4Tdo/11/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Harabina a členov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Pavla Farkaša na neverejnom zasadnutí 11. júna 2018 v trestnej veci obvineného V. L., pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, 2 písm. a/ Tr. zák., vedenej na Okresnom súde Prievidza, sp. zn. 0 Tp 437/2014, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 3. marca 2015, sp. zn. 23 Tpo 58/2014, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolanie obvineného V. L. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Prievidza uznesením z 8. júla 2014, sp. zn. 0Tp 437/2014, podľa § 148 ods. 3 Tr. por. nariadil pozorovanie duševného stavu obvineného V. L., stíhaného pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, 2 písm. a/ Tr. zák., a to v zdravotníckom ústave.

Proti tomuto uzneseniu Krajský súd v Trenčíne uznesením z 3. marca 2015, sp. zn. 23 Tpo 58/2014, sťažnosť obvineného v zmysle § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Uznesenie apelačného súdu napadol Belák dovolaním z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/, g/ a i/ Tr. por. Namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ktoré považoval za arbitrárne. Nevyplývajú z neho podmienky na zásah do osobnej slobody na účely vyšetrenia v zdravotníckom ústave. Nelegitímny vyšetrovateľ podal návrh na psychiatrické vyšetrenie, založený na skutočnostiach súvisiacich s jeho osobným životom, ale neodkazoval na dôvody v zmysle § 23 Tr. zák. Súd nezdôvodnil, kedy znalec nemal dosah na skúmanie duševného stavu L.. Nebola spochybnená príčetnosť obvineného, absentoval tak jeho súhlas na skúmanie mentálneho zdravia. Skúmanie duševného stavu ústavnou formou je možné len výnimočne a na podklade odborného stanoviska znalca, ak ambulantné pozorovanie duševného stavu je nepostačujúce pre diagnostický záver. Namietal rozhodovanie súdu na neverejnom zasadnutí. Neboli splnené materiálne a formálne podmienky na vyšetrenie duševného stavu. Takýto zásah do osobnej slobody predstavuje krajnú možnosť. Zdôraznil zásadu zdržanlivosti zakotvenú v čl. 4 ods. 4 Charty základných práv a slobôd a §§ 2 ods. 2, 148 ods. 3 Tr. por. Poukázal na časové súvislosti, pretožeskutok sa stal 23. februára 2012 a znalecky bol vyšetrený v roku 2009. Navrhol podľa § 386 ods. 1, 2 Tr. por. vysloviť porušenie zákona a základných ľudských práv v zmysle čl. 5, 6 a 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 47 a VII. Hlavy Charty základných práv EÚ a rozhodnutie zrušiť.

Predseda senátu najvyššieho súdu podľa § 378 Tr. por. <. dovolanie predbežne preskúmal a zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné (§ 382 písm. f/ Tr. por. <.).

Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa

§ 371 Tr. por. V zmysle novely Trestného poriadku <. Z. z., účinnej od 1. septembra 2011, sa rozhodnutím v zmysle § 368 ods. 2 Tr. por. <. rozumie:

a./ rozsudok alebo trestný rozkaz, b./ uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c./ uznesenie o zastavení trestného stíhania, d./ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e./ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f./ uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g./ rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h./ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a/ až g/, alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Podľa § 369 ods. 2 Tr. por. proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 a/ generálny prokurátor, proti ktorémukoľvek výroku, b/ obvinený vo svoj prospech voči výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal 01. júna 2016 na obvineného na Okresný súd Prievidza obžalobu z 26. mája 2016, sp. zn. Pv 157/12/3304, pre skutok, kvalifikovaný ako zločin útoku na verejného činiteľa v zmysle § 323 ods. 1 písm. a/, 2 písm. a/ Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že

