4Sžso/42/2008

 

znak

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Marianny Reiffovej v právnej veci žalobcu: Ing. I. T., zastúpeného JUDr. M. R., proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova č. 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaVSÚ – 8 - 70/2006-OdSS z 21. apríla 2006 v spojení s rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 65306023029507/10- VÚSZ/DO1 z 22. októbra 2005, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 202/ 2006-31 z 8. júla 2008, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 202/2006-31 z   8. júla 2008   z m e ň u j e   tak, že rozhodnutie žalovaného č. KaVSÚ – 8 - 70/2006-OdSS   z   21. apríla 2006   z r u š u j e   a   vec mu v r a c i a   na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 149,47 Eura, k rukám jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte rozhodnutia len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví, ktorým žalovaný   4 Sžso 42/2008

zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave zo dňa 22. októbra 2005 o znížení výsluhového dôchodku žalobcu na sumu 20.463,–Sk mesačne.

Krajský súd vo svojom rozsudku dôvodil tým, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru 31. decembra 2003 a služobný príjem za nevyčerpanú dovolenku patriacu za rok 2003 mu bol vyplatený v roku 2004. Súd nepovažoval za rozhodujúce, že nevyčerpané dni riadnej dovolenky žalobcovi patrili za rok 2003, pretože nárok na kompenzáciu v podobe služobného príjmu za tieto dni nevyčerpanej dovolenky mu nevznikol v rozhodnom roku 2003, ale až v roku 2004. Z toho dôvodu, pre účely výpočtu výsluhového dôchodku žalobcu, nebolo možné zohľadňovať služobný príjem za nevyčerpané dni riadnej dovolenky za rok 2003. Krajský súd zároveň konštatoval, že pokiaľ sa žalobca odvolával na usmernenie žalovaného obsahujúce rôzne vzorce pre výpočet dávok výsluhového zabezpečenia, interné predpisy orgánu verejnej správy nie sú všeobecne záväzným predpisom, a preto ich nedodržanie nemá za následok prípadnú nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu a pre súd nie sú záväzné.

Proti rozsudku súdu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, v ktorom namietal nesprávne právne posúdenie veci. Podľa názoru žalobcu služobný príjem za nevyčerpanú dovolenku patriacu za rok 2003 sa musí započítať do základu pre výpočet dávok výsluhového zabezpečenia, ak je rok 2003 základom pre tento výpočet, pretože neexistuje žiadne iné obdobie, za ktorý by mohol patriť. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10 ods. 2 O.s.p.) ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré jeho vydaniu prechádzalo, v medziach podaného odvolania v súlade s § 250j ods. 1 O.s.p. v spojení s § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania s poukazom na ustanovenie § 250ja ods. 2 O.s.p.

  4 Sžso 42/2008

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že podstatou sporu medzi účastníkmi je posúdenie otázky, čo tvorí priemerný služobný príjem profesionálneho vojaka pre účely výpočtu výsluhového dôchodku podľa § 60 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z.   a osobitne, či do priemerného služobného príjmu, z ktorého sa vypočítava výsluhový dôchodok je potrebné zahrnúť aj služobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku, ktorá patrila za rok 2003 a ktorá nebola ku dňu 31.12.2003 vyčerpaná, pričom služobný príjem za túto nevyčerpanú dovolenku bol vyplatený v januári 2004.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že právna úprava jednoznačne rozlišuje medzi nárokom profesionálneho vojaka na dovolenku a nárokom profesionálneho vojaka na služobný príjem za nevyčerpanú dovolenku. Žalobca bol prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka 31. decembra 2003. Rozhodujúcim rokom, za ktorý sa vypočítal priemerný mesačný služobný príjem pre účely stanovenia výsluhového dôchodku bol rok 2003. Predmetom sporu je, či do služobného príjmu za rok 2003 mal alebo nemal byť započítaný aj služobný príjem za nevyčerpanú dovolenku patriacu za rok, v ktorom bol žalobca zo služobného pomeru prepustený k 31. decembru 2003.

Odvolací súd v tomto smere poukazuje na nasledovné.

Profesionálny vojak je občan Slovenskej republiky, ktorý vykonáva profesionálnu službu (§ 2 ods. 2 písm. f/ zák.č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe).

Podľa § 60 ods.1 zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zák.č. 328/2002 Z.z.“) základ na výpočet výsluhového dôchodku sa zistí u profesionálneho vojaka z priemerného služobného príjmu podľa odseku 5 v príjmovo najlepšom ukončenom kalendárnom roku v období posledných desiatich ukončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru, ak ďalej nie je ustanovené inak.

Podľa § 60 ods. 5 zák.č. 328/2002 Z.z. priemerný služobný príjem profesionálneho vojaka, ktorý je odmeňovaný podľa zákona č. 380/1997 Z.z. o peňažných náležitostiach vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len „zák.č. 380/1997 Z.z.“) je priemer súhrnu mesačných služobných príjmov a osobitných príplatkov, ktoré patrili   4 Sžso 42/2008

profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98).

Podľa § 98 ods. 3 zákona vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie profesionálneho vojaka odmeňovaného podľa osobitného predpisu tvorí a) služobný príjem, b) osobitné príplatky, c) doplatok k služobnému príjmu, ktorý patrí profesionálnemu vojakovi v rozhodujúcom období a ktorý je predmetom dane z príjmu fyzických osôb s výnimkou príjmov oslobodených od tejto dane.

Podľa § 3 ods. 1 zák.č. 380/1997 Z.z. počas trvania služobného pomeru profesionálnemu vojakovi patrí služobný príjem.

Podľa § 119 zák.č. 370/1997 Z.z. profesionálnemu vojakovi patrí za nevyčerpanú riadnu dovolenku alebo za jej pomernú časť služobný príjem zodpovedajúci počtu dní nevyčerpanej riadnej dovolenky, ak riadnu dovolenku alebo jej pomernú časť nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roku z dôvodu neudelenia riadnej dovolenky alebo z dôvodov uvedených v § 34 ods.1 písm. a/ až d/.

Podľa názoru odvolacieho súdu z ustanovenia § 60 ods. 5 zák.č. 328/2002 Z.z. vyplýva, že pre započítanie služobného príjmu – za účelom zistenia priemerného služobného príjmu – nie je rozhodujúce, kedy bol služobný príjem vyplatený, ale rozhodujúce je, aký služobný príjem a v akej výške profesionálnemu vojakovi v rozhodnom období patril.

Z ustanovenia § 3 ods.1 zák.č. 380/1997 Z.z. je zrejmé, že služobný príjem patrí profesionálnemu vojakovi len počas trvania služobného pomeru, teda po ukončení služobného pomeru mu už nemôže vzniknúť nárok na žiaden služobný príjem.

Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu je zrejmé, že služobný pomer žalobcu skončil k 31. decembru 2003. S poukazom na túto skutočnosť, podľa názoru odvolacieho súdu, služobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku za rok 2003 patril žalobcovi k tomuto dňu, t.j. za mesiac december 2003 a tento   4 Sžso 42/2008

príjem mal byť zahrnutý do základu na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie v roku 2003.

Vzhľadom na skončenie služobného pomeru žalobcu k 31. decembru 2003, možno podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne konštatovať, že nárok na služobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku vznikol žalobcovi k 31. decembru 2003, a preto mal byť zahrnutý do základu pre výpočet výsluhového dôchodku žalobcu.  

S poukazom na horeuvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom.  

Z týchto dôvodov odvolací súd zamietajúci prvostupňový rozsudok krajského súdu podľa   § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil   a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom v zmysle § 250r O.s.p. je viazaný právnym názorom súdu.

O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 250l ods. 2, § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 149,47 Eura (4.503,- Sk). Priznané trovy pozostávajú len z trov právneho zastúpenia žalobcu advokátom v prvostupňovom konaní, nakoľko v odvolacom konaní si ich náhradu síce uplatnil,   avšak z dôvodu nevyčíslenia mu v súlade s § 151 ods.2 O.s.p. nemohli byť priznané.  

Trovy prvostupňového konania tvorí tarifná odmena vypočítaná podľa § 11 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavujú sumu za 2 úkony právnej služby v roku 2006 (príprava a prevzatie veci, spísanie žaloby) vo výške po 41,82 Eura (1.260,- Sk) s paušálnou náhradou vo výške 5,44 Eura (164,- Sk) (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) a za 1 úkon právnej pomoci v roku 2008 (účasť na pojednávaní 8. júla 2008) v sume 48,63 Eura (1.465,- Sk) s paušálnou náhradou vo výške   6,31 Eura (190,- Sk).

Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že nakoľko v predmetnej veci išlo o konanie o žalobe proti rozhodnutiu správneho orgánu, všetky dôvody nezákonnosti rozhodnutia bolo možné úspešne uplatniť len v rámci 2-mesačnej lehoty na podanie žaloby   4 Sžso 42/2008

(§ 250b ods. 1 O.s.p.). Z tohto dôvodu, právnym zástupcom žalobcu uplatnenú odmenu za poradu s klientom dňa 7. júla 2008, t.j. bezprostredne pred pojednávaním krajského súdu vo veci, odvolací súd nepovažoval za trovy, potrebné na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému.  

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.  

V Bratislave 20. augusta   2009  

JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová