4Tdo/16/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného L. T. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného podanom prostredníctvom obhajcu JUDr. Martina Kanása proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 25. júla 2014, sp. zn. 4 Tost 76/2014 na neverejnom zasadnutí 20. mája 2015 Tr. por. takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného L. T. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Uznesením Okresného súdu Nitra z 26. mája 2014, sp. zn. 3 PP 5/2014, bol obvinený L. T. podľa § 66 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. zák. s použitím § 415 ods. 1 Tr. por. podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený v trvaní tridsať mesiacov rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 1 T 143/2007, zo dňa 10. októbra 2013, pre § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a iné.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. bola obvinenému stanovená skúšobná doba v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. súd nad obvineným nariadil probačný dohľad vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 Tr. zák. súd ustanovil obvinenému povinnosti:

- strpieť nad sebou dohľad probačného a mediačného úradníka, pravidelne sa dostavovať k probačnému a mediačnému úradníkovi príslušného súdu v termínoch a za podmienok ním stanovených,

- dostaviť sa do 15-tich dní odo dňa podmienečného prepustenia k probačnému a mediačnému úradníkovi príslušného súdu,

- oznámiť súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu.

Na podklade sťažnosti Okresného prokurátora, Krajský súd v Nitre uznesením z 25. júla 2014, sp. zn. 4 Tos 76/2014 rozhodol tak, že podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. napadnuté uznesenie zrušil a podľa § 66 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. por. žiadosť obvineného L. T. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra z 10. októbra 2013, sp. zn. 1T 143/2007, v trvaní 30 (tridsať) mesiacov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal prostredníctvom zvoleného obhajcu dovolanie obvinený L. T..

Obvinený v ňom uplatnil dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., pretože podľa jeho názoru napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre je nezákonné a nespravodlivé.

Naplnenie uvedeného dovolacieho dôvodu videl obvinený v podstate v tom, že na rozdiel od okresného súdu, ktorý o posudzovanej otázke vykonal veľmi podrobné dokazovanie, odvolací súd žiadne dokazovanie nevykonal a bez jeho výsluchu rozhodol v jeho neprospech.

Navrhol preto, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Následne v súlade s § 376 Tr. por. prvostupňový súd dovolanie obvineného doručil na vyjadrenie Okresnej prokuratúre Nitra.

V písomnom podaní doručenom okresnému súdu 11. februára 2015 okresný prokurátor uviedol, že uplatnený dovolací dôvod nie je podľa jeho názoru v posudzovanom prípade splnený, pretože obvinený v podanom dovolaní namieta len to, že odvolací súd o sťažnosti okresného prokurátora rozhodol napriek tomu, že vo veci na rozdiel od okresného súdu nevykonal žiadne dokazovanie a stotožnil sa len so sťažnostnými dôvodmi prokurátora. Je teda zrejmé, že obvinený v podanom dovolaní namieta len rozsah vykonaného dokazovania a spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, ktoré však dovolací súd v dovolacom konaní hodnotiť nemôže.

Navrhol preto, aby najvyšší súd ako súd dovolací podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného ako nedôvodné odmietol.

Následne súd prvého stupňa predložil vec dovolaciemu súdu.

Najvyšší súd zistil, že dovolanie proti napadnutému uzneseniu je prípustné (§ 368 ods. 1 a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.) a v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 2 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372 až § 373 Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por.

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že dovolanie obvineného nie je dôvodné.

Podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať ak:

i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podľa ustálenej praxe dovolacieho súdu vo vzťahu k výkladu dovolacích dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je potrebné uviesť nasledovné.

Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. sa rozumie nesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie zistenie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin alebo, že išlo o iný trestný čin alebo obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa súdeným skutkom dopustil. Potrebné je však uviesť, že dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorýchje založené napadnuté rozhodnutie súdu. Nie je tak legitimovaný posudzovať ani úplnosť a správnosť skutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní, a rovnako ani hodnotenie v tomto konaní vykonaných dôkazov. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať.

Použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia môže zahŕňať aj nedostatočné posúdenie okolností a zákonných podmienok pre postup podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák.

Preskúmaním obsahu predloženého spisu najvyšší súd zistil nasledovné skutočnosti.

Obvinený v podstate v podanom dovolaní namieta, že odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa, bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie dospel k nezákonnému záveru, že v posudzovanom prípade nie sú splnené zákonné podmienky na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Správne a v súlade so zákonom postupoval krajský súd, keď na rozdiel od súdu prvého stupňa na podklade predloženého procesného spisu dôsledne vychádzal zo skôr citovaného ustanovenia § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. a dospel k správnemu záveru, že v posudzovanom prípade zákonné podmienky v ňom uvedené nie sú splnené.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobne vysvetlil dôvody, na podklade ktorých rozhodol spôsobom uvedeným v jeho výrokovej časti a dovolací súd si ich pre ich správnosť a výstižnosť osvojuje a v podrobnostiach na ne poukazuje.

V posudzovanom prípade k nesprávnemu použitiu iného hmotnoprávneho ustanovenia nedošlo a správnosť a úplnosť zisteného skutku (skutkových zistení) nemôže dovolací súd skúmať ani meniť.

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.