4Sžso/13/2013

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyova 17, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, Bratislava, za účasti: E. M., bytom N., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia DK 91/000358/2006/R zo dňa 17.6.2011, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/214/2011 - 34 z 24.10.2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/214/11 - 34 zo dňa 24. októbra 2012 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd rozsudkom z 24.10.2012 zrušil z dôvodov podľa §250j ods. 2 písm. a) OSP rozhodnutie žalovaného č. k. DK 91/000358/2006/R zo dňa 17.6.2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Predmetným rozhodnutím žalovaný na základe odvolania platiteľky poistného E. M. zrušil platobný výmer č. 33488/2004/2b zo dňa 17.12.2004 vydaný žalobcom, ktorým bolo platiteľke poistného uložené zaplatiť poplatok z omeškania podľa § 23 ods. 2 zák. č. 273/1994 Z.z. vo výške 0,2 % dlžnej sumy poistného na zdravotné poistenie, v celkovej sume 295,29 Eur za obdobie od 01.07.1995 do 31.10.1995. Odvolanie platiteľky poistného bolo žalobcom postúpené na dokončenie správneho konania dňa 27.10.2006 žalovanému. Žalovaný odvolaniu platiteľky poistného vyhovel s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 3Szd/1/2010, ktorým súd vyslovil, že právo predpísať poistné v 10 ročnej premlčacej lehote sa vzťahuje len na poistné, ktorého splatnosť nastala po 01.06.1998.

Žalobca s uvedeným názorom nesúhlasil. V žalobe uviedol, že jeho nárok vznikol v čase platnosti § 21 ods. 1 zák. č. 273/1994 Z.z. v znení účinnom do 31.05.1998, pričom až následnou novelou tohto ustanovenia účinnou od 01.06.1998 došlo k predĺženiu premlčacej lehoty z 3 na 10 rokov. Preto žalobca tvrdil, že pri predpisovaní pohľadávky postupoval v súlade s právnou úpravou platnou v čase, keď otejto pohľadávke rozhodoval. Uviedol, že dôsledky novej právnej úpravy na právne vzťahy založené predchádzajúcou právnou úpravou riešil zákonodarca v § 76b zák. č. 273/1994 Z.z., keď stanovil, že na poistné, ktoré do dňa účinnosti novej právnej úpravy nie je premlčané, sa nevzťahuje trojročná, ale desaťročná premlčacia lehota. Prechodnými a záverečnými ustanoveniami bola podľa žalobcu nanovo stanovená premlčacia lehota na predpísanie poistného a podľa tejto právnej úpravy bol žalovaný ako príslušný správny orgán povinný postupovať.

Krajský súd v zrušujúcom rozsudku dôvodil nasledovne: „Rozhodnutie žalovaného, ktoré žalobca napádal žalobou na súde, prakticky v celom rozsahu stojí na rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. 3Szd/1/2010, z ktorého si žalovaný osvojil vyššie citované právne závery. S týmito právnymi závermi sa však krajský súd nemohol celkom stotožniť. Odlišný názor má krajský súd predovšetkým na aplikovateľnosť a právne následky intertemporálneho ustanovenia § 76b zák. č. 273/1994 Z.z., ktoré najvyšší súd v odôvodnení vyššie uvedeného rozhodnutia vyhodnotil ako neurčité a neaplikovateľné, nakoľko hypotéza tejto právnej normy sa týka premlčania poistného ako peňažnej pohľadávky, ktoré zák. č. 273/1994 Z.z. neupravuje. Na základe toho dospel Najvyšší súd SR k záveru, že právo predpísať poistné v 10-ročnej premlčacej lehote sa vzťahuje len na poistné, ktorého splatnosť nastala po účinnosti zákona č. 124/1998 Z.z., ktorým bol účinnosťou od 01.06.1998 novelizovaný zákon č. 273/1994 Z.z.. Konštatoval, že podľa § 21 ods. 1 uvedeného zákona premlčaniu podlieha procesné právo poisťovne na predpísanie poistného, teda právo na vydanie individuálneho správneho aktu (platobného výmeru), zatiaľ čo hypotéza § 76b zák. č. 273/1994 Z.z. v znení účinnom od 01.06.1998 sa týka premlčania poistného ako peňažnej pohľadávky. Krajský súd je toho názoru, že zák. č. 124/1998 Z.z. priniesol v novelizovanom znení § 21 ods. 1 zák. č. 273/1994 Z.z. predĺženie premlčacej lehoty vo vzťahu k právu poisťovne predpísať poistné z troch na desať rokov odo dňa jeho splatnosti. Stanovil zároveň, že 10-ročná premlčacia lehota platí aj pre to poistné, ktorého splatnosť nastala pred nadobudnutím účinnosti uvedenej legislatívnej zmeny (01.06.1998), avšak iba za predpokladu, že toto poistné nebolo k uvedenému dňu premlčané, teda od jeho splatnosti neuplynuli viac ako tri roky. Fakt, že premlčaniu podľa zákona podlieha právo predpísať poistné, podľa názoru krajského súdu znamená, že za premlčané sa považuje to poistné, ktoré poisťovňa nepredpísala v lehote troch resp. desať rokov od jeho splatnosti. Pokiaľ teda zákonodarca ustanovením § 76b zák. č. 273/1994 Z.z. v znení účinnom od 01.06.1998 predĺžil premlčaciu lehotu na 10 rokov vo vzťahu k poistnému, ktoré do uvedeného dňa nie je premlčané, sledoval tým podľa názoru krajského súdu cieľ, aby k predĺženiu premlčacej lehoty došlo u všetkých pohľadávok na poistnom, od splatnosti ktorých do 01.06.1998 neuplynuli 3 roky. Tento výklad predmetnej právnej normy je podľa názoru krajského súdu v súlade s jej textom a to napriek tomu, že v súvislosti s premlčaním operuje zákonodarca v § 21 ods. 1 a v § 76b zák. č. 273/1994 Z.z. s rôznymi pojmami (premlčanie práva predpísať poistné vs. premlčanie poistného). Na predĺženie premlčacej lehoty vo vzťahu k poistnému, ktorého splatnosť nastala predo dňon01.06.1998, logicky nadväzuje i stanovenie 10-ročnej premlčacej lehoty na poistné, poplatky z omeškania, poplatky za nesplanenie oznamovacej povinnosti a pokuty, ktoré bol platiteľ poistného povinný uhradiť do účinnosti zákona č. 580/2004 Z.z. (§ 32 ods. 1 uvedeného zákona). Pokiaľ ide o záver Najvyššieho súdu SR uvedený v odôvodnení rozsudku sp. zn. 3Szd/1/2010, na ktorý sa taktiež odvolal žalovaný v napadnutom rozhodnutí, že na premlčanie práva na predpísanie poistného musí prihliadať správny orgán ex offo i bez vznesenia námietky premlčania, s týmto sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje. Otázka vznesenia námietky premlčania práva žalobcu predpísať poistné, resp. poplatok z omeškania však v prejednávanej veci nie je kľúčovou, nakoľko z vyššie uvedených záverov krajského súdu ohľadom aplikácie § 76b zák. č. 273/1994 Z.z. v znení účinnom od 01.06.1998 vyplýva, že predmetná pohľadávka, o ktorej rozhodol žalobca (v postavení správneho orgánu) platobným výmerom č. 3348/2004/2b zo dňa 17.12.2004, premlčaná nebola. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu, ak nadobudne tento rozsudok právoplatnosť, viazaný.“

Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný odvolanie, v ktorom žiadal prvostupňový rozsudok zrušiť a vrátiť vec krajskému súdu na nové konanie. Žalovaný dôvodil tým, že sa nestotožňuje s dôvodmi rozsudku krajského súdu, že postupoval v zmysle rozsudku najvyššieho súdu 3Szd/1/2010, ktorého obsah citoval.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť, stotožniac sa s právnym názorom krajského súdu.

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach podaného odvolania, na základe predloženého spisového materiálu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s ustanovením § 250ja ods. 2 OSP, oznámil termín verejného vyhlásenia rozhodnutia v súlade s ustanovením § 156 ods. 3 OSP na úradnej tabuli súdu a na jeho internetovej adrese www.nsud.sk, a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Odvolací súd konštatoval, že rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu nie sú medzi účastníkmi sporné (doba splatnosti poistného a výška poplatku z omeškania). Z predloženého administratívneho spisu tiež vyplýva, že platiteľka poistného zaplatila dlžné poistné 29.11.2004 v sume 1 344,- Sk ešte pred vydaním platobného výmeru a požiadala o odpustenie poplatku z omeškania v sume 8 896 Sk z dôvodu, že v čase splatnosti poistného bola na študijnom pobyte v cudzine ako doktorandka, pričom správny orgán (poisťovňa) jej uvedenú žiadosť vrátil bez vybavenia, t. j. rozhodnutia o nej. Súčasne poukazuje na to, že predmetom konania v prejednávanej veci je poplatok z omeškania za obdobie od 1.7. do 31.10.1995 na základe platobného výmeru doručeného platiteľke poistného 7.1.2005. Odvolací súd považuje určenie poplatku z omeškania za rozhodnutie, ktoré má povahu sankcie za oneskorené platenie poistného.

Odvolací súd sa nestotožňuje s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu, ktorý rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd vyslovil nesúhlas s právnym názorom, ktorý najvyšší súd vyslovil v inej právnej veci (3Szd/1/2010), skutkovo rovnakej, pričom žalovaný sa aj v prejednávanej veci riadil názorom najvyššieho súdu v súlade so zásadou materiálnej rovnosti vyjadrenej v ustanovení § 3 ods. 5 Správneho poriadku.

Podľa § 250ja ods. 7 OSP, ak najvyšší súd rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.

Najvyšší súd preto uvádza dôvody rozhodnutia vo veci 3Szd/1/2010: „Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z. z. v znení účinnom do 31.05.1998 právo predpísať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa jeho splatnosti. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z. z. v znení zákona č. 124/1998 Z. z. právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti. Najvyšší súd zistil, že medzi účastníkmi konania je sporná právna otázka výkladu ustanovenia § 76b zákona č. 124/1998 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov a mení sa Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa § 76b zákona č. 273/1994 Z. z. na poistné, ktoré do dňa účinnosti tohto zákona nie je premlčané, sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 1.

Podľa názoru najvyššieho súdu v administratívnom konaní došlo k zmiešaniu dvoch rôznych právnych inštitútov. Ustanovenie § 76b zákona č. 273/1994 Z. z. hovorí o premlčaní poistného a ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z. z. hovorí o premlčaní práva na predpísanie poistného.

Poistné ako peňažná pohľadávka poisťovne sa nepremlčuje a ani v zákone č. 273/1994 Z. z. nie jeustanovená lehota po uplynutí ktorej by v spojení so vznesenou námietkou premlčania nastali dôsledky premlčania poistného. Keďže poistné sa nepremlčuje, môže ho platiteľ dobrovoľne zaplatiť kedykoľvek dodatočne, a to aj keď už došlo k premlčaniu práva na predpísanie poistného a právny dôvod na jeho platenie trvá. Dobrovoľným zaplatením poistného i po premlčaní práva na jeho predpísanie preto nemôže dôjsť k neoprávnenému obohateniu na strane poisťovne (štátu). V oblasti hmotnoprávneho vzťahu nedochádza k žiadnym zmenám. Najvyšší súd poukazuje na to, že podľa § 20 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z. z. premlčaniu podlieha iba právo na vrátenie poistného.

To čo podlieha premlčaniu v tomto prípade nie je poistné (pohľadávka), ale procesné právo poisťovne na predpísanie poistného, t. j. právo na vymeranie poistného platobným výmerom, ktorý je právnym titulom na jeho vymáhanie. Premlčanie práva v tomto prípade znamená zánik procesného práva na vydanie individuálneho správneho aktu - platobného výmeru. Na túto skutočnosť prihliada správny orgán ex offo. Zákon č. 273/1994 Z. z. totiž ako podmienku premlčania neuvádza vznesenie námietky premlčania. V oblasti verejného práva neexistuje všeobecný predpis, ktorý by subsidiárne definoval všeobecné podmienky pre premlčanie práva predpísať poistné, a teda stanovil i požiadavku vznesenia námietky premlčania. Vznesenie námietky premlčania je preto nadbytočné a bez právnych dôsledkov. Premlčaniu práva na predpísanie poistného podľa zákona č. 273/1994 Z. z. svojimi dôsledkami zodpovedá pojmu preklúzie v súkromnom práve. Len obiter dictum, na ilustráciu problému, možno poznamenať, že napr. zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v prípade premlčania práva vybrať a vymáhať daňový nedoplatok v ust. § 69 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov ustanovil, že „na premlčanie práva vybrať a vymáhať daňový nedoplatok správca dane prihliadne, iba ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatňovanej námietky“. V zákone o správe daní a poplatkov je teda výslovne uvedené, že na premlčanie práva sa prihliadne iba ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania. Tento zákon však nie je všeobecným predpisom so subsidiárnou vecnou pôsobnosťou k zákonu č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení. Ustanovenie § 76b zákona č. 273/1994 Z. z. najvyšší súd vyhodnotil ako neurčité a v dôsledku toho neaplikovateľné, pretože hypotéza právnej normy sa týka premlčania poistného ako peňažnej pohľadávky, ktoré zákon č. 273/1994 Z. z. neupravuje. Pokiaľ by malo mať ten význam, ktorý mu priznáva žalovaný, a z ktorého významu žalovaný vychádzal pri predpísaní poistného žalobcovi, tak by explicitne muselo znieť: „na poistné, právo na predpísanie ktorého do dňa účinnosti tohto zákona nie je premlčané, sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods.1“. Vady hypotézy retroaktívneho ustanovenia § 76b spôsobujú, že ustanovenie § 21 ods. 1 nemožno aplikovať pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 124/1998 Z. z.. Ustanovenie §76b nepredĺžilo premlčacie lehoty na predpísanie poistného, ktoré začali plynúť pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 124/1998 Z. z..

Ústava SR retroaktivitu zákonov výslovne nevylučuje. Zavedenie retroaktivity však musí byť v zákone výslovné, jednoznačné a zrozumiteľné, pretože predstavuje potenciálny konflikt s princípom právnej istoty. Vzhľadom na uvedené východiská súdu, právo predpísať poistné v 10 ročnej premlčacej lehote sa vzťahuje len na poistné, ktorého splatnosť nastala po účinnosti zákon č. 124/1998 Z. z.. “ (koniec cit.)

Odvolací senát sa aj v prejednávanej veci stotožňuje s dôvodmi citovaného rozsudku, ktorý sa týkal nielen dlžného poistného ale aj poplatku z omeškania, ktorý má povahu sankcie. Odvolací súd preto nad rámec už citovaných dôvodov opätovne uvádza, že hoci Ústava SR retroaktivitu zákonov výslovne nevylučuje, právo predpísať poplatok z omeškania nielenže nie je v zákone výslovne uvedené, ale keby tomu tak aj bolo, znamenalo by to jednoznačne sprísnenie sankcie - predĺžením doby na predpísanie poplatku z omeškania, ktorý má povahu sankcie, pri ukladaní ktorej je retroaktivita v neprospech takto postihovaného subjektu vylúčená podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR.

Vzhľadom na uvedené dôvody je odvolací súd toho názoru, že krajský súd pochybil, ak rozhodnutie žalovaného zrušil a preto podľa § 250ja ods. 3 zmenil prvostupňový rozsudok a z dôvodov podľa § 250j ods. 1 OSP žalobu zamietol.

Podľa § 250k ods. 1 OSP a contr. žalobcovi vzhľadom na výsledok sporu náhrada trov konanianeprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.