Najvyšší súd

4 Sžso 11/2008

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa F. Š., bytom v K., právne zastúpeného JUDr. M. B., advokátom v G., proti odporkyni Sociálnej poisťovni – ústrediu, B., o nečinnosť orgánu verejnej správy, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/95/2007-35 zo dňa 24. januára 2008, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľa o d m i e t a.

  Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal vyslovenia, že „odporkyňa nesprávne postupovala v konaní o nároku na výplatu časti úrazovej renty v sume 1.193,–Sk mesačne za čas od 1. júla 1997 do 31. júla 2007“ a uloženia povinnosti odporkyni „na doplatenie sumy 149.125,–Sk s príslušnými úrokmi..., a na platenie aj časti úrazovej renty v sume 1.193,–Sk mesačne za čas od 1. augusta 2007...“

  Krajský súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že zo správy Okresného súdu Rožňava zo dňa 10. septembra 2007 bolo zistené, že v konaní vedenom na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 6C/9/2004 sa vec nachádza na Krajskom súde v Košiciach od 11. júna 2007 v dôsledku opravného prostriedku podaného proti označeným uzneseniam Okresného súdu   4 Sžso 11/2008

Rožňava z 25. apríla 2007 a 24. mája 2007. Dôvodil, že nároky navrhovateľa, ktorých prejednania sa domáha u odporkyne, sú predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Rožňava pod č. k. 6C/9/2004, pričom doposiaľ o nich nebolo právoplatne rozhodnuté a preto nie je právnou povinnosťou odporkyne v danej veci do právoplatného skončenia predmetného súdneho konania konať. Dospel k záveru, že za daného stavu súd v konaní o nečinnosť nemôže riešiť ani otázku vecnej príslušnosti odporkyne na konanie o nárokoch, ktoré si navrhovateľ uplatnil v občianskom súdnom konaní a ktoré nie je právoplatne ukončené a preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný v súlade s § 250t ods. 4 posledná veta OSP zamietol. Uznesenie krajského súdu obsahovalo správne poučenie, že v zmysle § 250t ods. 7 OSP proti nemu nie je prípustný opravný prostriedok.

Navrhovateľ sa odvolaním domáhal zrušenie uznesenia krajského súdu. Namietol jeho postup, keď zmenil predmet konania, návrh zamietol a navyše proti uzneseniu nepripustil ani opravný prostriedok. Dodal, že krajský súd už v predmetnej veci (6C/9/2004) rozhodol uznesením č. k. 5Co/196/2007-65 zo dňa 14. januára 2008, teda konanie o nároku navrhovateľa na časť nevyplácanej renty bolo právoplatne ukončené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Z pripojeného spisu vyplýva, že krajský súd podanie navrhovateľa z 22. augusta 2007 správne posúdil podľa jeho obsahu ako návrh na konanie proti nečinnosti odporkyne vo veci úrazovej renty navrhovateľa podľa štvrtej hlavy piatej časti OSP. Podľa § 250t ods. 7 v znení platnom a účinnom ku dňu podania predmetného návrhu proti rozhodnutiu súdu vo veciach konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy nie je prípustný opravný prostriedok.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa § 218 ods. 1 písm. c/ OSP odvolanie odmietol.

  4 Sžso 11/2008

Náhradu trov konania odvolací súd nepriznal, keďže v odvolacom konaní účastníkom trovy nevznikli.

P o uč e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. novembra 2008

Anna Žáková, v.r.  

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová