4 Tdo 12/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského
na neverejnom zasadnutí 22. mája 2012 v Bratislave v trestnej veci obvineného
M. Č. a spol., pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. (zákon č.
140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinných do 31. augusta 1999),
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., o dovolaní obvineného M. Č. podaného
prostredníctvom obhajcu JUDr. I. J. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 31. mája 2011, sp. zn. 8 To 85/2010, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. Č. s a o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Košice I z 23. júna 2010, sp. zn. 6 T 52/2009, boli
obvinení M. Č. a M. Č. uznaní vinnými z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4
Tr. zák. (zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinných do 31. augusta 1999,
ďalej len „Tr. zák.“), spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., na tom skutkovom
základe, že
dňa 24. júna 1997 v sídle Daňového úradu K. na ul. G. č. X.v K. po predchádzajúcej
vzájomnej dohode ako zástupcovia a v mene firmy M. podali daňové priznanie k dani
z pridanej hodnoty za mesiac máj 1997, do ktorého ako údajní odberatelia pojali aj falošnú
dodávateľskú faktúru firmy B. č. 4/04/1997 z 9. mája 1997 ohľadom fiktívneho predaja
technologického zariadenia na spracovanie a balenie ovocia a zeleniny v hodnote
2 633 439,50 eur (79 335 000 Sk) vrátane dane z pridanej hodnoty a tak uplatnili nárok
na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty pre vyššie uvedenú spoločnosť,
neoprávnene zvýšený o čiastku 492431,78 eur (14 835 000 Sk), ktorá im bola vyplatená
ku škode Ústredného daňového riaditeľstva SR Banská Bystrica.
Za to bol obvinenému M. Č. podľa § 250 ods. 4 Tr. zák., § 40 ods. 1 Tr. zák. a článku
6 ods. l Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uložený trest
odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, výkon ktorého mu bol podľa § 58 ods. l písm. a/
Tr. zák. a § 59 ods. l Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky.
Podľa § 287 ods. l Tr. por. súd zároveň uložil obom obvineným povinnosť nahradiť
spoločne a nerozdielne Slovenskej republike v zastúpení Ústredným daňovým riaditeľstvom
SR Banská Bystrica spôsobenú škodu vo výške 492 431,78 eur (14 835 000 Sk).
Uznesením Krajského súdu v Košiciach z 31. mája 2011, sp. zn. 8 To 85/2010, boli
odvolania obvinených M. Č. a M. Č. proti vyššie uvedenému rozsudku okresného súdu podľa
§ 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuté.
Obvinený M. Č. písomným podaním z 9. januára 2012, podal prostredníctvom
splnomocneného obhajcu JUDr. I. J. proti uvedenému uzneseniu krajského súdu dovolanie.
V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/, d/,
g/, i/ a j/ Tr. por. a navrhol, aby dovolací súd podľa § 386 Tr. por. napadnuté uznesenie
ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil.
K naplneniu uvedených dovolacích dôvodov prišlo podľa obvineného M. Č. tým,
že v trestnom konaní vedenom proti jeho osobe na okresnom i krajskom súde bolo zásadným
spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, verejné zasadnutie na krajskom súde bolo
vykonané v jeho neprítomnosti, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, konečné
rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
toto rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku a neboli
splnené zákonné podmienky na uloženie ochranného opatrenia voči jeho osobe.
Zásadné porušenie práva na obhajobu videl obvinený M. Č. v tom, že súdy oboch
stupňov nerešpektovali pokyn Najvyššieho súdu Slovenskej vyjadrený v uznesení z 19. apríla
2006, sp. zn. l To 128/05, a nevykonali dokazovanie vymedzeným smerom.
Dovolací dôvod podľa § 317 ods. 1 písm. d/ Tr. por. bol podľa dovolateľa naplnený
tým, že verejné zasadnutia pred krajským súdom sa dňa 31. mája 2011 konalo v jeho
neprítomnosti bez jeho písomného súhlasu.
K naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. prišlo podľa
obvineného M. Č. nezákonným prečítaním zápisnice o výpovedi svedka M. M. bez súhlasu
obvineného.
