Najvyšší súd
4Sžso/5/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu v právnej veci
žalobcu: I. a. s., U., IČO: X., zast. advokátkou JUDr. M. M., Ž., proti žalovanému: Sociálna
poisťovňa ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/1/2011-79 z 29. júna 2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/1/2011-
79 zo dňa 29. júna 2011 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 32967/2010-BA zo dňa 25.10.2010, ktorým bolo potvrdené
prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne – pobočky v Leviciach zo dňa 11.6.2010,
ktorým bolo žalobcovi predpísané poistné za obdobie február 2010 a marec 2010 s výzvou na jeho úhradu.
Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca, ako zamestnávateľ, ktorý bol
povinný uhradiť poistné na sociálne poistenie za mesiace február a marec 2010, si určil
30. deň na výplatu príjmov. Za mesiac február 2010 bol preto povinný poistné uhradiť
do 30.3.2010 a poistné za mesiac marec 2010 bol povinný uhradiť do 30.4.2010.
Až neuhradením poistného v týchto lehotách bol žalovaný podľa § 144 ods. 1 z. č. 461/2003
Z. z. oprávnený predpísať žalobcovi ako zamestnávateľovi poistné (skôr tak urobiť nemohol).
Pohľadávka žalovaného voči žalobcovi vznikla počas reštrukturalizačného konania,
ktoré sa začalo dňom 11.3.2010, t. j. dňom zverejnenia uznesenia Okresného súdu Nitra
o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku. V danom prípade teda išlo
o prednostnú pohľadávku žalovaného voči žalobcovi, ktorá sa neuplatňuje prihláškou. Z tohto
dôvodu je postup žalovaného a napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie a žiadal prvostupňový
rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť zrušením rozhodnutia žalovaného.
V dôvodoch odvolania žalobca uviedol nasledovné:
„S takouto právnou argumentáciou súdu I. stupňa sa nestotožňujeme z nasledovných
dôvodov : Keďže zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nemá špeciálne ustanovenie o prihlasovaní pohľadávok v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní, spravuje sa
prihlasovanie pohľadávok sociálnej poisťovne výlučne zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení
priznáva v § 120 ods. 2 štatút prednostných pohľadávok v reštrukturalizácii len pohľadávkam,
ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania. Pritom rozhodujúci je vznik týchto pohľadávok voči dlžníkovi a nie moment ich splatnosti, ani to akým spôsobom vznik
týchto pohľadávok vykladá, či účtuje veriteľ dlžníka. A otázku, kedy skutočne vzniká a zaniká
sociálne poistenie dostatočne jasne upravuje napokon aj samotný zákon o sociálnom poistení
vo svojom § 20 – vznik a zánik povinnosti platiť sociálne poistenie je jednoznačne viazané
na uzatvorenie, resp. ukončenie pracovného pomeru resp. obdobného právneho vzťahu
zamestnanca u zamestnávateľa. Z tohto pohľadu považujeme odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia Krajského súdu, ktorý pohľadávke žalovaného priznal štatút prednostnej
pohľadávky v reštrukturalizácii na základe momentu splatnosti poistného za nesprávnu
argumentáciu a nesprávne právne posúdenie veci. V tejto časti napadnuté rozhodnutie vlastne
zotrelo rozdiel medzi momentom vzniku a momentom splatnosti pohľadávky. Takýmto
postupom došlo jednak k účelovému zvýhodneniu jedného veriteľa v reštrukturalizácii na úkor
ostatných, jednak k zníženiu ochrany dlžníka pred jeho veriteľmi, pričom obidvoje je v rozpore
s účelom tých ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z., ktoré hovoria o reštrukturalizácii. Pokiaľ by
mal zákonodarca v úmysle priznať štatút prednostných pohľadávok aj tým pohľadávkam,
ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania a počas jeho trvania sa stali len
splatnými, bol by tak urobil výslovne.
