Najvyšší súd
4Sžso/11/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu v právnej veci
žalobcu: PhDr. Bc. J. H., nar. X.X., bytom B., proti žalovanému: Ústrediu práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Zvolenská cesta 27, Banská Bystrica, v konaní
o preskúmanie postupu a zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2011/0000379-POZ zo dňa
17. mája 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
24S/52/2011-33 z 31. augusta 2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 24S/52/2011-33 zo dňa 31. augusta 2011 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu o zamietnutí jeho žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na
kompenzáciu výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla.
Krajský súd dôvodil tým, že pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia
a predchádzajúceho postupu správneho orgánu vzhľadom na uplatnené dôvody žaloby skúmal
súlad rozhodnutia s obsahom spisu, pričom zistil, že z obsahu lekárskeho posudku
vypracovaného dňa 5. mája 2011 posudkovou lekárkou MUDr. M.M. jednoznačne vyplýva,
že pri posúdení sociálnych dôsledkov v oblasti kompenzácií, ktoré má osoba v dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia vychádzala posudková lekárka aj z psychiatrického
vyšetrenia vykonaného MUDr. S. dňa 7. februára 2011. V tomto posudku a následne aj
žalovaný v komplexnom posudku a v rozhodnutí dostatočne jasne, logicky a zrozumiteľne
vysvetlili, že z tohto vyšetrenia nevyplynulo, že by psychiater zistil a dokumentoval novú
poruchu zdravia, ale diagnostikoval len už známu chorobu F338 – iné recidivujúce depresívne
poruchy. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že odborný lekár v popisnej časti konštatoval
subjektívne potiaže žalobcu, nakoľko jeho záver vyjadrený vo forme zistenej diagnózy zostal
nezmenený oproti predchádzajúcemu nálezu. Potom dôvody napadnutého rozhodnutia, že
tento psychiatrický nález nezistil fóbické poruchy a v podstate je zhodný s predchádzajúcimi
odbornými vyšetreniami a k zhoršeniu zdravotného stavu podľa neho nedošlo sú v súlade
s obsahom spisu. Patrí do kompetencie posudkového lekára posúdiť zdravotný stav podľa
lekárskych nálezov predložených žiadateľom. V tomto prípade neobsahuje jeho hodnotenie,
tak ako sa domnieva žalobca, rozpor s hodnotením lekára psychiatra MUDr. S., nakoľko
posudkový lekár v posudku vysvetlil, čo bolo pre posúdenie zdravotného stavu z takéhoto
záveru ošetrujúceho lekára podstatné a to jeho objektívny nález – zistená choroba. Žalovaný
preto svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zdravotný stav žalobcu objektivizovaný lekárskymi
nálezmi, ktoré sa nachádzajú v spisovej dokumentácii nediagnostikovali také poruchy
správania, pre ktoré by žalobca nezvládol situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy.
Z uvedeného vyplýva, že v správnom konaní správny orgán postupoval v súlade so zákonom, zistil skutkový stav spôsobom, aký mu ukladá zákon, neopomenul žiadny zo žalobcom
predkladaných lekárskych nálezov, a preto nie je možné konštatovať, že nedostatočne zistil
skutkový stav, alebo že jeho rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisu. Z uvedeného vyplýva,
že z takýchto dôvodov žaloby nebolo možné žalobe vyhovieť. Súd preto podľa § 250j ods. 1
OSP žalobu zamietol.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie, v ktorom žiadal prvostupňové
rozhodnutie zmeniť a žalobe vyhovieť alebo vrátiť vec prvostupňovému súdu na nové
konanie a rozhodnutie. Dôvodil tým, že krajský súd sa nezaoberal správnosťou zistenia
skutkového stavu a správnosťou vyhodnotenia lekárskych správ, prípadne možnosťou
doplnenia dokazovania znaleckým dokazovaním. S poukazom na odborný psychiatrický nález
zo 7.2.2011 je toho názoru, že je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom, nakoľko nie je schopný na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami
a pri rešpektovaní jeho prirodzenej dôstojnosti zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného
postihnutia situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy v dôsledku duševného ochorenia.
Žalovaný žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, a to v medziach podaného odvolania a dospel
jednomyseľne k záveru, že odvolaniu nie je dôvodné vyhovieť. O odvolaní súd rozhodol
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250j ods. 2 OSP a o termíne vyhlásenia
rozhodnutia bolo dané oznámenie podľa § 156 ods. 3 na úradnej tabuli súdu a bolo zverejnené
tiež na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Po oboznámení sa s obsahom predloženého spisového materiálu, vrátane odvolania
žalobcu odvolací súd konštatoval, že v danej veci bol pre rozhodnutie dostatočne zistený
skutkový stav a správne orgány z neho vyvodili vecne správne skutkové a právne závery.
Krajský súd sa v plnom rozsahu vysporiadal s dôvodmi žaloby, pričom vyhodnotil aj
skutočnosť, že posudková lekárka sa vecne zaoberala obsahom posudku zo 7.2.2011 (na ktorý
žalobca poukázal aj v podanom odvolaní) a to na str. 5 rozsudku. K tam uvedeným dôvodom,
ktoré odvolací súd považuje za úplné a presvedčivé, nevidí odvolací súd dôvod nič doplňovať
ani na základe odvolania žalobcu, keďže len zopakoval svoje tvrdenia uvedené v žalobe,
s ktorými sa krajský súd zaoberal.
Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku krajského súdu a tieto si osvojuje ako
svoje vlastné. Odvolací súd len zdôrazňuje, že podľa zákonnej dikcie § 14 ods. 6 zák.
č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia
nie sú dané podmienky pre priznanie príspevku z povahy veci vyplývajúc ani podľa jedného
z tam uvedených právnych dôvodov, pričom ani žalobcom tvrdené nezvládnutie „inej situácie
vo verejnej hromadnej doprave osôb najmä z dôvodu povahy správania pri duševných
ochoreniach“ (§ 14 ods. 6 písm. c/ zákona) sa nepodarilo žalobcovi preukázať ani lekárskou
správou zo 7.2.2011. Keďže patrí do kompetencie posudkového lekára odborné posúdenie
zdravotného stavu podľa lekárskych nálezov a posudok bol vyhotovený v súlade so zákonom,
súd nebol a nie je oprávnený prehodnotiť jeho medicínske závery.
Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 OSP prvostupňový rozsudok ako
vecne správny potvrdil.
Žalobca podľa § 250k ods. 1 OSP a contr. nemá právo na náhradu trov konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. januára 2012
JUDr. Ida H a n z e l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková