4 Sžso 88/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Anny Žákovej a členov JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Violy Takáčovej, v právnej veci žalobcu J. J., zastúpeného JUDr. M. M., advokátkou so sídlom v Ž., proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Žilina, J. M. Hurbana 16, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.j. 2006/01649 z 12. júla 2006, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 20S/23/2006-90 z 24. októbra 2007, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 20S/23/2006-90 z 24. októbra 2007 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Námestove č. 030793/2006-OPPK z 29. mája 2006, ktorým nebol žalobcovi priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v medziach žaloby dospel k záveru, že správne orgány rozhodli na základe riadne zisteného skutkového stavu, v súlade so zákonom č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 195/1998 Z.z.“), a preto žalobu podľa § 250j ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O.s.p.“) zamietol. Krajský súd uviedol, že u žalobcu nebolo preukázané, že používa niektorú z technicky náročných pomôcok, pri ktorých dochádza k nadmernému opotrebovaniu šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia v zmysle prílohy č. 12/II cit. zákona pričom francúzska barla v uvedenom zozname, ktorý je taxatívny, nie je zahrnutá.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal žalobca odvolanie. Odôvodnil ho v podstate tým, že „jeho žiadosti na súde neboli vôbec vzaté do úvahy a žaloba nemala byť zamietnutá, ale súd mal rozhodnúť v jeho prospech a priznať mu právo, ktoré mu ako poškodenému občanovi, ktorý sa nemôže dovolať pravdy a práva, patrí“. Žalobca zdôraznil, že „on nežiadal o príspevok na úpravu bytu, ani rodinného domu, ako je to v spise uvedené, že mu malo byť potvrdené“, čo žiadal prešetriť. S poukazom na nepriaznivý zdravotný stav, ktorý podrobne opísal, uviedol, že je rizikový pacient a základnou chybou v jeho prípade bolo hodnotenie miery funkčnej poruchy. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie žalovaného, vrátane prvostupňového rozhodnutia, ako aj rozhodnutie krajského súdu zrušil a priznal mu právo poškodeného. Podľa názoru žalobcu súd „mal prihliadať na to, že má postihnutú manželku, že nemal barlu, mal sa ho zastať a právo mu prisúdiť.“ V závere odvolania žalobca uviedol, že v prípade neúspechu sa obráti na Európsky súd do Strasburgu.
Žalovaný správny orgán v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že námietky žalobcu sú neakceptovateľné s tým, že žalobca v ňom neuviedol žiadne nové skutočnosti. Zároveň zdôraznil, že žalobca nespĺňa žiadnu z podmienok stanovených v „Zozname chronických stavov, pri ktorých dochádza k nadmernému opotrebovaniu šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia“ podľa prílohy č. 12 k zák.č. 195/1998 Z.z. a francúzska barla nie je do zoznamu technicky náročných pomôcok v zmysle uvedenej prílohy zaradená. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach žaloby a v rozsahu odvolania žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade § 250ja ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).
Súd prvého stupňa postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým žalobcovi nebol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia podľa § 64 ods. 1 písm. b/1 zák.č. 195/1998 Z.z.
Z podkladov pripojeného administratívneho spisu bolo zistené, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu vychádzal z posudku vydaného jeho oddelením posudkových činností 25. mája 2006, podľa ktorého sa žalobca považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím, nakoľko miera jeho funkčnej poruchy bola stanovená vo výške 50% podľa prílohy č. 4 k zák. č. 195/1998 Z.z. (časť VIII. B., bod 6.c/ - z medicínskeho hľadiska ide o poruchy krvného tlaku – ťažkú formu) s tým, že mu patrí preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom. V rámci tohto posudku požadovaná forma kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia nebola navrhnutá, pretože žalobca nespĺňal podmienky prílohy č. 12 k zák. č. 195/1998 Z.z., a preto jeho žiadosti nebolo vyhovené.
Odvolací správny orgán, za účelom objektívneho posúdenia veci, doplnil dokazovanie posudkom z 10. júla 2006, ktorý dospel k zhodným záverom ako prvostupňový posudkový orgán. Žalobcovi nebola ani v rámci tohto posudku kompenzácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, nebola navrhnutá z dôvodu nesplnenia podmienok stanovených v prílohe č.12 k zák. č. 195/1998 Z.z. U žalobcu sa totiž v čase rozhodovania žalovaného správneho orgánu, nejednalo o chronický stav v zmysle bodu I. zoznamu prílohy, pri ktorom dochádza k nadmernému opotrebovaniu šatstva, bielizne a bytového zariadenia, v dôsledku ťažkých porúch mobility bez používania technicky náročných pomôcok, a taktiež žalobca nepoužíval pomôcku patriacu do taxatívne vymedzeného zoznamu technicky náročných pomôcok uvedených v bode II. zoznamu prílohy, ktorých používaním dochádza k nadmernému opotrebovaniu šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.
Vzhľadom na to, že podľa posudkov vydaných podľa § 57 ods. 1,2 zák. č. 195/1998 Z.z. žalobcovi požadovaná forma kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia nebola navrhnutá, nebolo možné v zmysle § 64 ods. 1 písm. b/1 uvedeného zákona žalobcovi peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, poskytnúť.
Nepochybil preto krajský súd, keď dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a žalobu zamietol.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, krajský súd zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, ktorý náležitým spôsobom aj odôvodnil.
Čo sa týka požiadavky žalobcu, ktorý sa v odvolaní domáhal prešetrenia okolností, za ktorých mu mal byť údajne poskytnutý príspevok na úpravu bytu, resp. rodinného domu, pričom oň vôbec nežiadal, odvolací súd konštatuje, že tejto jeho žiadosti o prešetrenie nebolo možné vyhovieť. Predmet konania v posudzovanej veci bol totiž striktne vymedzený obsahom preskúmavaného rozhodnutia, ktorým žalobcovi nebol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia podľa § 64 ods.1 písm. b/1 zák. č. 195/1998 Z.z. Z administratívneho spisu žalovaného pritom nevyplýva, že by si žalobca príspevok na úpravu bytu, resp. rodinného domu uplatnil a že by o ňom žalovaný rozhodol.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu v súlade s ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods.1 O.s.p. tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal, pretože v tomto konaní nebol úspešný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 30. októbra 2008
Anna Žáková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová