Najvyšší súd

4Sžso/7/2011

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ing. L. H., bytom R., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o výplatu

vianočného príspevku, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k.

6Sd/68/2010-35 zo dňa 16.augusta 2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Prešove

č. k. 6Sd/68/2010-35 zo dňa 16. augusta 2011   vo výroku o povinnosti odporkyne vyplatiť

navrhovateľovi vianočný príspevok za rok 2006, 2007 a 2008 v lehote 60 dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky   u k l a d á odporkyni rozhodnúť o žiadosti

navrhovateľa o výplatu vianočného príspevku za rok 2006, 2007 a 2008 v lehote 30 dní odo

dňa doručenia tohto uznesenia.

Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd svojim uznesením zastavil konanie o opravnom prostriedku proti

rozhodnutiu odporkyne zo dňa 30.6.2010 č. 470 318 4900 z dôvodu, že odporkyňa priznala

navrhovateľovi od 3.7.2006 predčasný starobný dôchodok so zvýšeniami od 1.7.2007,

od 1.7.2008, od 1.1.2009 a od 1.1.2010, voči ktorému navrhovateľ nenamietal a na súdnom

pojednávaní zobral návrh späť a to aj v časti pokiaľ žiadal doplnenie výroku rozhodnutia odporkyne o výplate vianočného príspevku od priznania dôchodku. Keďže však navrhovateľ

trval na preskúmaní postupu odporkyne pri výplate vianočného príspevku za roky 2006-2008,

krajský súd uložil odporkyni povinnosť vyplatiť navrhovateľovi vianočný príspevok za rok

2006, 2007 a 2008 v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.

Krajský súd dôvodil znením zákona č. 592/2006 Z.z. o poskytovaní vianočného

príspevku niektorým poberateľom dôchodku a poukázal na vyjadrenie odporkyne,

ktorá nevyplatenie vianočného príspevku odôvodnila tým, že navrhovateľ má trvalé bydlisko

v Českej republike.   Súd sa stotožnil s názorom navrhovateľa, že zákon o vianočnom

príspevku neumožňuje Sociálnej poisťovni skúmať, či navrhovateľ má formálne vyznačený

pobyt aj mimo územia Slovenskej republiky, pretože takýto postup nevyplýva z ustanovení

zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov

Slovenskej republiky, ani zo zákona o vianočnom príspevku. Zákon č. 253/1998 Z.z. v § 3

ods. 1 upravuje, že trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska

na území Slovenskej republiky. Občan má v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt. Podľa § 6

ods. 1 zákona č. 253/1998 Z.z.   občan, ktorý sa pripravuje na vycestovanie do zahraničia s cieľom trvalo žiť v zahraničí, je povinný pred vycestovaním ohlásiť skončenie trvalého

pobytu v ohlasovni, ktorá vedie údaje o trvalom pobyte. Podľa ods. 3, občan, ktorý má pobyt

v zahraničí a ktorý sa rozhodne počas tohto pobytu skončiť trvalý pobyt na území Slovenskej

republiky, môže ohlásiť jeho skončenie prostredníctvom zastupiteľského úradu Slovenskej

republiky alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu v Slovenskej republike.

Z vykonaného dokazovania, výsluchom navrhovateľa bolo nepochybne preukázané,

že pobyt navrhovateľa na území Českej republiky bol prechodného charakteru, navrhovateľ

nemal úmysel trvalo žiť v zahraničí, ani tam nežije, čo dostatočne a presvedčivo vysvetlil.

V súvislosti s postupom odporkyne súd poukázal na to, že postupom správneho orgánu

sa rozumie postup tak, ako upravuje príslušný právny predpis. Zákon o vianočnom príspevku

pripúšťa aplikáciu zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení iba vo vzťahu k výplate

dôchodku, a teda súd je toho názoru, že Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave nebola ani

oprávnená skúmať, či navrhovateľ má aj iné trvalé bydlisko ako na území Slovenskej

republiky. Takýto postup neupravuje ani hmotnoprávny predpis, a to zákon o vianočnom

príspevku, pretože stanovuje podmienky jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom.

Preto po preskúmaní postupu odporkyne podľa § 250l a nasledujúcich OSP krajský súd dospel k záveru, že postup odporkyne nebol správny a uložil jej povinnosť vyplatiť

navrhovateľovi vianočný príspevok tak, ako uvádza výroková časť rozhodnutia,

pretože medzi navrhovateľom a odporkyňou je nesporná aj výška poberanej dôchodkovej

dávky.  

Proti uzneseniu krajského súdu podala odporkyňa odvolanie pre nesprávne právne

posúdenie veci a poukázala na to, že podľa § 219 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom

poistení súd rozhoduje o opravnom prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu ústredia

Sociálnej poisťovne o dôchodkových dávkach, o úrazovej rente a o pozostalostnej úrazovej

rente a o povinnosti poberateľa a zamestnávateľa vrátiť dôchodkovú dávku. Navrhovateľ

opravným prostriedkom z 9.9.2010 napadol správnosť rozhodnutia z 30. júna 2010 č. 470 318

4900 o priznaní predčasného starobného dôchodku, čiže rozhodnutia o dôchodkovej dávke.

Predmetom konania krajského súdu preto malo byť len skúmanie napadnutého rozhodnutia

o dôchodkovej dávke.

Poskytovanie vianočného príspevku, ako štátnej sociálnej dávky, ktorého vyplácanie

bolo podľa zákona č. 592/2006 Z.z. zverené Sociálnej poisťovni, nie je možné spájať s rozhodovaním odporkyne o dôchodkových dávkach. Vyplácanie vianočného príspevku

nepodlieha konaniu podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ani podľa zákona o správnom konaní, nerozhoduje sa o ňom rozhodnutím. Podľa § 1 ods. 7 zákona č. 592/2006

Z.z. sa vianočný príspevok nezlučuje s dôchodkom.

Z uvedeného dôvodu má odporkyňa za to, že krajský súd v konaní o preskúmaní

rozhodnutia o dôchodkovej dávke podľa tretej hlavy piatej časti OSP nemá právomoc

posudzovať „postup odporkyne“ o vyplatení vianočného príspevku na nie je oprávnený

odporkyni uložiť povinnosť vyplatiť navrhovateľovi vianočný príspevok. Pre úplnosť

poznamenala, že navrhovateľ nesplnil podmienky na výplatu vianočného príspevku.

S poukazom na uvedené skutkové a právne dôvody odporkyňa žiadala   Najvyšší súd

Slovenskej republiky ako odvolací súd, aby rozsudok Krajského súdu v Prešove

č. 6Sd/68/2010 zo 16. augusta 2011 zmenil tak, že výrok rozhodnutia v časti týkajúcej sa

zastavenia konania vo vzťahu k rozhodnutiu odporkyne z 30.júna 2010 č. 470 318 4900

potvrdil a výrok v časti, v ktorej sa odporkyni ukladá vyplatiť navrhovateľovi vianočný

príspevok za rok 2006, 2007, 2008, zrušil.

Navrhovateľ žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Rozhodnutie

krajského súdu pokladá za logické, presvedčivé, vecne správne a zákonné. Odporkyňa sama

priznáva, že je zo zákona splnomocnená vyplácať štátnu dávku – vianočný príspevok, teda

v určitom zmysle konať – rozhodovať o výplate. Na druhej strane akoby chcela, aby toto jej

konanie nikto nehodnotil -nepreskúmaval, ak namieta, že súdu táto vec neprislúcha, lebo sa

jedná o postup v konaní o dôchodkovú dávku podľa zák. č. 461/2003 Z.z. Sociálnej poisťovni

je z dokladov uložených v dávkovom spise známe, že od roku 1964 má navrhovateľ   trvalé

bydlisko na Slovensku, R., poberá dôchodok od SP-ústredia Bratislava a teda mu vzhľadom

na výšku dôchodku patrí vianočný príspevok nielen za rok 2009, ktorý mu bol vyplatený, ale

aj za roky 2006-2008. Takto mala odporkyňa rozhodnúť   o výplate vianočného príspevku

v roku 2006, kedy mu priznávala predčasný starobný dôchodok.

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie

v medziach podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je čiastočne

dôvodné.

Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že rozhodnutie z 30.6.2010, voči ktorému

navrhovateľ podal „návrh na preskúmanie a doplnenie o výrok o výplate vianočného

príspevku“ a súd o ňom konal, sa týka iba a výlučne priznania nároku na predčasný starobný

dôchodok od 3.7.2006. Rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručované na adresu v Slovenskej

republike. V návrhu žiadateľ výslovne uvádza, že s rozhodnutím o predčasnom starobnom

dôchodku súhlasí, žiada však spätne aj o výplatu vianočného príspevku, „ktorý mu bol

vyplatený iba raz, 23.7.2010 za rok 2010“ (zrejme za rok 2009). V doplatku na predčasnom

starobnom dôchodku doplatok na vianočnom príspevku za rok 2006, 2007, 2008, 2009 nebol

zahrnutý. Z tohto dôvodu žiadal o preskúmanie nároku a „o rozhodnutie aj o tejto otázke“.

Zároveň dokladoval fotokópiu listu z 21.1.2010, ktorým už žiadal o nápravu vo veci

vyplatenia vianočného príspevku.

Súčasne odvolací súd z predložených písomností usúdil, že odporkyňa nevydala

žiadne rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vianočný príspevok. V písomnom vyjadrení

odporkyne (12.10.2010 č.l. 7 spisu) sa k podanému návrhu uvádza: „ Navrhovateľ žiadosťou

z 21. júna 2006 požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku. Nakoľko navrhovateľ

splnil obe podmienky § 67 ods. 1 zsp., predčasný starobný dôchodok mu bol priznaný. Podrobný výpočet výšky predčasného dôchodku je rozpísaný v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia. Z dikcie § 179 ods. 1 písm. a/ zsp. vyplýva, že odporkyňa rozhoduje v prvom

stupni o dôchodkových dávkach. Z § 1 zákona č. 592/2006 Z.z. o vianočnom príspevku

vyplýva, že vianočný príspevok sa vypláca ako štátna sociálna dávka, pričom poberateľ

dôchodku musí mať bydlisko na území SR. S poukazom na uvedené Sociálna poisťovňa

o vyplatení príspevku nevydáva rozhodnutie a nakoľko navrhovateľ mal trvalý pobyt v Českej

republike, vianočný príspevok za roky 2006, 2007, 2008 mu nebol vyplatený. Vianočný

príspevok zo rok 2009 bol navrhovateľovi poukázaný 23.júla 2010 po prevedení zmeny

adresy na Slovensko.“

Na základe uvedeného sa predmetom vyjadrenia navrhovateľa z 2.3.2011 ( č.l. 15

súdneho spisu) stalo dokumentovanie jeho trvalého bydliska v Slovenskej republike

a vysvetlenie príčin pobytu v Českej republike.   V nadväznosti na to krajský súd uznesením

z 8.3.2011 č.k. 6Sd/68/2010-20 uložil odporkyni do 30 dní písomne sa vyjadriť, resp. vydať

„rozhodnutie vo vzťahu k uplatnenému nároku navrhovateľa na vianočné príspevky za roky

2006, 2007, 2008 a 2009 na základe navrhovateľom predložených dôkazov a to potvrdeniami

obce R. zo dňa 4.2.2011 pod. č. 129/2011 a námietok uvedených v podaní zo dňa 2.3.2011“.

Podľa doplňujúceho vyjadrenia odporkyne z 18.4.2011 ( č.l. 22) o poskytnutí vianočného

príspevku aj za rok 2006-2009 bude konať príslušný odbor SP. Listom z 13.7.2011 odporkyňa

predložila súdu list SP-ústredia podpísaný pracovníkom za oddelenie zahraničných agend 152

z 13.5.2011 adresovaný navrhovateľovi, v ktorom oznamuje podmienky § 1 ods. 1 zák. č.