V ďalšej časti dovolania sa obvinený M. Č. podrobne zaoberal nedostatočne zisteným
skutkovým stavom. Analyzoval výpovede jednotlivých svedkov a poukazoval na to,
že konajúce súdy vôbec neskúmali rozpory vo výpovediach svedkov a tieto si vysvetlili
po svojom a nezrozumiteľne. Pri rozhodovaní o veci súdy nedostatočne zistili skutkový stav
a tento nebol z ich strany vyčerpávajúco a logicky hodnotený, najmä z toho pohľadu, či bol
preukázaný jeho úmysel už na začiatku transakcie uviesť predávajúceho, resp. Daňový úrad
K. do omylu, tento omyl využiť a obohatiť sa na úkor iného. Nakoľko z vykonaného
dokazovania podľa obvineného vyplýva, že u neho nebola preukázaná objektívna ani
subjektívna stránka trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 Tr. zák., došlo
k nesprávnemu právnemu posúdeniu jeho konania a tým aj k naplneniu dovolacieho dôvodu
podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Posledný uplatnený dovolací dôvod (podľa § 371 ods. 1 písm. j/ Tr. por.) obvinený
M. Č. obsahovo ničím neodôvodnil.
Prvostupňový súd v súlade s § 376 Tr. por. doručil dovolanie obvineného M. Č.
na vyjadrenie zástupcovi poškodeného a Krajskej prokuratúre Košiciach. Daňový úrad K.
vo vyjadrení k dovolaniu z 3. februára 2012 uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami
uvedenými v dovolaní, pričom poukázal na výsledky daňových konaní, ktoré nepotvrdili
oprávnenosť uplatneného nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vyplateného
spoločnosti M. 25. júla 1997. Uviedol, že nevidí najmenší dôvod na oslobodenie obvineného
M. Č. spod obžaloby a naďalej trvá na náhrade škody, ktorú obvinení M. Č. a M. Č. spôsobili
štátnemu rozpočtu SR.
Prokurátor krajskej prokuratúry (ďalej len „prokurátor“) v písomnom vyjadrení
z 30. januára 2012 uviedol, že právo obvineného M. Č. na obhajobu bolo v trestnom konaní
rešpektované, verejné zasadnutie krajského súdu bolo vykonané v neprítomnosti obvineného
v súlade so zákonom, dokazovanie bolo vykonané taktiež zákonným spôsobom a náležite
zistený skutkový stav bol zo strany konajúcich súdov i správne právne posúdený. Poukázal
na neopodstatnenosť dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. j/ Tr. por. (ochranné opatrenie nebolo v konaní obvinenému uložené) a navrhol, aby dovolací súd uznesením podľa
§ 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného odmietol.
Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že dovolanie proti napadnutému
uzneseniu je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ a § 566 ods. 3 Tr. por.) a bolo podané
oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote
(§ 370 ods. 2 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372 až § 373
Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por.
Pokiaľ ide o dovolateľom uplatnený dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. g/
Tr. por., dovolací súd zistil, že tento dovolací dôvod v posudzovanej veci nemožno použiť
(§ 371 ods. 4 Tr. por.), nakoľko dovolaním namietaná okolnosť o nezákonnosti prečítania
svedeckej výpovede M. M. bola obvinenému M. Č. známa už v pôvodnom konaní
a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom. Uplatnenie dovolacieho dôvodu
podľa § 371 ods. 1 písm. j/ Tr. por. (uloženie ochranného opatrenia bez splnenia zákonných
podmienok) v posudzovanej veci neprichádza do úvahy, nakoľko z rozsudku okresného súdu
vyplýva, že obvinenému nebolo uložené žiadne ochranné opatrenie, ako na to správne
poukázal prokurátor vo vyjadrení k podanému dovolaniu.
Najvyšší súd ďalej vo veci skúmal existenciu dovolateľom uplatnených dovolacích
dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/, d/, i/ Tr. por. a po preskúmaní spisového materiálu
zistil, že dovolateľom namietané dovolacie dôvody v posudzovanom prípade naplnené neboli,
a preto je dovolanie potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/
Tr. por.
Podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak
- bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu (písm. c/),
- hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti
obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky (písm. d/),
- rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo
na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť
zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (písm. i/).
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,
bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
podľa § 371.
Pokiaľ ide o dovolacie námietky zakladajúce podľa obvineného naplnenie dovolacieho
dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., nutno podotknúť, že dôvodom pre podanie
dovolania podľa písm. c/ § 371 ods. 1 Tr. por. je, že zásadným spôsobom bolo porušené právo
na obhajobu. Pod pojmom zásadné porušenie práva na obhajobu mal zákonodarca na mysli,
že v konaní boli najmä porušené ustanovenia o povinnej obhajobe. Táto podmienka dovolania
je spravidla splnená vtedy, ak obvinený po určitú časť trestného konania nemal obhajcu,
napriek tomu, že ho mal mať, ak orgány činné v trestnom konaní alebo súd v tomto čase
aj skutočne vykonávali úkony trestného konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho
rozhodnutia, ktoré bolo dovolaním napadnuté.
