ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu: PEAT GROUP Inc., a.s., so sídlom Lotyšská 6, Bratislava, proti žalovanej Sociálnej poisťovni- ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 213-3387- 4003/99 zo dňa 8.11.1999, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 11C/4/2000- 148 zo 16.1.2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 11C/4/2000- 148 zo dňa 16. januára 2013 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba proti rozhodnutiu žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie - platobný výmer SP - pobočky Dolný Kubín č. 171/99/MZ/3-F zo dňa 24.9.1999 o predpísaní penále podľa § 10 ods. 1 písm.b) a § 27 zák. č. 274/1994 Z.z. o sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov v sume 19 023 Sk, pretože žalobca, ako zamestnávateľ, neuhradil poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za január 1999 a za obdobie marec až jún 1999, čím porušil ust. § 14 ods. 1 písm. a ) a d) zák. č. 274/1994. Penále vo výške 0,2 % z dlžnej sumy bolo vypočítané odo dňa splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa 20.9.1999.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie, v ktorom poukázal na to, že vo veci rozhodol predpojatý krajský súd, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, dospel k nesprávnym právnym zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Žalobca k odvolaniu pripojil obsiahlu dokumentáciu, ktorá však s predmetom konania nesúvisí.
Žalovaná žiadala prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mupredchádzalo v medziach podaného odvolania na základe predloženého spisového materiálu krajského súdu a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP, potom ako termín vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a na internetovej adrese www.nsud.sk, dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Odvolací súd konštatuje, že žalobca ako dôvod podanej žaloby proti rozhodnutiu odporkyne, ktoré je predmetom prieskumu, neuviedol dôvody smerujúce proti výške a spôsobu určenia sumy 19 023 Sk ako penále za porušenie § 14 ods. 1 písm. a) a d) zák. č. 274/1994 Z.z. V dôvodoch uviedol, že k situácii, pri ktorej neuhradil predpísané poistné, došlo zavinením banky a Okresného súdu v Dolnom Kubíne po začatí exekúcie. Uviedol, že na úhradu poistného dal banke príkaz, avšak banka predmetný príkaz nerealizovala. Vzhľadom na tieto skutočnosti, že k úhrade dlžnej sumy poistného nedošlo ich vinou a pohľadávku v plnej výške písomne uznali, žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej.
Podľa § 27 ods. 2 zák.č. 274/1994 Z.z., ak pobočka zistí, že poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie nebolo zaplatené včas a v správnej výške, osoby povinné platiť a odvádzať poistné sú povinné samy si vypočítať a zaplatiť penále vo výške 0,2 % dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa poukázania dlžnej sumy na účet poisťovne. Dôvody žalobcu preto odvolací súd považuje za právne nevýznamné z hľadiska predmetu konania, pretože jeho spor s bankou nemá právnu súvislosť so zákonnými podmienkami pre predpísanie penále, ktoré samé osebe žalobca správnom konaní a ani v podanej žalobe nespochybnil, pričom sám uviedol, že dlžnú sumu uznal.
Odvolací súd súčasne poukazuje na to, v súdnom konaní dodatočne prednesené dôvody na ústnom pojednávaní, týkajúce sa námietok voči vyhláseniu konkurzu dňa 20.12.2011, t. j. po právoplatnosti rozhodnutia o predpísaní penále, ani skutočnosť, že konkurz bol zrušený (právoplatne 12.5.2012), nemajú bezprostredný vzťah ku konaniu o predpísaní penále a nemôžu mať ani vplyv na zákonnosť uvedeného rozhodnutia.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že postup a rozhodnutie žalovanej z dôvodov uvedených v žalobe nie je nezákonné a preto dôvodne žalobu zamietol.
Žalobca v dôvodoch odvolania proti rozsudku neviedol také skutočnosti, na základe ktorých by bol dôvod na zmenu prípadne zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Žalobca v podstate len zopakoval argumentáciu, s ktorou sa už krajský súd vysporiadal, pokiaľ ide o námietky súvisiace s následným konkurzným konaním, a ktoré začalo až po právoplatnosti rozhodnutia odporkyne, ktoré je predmetom prieskumu. Odvolací súd zo spisového materiálu nezistil, že by boli pojednávajúci sudcovia v predmetnej veci namietaní a nebolo ani rozhodované o ich zaujatosti. Na ústnom pojednávaní prítomný konateľ žalobcu zaujatosť sudcov nenamietal. Tvrdenia žalobcu, že pohľadávka žalobcu vyplývajúca z preskúmavaného rozhodnutia je uhradená, k čomu došlo počas konkurzného konania, je z hľadiska preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného bezpredmetné, pretože zákonnosť rozhodnutia je preskúmavaná podľa skutkového stavu veci v čase rozhodnutia, t. j. najneskôr k 8.11.1999. Žalobcovi nič nebráni, aby žalobkyni preukázal úhradu sumy, na zaplatenie ktorej bol preskúmavaným rozhodnutím zaviazaný.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.
Podľa § 250k ods. 1 OSP á contr. žalobcovi vzhľadom na výsledok konania nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, žalovanej právo na náhradu trov konania zákon nepriznáva, preto bolo o trovách rozhodnuté tak, ako je to vo výroku tohto rozsudku uvedené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.