592/2006 na poskytovanie vianočného príspevku, zistenie o nepretržitom trvalom pobyte

navrhovateľa v ČR, že navrhovateľ nemá nárok na výplatu vianočného príspevku. V liste tiež

odporkyňa vzhľadom na potvrdenie obce R. o trvalom pobyte navrhovateľa v obci, poukazuje

na § 3 zák. č. 253/1998 Z.z., ktorý pripúšťa len jeden trvalý pobyt, ako aj ohlasovacie

povinnosti pri vycestovaní podľa zák. č. 235/1998 Z.z. (č.l. 28 – 30 súdneho spisu).

Následne na uvedené krajský súd na pojednávaní po vypočutí navrhovateľa uložil

povinnosť odporkyni vianočný príspevok vyplatiť, odporkyňa pritom žiadala vrátiť vec SP,

aby svoj postup pri výplate vianočného príspevku prehodnotila.

Odvolací súd poukazom na doterajšie zistenia dospel k záveru, že krajský súd

o uložení povinnosti odporkyni vyplatiť vianočné príspevky rozhodol nad rámec svojej

právomoci, pretože vo veci vianočného príspevku nebolo vydané žiadne rozhodnutie, na preskúmanie ktorého by mal právomoc. Podľa ustálenej súdnej praxe skúmanie zákonnosti

postupu orgánu verejnej správy je súčasťou preskúmavania zákonnosti vydaného rozhodnutia.

Ak rozhodnutie o žiadosti navrhovateľa o vianočný príspevok vydané nebolo, nie je

v právomoci súdu v konaní podľa časti V., tretej hlavy OSP   konať a rozhodnúť

o hmotnoprávnom nároku a o povinnosti orgánu vykonať plnenie, v danom prípade vyplatiť

vianočné príspevky. Rozhodnutie o hmotnoprávnom nároku sa vymyká z obsahu právomoci

správneho súdu preskúmavať postup orgánu verejnej správy. Predmetom preskúmania

zákonnosti postupu odporkyne mohli byť len také postupy a úkony odporkyne,

ktoré uskutočnila v súvislosti s konaním a rozhodnutím o uplatnenom nároku, o ktorom

rozhodla. U uplatnenom nároku na vianočné príspevky sama odporkyňa v preskúmavanom

konaní a rozhodnutí nekonala a nerozhodla. Ten sa stal predmetom až súdneho konania

o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne, pričom o návrhu na plnenie (podľa III.

časti OSP) nemal krajský súd ani vecnú príslušnosť.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov   výrok rozhodnutia, ktorým krajský súd

o uložení povinnosti vyplatiť vianočné príspevky rozhodol, zrušil.

Odvolací súd však považuje za dôvodné zaoberať sa obsahom už citovaných podaní

a vyjadrení navrhovateľa, z ktorých nepochybne vyplýva, že navrhovateľ

1. žiada o vyplatenie vianočných príspevkov, ako jemu patriacich, uplatňuje teda svoj

nárok na uvedené príspevky

2. poukazuje na nečinnosť SP, ktorá o jeho žiadosti nerozhodla a príspevky

nevyplatila.

Odvolací súd nepovažuje za náležité vyjadrenia odporkyne, uvedené v odvolaní, podľa

ktorého vyplácanie vianočného príspevku nepodlieha konaniu podľa zák. č. 461/2003 Z.z. ani

podľa zákona o správnom konaní a nerozhoduje sa o ňom rozhodnutím.

Je bez akýchkoľvek pochybností, že zákon č. 592/2006 Z.z. nemá výslovné

ustanovenia o konaní a rozhodovaní o vianočnom príspevku, hoci stanovuje podmienky

nároku a okruh osôb, ktorým ako štátna sociálna dávka na výplatu prináleží. Zákonodarca

v predmetnom zákone však   upravil (§ 1 ods. 6 zákona), že na poukazovanie vianočného

príspevku sa vzťahuje osobitný predpis s odkazom na zák. č. 461/2003 Z.z..

Ak odporkyňa je zákonom určená na vyplatenie vianočného príspevku, je z povahy

veci samozrejmé, že ak žiadny iný orgán nie je zákonom určený na rozhodnutie komu

konkrétne a v akej výške má byť vianočný príspevok poukázaný, lebo spĺňa zákonom

stanovené podmienky a rovnako žiadny iný orgán nie je zákonom určený na rozhodnutie,

komu konkrétne nemá byť príplatok vyplatený, lebo nespĺňa zákonom stanovené podmienky,

je výlučne odporkyňa oprávnená a povinná posúdiť komu konkrétne a v akej výške vianočný

príspevok vyplatí (poukáže), čo aj bez vydanie formalizovaného rozhodnutia a komu

príspevok nevyplatí. Ak je teda posudzovanie tejto otázky v pôsobnosti odporkyne, pretože

inak by nemohla splniť zákonom stanovenú úlohu „vyplatiť“ príspevok (§ 1 ods. 1 zákona),

je v prípade podania žiadosti o taký príspevok povinná o nevyplatení príspevku vydať

rozhodnutie. Také rozhodnutie musí obsahovať dôvody, pre ktoré príspevok nepatrí.

Ustanovenie § 1 ods. 6 zákona možno ústavne konformným spôsobom vykladať tak,

že zákonodarca stanovil, že na konanie o vianočnom príspevku, ak bola podaná žiadosť

o predmetný príspevok, sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. o konaní vo veciach

sociálneho poistenia, keďže sa vypláca spolu s dôchodkovou dávkou a aj keď sa vianočný

príspevok nezlučuje s dôchodkom. Ak sa teda začalo konanie o vianočný príspevok podaním

žiadosti o vianočný príspevok, odporkyňa má o nej konať a rozhodnúť v súlade s ustanoveniami §§ 184 a 209 zákona č. 461/2003 Z.z.. Najvyšší súd zdôrazňuje, že žiadateľ

má právo poznať dôvody nevyhovenia jeho žiadosti, aby sa mohol efektívne brániť a uplatniť

zákonné a ústavné možnosti preskúmania negatívneho rozhodnutia (§ 214 zák.č. 461/2003

Z.z., čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR).   V danej súvislosti najvyšší súd pripomína, že právo

na vydanie zákonného rozhodnutia o podanej žiadosti a právo na dôvody rozhodnutia je

všeobecným princípom administratívneho konania, uznávaným aj na základe Rezolúcie

Výboru ministrov (77) 31 Rady Európy   a   judikatúra najvyššieho súdu tento princíp trvale

uplatňuje.

Keďže navrhovateľ bez akýchkoľvek pochybností žiadal o vianočný príspevok, ako to

vyplýva aj z jeho listu z 21.1.2010 (č. l. 3 súdneho spisu), nezávisle od konania o starobnom

dôchodku, a odporkyňa o jeho žiadosti nerozhodla, najvyšší   súd konštatoval nečinnosť

odporkyne a dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie podľa § 250t OSP.

Konanie a rozhodovanie o nečinnosti Sociálnej poisťovne patrí podľa § 246 ods. 2 písm. b)

do vecnej príslušnosti najvyššieho súdu, a s poukazom na to, že iné prostriedky nápravy,

ktoré navrhovateľ využil aj v konaní pred krajským súdom, neviedli k náprave, a odporkyňa

fakticky odmieta vydať rozhodnutie, najvyšší súd uložil odporkyni povinnosť konať a rozhodnúť v lehote stanovenej vo výroku tohto rozhodnutia o žiadosti navrhovateľa

o vyplatenie vianočných príspevkov.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e   j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. januára 2012

JUDr. Ida H a n z e l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková