UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Harabina a členov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Pavla Farkaša na neverejnom zasadnutí 30. mája 2018 v trestnej veci obvineného H. N., pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., vedenej na Okresnom súde Prievidza, sp. zn. 0 Tp 121/2015, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 3. novembra 2015, sp. zn. 2 Tpo 84/2015, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. b/ Tr. por. dovolanie obvineného H. N. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Prievidza uznesením z 23. októbra 2015, sp. zn. 0Tp 121/2015, podľa § 72 ods. 2 Tr. por. z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. vzal do väzby H. N., obvineného zo zločinu útoku na verejného činiteľa v zmysle § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Podľa § 80 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. neprijal písomný sľub obvineného z 23. októbra 2015, ani jeho návrh na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Na podklade sťažnosti obvineného proti uzneseniu rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením z 3. novembra 2015, sp. zn. 2 Tpo 84/2015, tak, že: I. V zmysle § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu, II. podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. prijal písomný sľub obvineného H. N., na nahradenie väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por., že sa bude dostavovať na všetky predvolania orgánov činných v trestnom konaní a súdu, povedie riadny život a splní všetky príkazy a obmedzenia, ktoré mu budú uložené, III. podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. väzbu obvineného H. N., v zmysle § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. nahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným a ihneď ho prepustil z väzby na slobodu, IV. podľa § 82 ods. 1 Tr. por. obvinenému uložil povinnosť riadne si preberať v mieste bydliska - G., ul. V. č. X/X, poštové zásielky orgánov činných v trestnom konaní a súdu.
Proti uzneseniu apelačného súdu podal obvinený dovolanie z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/, g/, a i/ Tr. por. Poukázal na čl. 3, 6, 7 Charty základných práv EÚ, čl. 47 Charty základných práv Európskejúnie, čl. 5 ods. 1, 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor") a čl. 48 ods. 2 charty a smernicu č. 2012/13/EÚ. Namietal, že okresný súd sa nedostatočne vysporiadal s dôvodnosťou existencie väzby. Jediný dôvod väzby bol fakt, že sa vyhýbal nastúpeniu do ústavu na skúmanie mentálneho zdravia, čiže nie úkonu vyšetrovateľa. Okolnosti rozhodnutia o skúmaní duševného stavu neobsahovali požiadavky podľa § 23 Tr. zák. a § 148 ods. 3 Tr. por. Dôvody väzby v jeho prípade nevznikli a neexistovali ani v čase rozhodovania krajského súdu. Rozhodnutia súdov o väzbe boli založené na tom, že sa nezúčastňoval úkonov v trestnom konaní, čo sa ale nezakladá na pravde. Písomnosti si preberal, ako mu to dovoľovala jeho aktuálna rodinná a pracovná situácia, zúčastnil sa všetkých úkonov, okrem sporného vyšetrenia duševného zdravia. Prekážky na realizáciu tohto úkonu neboli zo strany vyšetrovateľa odstránené, preto sa bránil podnetmi na rôzne orgány. Vyšetrovateľ to považoval za obštrukcie. Podľa stanoviska generálneho prokurátora č. 1/2006 je uznesenie súdu o ústavnom skúmaní mentálneho zdravia platné len 2 mesiace od právoplatnosti, čo nebolo v procese dodržané. Priložené dôkazy preukazujú účelné zbavenie osobnej slobody, vyšetrovateľ manipuloval so samotným vyšetrovaním a obvinenému bránil v osobnej obhajobe. Nebol riadne a v úplnom rozsahu informovaný o dôvodoch a legalite väzby podľa čl. 3 a 8 Smernice, čo sa týka následného zdôvodnenia. Žiadal vysloviť porušenie zákona a rozhodnutie krajského súdu zrušiť.
Predseda senátu najvyššieho súdu podľa § 378 Tr. por. <. dovolanie predbežne preskúmal a zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo bolo podané neoprávnenou osobou (§ 382 písm. b/ Tr. por. <.).
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. <. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371 Tr. por. V zmysle novely Trestného poriadku <. č. 262/2011 <. Z. z., účinnej od 1. septembra 2011, sa rozhodnutím podľa § 368 ods. 2 Tr. por. <. rozumie:
a./ rozsudok alebo trestný rozkaz, b./ uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c./ uznesenie o zastavení trestného stíhania, d./ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e./ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f./ uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g./ rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h./ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a/ až g/, alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal 1. júna 2016 na obvineného na Okresný súd Prievidza obžalobu z 26. mája 2016, sp. zn. Pv 157/12/3304, pre skutok, kvalifikovaný ako zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, 2 písm. a/ Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že
23. februára 2012 v Prievidzi, na ul. Mišíka 22 v budove Okresnej prokuratúry Prievidza na druhom poschodí v kancelárii č. 10, počas realizácie procesného úkonu s obvineným ako podávateľom podnetu v zmysle zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, potom ako bol uvedený úkon so súhlasom okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza JUDr. A. z administratívnych dôvodov prerušený v čase o 10:00 h na čas do 13:00 h, bol obvinený jednak prokurátorkami Okresnej prokuratúry Prievidza, JUDr. Z. a Mgr. R., ale aj okresným prokurátorom Okresnej prokuratúry Prievidza, JUDr. A. požiadaný, aby opustil priestor uvedenej kancelárie z dôvodu prerušenia procesného úkonu spisovania zápisnice, ako aj v záujme zachovania režimu ochrany osobných údajov vzťahujúcich sa na iné trestné konanie, ktoré malo v tejto kancelárii nasledovať, na čo ale obvinený nereagoval, čím narušil poriadok v budove Okresnej prokuratúry Prievidza, a tým ohrozil činnosť samotnej okresnej prokuratúry, následne okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza, JUDr. A. požiadal o súčinnosť Justičnú stráž, Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorá prišla do kancelárie v zložení npráp. S., nstržm. O. a npor. O. následne npráp. V. opakovane a zreteľne viackrát obvineného vyzval, aby opustil predmetnú kanceláriu, na čo ale obvinený nereagoval, čím opäť narušil poriadok v budove Okresnej prokuratúry Prievidza, následne príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže v súlade s § 47ods. 2 písm. c/, 3 zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov v čase približne o 10:20 h zakročili proti obvinenému a snažili sa vyviesť ho z kancelárie von a to tým spôsobom, že ho npráp. V. chytil z pravej strany za jeho pravé zápästie a nstržm. O. ho chytil z ľavej strany za jeho ľavú ruku, načo sa obvinený chytil pracovného stola, za ktorým v tom čase sedel, čím kládol aktívny odpor, načo ho následne obaja chytili pod pazuchy a snažili sa ho zdvihnúť zo stoličky, avšak obvinený sa pevne držal pracovného stola, a tak ho uvedení dvaja príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže ťahali po kancelárii až ho vyviedli von na chodbu, kde asi 1 m pred uvedenou kanceláriou obvinený kopol svojou pravou nohou npráp. V. do jeho pravého predkolenia, s uvedeným konaním spôsobil npráp. S. zranenia vo forme pomliaždeniny a odreniny pravého predkolenia ťažkého stupňa, ktoré si vyžiadali obmedzenie v obvyklom spôsobe života po dobu 10 dní.
Z uvedeného vyplýva, že obvinený (resp. osoby oprávnené v jeho prospech podať opravný prostriedok za podmienok uvedených v ustanovení § 369 ods. 5 Tr. por. <.), ako aj generálny prokurátor, sú oprávnenými subjektmi na podanie dovolania v zmysle § 369 ods. 2 Tr. por. <. len proti taxatívne uvedeným rozhodnutiam. Ide o rozhodnutia vo veci samej, teda meritórne rozhodnutia, ktorými sa trestné stíhanie obvineného končí ako celok. Za takéto rozhodnutie nemožno považovať rozhodnutie súdu o väzbe obvineného.
Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, má v trestnom procese výnimočné postavenie a bolo by nelogické jeho osobitný štatút narúšať aj možnosťou napadnúť parciálne rozhodnutia, ktorých zákonnosť a dôvodnosť (aplikácia) je posudzovaná napokon v celkovom kontexte pri rozhodovaní in meritum.
Výnimku predstavuje ustanovenie § 371 ods. 2 Tr. por. <., v zmysle ktorého, minister spravodlivosti Slovenskej republiky podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste.
Z ustanovenia § 371 ods. 2 Tr. por. <. je zrejmé, že rozhodnutia o väzbe môže dovolaním napadnúť iba minister spravodlivosti. Obvinený takéto oprávnenie v prípadoch rozhodnutia o väzbe zo zákona nemá.
Najvyšší súd na podklade vyjadreného rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.