Najvyšší súd

4Sžso/12/2011

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E  

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P., bytom V., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/2011/08535-NSVOPC zo dňa 25.05.2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/121/2011-17 z 20. septembra 2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/121/2011-17 zo dňa 20. septembra 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a   na nové konanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom krajského súdu bolo zamietnutá žaloba proti rozhodnutiu správneho orgánu (ako celku), ktorým bol žalobcovi odňatý parkovací preukaz, nakoľko podľa lekárskeho posudku Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 25.5.2011 sa nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a uložil mu povinnosť vrátiť tento preukaz do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia referátu posudkových činností Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra.

Krajský súd dôvodil tým, že z obsahu spisového materiálu oboch správnych orgánov vyplýva, že rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre zo dňa 12.3.2010 č. 2010/38656 bolo vyhovené žiadosti žalobcu o priznanie parkovacieho preukazu, na základe vtedy zisteného zdravotného poškodenia a v zmysle vydaného lekárskeho posudku, že miera funkčnej poruchy u žalobcu bola 50 % podľa prílohy č. 3, časť VIII. A. bod 3. písm. b/ a časť IX. bod 4. písm. c/ zák. č. 447/2008 Z. z. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že termín opakovaného posúdenia zdravotného stavu žalobcu posudkový lekár určil na 28.02.2011. Prvostupňový správny orgán preto v zmysle zákona dňa 07.01.2011 oznámením začal správne konanie vo veci prehodnotenia zdravotného stavu žalobcu, ktorý na výzvu správneho orgánu predložil aktuálne lekárske správy. Posudkový lekár prvostupňového správneho orgánu dňa 22.02.2011 vydal lekársky posudok v zmysle § 11 citovaného zákona, na základe ktorého Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre vydal posudok podľa § 15 ods. 3 citovaného zákona, v ktorom konštatoval, že žalobca vzhľadom na predložené lekárske správy nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 citovaného zákona. Tento posudok bol podkladom pre vydanie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu dňa 01.03.2011, podľa ktorého správny orgán žalobcovi odňal parkovací preukaz. Na odvolanie žalobcu žalovaný správny orgán – posudkový lekár v súlade so zákonom dňa 25.05.2011 vydal lekársky posudok, na základe ktorého miera funkčnej poruchy žalobcu bola stanovená na 40 % podľa prílohy č. 3 odst. VIII,A,3,b zák. č. 447/2008 Z. z., na základe ktorého žalovaný správny orgán zmenil výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu tak, že konštatoval vo výroku právnu skutočnosť, a to, že žalobcovi odníma parkovací preukaz, nakoľko podľa lekárskeho posudku žalovaného zo dňa 25.05.2011 sa nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a zároveň mu uložil povinnosť vrátiť tento preukaz do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia prvostupňového správnemu orgánu. Ostatnú výrokovú časť potvrdil. K takémuto záveru dospel na základe vydaného posudku posudkovým lekárom, ktorý konštatoval, že miera funkčnej poruchy žalobcu je 40 % podľa prílohy č. 3, časť VIII.A., bod 3., písm. b/ (srdce a obehové ústrojenstvo...). Žalobca sa nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a pokiaľ ide o druhú diagnózu, uvedenú v posudku prvostupňového správneho orgánu, ktorá bola zaradená podľa prílohy č. 3, časť IX., bod 4., písm. c/ (dýchacia sústava, bronchiálna astma...), k tomu uviedol, že zákonodarca k tomuto zdravotnému postihnutiu určil 40 %, a preto ani jedno z dokladovaných ochorení nie je takého funkčného stavu, aby dosahovalo zákonom stanovenú mieru funkčnej poruchy 50 % a postup, ktorý zvolil prvostupňový správny orgán, t. j. zvýšenie miery funkčnej poruchy o 10 % zo skupiny chorôb IX., prílohy č. 3 nie je možné, lebo uvedené ochorenia spolu nesúvisia, ani sa navzájom neovplyvňujú. Podľa krajského súdu žalobca si bol vedomý a nesporne to vyplýva i z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre zo dňa 12.03.2010 č. 2010/38656, že ďalšia kontrola bude o jeden rok a presne bol stanovený dátum. Prvostupňový správny orgán preto z úradnej povinnosti začal správne konanie a opätovne prehodnotil zdravotný stav žalobcu podľa aktuálnych lekárskych nálezov a správ a posudkový lekár zistil, že žalobca sa už nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, a preto nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z posudku posudkového lekára, ktorý je podkladom pre vydanie rozhodnutia o odňatí parkovacieho preukazu.

