Najvyšší súd

4Sžso/11/2011

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu v právnej veci

žalobcu: PhDr. Bc. J. H., nar. X.X., bytom B., proti žalovanému: Ústrediu práce,

sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Zvolenská cesta 27, Banská Bystrica, v konaní

o preskúmanie postupu a zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2011/0000379-POZ zo dňa

17. mája 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

24S/52/2011-33 z 31. augusta 2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. 24S/52/2011-33 zo dňa 31. augusta 2011 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobca domáhal

preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového

správneho orgánu o zamietnutí jeho žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na

kompenzáciu výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového

vozidla.

Krajský súd dôvodil tým, že pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia

a predchádzajúceho postupu správneho orgánu vzhľadom na uplatnené dôvody žaloby skúmal

súlad rozhodnutia s obsahom spisu, pričom zistil, že z obsahu lekárskeho posudku

vypracovaného dňa 5. mája 2011 posudkovou lekárkou MUDr. M.M. jednoznačne vyplýva,

že pri posúdení sociálnych dôsledkov v oblasti kompenzácií, ktoré má   osoba v dôsledku

ťažkého zdravotného postihnutia vychádzala posudková lekárka aj z psychiatrického

vyšetrenia vykonaného MUDr. S. dňa 7. februára 2011. V tomto posudku a následne aj

žalovaný v komplexnom posudku a v rozhodnutí dostatočne jasne, logicky a zrozumiteľne

vysvetlili, že z tohto vyšetrenia nevyplynulo, že by psychiater zistil a dokumentoval novú

poruchu zdravia, ale diagnostikoval len už známu chorobu F338 – iné recidivujúce depresívne

poruchy. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že odborný lekár v popisnej časti konštatoval

subjektívne potiaže žalobcu, nakoľko jeho záver vyjadrený vo forme zistenej diagnózy zostal

nezmenený oproti predchádzajúcemu nálezu. Potom dôvody napadnutého rozhodnutia, že

tento psychiatrický nález nezistil fóbické poruchy a v podstate je zhodný s predchádzajúcimi

odbornými vyšetreniami a k zhoršeniu zdravotného stavu podľa neho nedošlo sú v súlade

s obsahom spisu. Patrí do kompetencie posudkového lekára posúdiť zdravotný stav podľa

lekárskych nálezov predložených žiadateľom. V tomto prípade neobsahuje jeho hodnotenie,

tak ako sa domnieva žalobca, rozpor s hodnotením lekára psychiatra MUDr. S., nakoľko

posudkový lekár v posudku vysvetlil, čo bolo pre posúdenie zdravotného stavu z takéhoto

záveru ošetrujúceho lekára podstatné a to jeho objektívny nález – zistená choroba. Žalovaný

preto svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zdravotný stav žalobcu objektivizovaný lekárskymi

nálezmi, ktoré sa nachádzajú v spisovej dokumentácii nediagnostikovali také poruchy

správania, pre ktoré by žalobca nezvládol situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy.

Z uvedeného vyplýva, že v správnom konaní správny orgán postupoval v súlade so zákonom, zistil skutkový stav spôsobom, aký mu ukladá zákon, neopomenul žiadny zo žalobcom

predkladaných lekárskych nálezov, a preto nie je možné konštatovať, že nedostatočne zistil

skutkový stav, alebo že jeho rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisu. Z uvedeného vyplýva,

že z takýchto dôvodov žaloby nebolo možné žalobe vyhovieť. Súd preto podľa § 250j ods. 1

OSP žalobu zamietol.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie, v ktorom žiadal prvostupňové

rozhodnutie zmeniť a žalobe vyhovieť alebo vrátiť vec prvostupňovému súdu na nové

konanie a rozhodnutie. Dôvodil tým, že krajský súd sa nezaoberal správnosťou zistenia

skutkového stavu a správnosťou vyhodnotenia lekárskych správ, prípadne možnosťou

doplnenia dokazovania znaleckým dokazovaním. S poukazom na odborný psychiatrický nález

zo 7.2.2011 je toho názoru, že je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým

vozidlom, nakoľko nie je schopný na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami

a pri rešpektovaní jeho prirodzenej dôstojnosti zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného

postihnutia situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy v dôsledku duševného ochorenia.

Žalovaný žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, a to v medziach podaného odvolania a dospel

jednomyseľne k záveru, že odvolaniu nie je dôvodné vyhovieť. O odvolaní súd rozhodol

bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250j ods. 2 OSP a o termíne vyhlásenia

rozhodnutia bolo dané oznámenie podľa § 156 ods. 3 na úradnej tabuli súdu a bolo zverejnené

tiež na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Po oboznámení sa s obsahom predloženého spisového materiálu, vrátane odvolania

žalobcu odvolací súd konštatoval, že v danej veci bol pre rozhodnutie dostatočne zistený

skutkový stav a správne orgány z neho vyvodili vecne správne skutkové a právne závery.

Krajský súd sa v plnom rozsahu vysporiadal s dôvodmi žaloby, pričom vyhodnotil aj

skutočnosť, že posudková lekárka sa vecne zaoberala obsahom posudku zo 7.2.2011 (na ktorý

žalobca poukázal aj v podanom odvolaní) a to na str. 5 rozsudku. K tam uvedeným dôvodom,

ktoré odvolací súd považuje za úplné a presvedčivé, nevidí odvolací súd dôvod nič doplňovať

ani na základe odvolania žalobcu, keďže len zopakoval svoje tvrdenia uvedené v žalobe,

s ktorými sa krajský súd zaoberal.

Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku krajského súdu a tieto si osvojuje ako

svoje vlastné. Odvolací súd len zdôrazňuje, že podľa zákonnej dikcie § 14 ods. 6 zák.

č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia

nie sú dané podmienky pre priznanie príspevku z povahy veci vyplývajúc ani podľa jedného

z tam uvedených právnych dôvodov, pričom ani žalobcom tvrdené nezvládnutie „inej situácie

vo verejnej hromadnej doprave osôb najmä z dôvodu povahy správania pri duševných

ochoreniach“ (§ 14 ods. 6 písm. c/ zákona) sa nepodarilo žalobcovi preukázať ani lekárskou

správou zo 7.2.2011. Keďže patrí do kompetencie posudkového lekára odborné posúdenie

zdravotného stavu podľa lekárskych nálezov a posudok bol vyhotovený v súlade so zákonom,

súd nebol a nie je oprávnený prehodnotiť jeho medicínske závery.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 OSP prvostupňový rozsudok ako

vecne správny potvrdil.

Žalobca podľa § 250k ods. 1 OSP a contr. nemá právo na náhradu trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e   j e   prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. januára 2012

JUDr. Ida H a n z e l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková