Najvyšší súd
4Sžso/19/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci
žalobcu: Ing. S., bytom ul. Ľ., zastúpeného: JUDr. Ľubomírom Kaščákom, advokátom so
sídlom: Horná 35, Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej
republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
KaVSÚ-12-163/2008-OSS zo dňa 22.9.2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave č. k. 4S/22/2009-42 z 30.9.2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 4S/22/2009-42 zo dňa 30. septembra 2011 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania a zrušenia rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava
v spojení s rozhodnutím žalovaného, ktorý prvostupňové rozhodnutie potvrdil a ktorým bol
zvýšený od 1.7.2008 výsluhový dôchodok žalobcu o 0,899 % rastu priemerného služobného
príjmu zisteného za predchádzajúci kalendárny rok 2007 oproti roku 2006.
Krajský súd zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že Vojenský úrad sociálneho
zabezpečenia vydal na základe žiadosti žalobcu rozhodnutie č. 65311023112405/4-
VÚSZ/DO z 15.1.2008, ktorým podľa § 38 ods. 1 a § 39 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z.
priznal žalobcovi výsluhový dôchodok od 29.12.2007 vo výške 49.400,- Sk mesačne.
Následne bol žalobcovi napadnutým prvostupňovým rozhodnutím zvýšený na sumu
49.845,- Sk mesačne. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že výsluhové
dôchodky priznané a vyplácané do 30.6. príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1.7.
príslušného kalendárneho roka u profesionálnych vojakov o príslušné percento rastu
priemerného služobného príjmu zisteného za predchádzajúci kalendárny rok, pričom v roku
2007 oproti roku 2006 bol zaznamenaný nárast priemerného služobného príjmu
profesionálneho vojaka o 0,899 %.
Podľa názoru súdu, žalobné dôvody smerujú len proti správnosti percenta rastu
priemerného služobného platu profesionálnych vojakov v roku 2007 oproti roku 2006
(0,899 %), uvedeného v Oznámení Ministerstva obrany Slovenskej republiky číslo SEFIM-
74-61/2008 z 11. marca 2008 (ďalej len „oznámenie ministerstva“), ktoré bolo podkladom
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.
Podľa krajského súdu oznámenie ministerstva bolo vydané na základe oprávnenia
ministerstva na riadenie sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov (§ 79 zák. č. 328/2002
Z. z.). Z uvedeného oznámenia bol prvostupňový správny orgán povinný vychádzať bez toho,
aby bol oprávnený skúmať Jeho správnosť, pričom také oprávnenie nemal v správnom konaní
o odvolaní ani žalovaný. Oznámenie ministerstva nie je rozhodnutím o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb (§ 244 ods. 1 až 3 v spojení s § 245 ods. 1 OSP); má charakter všeobecne záväzného normatívneho právneho aktu, ktorý súd v správnom
súdnictve nie je oprávnený preskúmavať.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie, v ktorom žiadal prvostupňový
rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Podľa názoru žalobcu súd sa vôbec nezaoberal
správnosťou spôsobu výpočtu percenta rastu priemerného služobného príjmu profesionálneho
vojaka. V súvislosti s nadobudnutím účinnosti zákona č. 519/2007 Z.z., ktorým sa menil a
dopĺňal zákon č. 328/2002 Z.z.. v ustanovení § 68 ods. 9 bol stanovený postup, ako sa
vypočíta priemerný služobný plat profesionálnych vojakov na účely valorizácie dôchodkov.
Súd tak neposudzoval základnú námietku žalobcu, ktorý tvrdil, že žalovaný vykonal
nesprávne prepočet miery nárastu služobného príjmu za rok 2007, keď zistené údaje
porovnával so stanovením nárastu služobného príjmu za rok 2006, ktoré ale žalovaný vykonal
za účinnosti predchádzajúceho zákona. Žalovaný tak porovnával dva spôsoby stanovenia
priemernej miery nárastu služobného príjmu vo vyššie uvedenom období rokov 2006 a 2007.
Spôsob prepočtu, ktorý namietal žalobca nezodpovedal ustanoveniu § 68 ods. 9 zákona
č. 328/2002 Z.z., v znení zákona 519/2007 Z.z. Žalobca v konaní namietal, že rozhodnutie
žalovaného je nepreskúmateľné, nezrozumiteľné a čo do výpočtu nesprávne.
Žalobca nemôže súhlasiť z vyjadrením súdu, že žalobné dôvody smerujú voči
správnosti percenta rastu priemerného služobného platu profesionálnych určeného
Oznámením Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. SEFIM -- 74-61/2008 z 11. marca
2008. Žalobné dôvody namietajú výšku percenta, o ktoré sa valorizoval dôchodok žalobcu
v roku 2008. Rozhodnutie o výške valorizácie dôchodku je rozhodnutie o práve fyzickej
osoby a jeho nároku v oblasti sociálneho zabezpečenia.
Žalovaný žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Pri výpočte priemerného mesačného služobného platu za rok 2007 na účely valorizácie
dôchodkov podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 328/2002 Z. z.“) bolo postupované podľa § 68 ods. 9 uvedeného zákona.
Spôsob výpočtu bol teda výslovne upravený len od 1. januára 2008, avšak pri výpočte
sa fakticky postupovalo podľa nového platného znenia ustanovenia § 68 aj v období do 31. decembra 2007. Touto zmenou predmetného ustanovenia došlo len k legalizácii
doterajšieho existujúceho právneho stavu. Spôsob a podmienky výpočtu boli pritom rovnaké
ako v období do 31. decembra 2007, tak aj od 1. januára 2008.
Podľa § 81 ods. 3 písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z. dávky výsluhového zabezpečenia
priznáva, zvyšuje, znižuje, vypláca, zastavuje a odníme profesionálnemu vojakovi Vojenský
úrad sociálneho zabezpečenia.
Pri priznávaní výsluhových dôchodkov a pri ich valorizácii vychádza VÚSZ
Bratislava z dokladov, ktoré sú mu poskytnuté príslušnými orgánmi - pokiaľ ide o dôchodky,
zo mzdových dokladov, pokiaľ ide o výšku valorizácie - z oznámenia príslušnej organizačnej
zložky - Sekcie ekonomiky a finančného manažmentu Ministerstva obrany SR (ďalej len
„SEFIM MO SR“), ktorá ako jediná z dôvodu svojej pôsobnosti spracováva všetky štatistické
ukazovatele týkajúce sa odmeňovania profesionálnych vojakov a má k dispozícii všetky
doklady potrebné na výpočet príslušného percenta valorizácie, a ktorá percento valorizácie
dôchodkov preto aj vypočítava.
SEFIM MO SR vypočítaval výšku percenta valorizácie výsluhových dôchodkov od nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z.. Pri výpočte výšky percenta valorizácie
postupoval vždy rovnakým spôsobom a vychádzal vždy z rovnakého druhu informácií.
Toto jeho postavenie ani výpočet výšky percenta valorizácie neboli doteraz
spochybňované, zrejme aj preto, že pri štyroch valorizáciách došlo k zvýšeniu výsluhových
dôchodkov o 52 %, pričom výsluhové dôchodky bývalých profesionálnych vojakov sú preto
už často vyššie ako bol ich čistý služobný príjem, resp. plat.
Výsledok svojho výpočtu SEFIM MO SR oznamuje VÚSZ Bratislava, ktorý je ním
viazaný, pretože zo žiadnych iných údajov vychádzať nemôže.
Z obsahu príslušnej právnej úpravy nevyplýva, že by SEFIM MO SR bola povinná
oznamovať a poskytovať potrebné podklady VÚSZ Bratislava, ako aj spôsob výpočtu výšky
príslušného percenta rastu priemerného služobného príjmu (platu) profesionálnych vojakov a
tiež naopak, že by VÚSZ Bratislava bol oprávnený požadovať od SEFIM MO SR spôsob
výpočtu výšky príslušného percenta rastu priemerného služobného príjmu (platu)
profesionálnych vojakov a kontrolovať správnosť oznámeného výsledku.
Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského
súdu v medziach podaného odvolania a konštatoval, že tak v správnom konaní o určenie
zvýšenia výsluhového dôchodku, tak v konaní pred súdom prvého stupňa žalobca spochybnil
správnosť spôsobu výpočtu percenta rastu priemerného služobného príjmu profesionálneho
vojaka, t.j. miery nárastu služobného príjmu za rok 2007 oproti roku 2006, kedy bol účinný
skorší predpis. Uvedené je v rozpore s ďalšou časťou odvolacích dôvodov, podľa ktorých
žalobca nesúhlasí so závermi súdu, že žalobné dôvody smerujú voči správnosti percenta rastu
služobného platu profesionálnych vojakov určeného oznámením MO č. SEFIM-74-61/2008
z 11.3.2008, pretože podľa žalobcu žalobné dôvody smerujú proti výške percenta, o ktoré sa
valorizoval jeho dôchodok v roku 2008 a toto je rozhodnutím v práve fyzickej osoby a jeho
nároku.
Je nepochybné, že Ministerstvo obrany SR sekcia ekonomiky a finančného
manažmentu oznámilo listom z 11.3.2008 č. SEFIM-74-61/2008 „percento rastu priemerného
služobného platu profesionálnych vojakov v roku 2007 oproti roku 2006, podľa ktorého
priemerný služobný plat profesionálnych vojakov vzrástol v roku 2007 oproti roku 2006 o 0,0899 %. Žalobca namietal a namieta práve spôsob výpočtu uvedeného percenta rastu
v súvislosti s tým, že od 1.júla 2008 mal podľa § 68 ods. 1 písm. b/ zvýšený dôchodok
o 0,899 %. Oznámenie ministerstva bolo vydané na základe oprávnenia ministerstva
na riadenie sociálneho zabezpečenia vojakov podľa § 79 zák. č. 328/2002 Z.z.. Z uvedeného
oznámenia boli orgány sociálneho zabezpečenia vojakov (VÚSZ) povinné vychádzať
bez toho, aby boli oprávnené skúmať jeho vecnú správnosť u všetkých poberateľov
výsluhových dôchodkov v príslušnom roku.
Oznámenie ministerstva obrany o určení percenta rastu priemerného služobného platu
profesionálnych vojakov v príslušnom roku nezakladá, nemení ani neruší individuálne práva
účastníka správneho konania, preto nie je rozhodnutím o individuálnych právach
a povinnostiach fyzických a právnických osôb (§ 244 ods. 1 až 3 v spojení s § 245 ods. 1
OSP); má však charakter normatívneho právneho aktu, ktorý súd v správnom súdnictve ani
pri preskúmavaní individuálneho správneho aktu, ktorým je rozhodnutie o zvýšení dôchodku
o príslušné percento určené v oznámení nie je oprávnený preskúmavať. (rozsudok NS SR
sp. zn. 9Sžso/17/2011 z 25. mája 2011)
Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa
§ 250ja ods. 3 OSP v spojitosti s § 246c a § 219 OSP potvrdil, keďže iné vecné dôvody proti
rozhodnutiu o zvýšení dôchodku žalobca neuviedol.
Keďže navrhovateľ v odvolacom konaní úspech nemal, podľa § 250k ods. 1 OSP
á contr. mu náhrada trov konania nepatrí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. februára 2012
JUDr. Ida H a n z e l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková