho opravného prostriedku. Táto podmienka, ktorej základným cieľom je dosiahnuť, aby oprávnené osoby podaním mimoriadneho opravného prostriedku nenahrádzali prieskum napadnutého rozhodnutia riadnym opravným prostriedkom je natoľko podstatná, že zákonodarca jej nesplnenie sankcionoval nemožnosťou meritórneho preskúmania napadnutého rozhodnutia dovolacím súdom a v konečnom dôsledku neúspešnosťou, teda odmietnutím dovolania.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že obvinený S. J. sa na hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku výslovne vzdal práva podať odvolanie aj za oprávnené osoby. Prokurátor odvolanie nepodal. Vzhľadom na uvedené, rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 4T/73/2017 sa stal 23. novembra 2017 právoplatný. Z uvedeného je zrejmé, že obvinený v predmetnej veci nevyužil svoje zákonné právo na podanie riadneho opravného prostriedku, resp. sa tohto práva výslovne vzdal, a týmto úkonom vylúčil vecný prieskum jeho veci na dovolacom súde.

Nakoľko nebola splnená podmienka dovolania podľa § 372 Trestného poriadku, pričom ide o vadu neodstrániteľnú, ktorú by nebolo možné napraviť ani postupom podľa § 379 ods. 1 Trestného poriadku, dovolací súd na neverejnom zasadnutí bez meritórneho preskúmania veci dovolanie obvineného podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.