4 Tdo 18/2008

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Ing. Antona Jakubíka na neverejnom zasadnutí 28. januára 2009 v trestnej veci obvineného S. P. o dovolaní obvineného podaného prostredníctvom obhajcu JUDr. B. B. proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 28. júna 2006, sp. zn. 3 T 253/05, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo 17. októbra 2006, sp. zn. 6 To 89/2006, rozhodol

t a k t o :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. sa dovolanie obvineného S. P. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves z 28. júna 2006, sp. zn. 3 T 253/05, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo 17. októbra 2006, sp. zn. 6 To 89/2006, bol obvinený S. P. uznaný za vinného z trestného činu znásilnenia podľa § 241 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2005 (Tr. zák.) na tom skutkovom základe, že

dňa 14. augusta 2005 v neskorých večerných hodinách po 22.15 hod. v L., na ulici F. v areáli Základnej školy pri telocvični E. Š. povalil na zem, zobliekol jej teplákové nohavice a nohavičky a vykonal s ňou pohlavný styk napriek tomu, že tá s tým nesúhlasila, prosila ho, aby jej dal pokoj, bránila sa tak, že ho od seba odtláčala, snažila sa obliecť, sťahovala k sebe nohy, o pohlavný styk sa pokúšal opakovane, keď chcela ujsť a kričala, zakrýval jej rukou ústa, vyhrážal sa jej zovretou päsťou, že ju udrie, zahnal sa na ňu a keď k pohlavnému styku už nedošlo, žiadal od nej, aby ho ukojila orálne, k čomu ale nedošlo.

Za to mu bol podľa § 241 ods. 1 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol obžalovaný na výkon uloženého trestu zaradený do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach z 17. októbra 2006, sp. zn. 6 To 89/2006, bolo odvolanie obvineného podľa § 256 Tr. por. zamietnuté ako nedôvodné.

Proti týmto rozhodnutiam Okresného súdu Spišská Nová Ves a Krajského súdu v Košiciach podal obvinený S. P. písomným podaním z 27. júna 2007 (doručeným súdu prvého stupňa 28. júna 2007) prostredníctvom obhajcu JUDr. B. B. dovolanie.

Dovolateľ sa ním domáhal zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa ako aj uznesenia krajského súdu a navrhol, aby dovolací súd vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol a v konečnom dôsledku obvineného spod obžaloby oslobodil.

V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. g/ a písm. i/ Tr. por.

Pochybenie odvolacieho súdu vidí v tom, že rozsudok okresného súdu je založený na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, pretože vo veci neboli vypočuté svedkyne M. P. a D. P. navrhnuté obvineným na hlavnom pojednávaní a toto pochybenie nebolo napravené ani v konaní o odvolaní obžalovaného. V dôsledku tohto nesprávneho postupu okresného súdu nebol náležite zistený skutkový stav veci a konanie obvineného bolo nesprávne právne posúdené. V ďalšej časti podaného dovolania obvinený hodnotil dôkazy, ktoré boli vo veci vykonané.

Prvostupňový súd v súlade s § 376 Tr. por. doručil dovolanie obvineného na vyjadrenie Okresnej prokuratúre Spišská Nová Ves a poškodenej E. Š., ktorí sa k podanému dovolaniu v určenej lehote nevyjadrili.

Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dovolanie proti napadnutému uzneseniu je prípustné (§ 368 ods. 1 a § 566 ods. 3 Tr. por.) a bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.) v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 2 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 371 ods. 3, § 372 a §373 Tr. por. ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por.

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však dospel k záveru, že dovolateľom namietané dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/ Tr. por. v posudzovanom prípade naplnené neboli.

Podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak

rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom (písm. g/),

rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (písm. i/).

Podľa § 371 ods. 3 Tr. por. dôvody podľa odseku 1 písm. a/ až g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom.

Z obsahu odvolania obvineného S. P. podaného sčasti samostatne, sčasti prostredníctvom obhajcu vyplýva, že zákonnosť dôkazov vykonaných v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní nenamietali, a preto dovolací dôvod uvedený v písm. g/ ods. 1 § 371 Tr. por. nemožno použiť.

Nad rámec uvedeného najvyšší súd ale konštatuje, že z obsahu procesného spisu vyplýva, že dôkazy v posudzovanej veci boli nielen pred súdom, ale aj v prípravnom konaní vykonané spôsobom, ktorý zodpovedá zákonu a v tomto smere postupu súdu ani orgánom činným v trestnom konaní niet čo vyčítať, a preto dovolacia námietka podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. uvedená v dovolaní obvineného nie je dôvodná. Navyše je potrebné uviesť, že z obsahu zápisníc z hlavného pojednávania vyplýva, že obvinený vykonanie dôkazov výsluchom uvedených svedkýň nenavrhol.

Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. v znení zmien a doplnkov účinného do 31. decembra 2005 (Tr. zák.) trestného činu znásilnenia sa dopustí ten, kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži, alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť.

Okresný súd v napadnutom rozsudku ustálil skutkový stav na podklade vykonaného dokazovania, ktorého úplnosť a správnosť nie je dovolací súd oprávnený skúmať, resp. je oprávnený skúmať len v tom rozsahu, či skutková veta napadnutého rozsudku v sebe obsahuje zákonné znaky trestného činu, za ktorý bol obvinený odsúdený. Zo znenia skutkovej vety prvostupňového rozsudku vyplýva, že konanie obvineného bolo protiprávne a že táto obsahuje všetky zákonné znaky trestného činu znásilnenia, t. j. subjekt, ktorý trestný čin spáchal, subjektívnu stránku spáchaného trestného činu, ktorou bol úmysel obvineného tento trestný čin spáchať, objekt trestného činu, ktorým je sloboda poškodenej rozhodovať o svojom pohlavnom živote a objektívnu stránku, t. j. príčinnú súvislosť medzi konaním obžalovaného a následkom jeho konania.

Na podklade uvedeného možno preto vysloviť, že v posudzovanej veci konajúce súdy postupovali správne a v súlade so zákonom, keď za zisteného skutkového stavu uvedeného v skutkovej vete napadnutého rozsudku konanie obvineného právne posúdili ako trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Tr. zák., pretože obvinený násilím donútil poškodenú k súloži. Najvyšší súd Slovenskej republiky pritom zdôrazňuje, že obvinený podaným dovolaním v podstate namietal správnosť zistenia skutkového stavu veci a správnosť hodnotenia dôkazov, ktoré však v rámci dovolacieho konania najvyšší súd viazaný ustanovením § 371 Tr. por. nie je oprávnený skúmať.

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dospel k záveru, že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/ Tr. por., a tak podľa § 382 písm. c/ Tr. por. uznesením dovolanie obvineného odmietol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný

V Bratislave 28. januára 2009

JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Martin Piovartsy

Za správnosť vyhotovenia: M. Ivančíková