UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Harabina a členov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Pavla Farkaša na neverejnom zasadnutí 11. júna 2018 v trestnej veci obvineného O. X., pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, 2 písm. a/ Tr. zák., vedenej na Okresnom súde Prievidza, sp. zn. 0 Tp 428/2012, o dovolaní obvineného proti príkazu Okresného súdu Prievidza z 20. apríla 2012, sp. zn. 0 Tp 428/2012, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolanie obvineného O. X. s a o d m i e t a.
Odôvodnenie
Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Prievidza príkazom z 20. apríla 2012, sp. zn. 0Tp 428/2015, podľa § 148 ods. 2 Tr. por. prikázal, aby bol skúmaný duševný stav obvineného O. X., obvineného pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, 2 písm. a/ Tr. zák. a prikázal, aby za účelom vyšetrenia duševného stavu boli pribratí dvaja znalci z odboru psychiatrie.
Proti príkazu okresného súdu podal obvinený dovolanie z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/, g/ a i/ Tr. por. Namietal absenciu odôvodnenia príkazu, ktorým však súd vykonal závažný zásah do jeho práv, čo považoval za zásah do práva na obhajobu. Vytkol nesplnenie materiálnych a formálnych podmienok na vyšetrenie duševného stavu. Dôkazy, ktoré majú preukazovať odôvodnenú potrebu skúmania duševného stavu nesmerujú k času spáchaniu skutku. Využívanie jeho zákonných práv, akým je právo na obhajobu cez podávanie podnetov a iných úkonov nemôže byť dôvodom na skúmanie jeho duševného stavu. Vyšetrovateľ v zmysle Trestného poriadku nemal právomoc podať návrh na vydanie príkazu na vyšetrenie duševného stavu. Pred rozhodnutím o vyšetrení duševného stavu X. nebol vypočutý. Navrhol podľa § 386 ods. 1, 2 Tr. por. rozsudkom vysloviť porušenie zákona a príkaz zrušiť, v zmysle čl. 7 ods. 2, 5, čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky.
Predseda senátu najvyššieho súdu podľa § 378 Tr. por. <. dovolanie predbežne preskúmal a zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné (§ 382 písm. f/ Tr. por. <.).
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. <. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa
§ 371 Tr. por. V zmysle novely Trestného poriadku <. Z. z., účinnej od 1. septembra 2011, sa rozhodnutím v zmysle § 368 ods. 2 Tr. por. <. rozumie:
a./ rozsudok alebo trestný rozkaz, b./ uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c./ uznesenie o zastavení trestného stíhania, d./ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e./ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f./ uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g./ rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h./ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a/ až g/, alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
Podľa § 369 ods. 2 Tr. por. proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 a/ generálny prokurátor, proti ktorémukoľvek výroku, b/ obvinený vo svoj prospech voči výroku, ktorý sa ho priamo týka.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že obvinený (resp. osoby oprávnené v jeho prospech podať opravný prostriedok za podmienok uvedených v ustanovení § 369 ods. 5 Tr. por. <.), ako aj generálny prokurátor, sú oprávnenými subjektmi na podanie dovolania v zmysle § 369 ods. 2 Tr. por. <. len proti taxatívne uvedeným rozhodnutiam. Ide o rozhodnutia vo veci samej, teda meritórne rozhodnutia, ktorými sa trestné stíhanie obvineného končí ako celok. Za takéto rozhodnutie nemožno považovať rozhodnutie o príkaze na vyšetrenie duševného stavu obvineného.
Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, má v trestnom procese výnimočné postavenie a bolo by nelogické jeho osobitný štatút narúšať aj možnosťou napadnúť parciálne rozhodnutia, ktorých zákonnosť a dôvodnosť (aplikácia) je posudzovaná napokon v celkovom kontexte pri rozhodovaní in meritum.
Výnimku predstavuje ustanovenie § 371 ods. 2 Tr. por. <., v zmysle ktorého, minister spravodlivosti Slovenskej republiky podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste.
Z vyjadreného je nepochybné, že obvinený môže podať dovolanie vo svoj prospech len proti rozhodnutiam taxatívne vymenovaným v § 368 ods. 2 Tr. por., nie proti iným rozhodnutiam.
V posudzovanej veci bolo podané dovolanie proti príkazu Okresného súdu v Prievidzi, ktorým s v zmysle § 148 ods. 2 Tr. por. prikázal skúmať duševný stav dovolateľa s tým, aby za účelom vyšetrenia jeho duševného stavu boli v zmysle § 148 ods. 1 Tr. por. pribratí dvaja znalci z odboru psychiatrie. X. dovolaním nepochybne napadol rozhodnutie, nespadajúce do okruhu rozhodnutí vymedzených v § 368 ods. 2 Tr. por.
Najvyšší súd na podklade uvedeného rozhodol tak, ako je vyjadrené v enunciáte tohto rozhodnutia, pretože dovolanie bolo podané X. proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.