V súvislosti s dovolacími námietkami obvineného M. Č. o porušení jeho práva
na obhajobu a práva na spravodlivý proces v dôsledku nerešpektovania pokynov uvedených
v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. apríla 2006, sp. zn.
1 To 128/2005, dovolací súd zistil, že táto argumentácia dovolateľa je celkom zjavne
neopodstatnená. Uvedeným uznesením bol totiž zrušený oslobodzujúci rozsudok Krajského
súdu v Košiciach zo 7. októbra 2005, sp. zn. 2 T 26/02, pre neúplnosť jeho skutkových zistení
a vec mu bola vrátená, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pričom
v odôvodnení tohto rozhodnutia odvolací súd prikázal krajskému súdu predvolať a vypočuť
svedkov P. B. a M. M., prípadne vykonať konfrontácie týchto svedkov s obvineným
a svedkom M. Č..
Na základe návrhu prokurátora z 9. januára 2007 bolo uznesením Krajského súdu
v Košiciach z 15. februára 2007, sp. zn. 2 T 26/02, rozhodnuté o vrátení veci prokurátorovi
na došetrenie. V obnovenom prípravnom konaní boli znova vypočutí svedkovia P. B. a M. M.
a následne boli konfrontovaní s obvineným M. Č. (16. decembra 2008 svedok B. a 4. februára
2009 svedok M.). Konfrontácia svedkov s obvineným M. Č. nebola realizovaná, nakoľko
tento pri výsluchu dňa 18. novembra 2008 využil svoje právo a k veci odmietol vypovedať.
Po opätovnom podaní obžaloby na Okresný súd Košice I boli svedkovia P. B.
a M. M. znova vypočutí na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. decembra 2009
a to aj v intenciách pokynov uvedených v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 19. apríla 2006, sp. zn. 1 To 128/2005.
Dovolací súd pripomína, že vykonávanie dôkazov a ich hodnotenie sa v plnom
rozsahu vykonáva v rámci konania pred súdom, a to príslušnými procesnými súdmi
ako v prvom stupni, tak aj v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Najvyšší súd len
poznamenáva, že Okresný súd Košice I vykonal dokazovanie zákonným spôsobom v rozsahu
postačujúcom na ustálenie skutkových okolností vymedzených v obžalobnom návrhu
a aj v intenciách uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. apríla 2006, sp. zn.
1 To 128/2005, čo následne potvrdil aj Krajský súd v Košiciach. V tejto súvislosti preto
nemožno úspešne argumentovať porušením práva na obhajobu.
Pokiaľ ide o dovolacie námietky obvineného vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa
§ 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky v posudzovanej veci zistil,
že boli splnené zákonné podmienky na vykonanie verejného zasadnutia odvolacieho súdu
v neprítomnosti obvineného.
Podľa § 293 ods. 5 Tr. por. verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného
aj vtedy, ak mu upovedomenie o verejnom zasadnutí bolo riadne a včas doručené
a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo
za podmienok uvedených v § 292 ods. 5.
Podľa § 293 ods. 8 Tr. por. ak obvinený hodnoverným spôsobom ospravedlní svoju
neúčasť na verejnom zasadnutí a súčasne písomne požiada súd, aby sa verejné zasadnutie
uskutočnilo za jeho prítomnosti, súd odročí verejné zasadnutie a určí deň, čas a miesto
ďalšieho verejného zasadnutia.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že po splnení formálnych podmienok
riadneho a včasného upovedomenia o verejnom zasadnutí a poučenia o možnosti jeho
vykonania bez prítomnosti obvineného, vzniká konajúcemu súdu povinnosť súdu odročiť
verejné zasadnutia a určiť nový termín verejného zasadnutia len v prípade kumulatívneho
splnenia dvoch podmienok, t.j., že neprítomný obvinený:
a) hodnoverným spôsobom ospravedlní svoju neúčasť a súčasne
b) písomne požiada súd, aby sa verejné zasadnutie uskutočnilo za jeho prítomnosti.
Za hodnoverné ospravedlnenie neprítomnosti možno považovať najmä ospravedlnenie
neprítomnosti zo zdravotných dôvodov doložených aktuálnym lekárskym potvrdením, alebo
z dôvodu vážnej udalosti v rodine, ktorá vyžaduje prítomnosť obvineného, neodkladný
pracovný úkon, zanedbanie ktorého môže mať pre obvineného závažné následky, čo však
musí byť hodnoverne podložené. Hodnovernosť ospravedlnenia zároveň vyžaduje
aj neodkladnosť jeho oznámenia ihneď potom, čo sa obvinený o dôvode brániacom
mu v účasti na verejnom zasadnutí dozvie.
V posudzovanej veci obvinený M. Č. napriek tomu, že bol o termíne verejného
zasadnutia riadne a včas upovedomený už 18. apríla 2011, svoju neprítomnosť
na verejnom zasadnutí hodnoverným spôsobom neospravedlnil, ani písomne nepožiadal súd,
aby sa verejné zasadnutie uskutočnilo za jeho prítomnosti. Naopak, jeho obhajca
pred otvorením verejného zasadnutia uviedol, že obaja obvinení výslovne žiadajú,
aby sa verejné zasadnutie vykonalo v ich neprítomnosti (č. l. 546 spisu). Za toho stavu preto
správne krajský súd rozhodol, že v zmysle § 293 ods. 5, 7 Tr. por. vykoná verejné zasadnutie
v neprítomnosti obvinených M. Č. a M. Č..
Pokiaľ ide o dovolacie námietky obvineného vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa
§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že tento dovolací
dôvod je daný v prípadoch, keď rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení
zisteného skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Formuláciou
uvedenou v tomto ustanovení zákon vyjadruje, že dovolanie založené na dovolacom dôvode
podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je určené k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci
samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností
podľa noriem hmotného práva.
Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok neslúži k revízii skutkových zistení
urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom
prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, alebo korigovať len odvolací súd.
Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí
súdu druhého stupňa. Správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže
posudzovať, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy
bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Námietka nesprávnosti
skutkových zistení, prípadne nesúhlas s tým ako súd hodnotil vykonané dôkazy nemôže
zakladať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Dovolateľ ako to vyplýva z obsahu ním podaného mimoriadneho opravného
prostriedku, vyjadruje nesúhlas s hodnotením dôkazov zo strany oboch súdov, v dôsledku
čoho podľa jeho názoru nebol náležite zistený skutkový stav.
Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevykonanie
dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý
nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatniť pod dôvod dovolania podľa
§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. (porušenia práva na obhajobu), resp. podľa § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por. (nesprávne právne posúdenie zisteného skutku), ale ide o skrytú formu vyjadrenia
záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) v jeho prospech.
Z uvedeného je nepochybné, že dovolanie podané obvineným z dôvodu § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por. sa v tejto časti neopiera o právne námietky, ale je založené výlučne
na skutkových výhradách. Ide tak o námietky, ktoré vecne nezodpovedajú zákonnému
vymedzeniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., a preto dovolací súd
na ne nemohol prihliadať.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa však vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu
dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. zaoberal právnou námietkou obvineného M. Č.
poukazujúcou na nesprávne právne posúdenie zisteného skutku, nakoľko podľa jeho
argumentácie sa v trestnom konaní nepodarilo preukázať naplnenie objektívnej
ani subjektívnej stránky trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 Tr. zák., v dôsledku
čoho by mal byť spod obžaloby oslobodený.
Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdmi nižších stupňov dovolací súd zistil,
že okresný súd rozhodol v súlade so stavom veci a zákonom, keď obvineného M. Č. uznal
vinným zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 Tr. zák., nakoľko správne
dospel k záveru, že obvinený konal v priamom úmysle (§ 4 písm. a/ Tr. zák.) obohatiť
sa na úkor štátu uvedením nepravdivých údajov v daňovom priznaní, predstierajúc zdanlivo
uskutočnené zdaniteľné plnenie na základe falošných dokladov, v dôsledku čoho oklamal
správcu dane a na jeho úkor sa obohatil vo veľkom rozsahu (§ 89 ods. 13 Tr. zák.), keďže
nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty vo výške 492 431,78 eur (14 835 000 Sk) bol
spoločnosti M. vyplatený 25. júla 1997.
Za toho stavu Najvyšší súd Slovenskej republiky o dovolaní obvineného rozhodol
na neverejnom zasadnutí tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 22. mája 2012
JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová