N a j v y š š í s ú d
4 Tdo 12/2008
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Jany Serbovej na neverejnom zasadnutí 26. augusta 2008 v trestnej veci obvineného Š. S., pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. o dovolaní obvineného podaného prostredníctvom obhajcu JUDr. J. G. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 18. januára 2008, sp. zn. 7To 32/2007 rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. sa dovolanie obvineného Š. S. o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu v Komárne zo 17. júla 2007, sp. zn. 3 T 92/2006 bol obvinený Š. S. uznaný za vinného z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 spáchaného spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 zákona č. 140/1961 Zb. v znení zmien a doplnkov účinného do 31. decembra 2005 (Tr. zák.) na tom skutkovom základe, že
dňa 12. augusta 2005 v čase si o 20,00 hod. v K. na P. ulici pred predajným stánkom zmrzliny, spolu s doposiaľ nestotožnenou osobou bezdôvodne napadli R. M., nar. X. tým spôsobom, že ho najprv Š. S. chytil za pravú ruku, túto mu vykrútil dozadu, po čom mu z vrecka košele vytiahol mobilný telefón zn. S., výr. č. X., následne druhý páchateľ udrel poškodeného otvorenou dlaňou do hlavy a z plátenej tašky, ktorú mal poškodený prevesenú cez plece, vybral mobilný telefón zn. S., výr. č. X., po čom ešte obžalovaný S. jedenkrát kopol poškodeného do hrudníka a následne obaja páchatelia z miesta činu ušli, čím spôsobili R. M. podvrtnutie pravého lakťa s podkožnou podliatinou predlaktia s dobou liečenia v trvaní najmenej 2 týždne a odcudzením mobilných telefónov škodu v sume 3500 Sk.
Za to mu bol podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, na výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 287 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. účinného od 1. januára 2006 (Tr. por.) bol obvinený zaviazaný uhradiť poškodenému R. M., nar. X., bytom N. Z., L. č. X. škodu vo výške 3500 (tritisícpäťsto) Sk a podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bol poškodený so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych.
Uznesením Krajského súdu v Nitre z 18. januára 2008, sp. zn. 7To 32/2007 bolo podľa § 319 zákona č. 301/2005 účinného od 1. januára 2006 (Tr. por.) dovolanie obvineného zamietnuté.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal obvinený Š. S. písomným podaním zo 14. apríla 2008 (doručeným súdu prvého stupňa 16. apríla 2008) prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. J. G. (v zmysle doloženého plnomocenstva) dovolanie.
Dovolateľ sa ním domáhal zrušenia uznesenia krajského súdu a navrhol, aby dovolací súd podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Krajskému súdu v Nitre prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
V dovolaní namietal naplnenie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ Tr. por.
Pochybenie odvolacieho súdu vidí v tom, že nebol náležite zistený skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie a rozhodnutie je založené na nesprávnom hodnotení vykonaných dôkazov čím bolo podľa jeho názoru zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu a rekognícia na základe ktorej ho poškodený opoznal ako páchateľa skutku nebola vykonaná „in natura“, a preto rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané v súlade so zákonom.
Prvostupňový súd v súlade s § 376 Tr. por. doručil dovolanie obvineného na vyjadrenie Okresnej prokuratúre v Komárne. Okresný prokurátor v písomnom vyjadrení z 23. apríla 2008 (č. l. 208 procesného spisu) vyslovil názor, že dovolanie obvineného nie je dôvodné, rozhodnutie krajského súdu považuje za správne a zákonné a dovolanie obvineného navrhol zamietnuť.
Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dovolanie proti napadnutému uzneseniu je prípustné (§ 368 ods. 1 a § 566 ods. 3 Tr. por.) a bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.) v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 2 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372 a § 373 Tr. por. ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por.
Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však dospel k záveru, že dovolateľom namietané dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ Tr. por. v posudzovanom prípade naplnené neboli.
Podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak
zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu (písm. c/),
rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom (písm. g/).
K porušeniu práva na obhajobu zásadným spôsobom dôjde najmä v prípadoch porušenia ustanovení o povinnej obhajobe (§ 37), ak obvinený po určitú časť trestného konania obhajcu nemal napriek tomu, že ho mal mať a orgány činné v trestnom konaní alebo súd, v tomto čase skutočne vykonávali úkony trestného konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté dovolaním. Dovolací súd zistil, že k takémuto konaniu orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu nedošlo a obvinený ho v podanom dovolaní ani nenamietal.
Z obsahu podaného dovolania vyplýva, že vo vzťahu k tomuto dovolaciemu dôvodu obvinený v podstate namietol nenáležité zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie a nesprávne a nezákonné hodnotenie vykonaných dôkazov. Uvedené skutočnosti však zákon ako dovolací dôvod nestanovuje, a preto dovolací súd ich existenciu nie je oprávnený skúmať.
Zo znenia dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. vyplýva, že na tento dovolací dôvod možno prihliadnuť len vtedy ak súd namietané dôkazy nevykonal zákonným spôsobom.
V predmetnej veci namietaná rekognícia bola vykonaná v prípravnom konaní, teda nie súdom, tak ako to predpokladá uvedené zákonné ustanovenie takým spôsobom, že poškodený bol vyslúchnutý na opoznanie páchateľa tak, ako to predpokladajú ustanovenia Trestného poriadku a potom mu boli ukázané fotografie viacerých osôb z fotoalbumu, kde aj po zámene poradia fotografií dvakrát jednoznačne opoznal páchateľa trestného činu – Š. S..
Najvyšší súd však poznamenáva, že spôsob akým bola vykonaná rekognícia obvineného nemožno považovať za nezákonný.
Rekognícia je zvláštnou formou výsluchu svedka a jej zmyslom je, aby stotožňujúca osoba znovu poznala konkrétnu osobu, ktorej opoznanie je dôkazne významné. Opoznávajúca osoba tak spraví na základe skutočností, ktoré sama bezprostredne vnímala svojimi zmyslami. Rekogníciu osoby možno vykonať dvoma spôsobmi a to „in natura“ alebo podľa fotografií. Rekognícia má zásadne dve fázy. Najprv ide o opis stotožňovanej osoby alebo veci získaný od svedka jeho výsluchom a až potom je možné svedkovi osobu ukázať, a to spravidla medzi niekoľkými osobami podobného vzhľadu. Rekognícia „in natura“ je nutná všade tam, kde takú osobu je možné zistiť. Rekognícia podľa fotografií je možná v prípade, že predchádzajúci postup nie je možný napríklad preto, že podozrivá osoba nie je zistená. Poškodený obvineného predtým nepoznal, a preto jeho meno orgánom činným v trestnom konaní uviesť nemohol. V súlade so zákonom však týmto orgánom osobu páchateľa opísal a následne tohto dvakrát v predložených fotoalbumoch spoľahlivo opoznal.
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dospel k záveru, že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ Tr. por., a tak podľa § 382 písm. c/ Tr. por. uznesením dovolanie obvineného odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 26. augusta 2008
JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Martin Piovartsy
Za správnosť vyhotovenia: Monika Ivančíková