Krajský súd v postupe správneho orgánu nezistil nezákonnosť, keďže pri posudzovaní zdravotného stavu, t. j. určením miery funkčnej poruchy v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. ide výlučne o zodpovedanie odbornej otázky z medicínskej oblasti, čo môže iba príslušný lekár a keďže išlo o nárok žalobcu podľa zák. č. 447/2008 Z. z., toto môže konštatovať iba posudkový lekár príslušného správneho orgánu, ktorý vydá posudok v zmysle citovaného zákona o miere funkčnej poruchy žiadateľa. Táto skutočnosť tiež nie je sporná a správny orgán postupoval v súlade so zákonom. Spornou zostal, podľa krajského súdu, iba výklad ustanovenia § 2 ods. 3 citovaného zákona, keďže žalobca tvrdí, že na hromadnú dopravu sa nedokáže bezpečne prepravovať, a preto parkovací preukaz pre motorové vozidlo potrebuje. V zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona i krajský súd dospel k záveru, že žalobca nespĺňa základnú podmienku na ponechanie vydaného parkovacieho preukazu, nakoľko z predložených aktuálnych lekárskych správ žalobcu posudkový lekár odvolacieho orgánu vo svojom posudku konštatoval a v súlade s § 12 ods. 3 citovaného zákona, že žalobca predložil lekárske správy od svojich lekárov v podstate na dve diagnózy, ktoré posudkový lekár prvostupňového správneho orgánu podradil pod časť VIII. A., bod 3., písm. b/ a časť IX., bod 4., písm. c/ prílohy č. 3 zák. č. 447/2008 Z. z., avšak ide o ochorenia, ktoré spolu nesúvisia, ani sa vzájomne neovplyvňujú. Preto nebolo možné priradiť 10 % (zo zákonnej hranice 40 %) k základnému zdravotnému poškodeniu žalobcu zo skupiny chorôb VIII.

Odvolací orgán, t. j. žalovaný správny orgán má podľa § 59 Správneho poriadku široké kompetencie a jedna z nich je i to, že môže odvolaním napadnuté rozhodnutie zmeniť, čo i urobil a v podstate iba upresnil výrokovú časť prvostupňového správneho rozhodnutia v zmysle zákona, keď vo výroku konštatoval, že žalobca sa nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím v zmysle vydaného lekárskeho posudku odvolacím orgánom, a preto sa mu odníma parkovací preukaz, ktorého bol držiteľom na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre zo dňa 12.03.2010 č. 2010/38656.   Z týchto dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie a žiadal „seriózne“ posúdenie svojho zdravotného stavu a nové určenie funkčnej poruchy, nakoľko jeho zdravotný stav sa zhoršuje. Tvrdí, že nie je fyzicky schopný bezpečne sa premiestniť k hromadnej doprave, o nastúpení, udržaní sa pri preprave a vystúpení ani nehovoriac. Poukázal aj na ďalšie zdravotné problémy.

Žalovaná žiadala prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že súdy nepreskúmavajú rozhodnutia o zdravotnom stave (§ 248 písm. b/ OSP).

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, v medziach podaného odvolania a jednomyseľne dospel k záveru, že krajský súd v predmetnej veci nezistil vo veci riadne skutkový stav, pretože vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, hoci na to neboli splnené podmienky podľa § 250f OSP, účastníka konania nevypočul a neoveril si tak rozhodujúce skutočnosti pre preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o odňatí parkovacieho preukazu. Krajský súd vychádzal z výpočtu skutkových zistení uvedených v posudkoch správnych orgánov (posudkových lekárov), avšak nezaoberal sa ich vzájomnou súvislosťou a protichodnými závermi, ktoré zostali neobjasnené.

Podľa názoru odvolacieho súdu, už samotná skutočnosť, že v časovom období cca jedného roka boli vydané tri diametrálne odlišné posudky o miere funkčnej poruchy u žalobcu (ako to konštatoval aj krajský súd) mala viesť krajský súd nielen k tomu, aby si vyžiadal ďalšie vysvetlenia uvedených rozdielov, ale aj k tomu, aby žalobcu riadne a podrobne vypočul ako účastníka konania k samotnému obsahu a spôsobu vyšetrenia jeho zdravotného stavu ale aj k jeho subjektívnym ťažkostiam. Krajský súd sa nedôvodne uspokojil s vyjadrením žalobcu, ktorý na výzvu podľa § 250f ods. 2 OSP uviedol, že (cit.) „súhlasím s citlivým prejednaním bez nariadenia pojednávania. V prípade potreby som ochotný sa zúčastniť i osobne“.

Jednou zo základných zásad občianskeho súdneho konania je zásada ústnosti. Právo na prejednanie veci v prítomnosti účastníka konania vyplýva z čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré zaručuje právo vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia. Súčasťou súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je aj preskúmanie postupu správnych orgánov v konaní a to aj na základe vyjadrenia účastníka konania pred súdom, k podstatným skutkovým okolnostiam rozhodujúcimi pre právne posúdenie veci. Žalobca v konaní pred správnym orgánom v konaní o odňatie parkovacieho preukazu namietal posúdenie svojho zdravotného stavu, rovnako tiež v podanej žalobe. Krajský súd sa však jeho tvrdeniami nezaoberal, žalobcu nevypočul a preto ak posúdil zákonnosť rozhodnutia žalovaného, rozhodol na základe nedostatočného zistenia stavu veci. Hoci krajský súd sám konštatoval, že žalobca tvrdil, že sa hromadnou dopravou nedokáže bezpečne prepravovať, a preto parkovací preukaz pre motorové vozidlo potrebuje, uvedeným tvrdením sa nezaoberal, pričom ide o skutkovú otázku a pre posúdenie veci významnú.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu z dôvodov podľa § 250ja ods. 3 v spojitosti s § 221 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ OSP zrušil prvostupňový rozsudok a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e   j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. februára 2012

JUDr. Ida H a n z e l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková