4Sžso/11/2007
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu Anny Žákovej a JUDr. Violy Takáčovej v právnej veci žalobkyne IG, bývajúcej v K, U proti žalovanému ÚP, Š, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo 2005/09495 z 1.decembra 2005, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 3S/16/2006-35 zo 7. decembra 2006 rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 3S/16/2006-35 zo 7. decembra 2006, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Rozhodnutím číslo 2005/09495 z 1. decembra 2005 žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie ÚrP v K (ďalej len „úrad práce“) číslo 135- zamKMV/05 z 12. septembra 2005 o zamietnutí žiadosti žalobkyne o peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla (ďalej len „príspevok na kúpu vozidla“). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že podľa posudku referátu posudkových činností žalovaného z 21. novembra 2005 bola miera funkčnej poruchy žalobkyne stanovená na 50%, pričom v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia má žalobkyňa obmedzenú pohybovú schopnosť, jej chôdza je korigovaná ortopedickou pomôckou a je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Napriek tomu posudkový orgán žalovaného nenavrhol kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia príspevkom na kúpu vozidla z dôvodu, že nebola preukázaná potreba prepravy podľa § 61 ods. 5 zák.č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnej pomoci“) vzhľadom na to, že žalobkyňa Detský klub zdravotne postihnutých detí a mládeže v K (ďalej len „Detský klub“) navštevuje 2x do týždňa len na účely pravidelnej komplexnej liečebnej rehabilitačnej starostlivosti, ktorá spadá do kompetencie zdravotníckeho zariadenia.
Žalobkyňa napadla toto rozhodnutie žalobou a žiadala, aby ho súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Poukázala na to, že hoci podľa posudkov v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia má obmedzenú pohybovú schopnosť 4Sžso/11/2007
a je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, posudkovým orgánom jej nebola navrhnutá kompenzácia – príspevok na kúpu vozidla s odôvodnením, že Detský klub navštevuje len na účel pravidelnej komplexnej liečebnej rehabilitačnej starostlivosti, spadajúcej do kompetencie zdravotníckeho zariadenia. Namietla, že v posudku sú uvedené navzájom si odporujúce tvrdenia, keď na jednej strane sa uvádza, že 2x týždenne navštevuje Detský klub, ktorý je zariadením sociálnych služieb a na strane druhej s poukázaním na túto skutočnosť jej peňažný príspevok nebol navrhnutý. Rozporne teda bolo poukázané na § 61 ods. 1 a § 61 ods. 5 zákona o sociálnej pomoci. Rozhodnutie žalovaného preto vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a bola ním ukrátená na svojich právach.
Krajský súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobkyni nepriznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd mal za preukázané, že Detský klub ako mimovládna nezisková organizácia je polyfunkčné rehabilitačné centrum zamerané na vykonávanie sociálnej prevencie a poskytovanie sociálneho poradenstva a že na účel sociálneho poradenstva ho žalobkyňa navštevuje iba sporadicky. Vzhľadom na to, že príspevok na kúpu vozidla je fakultatívnou dávkou sociálnej pomoci, rozhodnutie o priznaní takej dávky je vecou správnej úvahy správneho orgánu, pokiaľ by jej priznanie bolo aspoň navrhnuté v posudku, čo splnené nebolo. Naviac podľa názoru krajského súdu navrhovateľka nesplnila podmienku podľa § 61 ods. 5 zákon o sociálnej pomoci, keďže osobné motorové vozidlo by nevyužívala aspoň dvakrát do týždňa na prepravu do zariadenia sociálnych služieb, lebo Detský klub navštevuje dvakrát do týždňa len na účel pravidelnej liečebnej rehabilitačnej starostlivosti, spadajúcej do kompetencie zdravotného zariadenia a nie na účel sociálneho poradenstva.
Rozsudok krajského súd napadla žalobkyňa včas podaným odvolaním. Namietla, že na pojednávaní krajského súdu ju zastupovala advokátka na základe substitučnej plnej moci, ktorá uviedla, že spis prevzala len pred tridsiatimi minútami, takže ju nemohla plnohodnotne zastupovať. Súd v konaní nevypočul nikoho z Detského klubu ohľadom zistenia, či žalobkyňa tento klub navštevuje aj na účel sociálneho poradenstva. Vzhľadom na fakultatívnosť priznania požadovaného peňažného príspevku mal súd skúmať, či žalovaný nevybočil z rámca tzv. správnej úvahy a či jeho úvaha v konečnom dôsledku nebola v rozpore s dobrými mravmi, keď aj v prípade splnenia všetkých podmienok by rozhodnutie o peňažnom príspevku bolo na svojvôli správneho orgánu. Každý mesiac absolvuje minimálne 52 jázd vozidlom k lekárom, na nákup potravín, návštevu knižnice a iné nepredvídané cesty, z toho 12x na rehabilitáciu, takže prepravné (príspevok na prepravu) by jej nestačilo. Aj keď z potvrdenia Detského klubu vyplýva, že ho navštevuje z dôvodu potreby sociálneho poradenstva a pravidelnej liečebnej rehabilitačnej starostlivosti, krajský súd z potvrdenia nesprávne vyvodil, že ho na účely sociálneho poradenstva pravidelne nenavštevuje. Krajský súd podľa názoru žalobkyne rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a z dôvodu nepripravenosti jej právnej zástupkyne nemalo prebehnúť pojednávanie vo veci (§ 221 ods.1 písm. b/ OSP). Žiadala preto, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu zrušil.
Z vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobkyne vyplýva, že rozsudok krajského súdu považoval za správny. Poukázal na to, že z potvrdenia Detského klubu z 19. júla 2005 založeného v administratívnom spise úradu práce nevyplývala
4Sžso/11/2007
frekvencia poskytovania sociálneho poradenstva a pod
ľ
a potvrdenia zo 7. decembra
2006 jej bolo sociálne poradenstvo poskytnuté v roku 2006 štyrikrát. Poskytovaný
lie
č
ebný rehabilita
č
ný program pozostáva z rehabilita
č
ného plávania, masáže,
magnetoterapie a fototerapie.
Detský klub
je polyfunk
č
ným, t.j. zdravotníckym aj
sociálnym zariadením, zo štatútu ktorého vyplýva, že v programe zdravotníckych
služieb poskytuje rehabilita
č
né služby ako rehabilita
č
né plávanie, masáž,
termoterapiu, magnetoterapiu a
fototerapiu a
v programe sociálnych služieb
poskytuje sociálne poradenstvo.
Podmienka využívania osobného motorového
vozidla najmenej dvakrát do týžd
ň
a na ú
č
ely prepravy
do zariadenia sociálnych
služieb
(§ 61 ods. 5 zákona o sociálnej pomoci) na poskytnutie príspevku na kúpu
vozidla preto nebola splnená.
Právna zástupky
ň
a žalobkyne podaním, doru
č
eným odvolaciemu súdu
9. marca 2007 oznámila, že žalobky
ň
u už v
konaní nezastupuje. V
konaní
o preskúmanie rozhodnutia vo veciach sociálnej pomoci žalobca nemusí by
ť
zastúpený advokátom (§ 250a OSP).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP)
v súlade s § 250ja ods. 3 OSP preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia
pojednávania v rozsahu žaloby a odvolania pod
ľ
a § 250j ods. 1 v spojení s § 212
ods. 1 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne vyhovie
ť
nemožno.
Predmetom konania bolo rozhodnutie o nepriznaní pe
ň
ažného príspevku
na kúpu motorového vozidla.
Pod
ľ
a § 61 ods. 1 zákona o sociálnej pomoci ob
č
anovi s
ť
ažkým zdravotným
postihnutím, ktorý je pod
ľ
a posudku vydaného pod
ľ
a § 57 ods. 1 a 2 odkázaný
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, možno poskytnú
ť
pe
ň
ažný
príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.
Z ustanovenia § 61 ods. 1 zákona o sociálnej pomoci vyplýva, že príspevok
na kúpu vozidla možno prizna
ť
, ide teda o fakultatívnu dávku, na ktorú nie je právny
nárok a súd preto môže rozhodnutie správneho orgánu o jej nepriznaní preskúmava
ť
len z toho h
ľ
adiska,
č
i správne uváženie nevybo
č
ilo z rámca zákona.
Nebolo sporné, že žalobky
ň
a je ob
č
anom s
ť
ažkým zdravotným postihnutím
a že je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
Priznanie príspevku na kúpu vozidla podmie
ň
uje zákon o sociálnej pomoci
v § 61 ods. 5 tým, že
ť
ažko zdravotne postihnutý ob
č
an bude osobné motorové
vozidlo využíva
ť
najmenej dvakrát do týžd
ň
a na ú
č
ely prepravy do zamestnania,
do školského zariadenia alebo
do zariadenia sociálnych služieb.
Pokia
ľ
ide o podmienku návštevy zariadenia sociálnych služieb, z kontextu
zákona o sociálnej pomoci vyplýva, že nemôže ís
ť
o návštevu takého zariadenia
z akýchko
ľ
vek dôvodov, ale musí ís
ť
o pravidelnú návštevu (2x týždenne) na ú
č
ely
predpokladané zákonom o sociálnej pomoci.
Pod
ľ
a § 2 písm. a/ a b/ zákona o sociálnej pomoci sociálna pomoc je sociálna
prevencia a riešenie sociálnej núdze a riešenie sociálnej núdze ob
č
ana s
ť
ažkým
4Sžso/11/2007
zdravotným postihnutím kompenzáciou sociálnych dôsledkov
ť
ažkého zdravotného
postihnutia (
ď
alej len "kompenzácia")
Sociálna prevencia
je odborná
č
innos
ť
na predchádzanie a na zabra
ň
ovanie
prí
č
in vzniku, prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického
vývinu alebo sociálneho vývinu ob
č
ana a jednou z jej foriem je rehabilita
č
ná
č
innos
ť
(§ 5 ods.1 a § 6 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnej pomoci).
Sociálne poradenstvo
ako forma riešenia sociálnej núdze je odborná
č
innos
ť
zameraná na zistenie rozsahu a charakteru sociálnej núdze, na zistenie prí
č
in jej
vzniku,
na poskytnutie informácií o možnostiach riešenia
sociálnej núdze
a na usmernenie ob
č
ana pri vo
ľ
be a uplat
ň
ovaní foriem sociálnej pomoci
; sociálne
poradenstvo sa poskytuje najmä rodinám. V rámci sociálneho poradenstva možno
ob
č
anovi odporu
č
i
ť
poskytnutie odborných poradenských služieb špecializovanými
inštitúciami (§ 11 písm. a/, v spojení s § 12 zákona o sociálnej pomoci).
Z charakteru sociálneho poradenstva nevyplýva, že by išlo o
č
innos
ť
, ktorú by
bolo potrebné poskytova
ť
pravidelne 2x do týžd
ň
a.
Sociálnou službou
sú opatrovate
ľ
ská služba, organizovanie spolo
č
ného
stravovania, prepravná služba,
starostlivos
ť
v
zariadeniach sociálnych služieb
a sociálna pôži
č
ka (§ 14 ods. 2 písm. a/ až d/ zákona o sociálnej pomoci).
Medzi zariadenia sociálnych služieb patrí napríklad domov dôchodcov,
zariadenie opatrovate
ľ
skej služby, stanica opatrovate
ľ
skej služby, rehabilita
č
né
stredisko (§ 18 zákona o sociálnej pomoci).
Cie
ľ
om rehabilitácie v rehabilita
č
nom stredisku v zmysle § 33 ods. 2 písm. a/
zákona o
sociálnej pomoci je aktivizácia
vnútorných
schopností ob
č
ana
na prekonanie osobnostných a
sociálnych dôsledkov
ť
ažkého zdravotného
postihnutia.
Z podkladov založených v administratívnom spise žalovaného vyplýva, že
žalobkyni bola odporu
č
ená ambulantná rehabilita
č
ná lie
č
ba (ortopéd MUDr. V,
fyziater MUDr. Š a algeziológ - MUDr. Š). Taktiež z neho vyplýva, že Detský klub
poskytuje sociálne poradenstvo a
sociálne rehabilita
č
né programy pre deti
a mladých
ľ
udí vo veku do 30 rokov a okrem týchto
č
inností ako polyfunk
č
né
zariadenie poskytuje aj lie
č
ebné rehabilita
č
né programy. Pod
ľ
a potvrdení Detského
klubu z 19. júla 2005 žalobky
ň
a 2x týždenne navštevuje lie
č
ebnú rehabilitáciu,
pozostávajúcu z plávania, masáží, termoterapie, magnetoterapie a fototerapie.
Žalobkyni bola lie
č
ebná rehabilitácia odporú
č
aná lekármi a
žalobky
ň
a
nepreukázala, že by jej bola poskytnutá rehabilitácia pod
ľ
a zákona o sociálnej
pomoci. Nebolo preto preukázané splnenie podmienky návštevy zariadenia
sociálnych služieb minimálne 2x do týžd
ň
a na ú
č
ely predpokladané zákonom
o sociálnej pomoci.
Vzh
ľ
adom na uvedené odvolací súd zhodne s krajským súdom dospel
k záveru, že rozhodnutie žalovaného nevybo
č
ilo z medzí a h
ľ
adísk ustanovených
zákonom.
4Sžso/11/2007
Pokia
ľ
žalobky
ň
a namietala, že z dôvodu údajnej nepripravenosti jej právnej
zástupkyne (substitúta) nemalo pojednávanie na krajskom súde prebehnú
ť
, je
potrebné uvies
ť
, že advokát sa v rámci svojho poverenia môže da
ť
zastúpi
ť
iným
advokátom (§ 16 ods. 1 zák.
č
. 586/2003 Z.z.), pri
č
om žalobky
ň
a ani v plnej moci pre
JUDr. M zo d
ň
a 27. februára 2006 ani na pojednávaní krajského súdu zastúpenie
substitútom neodmietla a nevyslovila s takým zastúpením nesúhlas. Substitút sa na
pojednávaní pridržiaval dôvodov žaloby, ktorej rozsah pod
ľ
a § 250h ods. 1 OSP po
uplynutí dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia žalovaného nie je možné
rozšíri
ť
. Nebol preto daný dôvod na odro
č
enie pojednávania, ke
ď
naviac v zmysle §
250g ods. 2 OSP ani prípadná neprítomnos
ť
žalobkyne, resp. jej právnej zástupkyne
by nebola dôvodom na odro
č
enie pojednávania.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu pod
ľ
a § 219
OSP ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku, lebo žalobky
ň
a v odvolacom konaní nebola úspešná a žalovaná
náhradu trov tohto konania nežiadala.
P o u
č
e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave d
ň
a 22. februára 2008
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsední
č
ka senátu
Za správnos
ť
vyhotovenia:
Dagmar Falbová