Ostatné pohľadávky (okrem prednostných) musia ich veritelia uplatniť
v reštrukturalizácii prihláškou do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Citovaný zákon
v § 120 ods. 1 uvádza: „Ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky
počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom
prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia
prihláškou právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia
reštrukturalizačného plánu súdom zaniká“. Sme presvedčení, že svoje pohľadávky na poistnom za sociálne poistenie za mesiac február 2010 a za obdobie od 1.3.2010
do 11.3.2010 mohol a mal žalovaný uplatniť v reštrukturalizácii prihláškou tak isto, ako všetci
ostatní veritelia dlžníka, ktorých pohľadávky vznikli pred začatím reštrukturalizačného
konania. Lehota na prihlasovanie pohľadávok uplynula až 17.5.2010 a v tomto období už mal
žalovaný zaevidované pohľadávky z poistného za február 2010 a do 11.3.2010 aj
v účtovníctve. Do prihlášky už v tomto období žalovaný mohol spokojne uviesť, že pohľadávku
voči dlžníkovi eviduje v účtovníctve a mohol teda svoju pohľadávku uplatniť úplnou
a bezvadnou prihláškou.
Reštrukturalizačný plán dlžníka I. s.r.o. Šahy bol potvrdený Okresným súdom Nitra
uznesením 31R/3/201, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 3.8.2010. To znamená, že pohľadávky žalovaného predpísané rozhodnutím č. 700-1310478910-GC04/10 zo dňa 11.6.2010 a potvrdené napadnutým rozhodnutím č. 32967/2010-BA zo dňa 25.10.2010
v celkovej výške 26.334,42 Eur sa stali dňa 4.8.2010 nevymožiteľnými a to tak s poukazom
na už citovaný § 120 ods. 1, ako aj § 155 ods. 2 ZoKR : „Zverejnením uznesenia o potvrdení
plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona
neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas
neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka“. To znamená,
že žalovaný nemohol napadnutému rozhodnutiu priznať právoplatnosť a vykonateľnosť,
pretože táto pohľadávka sa stala potvrdením reštrukturalizačného plánu súdom len
naturálnou obligáciou, ktorú žalovaný nemôže vymáhať voči žalobcovi v súdnom,
či exekučnom konaní je teda na subjektívnej vôli dlžníka, či ich veriteľovi splní alebo nie“.
Žalovaný žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý
rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, a to v medziach podaného odvolania a dospel
jednomyseľne k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol
bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 250j a ods. 2 OSP a rozsudok verejne
vyhlásil potom, ako bolo verejné vyhlásenie rozhodnutia v súlade s § 156 ods. 3 OSP
oznámené na úradnej tabuli súdu a aj na internetovej adrese www.nsud.sk. Vyhlásenia
rozhodnutia sa zúčastnil štatutárny zástupca žalobcu.
Odvolací súd po oboznámení sa s predloženým spisovým materiálom, ktorý tvoril spis
krajského súdu a administratívny spis žalovaného, ako aj s písomnosťami, ktoré žalobca
predložil v priebehu odvolacieho konania (rozsudok Okresného súdu Nitra
č. k. 23Cbi/1/2011-92 z 13.7.2011, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 41CoE/124/2011 z 29.11.2011) konštatoval:
1. Skutkové zistenia krajského súdu v prejednávanej veci zodpovedajú obsahu spisu a medzi účastníkmi nie sú sporné.
2. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného z 25.10.2010 vydané podľa § 218
ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z., ktorým potvrdil rozhodnutie príslušnej pobočky z 11.6.2010
o predpísaní poistného podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 8 zák. č. 461/2033 Z. z. spolu v sume
26.334,42 Eur, ktorá obsahuje poistné za obdobie február 2010 a marec 2010 za nemocenské
poistenie, starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, invalidné
poistenie, poistenie v nezamestnanosti, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity. Rozsah ani výška predpísaného poistného nebola
rozporovaná.
3. Žalobca v podanej žalobe ani v odvolaní neuviedol žiadne dôvody nezákonnosti
preskúmavaného rozhodnutia vo vzťahu k zákonu č. 461/2003 Z. z.
4. V dôvodoch odvolania, rovnako ako v celom priebehu konania poukázal na § 120
ods. 1a 2 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ako to vyplýva z vyššie
citovaného znenia odvolania žalobcu.
5. Odvolací súd sa stotožňuje s výrokom rozhodnutia krajského súdu, ktorý žalobu
zamietol, keďže nezistil rozpor preskúmavaného rozhodnutia so zák. č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení s poukazom na § 142 ods. 1, § 143 ods. 2, § 144 ods. 1. a preskúmavané
rozhodnutie (ako celok pozostávajúci z prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia
o odvolaní) vydali správne orgány, do právomoci ktorých patrí rozhodovanie o poistnom
s poukazom aj na ich vecnú a funkčnú príslušnosť podľa uvedeného zákona. Začatie
správneho konania o predpísaní poistného a vydanie preskúmavaného rozhodnutia nie je
v rozpore so zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a ani zo žiadneho ustanovenia
zákona č. 7/2005 Z. z. nemožno vyvodiť zánik oprávnenia orgánov sociálnej poisťovne také
rozhodnutie vydať, t.j. predpísať poistné.
6. K dôvodom rozsudku krajského súdu odvolací súd podľa § 219 ods. 2 OSP
na upresnenie a doplnenie uvádza, že žalobcovi bolo predpísané poistné ako
zamestnávateľovi.
7. Pokiaľ žalobca v dôvodoch odvolania argumentoval tým, že sociálne poistenie vzniká a zaniká podľa § 20 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. vznikom a zánikom pracovného pomeru
z čoho odvodil aj vznik a zánik povinnosti platiť sociálne poistenie a následne aj vznik
pohľadávky na poistnom, odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný zrejme nerozlišuje vznik a zánik povinného sociálneho poistenia podľa §20 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. ako právneho
vzťahu medzi poisteným – fyzickou osobou – v danom prípade zamestnancom a poisťovňou a právneho vzťahu medzi platiteľom poistného a poisťovňou, pričom platiteľom poistného je
jednak zamestnávateľ zamestnanca ako aj samotný zamestnanec (okrem poistného na úrazové
poistenie). Podľa § 141 ods. 2 zákona za zamestnanca však odvádza poistné zamestnávateľ,
ktorý aj vykonáva zo mzdy zamestnanca zákonom predpísané zrážky na jednotlivé zákonom
stanovené druhy poistenia ak je ich zamestnanec povinný platiť.
8. Z uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu možno vyvodiť, že povinnosť
zamestnávateľa platiť poistné a stanoviť jeho výšku (ako zamestnávateľ zamestnanca –
poisteného i ako zamestnávateľ pri úrazovom poistení) a odviesť poistné za zamestnanca je
povinnosťou, ktorá sa viaže nielen na existenciu vzniku a zániku samotného pracovného
pomeru, ale na okolnosti podmieňujúce vznik nároku na mzdu, jej výšku a osobný status
zamestnanca ako platiteľa poistného (napr. či sa nejedná o starobného dôchodcu, na ktorého
sa zákonné poistenie pre prípad invalidity nevzťahuje, alebo osobu v stave
práceneschopnosti).
9. Poistné je zamestnávateľ povinný odviesť v sumách uvedených vo výkaze
poistného, ktorý je súhrnom všetkých odvodov poistného zaťažujúcich mzdy všetkých
zamestnancov (jednotlivo i v súhrne) za príslušné mesačné obdobie v lehotách stanovených
zákonom. Poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ je splatné v deň určený na výplatu
príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Podľa § 142 ods. 1 zákona poistné
sa platí na účet SP v štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon
neustanovuje inak.
10. Zamestnávateľ sa teda nemôže stať dlžníkom poisťovne skôr, než mu vznikne
povinnosť zaplatiť a odviesť poistné, teda skôr, než sa na základe mesačných výkazov
o vyplatených mzdách a výkazov poistného nestane zrejmým, za ktorého zamestnanca
a v akej výške je zamestnávateľ povinný platiť a odviesť jednotlivé druhy poistného. Naviac
túto výšku je oprávnená stanoviť aj poisťovňa predpísaním dlžného poistného (§ 178 ods. 1
písm. a) bod 8 zák. č. 461/2003 Z. z.).
11. Odvolací súd poukazuje na to, že vo vzťahu poisťovňa – zamestnávateľ nie je
záväzkový vzťah dlžníka a veriteľa, ale ide o vzťah verejnoprávny, založený na zákonnom
oprávnení sociálnej poisťovne na poistné a zákonnej povinnosti zamestnávateľa poistné
zaplatiť a odviesť. Ak je pohľadávka charakterizovaná ako právo veriteľa požadovať od dlžníka určitú majetkovú hodnotu, vznik a zánik pohľadávky poisťovne voči
zamestnávateľovi je preto možné posudzovať len na základe ustanovení zák. č. 461/2003 Z.z.,
t.j. na základe tých ustanovení zákona, ktoré zamestnávateľovi ukladajú povinnosť
platiť(zaplatiť)a odviesť poistné v zákonom stanovenom čase a výške, čomu rozhodnutia
žalovaného a ani rozsudok krajského súdu neodporujú.
12. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že zákon č. 461/2003 Z.z. nemá
špeciálne ustanovenia o prihlasovaní pohľadávok v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní a preto sa prihlasovanie pohľadávok spravuje ustanoveniami zákona č. 7/2005 Z.z.
o konkurze a reštrukturalizácii. V danom prípade ale žalobca vychádzal z nesprávneho
právneho názoru pokiaľ ide o vznik pohľadávky poisťovne voči platiteľovi poistného.
Oprávnenie poisťovne požadovať poistné (uplatniť pohľadávku), ako určitú konkrétnu
majetkovú hodnotu za mesiac február nemohlo vzniknúť vo februári 2010 za február 2010,
ak výplata miezd za február sa viaže k 30. marcu daného roku. Obdobne výplata za mesiac
marec 2010 sa viaže k 30. aprílu daného roku, naviac, zo žiadneho ustanovenia zákona
nevyplýva oprávnenie poisťovne vyžadovať výkazy k vyčísleniu poistného mimo dátumu
určenému na výplatu mesačnej mzdy, teda ani na rozlíšenie poistného ku dňu 11.3.2010,
ktorým začalo reštrukturalizačné konanie.
13. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 41CoE/124/2011, odvolací súd nevidí dôvod, aby sa uvedeným rozhodnutím
zaoberal, keďže ide o inú právnu vec a právne posudzovanú v inom súdnom konaní. Pokiaľ
ide o konanie pred Okresným súdom v Nitre, ktorý rozhodol pod sp. zn. 23 Cbi/1/2011 - 92,
odvolací súd poukazuje na prebiehajúce odvolacie konanie ako aj na iný predmet konania,
rozdielny od tohto prebiehajúceho konania podľa V.časti 2. hlavy OSP o správnom súdnictve,
v ktorom je predmetom konania preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o predpísaní poistného.
14. Súd v správnom súdnictve nie je oprávnený preskúmavať správnosť ďalšieho
následneho postupu žalovanej o pohľadávke, ktorá je predmetom sporu v reštrukturalizačnom
konaní, pričom ani ustanovenie § 114 ZKR nebráni konaniu a rozhodnutiu a následnému
súdnemu preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu.
Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolacie dôvody žalobcu za relevantné
dôvody na zmenu rozsudku krajského súdu a preto prvostupňový rozsudok ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.
15. Podľa § 250k ods. 1 OSP á contr. žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. júna 2012
JUDr. Ida H a n z e l o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Andrea Jánošíková