23. februára 2012 v Prievidzi, na ul. Mišíka 22 v budove Okresnej prokuratúry Prievidza na druhom poschodí v kancelárii č. 10, počas realizácie procesného úkonu s obvineným ako podávateľom podnetu v zmysle zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, potom ako bol uvedený úkon so súhlasom okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza JUDr. J. z administratívnych dôvodov prerušený v čase o 10:00 h na čas do 13:00 h, bol obvinený jednak prokurátorkami Okresnej prokuratúry Prievidza, JUDr. R. a Mgr. B., ale aj okresným prokurátorom Okresnej prokuratúry Prievidza, JUDr. J. požiadaný, aby opustil priestor uvedenej kancelárie z dôvodu prerušenia procesného úkonu spisovania zápisnice, ako aj v záujme zachovania režimu ochrany osobných údajov vzťahujúcich sa na iné trestné konanie, ktoré malo v tejto kancelárii nasledovať, na čo ale obvinený nereagoval, čím narušil poriadok v budove Okresnej prokuratúry Prievidza a tým ohrozil činnosť samotnej okresnej prokuratúry, následne okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza, JUDr. J. požiadal o súčinnosť Justičnú stráž, Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorá prišla do kancelárie v zložení npráp. C., nstržm. H. a npor. H. následne npráp. C.j opakovane a zreteľne viackrát obvineného vyzval, aby opustil predmetnú kanceláriu, na čo ale obvinený nereagoval, čím opäť narušil poriadok v budove Okresnej prokuratúry Prievidza, následne príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže v súlade s § 47 ods. 2 písm. c/, 3 zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov v čase približne o 10:20 h zakročili proti obvinenému a snažili sa vyviesť ho z kancelárie von a to tým spôsobom, že ho npráp. C. chytil z pravej strany za jeho pravé zápästie a nstržm. H. ho chytil z ľavej strany za jeho ľavú ruku, načo sa obvinený chytil pracovného stola, za ktorým v tom čase sedel, čím kládol aktívny odpor, načo ho následne obaja chytili pod pazuchy a snažili sa ho zdvihnúť zo stoličky,avšak obvinený sa pevne držal pracovného stola a tak ho uvedení dvaja príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže ťahali po kancelárii až ho vyviedli von na chodbu, kde asi 1 m pred uvedenou kanceláriou obvinený kopol svojou pravou nohou npráp. C. do jeho pravého predkolenia, s uvedeným konaním spôsobil npráp. C. zranenia vo forme pomliaždeniny a odreniny pravého predkolenia ťažkého stupňa, ktoré si vyžiadali obmedzenie v obvyklom spôsobe života po dobu 10 dní.

Z uvedeného vyplýva, že obvinený (resp. osoby oprávnené v jeho prospech podať opravný prostriedok za podmienok uvedených v § 369 ods. 5 Tr. por. <., ako aj generálny prokurátor Slovenskej republiky, sú oprávnenými subjektmi na podanie dovolania v zmysle § 369 ods. 2 Tr. por. <. len proti taxatívne uvedeným rozhodnutiam. Ide o rozhodnutia vo veci samej, teda meritórne rozhodnutia, ktorými sa trestné stíhanie obvineného končí ako celok. Za takéto rozhodnutie nemožno považovať rozhodnutie o príkaze na vyšetrenie duševného stavu obvineného.

Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, má v trestnom procese výnimočné postavenie a bolo by nelogické jeho osobitný štatút narúšať aj možnosťou napadnúť parciálne rozhodnutia, ktorých zákonnosť a dôvodnosť (aplikácia) je posudzovaná napokon v celkovom kontexte pri rozhodovaní in meritum.

Výnimku predstavuje § 371 ods. 2 Tr. por. <., v zmysle ktorého, minister spravodlivosti Slovenskej republiky podá dovolanie okrem dôvodov vyjadrených v § 371 ods. 1 aj vtedy, napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste.

Z konštatovaného je nepochybné, že obvinený môže podať dovolanie vo svoj prospech len proti rozhodnutiam taxatívne vymenovaným v § 368 ods. 2 Tr. por., nie proti iným rozhodnutiam.

V posudzovanej veci bolo podané dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 3. marca 2015, sp. zn. 23 Tpo 58/2014, ktorým v zmysle § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol sťažnosť obvineného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza z 8. júla 2014, sp. zn. 0 Tp 437/2014, o nariadení pozorovania duševného stavu dovolateľa podľa § 148 ods. 3 Tr. por. v zdravotníckom ústave. L. dovolaním nepochybne napadol rozhodnutie, nespadajúce do okruhu rozhodnutí vymedzených v § 368 ods. 2 Tr. por.

Najvyšší súd na podklade vyjadreného rozhodol tak, ako je vyjadrené v enunciáte tohto rozhodnutia, pretože dovolanie bolo podané L. proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.