ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu, v trestnej veci obvineného N. R., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. e) Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí konanom 27. februára 2024 v Bratislave, o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 6. apríla 2022, sp. zn. 4To/10/2022, takto
rozhodol:
I. Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovuje, že uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 4To/10/2022 zo 6. apríla 2022 a v konaní, ktoré mu predchádzalo bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku,
p o r u š e n ý z á k o n
v ustanoveniach § 309 ods. 1 Trestného poriadku, § 316 ods. 1 Trestného poriadku
v prospech obvineného N. R.. Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušuje uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 4To/10/2022 zo 6. apríla 2022 v časti, v ktorej bolo podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku zamietnuté odvolanie krajského prokurátora a zrušuje aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikazuje Krajskému súdu v Prešove, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
II. Na základe § 380 ods. 2 Trestného poriadku podľa § 71 ods. 1 písm. písm. c) Trestného poriadku obvineného N. R., narodeného X. K. XXXX v E., trvale bytom R. U. V., V. XX/XX, okres T., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Prešov b e r i e d o v ä z b y.
Lehota väzby začína plynúť okamihom vyhlásenia tohto rozhodnutia, t. j. 27. februára 2024 o 11.50 hod.
Väzbu bude obvinený N. R. vykonávať v Ústave na výkon väzby Prešov.
Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku písomný sľub obvineného N. R. ako náhradu väzby n e p r i j í m a.
Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku väzbu obvineného N. R. dohľadom probačného a mediačného úradníka n e n a h r á d z a.
Odôvodnenie
I. Rozsudkom Okresného súdu Prešov (ďalej tiež „okresný súd" alebo „súd prvého stupňa") z 28. januára 2022, sp. zn. 1Tk/1/2021 bol okrem iných obvinený N. R. (ďalej tiež „obvinený") uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. i) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že:
- po predchádzajúcej vzájomnej dohode, vo vzájomnej spolupráci a ako zakladateľ organizovanej skupiny, v ktorej pôsobil spolu s ďalšími šiestimi osobami okrem iných aj s obžalovaným A. L. v dobe najmenej od 25. novembra 2019 do 28. septembra 2020, v rozpore s ustanoveniami § 4 zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, opakovane, cez nestotožneného sprostredkovateľa, dával prepraviť cez štátnu hranicu Slovenskej republiky a Ukrajiny nezistené množstvo omamných a psychotropných látok - pervitín, ktorého účinnou látkou je metamfetamín, extázu, ktorej účinnou látkou je metyléndioxymetamfetamín a marihuanu (rastliny rodu Cannabis), ktoré N. R. sám, alebo ním priamo poverená osoba pôsobiaca v organizovanej skupine, preberal osobne od nestotožneného sprostredkovateľa, alebo od sprostredkovateľom poverenej osoby pracujúcej ako vodič medzinárodnej kamiónovej prepravy, na území Slovenskej republiky, následne tieto omamné a psychotropné látky zadovažoval pre osoby pôsobiace v organizovanej skupine, a to aj prostredníctvom ostatnej osoby pôsobiacej v organizovanej skupine s pokynom, aby tieto látky predávali ďalším menším dílerom a konečným odberateľom, pričom ich činnosť v pravidelných intervaloch kontroloval osobne alebo telefonicky a týmto osobám, osobne alebo telefonicky, ukladal pokyny vzťahujúce sa k procesu obchodovania s týmito látkami a zároveň, po odpredaji určitých častí týchto látok, tieto osoby odvádzali N. R. finančné prostriedky získané z predaja týchto látok v ním stanovenej výške, pričom rastliny rodu Cannabis a metyléndioxymetamfetamín sú zaradené v I. skupine a metamfetamín je zaradený v II. skupine zoznamu omamných a psychotropných látok tvoriaceho prílohu č. 1 k citovanému zákonu,
- po presne nezistenú dobu, minimálne od 04/2020 do 28.09.2020, kedy bola v rodinnom dome na ul. R. XX v R. U. V., ktorého vlastníkom a užívateľom je C. T. vykonaná domová prehliadka, a ktorý využíval ako úkryt omamných a psychotropných látok, v rozpore s ustanoveniami § 4 zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, prechovával bielu kryštalickú látku o celkovej hmotnosti 56,02 g, v ktorej bola zistená prítomnosť účinnej látky metamfetamínu v množstve spôsobilom ovplyvniť psychiku užívateľa, zelenú sušinu rastlinného pôvodu rodu Cannabis s celkovou hmotnosťou 162,51 g s prítomnosťou účinnej látky tetrahydrokanabinolu v množstve spôsobilom ovplyvniť psychiku užívateľa a extázu v množstve 119 ks tabliet a práškového materiálu o hmotnosti 5,41 g, v ktorých bola zistená prítomnosť účinnej látky MDMA v množstve spôsobilom ovplyvniť psychiku užívateľa, z čoho by bolo možné pripraviť celkovo najmenej 1 667 jednotlivých jednorazových dávok drogy určených na distribúciu v rámci organizovanej skupiny a ktorých celková hodnota je 7.446,55 Eur, pričom rastlina rodu Cannabis a MDMA sú zaradené v I. skupine zoznamu omamných a psychotropných látok a metamfetamín je zaradený v II. skupine zoznamu omamných a psychotropných látok tvoriaceho prílohu č. 1 k citovanému zákonu (bod 1 rozsudku súdu prvého stupňa).
