UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PV 501/00133/2010/R zo dňa 11. októbra 2011, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/6/2013-22 zo dňa 18. apríla 2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/6/2013-22 zo dňa 18. apríla 2013 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým uznesením zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného z dôvodu podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), pretože žaloba bola podaná oneskorene.
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol, z dôvodu zastavenia konania zavineného oneskoreným podaním žaloby, podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP v spojení s § 246c OSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pričom mu trovy ani nevznikli.
Krajský súd s poukazom na obsah administratívneho spisu a doručenky pripojenej k napadnutému rozhodnutiu žalovaného konštatoval, že toto bolo žalobcovi doručené dňa 18.10.2011, pričom žalobu na jeho preskúmanie súdom žalobca podal dňa 17.12.2012.
Krajský súd aplikáciou § 250b ods. 1 OSP v spojení s § 57 ods. 2 OSP určil posledný deň lehoty na podanie žaloby podľa druhej hlavy piatej časti OSP na preskúmanie správneho rozhodnutia žalovaného na deň 19.12.2011. Z uvedeného dôvodu oneskoreného podania žaloby krajský súd konanie o žalobe zastavil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), po oboznámení sa s obsahom spisu krajského súdu, vrátane podaní žalobcu dospel jednomyseľne k záveru, že pre zastavenie konania o podanej žalobe boli splnené zákonom stanovené podmienky a krajský súd rozhodol o zastavení konania v súlade so zákonom.
Predmetom konania je právoplatné rozhodnutie správneho orgánu.
Žalobca v odvolaní proti uzneseniu krajského súdu (námietka žalobcu zo dňa 14.05.2013 posúdená podľa obsahu ako odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu - poznámka odvolacieho súdu) uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, č. PV 501/00133/2010/R zo dňa 11. októbra 2011, napadol podaním dňa 02.11.2011 na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Ústavný súd SR odvolaciemu súdu potvrdil prijatie takéhoto podania žalobcu s doplnením informácie, že konanie na ústavnom súde v tejto veci bolo odložené podľa § 23a zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
V tejto súvislosti a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia krajského súdu odvolací súd dopĺňa, že žalobu je potrebné podať v zákonnej lehote príslušnému súdu (osobne, poštou, faxovým podaním, elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom). Nepostačuje jej podanie na správnom orgáne, prípadne na inom orgáne štátnej moci nedisponujúcom právomocou na preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a postupov predchádzajúcich ich vydaniu.
Podľa čl. 46 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“), kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak.
Podľa čl. 142 ods. 1 Ústavy SR súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
Podľa § 7 ods. 2 OSP v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Žalobou napadnuté druhostupňové správne rozhodnutie obsahuje poučenie o možnosti jeho preskúmania súdom.
Právomoc na preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy Ústava SR článkom 46 ods. 2, čl. 142 ods. 1 a Občiansky súdny poriadok ustanovením § 7 ods. 2 v spojení § 244 ods. 1 OSP zverujú všeobecným súdom. Na preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy sú vecne príslušné krajské súdy, ak zákon neustanovuje inak (§ 246 ods. 1 OSP).
Hoci Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, právomoc na preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy mu podľa Ústavy SR a Občianskeho súdneho poriadku neprislúcha.
Z uvedeného dôvodu nemožno podanie žalobcu na Ústavný súd SR na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného posúdiť ako úkon, ktorým bola žalobcom dodržaná dvojmesačná lehota napodanie žaloby podľa § 250b ods. 1 OSP.
V správnom súdnictve sa konanie o preskúmanie zákonnosti právoplatného rozhodnutia správneho orgánu podľa § 249 ods. 1 OSP začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou.
Žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 250b ods. 1 OSP).
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že súd nie je oprávnený odpustiť zmeškanie lehoty na podanie žaloby a to bez ohľadu na to, že žalobca podal návrh na prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia na Ústavnom súde SR, prípadne by ho podal na inom orgáne verejnej moci.
Žalobca podal žalobu takmer rok po tom, čo mu bolo doručené rozhodnutie žalovaného, vydané v poslednom stupni správneho konania. Nepochybil preto krajský súd, keď konanie podľa § 250d ods. 3 OSP zastavil.
Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie krajského súdu potvrdil ako vecne správne podľa § 219 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 veta prvá a § 246c ods. 1 OSP, pretože žalobca v tomto konaní nebol úspešný a žalovanému žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.