Za to okresný súd uložil obvinenému podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 39 ods. 4 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov 6 (šesť) mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona súd prvého stupňa uložil obvinenému aj peňažný trest vo výške 5.000,- (päťtisíc) Eur a pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa 60 ods. 1 písm. a) a písm. b) Trestného zákona okresný súd uložil obvinenému ešte trest prepadnutia veci, a to: listu s ručne písanými poznámkami s telefónnym číslom na H. M., zápisníka s ručne písanými poznámkami, mobilného telefónu zn. iPhone, všetko zaistené pri domovej prehliadke na D. XXF v L., ďalej plastovej krabičky - valcovitej dózy, sklenej fľaštičky od pečeného čaju a plastovej krabičky od liekov, všetko zaistené pri domovej prehliadke na R. XX, R. U. V., ďalej, mobilného telefónu zn. Nokia, mobilného telefónu zn. Samsung, mobilného telefónu zn. iPhone, mobilného telefónu zn. iPhone, mobilného telefónu zn. Alcatel, všetko zaistené pri prehliadke osobného motorového vozidla zn. Mercedes.
Okresný súd zároveň podľa § 60 ods. 2 Trestného zákona, § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona uložil obvinenému aj trest prepadnutia veci, a to sumy 9.000,- (deväťtisíc) Eur.
Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, § 78 ods. 1 Trestného zákona uložil súd prvého stupňa obvinenému taktiež ochranný dohľad na 2 (dva) roky a podľa § 83 ods. 1 písm. d) Trestného zákona aj zhabanie veci - klincovej pneumatickej pištole.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podali obvinený a prokurátor Krajskej prokuratúry Prešov (ďalej tiež „prokurátor") odvolania, ktoré Krajský súd v Prešove (ďalej tiež „krajský súd" alebo „odvolací súd") uznesením zo 6. apríla 2022, sp. zn. 4To/10/2022 zamietol, a to odvolanie obvineného podľa § 319 Trestného poriadku a odvolanie prokurátora podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku.
Proti naposledy uvedenému rozhodnutiu krajského súdu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej tiež „generálny prokurátor" alebo „dovolateľ") v neprospech obvineného dovolanie, a to z dôvodu plynúceho z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku.
V písomných dôvodoch podaného dovolania generálny prokurátor namietal, ako to už bolo vyššie naznačené, naplnenie dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku a porušenie ustanovení § 316 ods. 1, § 62 ods. 1, § 63 ods. 6 písm. a), § 309 ods. 1 Trestného poriadku v prospech obvineného. Dovolateľ konštatoval, že odvolanie prokurátora čo do výroku o treste v neprospech obvineného podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom, bolo podané elektronickými prostriedkami 4. februára 2022, pričom z informačného systému prokuratúry Prokurátorská Trestno- civilná Agenda (ďalej len „Patrícia") v časti „vlastnosti dokumentu/história podpisovania" jednoznačne vyplýva, že predmetné „odvolanie prokurátora" bolo podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom 4. februára 2022 o 14:17:46 hodine, rovnako z informačného systému Patrícia v časti „odoslaná zásielka" vyplýva, že odvolanie bolo okresnému súdu odoslané 4. februára 2022 o 14:18 hodine a doručené toho istého dňa o 14:19:10 hodine. Generálny prokurátor v podanom dovolaní ďalej dôvodil, že k otázke platnosti elektronického podpisu na dokumente „odvolanie prokurátora" zo 4. februára 2022 poskytol stanovisko Odbor informatiky Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo 16. júna 2022, sp. zn. XIII Spr 26/22/1000, ktorý na základe výsledku preverovacieho procesu konštatoval, že aplikácia na strane súdu správne detegovala nesúlad s technickým štandardom, avšak nesprávne vyhodnotila výsledok podpisu ako neplatný, napriek tomu, že ide o dokument podpísaný kľúčom patriacim k platnému kvalifikovanému certifikátu s tým, že autenticita a integrita dokumentu nebola narušená. Z uvedeného, podľa názoru dovolateľa, vyplýva, že odvolanie prokurátora bolo podané riadne v súlade s § 62 ods. 1, veta druhá, Trestného poriadku, teda včas, pričom len v dôsledku nesúladu s technickým štandardom bol tento podpis krajským súdom vyhodnotený ako neplatný. Vzhľadom na to,že elektronicky podané odvolanie prokurátora zo 4. februára 2022 obsahovalo, podľa názoru dovolateľa, všetky formálne náležitosti podľa § 62 ods. 1 Trestného poriadku, to znamená aj platný kvalifikovaný elektronický podpis, bolo potrebné toto podanie akceptovať ako opravný prostriedok podaný v zákonnej lehote. V podanom dovolaní generálny prokurátor ďalej dôvodil, že navyše odvolanie prokurátora zo 4. februára 2022 bolo doručované okresnému súdu aj písomne, prostredníctvom poštovej prepravy, pričom z doručenky poštového doručovateľa vyplýva, že odvolanie prokurátora bolo odovzdané na poštovú prepravu 10. februára 2022, teda v zákonnej lehote 15-tich dní na podanie odvolania. Doručenie prostredníctvom poštovej prepravy je zachytené aj v spise, z ktorého vyplýva, že na odvolaní prokurátora zo 4. februára 2022 sa nachádza odtlačok pečiatky okresného súdu potvrdzujúci, že odvolanie prokurátora mu bolo doručené 10. februára 2022, skutočnosť, že uvedená písomnosť nie je v súdnom spise zažurnalizovaná, ale iba voľne uložená, nemôže byť na škodu odvolateľa. S ohľadom na vyššie uvedené generálny prokurátor zhrnul, že zákonná lehota na podanie odvolania prokurátora bola, podľa jeho názoru, dodržaná, preto neboli splnené podmienky pre postup krajského súdu podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky: 1) Podľa § 386 Trestného poriadku, vyslovil, že právoplatným uznesením Krajského súdu v Prešove zo 6. apríla 2022, sp. zn. 4To/10/2022 bol z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku porušený zákon v ustanoveniach § 316 ods. 1 Trestného poriadku, § 62 ods. 1, § 63 ods. 6 písm. a), § 309 ods. 1 Trestného poriadku v prospech obvineného N. R.. 2) Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil uznesenie Krajského súdu v Prešove zo 6. apríla 2022, sp. zn. 4To/10/2022 a zrušil aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo, stratili podklad. 3) Podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal Krajskému súdu v Prešove, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
K dovolaniu generálneho prokurátora sa podaním zo 16. októbra 2022 prostredníctvom svojho obhajcu, vyjadril obvinený, ktorý uviedol, že z výsledku informatívneho overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe, bola zistená neplatnosť podpisu prokurátora na jeho odvolaní, doručenom súdu prvého stupňa 4. februára 2022, pričom z ustanovenia § 62 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že podanie je možné urobiť elektronickými prostriedkami podpísanými kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo aj bez kvalifikovaného elektronického podpisu, avšak takéto podanie (bez kvalifikovaného elektronického podpisu) je treba potvrdiť písomne alebo ústne do zápisnice do troch pracovných dní, inak sa o podaní nekoná. V tejto súvislosti obvinený namietal, že odvolanie prokurátora zo 4. februára 2022, doručené elektronickými prostriedkami bez platného elektronického podpisu, prokurátor písomne do troch pracovných dní nedoplnil, preto odvolací súd naň nemohol prihliadať. Dôvodil ďalej, že príslušná inštitúcia, ktorá preberá elektronický dokument, vydáva potvrdenie o overení s uvedením, že elektronická podateľňa overila elektronický podpis jednotlivých dokumentov, skutočnosť, že na strane prokurátora nastala chyba v systéme, nemôže byť na ťarchu obvineného, preto odvolací súd, podľa názoru obvineného, postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, keď odvolanie prokurátora v celom rozsahu odmietol práve z uvedeného dôvodu.
Vo vlastnoručne napísaných podaniach sa k dovolaniu generálneho prokurátora vyjadril aj obvinený, ktorý uviedol, že prokurátor by mal dbať na právoplatnosť (správne platnosť) svojho podpisu, preto nevzhliadol dôvod na vyhovenie podanému dovolaniu. Ďalej poukázal na skutočnosť, že mu bol uložený vysoký trest 8 rokov a 6 mesiacov a uviedol, že skutok ľutuje, priznal sa k nemu, trest vykonáva svedomito, plní si svoje povinnosti, pričom jeho rodina ťažko znáša trest, ktorý mu bol uložený. Vzhľadom na uvedené obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie generálneho prokurátora v celom rozsahu odmietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd") ako súd dovolací [§ 377 Trestného poriadku] pred vydaním rozhodnutia o dovolaní posúdil naplnenie procesných podmienok pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podane´ proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 2 písm. h) Trestného poriadku], osobou oprávnenou na jeho podanie [§ 369 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku], v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370ods. 3 Trestného poriadku). Zistil ďalej, že dovolanie spĺňa obligatórne obsahove´ náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), a že prokurátor pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku).
Najvyšší súd ďalej zistil, že dovolanie generálneho prokurátora vo vzťahu, k namietaným okolnostiam spočívajúcich v zamietnutí odvolania prokurátora podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku ako oneskorene podaného, bez toho, aby na takýto postup boli splnené podmienky, je opodstatnené.
V prvom rade sa žiada uviesť, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným a záväzným rozhodnutiam súdov predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a stability právnych vzťahov v právnom štáte. Aj z uvedeného dôvodu je dovolanie určené k náprave najzásadnejších a zákonom taxatívne vymedzených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojimi dôsledkami mohli zásadne ovplyvniť trestné konanie, respektíve jeho procesný výsledok. Dovolanie nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa [primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka") pod číslom 57/2007].
Jednotlivé dovolacie dôvody [§ 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku], ktoré môže dovolateľ uplatňovať, sú vymedzené taxatívne a podstatne užšie ako dôvody zakotvené v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní, aby sa príliš širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nenarušovala právna istota. Dovolanie teda nezakladá ďalšiu riadnu opravnú inštanciu a nepredstavuje „ďalšie odvolanie". (Primerane napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Tdo/67/2018, 4Tdo/17/2019, 4Tdo/23/2019, 5Tdo/85/2017, 5Tdo/7/2020).
Podľa § 371 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania.
Zistenie dovolacieho súdu, že dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku [teraz podľa § 371 ods. 1 písm. l)] Trestného poriadku bol naplnený, má za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia vydaného podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku a vrátenie veci odvolaciemu súdu. Tým vzniká stav neskončeného trestného stíhania. (Primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom 9/2011).
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
Podľa § 309 ods. 1 Trestného poriadku odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Podľa § 62 ods. 1 Trestného poriadku sa podanie posudzuje vždy podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené. Možno ho urobiť písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom, elektronickými prostriedkami podpísané s kvalifikovaným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona alebo bez kvalifikovaného elektronického podpisu. Podanie urobené telegraficky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami bez kvalifikovaného elektronického podpisu treba potvrdiť písomne alebo ústne do zápisnice do troch pracovných dní, inak sa o podaní nekoná.
Podľa § 63 ods. 5 Trestného poriadku, ak pripadne koniec lehoty na deň pracovného pokoja alebo pracovného voľna, pokladá sa za posledný deň lehoty najbližší budúci pracovný deň; to neplatí prelehotu väzby.
Podľa § 63 ods. 6 písm. a) Trestného poriadku je lehota zachovaná aj vtedy, ak podanie bolo v lehote podané na pošte a adresované súdu, prokurátorovi alebo policajtovi, u ktorého sa má podať, alebo ktorý má vo veci rozhodnúť.
Naplnenie vyššie uvedeného dovolacieho dôvodu [§ 371 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku] videl generálny prokurátor predovšetkým v tom, že krajský súd zamietol odvolanie prokurátora ako oneskorené podané podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, a to z dôvodu, že prokurátor predmetné odvolanie (v neprospech obvineného) podal 4. februára 2022 prostredníctvom elektronických prostriedkov s elektronickým podpisom, ktorý krajský súd (jeho informačný systém) vyhodnotil ako neplatný s tým, že takto podané odvolanie nebolo do troch pracovných dní potvrdené písomne ale ani ústne do zápisnice, hoci informačný systém prokuratúry („Patrícia") vyhodnotil sporný podpis ako kvalifikovaný, platný, navyše prokurátor podal odvolanie aj v písomnej podobe, a to 10. februára 2022, teda včas (v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote).
Z predloženého spisu je však zrejmé, že podľa výsledku (súdneho) informatívneho overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe, odvolanie prokurátora zo 4. februára 2022 bolo skutočne podpísané neplatným podpisom (č.l. 3260). Preto krajský súd dospel k správnemu záveru, že odvolanie prokurátora v elektronickej podobe nebolo podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom.
Pokiaľ dovolateľ argumentoval v tom smere, že podľa (prokurátorského) informačného systému „Patrícia" bolo odvolanie prokurátora zo 4. februára 2022 podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom, k tomu je potrebné uviesť, že v prípade elektronických dokumentov, podpisovaných zaručeným elektronickým podpisom, vychádzajú súdy práve z výsledku informatívneho overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe, tak ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade, pričom prokurátorský informačný systém „Patrícia" a jeho výsledky overenia nemajú súdy k dispozícii, netvoria súčasť spisu, pritom v zmysle zásady už rímskeho správa „quod non est in actis, non est in mundo" - čo nie je v spise, neexistuje, preto nebol dôvod, aby krajský súd výsledok (súdneho) informatívneho overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe ďalej skúmal a preveroval.
Navyše zo správy o preverení platnosti elektronického podpisu tvoriacej prílohu podaného dovolania vyplýva, že príčinou generovania neplatného zaručeného elektronického podpisu je uvedenie údajov do kolónky „Dôvod podpisu", hoci táto kolónka mala zostať nevyplnená (došlo teda k pochybeniu na strane vypĺňajúceho subjektu - prokurátora), pritom aj samotný prokurátor na verejnom zasadnutí konanom o jeho odvolaní a odvolaní obvineného konštatoval, že išlo o „formálny technický nedostatok", ktorý bol odstránený v doplnení odvolania z 18. februára 2022 s tým, že súd vyhodnotil predmetný dokument, ako dokument podpísaný platným podpisom. Pokiaľ teda prokurátor spôsobil „formálny technický nedostatok", v dôsledku ktorého súdny informačný systém vyhodnotil jeho elektronický podpis ako neplatný, bolo jeho povinnosťou ho odstrániť, avšak v lehote na podanie odvolania (do 14. februára 2022).
Nebolo preto možné prokurátorom podané odvolanie v elektronickej forme považovať za súladné s ustanovením § 62 ods. 1 Trestného poriadku.
Na strane druhej je však potrebné dovolateľovi prisvedčiť, že odvolanie zo 4. februára 2022 bolo okrem elektronických prostriedkov doručované aj prostredníctvom poštovej prepravy. Z odtlačku podacej pečiatky Okresného súdu Prešov je zrejmé, že predmetné odvolanie bolo súdu prvého stupňa doručené už 10. februára 2022. Preverením čísla zásielky na webovej stránke Slovenskej pošty (na pripojenej obálke dátum podania na pošte absentuje) bolo zistené, že odvolanie bolo na poštovú prepravu podané už 9. februára 2022 [generálny prokurátor v podanom dovolaní síce uvádza, že sa tak stalo až 10. februára 2022, vzhľadom ale na to, že v uvedený deň (10. februára 2022) bola dotknutá písomnosť už doručená je nepravdepodobné, aby v tento deň bola odovzdávaná aj na poštovú prepravu].
Vzhľadom na to, že rozsudok okresného súdu bol vyhlásený 28. januára 2022 za prítomnosti prokurátora, koniec 15-dňovej lehoty na podanie odvolania pripadol na 12. februára 2022, ale keďže išlo o deň pracovného pokoja (sobota), v súlade s ustanovením § 63 ods. 5 Trestného poriadku sa posledným dňom lehoty na podanie odvolania stal 14. február 2022 (pondelok).
Z uvedeného je potom zrejmé, že pokiaľ bolo odvolanie prokurátora podané na poštovú prepravu 9. februára 2022, bolo podané v lehote v zmysle § 309 ods. 1 Trestného poriadku, teda včas (napokon okresnému súdu bolo doručené už 10. februára 2022, teda zjavne v zákonom stanovenej lehote - včas).
Podľa § 168 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy (ďalej len „vyhláška") všetky písomnosti, ktoré sa vzťahujú na tú istú vec, najmä podania, zápisnice, záznamy, rozhodnutia, tvoria súdny spis.
Podľa § 178 ods. 2 vyhlášky všetky ďalšie podania (po čísle listu 1), ktoré boli doručené súdu, s výnimkou podaní doručených súdu na súdnom pojednávaní, založia sa do súdneho spisu prostredníctvom podateľne a opatria sa odtlačkom podacej pečiatky v poradí, v akom boli doručené súdu.
Podľa § 181, vety prvej, vyhlášky doklady o doručovaní a o doručení súdnych zásielok sa do súdneho spisu zakladajú tak, že sa pevne spoja s písomnosťou, ktorá je predmetom doručovania, prípadne s jej posledným listom.
Vzhľadom na to, že odvolanie prokurátora zo 4. februára 2022, spolu s obálkou, v ktorej bolo doručované, neboli v spise zažurnalizované, ale boli voľne založené v časti označenej ako „Odpisy rozhodnutí 1Tk 1/21 R. a spol", okresný súd postupoval v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami vyhlášky. To však nič nemení na veci, že odvolanie prokurátora v písomnej podobe bolo podané včas (v zákonom stanovenej lehote).
Vzhľadom na to, že odvolací súd zamietol odvolanie prokurátora podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku ako podané oneskorene, hoci na to neboli splnené podmienky, porušil tým ustanovenia § 309 ods. 1 Trestného poriadku a § 316 ods. 1 Trestného poriadku, v dôsledku čoho naplnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku.
Preto najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil v časti, v ktorej bolo podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku zamietnuté odvolanie krajského prokurátora, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, vec krajskému súdu vrátil a prikázal mu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Týmto rozhodnutím dovolacieho súdu sa prejednávaná trestná vec dostala do štádia odvolacieho konania, v rámci ktorého bude krajský súd povinný opätovne rozhodnúť o odvolaní prokurátora vo vyššie naznačenom rozsahu.
II. Podľa § 380 ods. 2 Trestného poriadku, ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uložený mu pôvodným rozsudkom a dovolací súd na dovolanie výrok o tomto treste zruší, rozhodne súčasne o väzbe.
Podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil a ak vzhľadom na osobu obvineného, povahu alebo závažnosť trestného činu, pre ktorý je trestne stíhaný,nie je v čase rozhodovania o väzbe možné väzbu nahradiť podľa § 80 alebo § 81.
Vzhľadom na to, že prokurátor podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie „len" čo do výroku o treste a najvyšší súd na podklade dovolania generálneho prokurátora zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu „len" v časti, v ktorej bolo zamietnuté odvolanie prokurátora, znamená to, že výrok o vine, ktorý prokurátor svojím odvolaním nenapadol, zostal právoplatný. Navyše obvinený sa k spáchaniu stíhanej trestnej činnosti, kladenej mu za vinu, priznal s tým, že toto jeho priznanie je v súlade s v prejednávanej veci vykonanými dôkazmi.
Jedna z materiálnych podmienok rozhodovania o väzbe, a to dôvodnosť trestného stíhania, bola teda vo vzťahu k dovolateľovi splnená, pričom u obvineného existujú aj dôvody väzby plynúce z ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, teda obava, že v prípade prepustenia obvineného z väzby na slobodu, by mohol pokračovať v trestnej činnosti.
Obvinený sa stíhanej trestnej činnosti dopúšťal opakovane, dlhší čas, vo väčšom rozsahu, organizovaným, značne sofistikovaným spôsobom, čo nasvedčuje tomu, že u obvineného nešlo o ojedinelé, jednorazové zlyhanie, ale o prejav sklonov k páchaniu trestnej činnosti, ktorou si minimálne významne vylepšoval svoj príjem (podľa vlastného vyjadrenia v rozsahu 900,- Eur mesačne), pritom podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu reflektujúcej ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov, skutočnosti odôvodňujúce väzobné stíhanie môžu spočívať aj v charaktere, rozsahu a závažnosti trestnej činnosti (primerane napríklad rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 227/2020, III. ÚS 202/2021, I. ÚS 552/2020). Tieto konkrétne skutočnosti potom dôvod takzvanej preventívnej väzby [§ 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku] podľa názoru najvyššieho súdu dostatočným spôsobom opodstatňujú.
Napokon pri rozhodovaní o väzbe súd môže riziko konania zakladajúceho väzobný dôvod len odhadovať (prognózovať), a preto nie je nevyhnutne potrebné, aby zo strany väzobne stíhaných obvinených k takýmto konaniam alebo pokusom o ne došlo. Akceptácia takéhoto názoru by zbavovala väzbu jej preventívneho a zabezpečovacieho charakteru (primerane rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 67/2013, I. ÚS 162/2016).
Najvyšší súd zároveň dospel k záveru, že väzbu obvineného nie je možné dohľadom probačného a mediačného úradníka, ale ani písomným sľubom nahradiť.
Dotknutý obvinený je v prejednávanej veci odsúdený pre obzvlášť závažný zločin.
Podľa § 80 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku ak je daný dôvod väzby, okrem dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) alebo ods. 3 písm. b), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak b) obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej činnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme ho, alebo c) s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu.
Podľa § 80 ods. 2, veta tretia, Trestného poriadku ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 3 písm. a), c) alebo e), alebo obvinený bol vzatý do väzby podľa odseku 3 alebo podľa § 81 ods. 4, možno záruku alebo sľub prijať alebo uložiť dohľad, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu.
V prejednávanej veci najvyšší súd žiadne výnimočné okolnosti prípadu, ktoré by väzbu naposledy spomínaného obvineného umožňovali nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka,písomným sľubom, či iným inštitútom predpokladaným trestným poriadkom, nezistil.
Napokon vyššie uvedené väzobné dôvody (opakovane, dlhší čas, vo väčšom rozsahu, organizovaným značne sofistikovaným spôsobom páchaná trestná činnosť) považuje najvyšší súd za natoľko závažné, že inštitúty predpokladané Trestným poriadkom, ktoré by mali nahradiť väzbu obvineného (mimo uzavretého väzobného režimu), by ani v súčasnom štádiu trestného stíhania neboli dostatočne účinným prostriedkom na to, aby obvinenému v pokračovaní v trestnej činnosti zabránili.
Pokiaľ obvinený dôvodil, že vo výkone trestu (spolu s väzbou) už je cca 3 a pol roka, svoju trestnú činnosť ľutuje, v prípade prepustenia sa zamestná (o čom doložil prísľub od zamestnávateľa) s tým, že má zabezpečené bývanie u rodičov (o čom tiež doložil doklad), k tomu je potrebné uviesť, že súdy nižšieho stupňa dospeli k záveru, že na obvineného je potrebné pôsobiť trestom vo výmere 8 rokov a 6 mesiacov (aj keď rozhodnutím najvyššieho súdu výrok o treste bol zrušený, prokurátor, len o ktorého odvolaní sa v ďalšom konaní bude konať, podal tento opravný prostriedok v neprospech obvineného), preto cca 3 a pol ročný výkon trestu (väzba sa započítava do výkonu trestu) pri tak závažnej trestnej činnosti (obzvlášť závažný zločin väčšieho rozsahu) páchaný organizovaným značne sofistikovaným spôsobom obavu z možného pokračovania v páchaní trestnej činnosti, podľa názoru najvyššieho súdu, spoľahlivo neeliminuje.
Zároveň najvyšší súd určil, že obvinený bude väzbu vykonávať v Ústave na výkon väzby Prešov (v obvode ktorého bude konanie prebiehať) s tým, že väzba začal plynúť okamihom zrušenia rozhodnutia, ktorým mu bol právoplatne uložený trest odňatia slobody.
Na základe vyššie uvedených dôvodov preto senát najvyššieho súdu jednomyseľne rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.