4Sžrk/4/2018

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobcu: Z., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Nosko & Partners s. r. o., Podjavorinskej 2, Bratislava, IČO: 36 860 107, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: U., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Vo 13/2016-7/To OU-NR- OOP5-2016/006591-7/To k: V 6629/2015 zo dňa 11.07.2016, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/212/2016-61 zo dňa 07. júna 2017, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/212/2016-61 zo dňa 07. júna 2017 z a m i e t a.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

1.

1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. Vo 13/2016-7/To OU-NR- OOP5-2016/006591-7/To k: V 6629/2015 zo dňa 11.07.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný týmto rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) č. V 6629/2015-18 zo dňa 04.05.2016, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 31b ods. 1 písm. f) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „katastrálny zákon“) zastavil konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.08.2015 uzavretej medzi kupujúcim (žalobca) a predávajúcou (., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území B. - parcely registra E KN parc. č. 697/1 - trvalý trávny porast vo výmere 56 m2, parc. č. 697/2 - trvalý trávny porast vo výmere 1059 m2, parc. č. 698 - orná pôda vo výmere 1.644 m2, parc. č. 699/1

- orná pôda vo výmere 824 m2, parc. č. 700/1- trvalý trávny porast vo výmere 524 m2 a parc. č. 700/3

- trvalý trávny porast vo výmere 31 m2, v podielovom spoluvlastníctve predávajúcej v podiele 3/25-tiny k celku.

1.2 Krajský súd v Nitre v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na ustanovenie § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, z ktorého vyplývajú pre katastrálny odbor okresného úradu rozsiahle povinnosti pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Vychádzajúc zo znenia tohto ustanovenia možno konštatovať, že medzi jeho kompetencie v čase rozhodovania o návrhu žalobcu na vklad vlastníckeho práva bezpochyby patrilo okrem iného prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje odkaz na demonštratívny výpočet zákonov, medzi ktorými sa uvádza napr. zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, Občiansky súdny poriadok, zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Krajský súd v Nitre mal z uvedeného dôvodu za to, že za skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, treba považovať i existenciu záložného práva podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a existenciu zákonného predkupného práva štátu vzniknutého na základe zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 175/1999 Z. z.“), ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností a tým sa odlišuje napr. od predkupného práva spoluvlastníkov, ktoré sa do katastra nehnuteľností nezapisuje.

1.3 Na konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), ktorý sa opiera o zásadu materiálnej pravdy. Jej uplatnenie predpokladá dôsledné zistenie podkladov pre rozhodnutie a je preto povinnosťou správneho orgánu zistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, pričom táto povinnosť trvá až do vydania rozhodnutia. V tejto súvislosti Krajský súd v Nitre poukázal na ustanovenie § 3 ods. 5 a § 32 ods. 1 správneho poriadku, z ktorých vyplýva, že rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

1.4 Z uvedeného vyplýva, že správny orgán prvého stupňa sa s poukazom na § 31 katastrálneho zákona mal zaoberať i záložným právom na prevádzaných nehnuteľnostiach, existencia ktorého vyplývala z kúpnej zmluvy zo dňa 12.08.2015, v ktorej je v čl. IV. výslovne uvedené, že predávajúcej nie sú známe žiadne skutočnosti brániace prevodu vlastníckych práv k nehnuteľnosti a zároveň, že predávajúca splnomocňuje kupujúceho na zastupovanie v exekučnom konaní EX 1160/09, najmä, ale nie výlučne, na úhradu exekúcie. Z predloženého administratívneho spisu nebolo zrejmé, ako sa správny orgán prvého stupňa s týmto právom vysporiadal, či, kedy a z akých dôvodov toto právo zaniklo a pod. Existencia záložného práva k prevádzaným nehnuteľnostiam je pritom nepochybne takou skutkovou a právnou skutočnosťou, ktorý by mohla mať vplyv na povolenie vkladu vlastníckeho práva.

1.5 Pokiaľ ide o existenciu zákonného predkupného práva štátu, ktoré vzniklo priamo na základe zákona č. 175/1999 Z. z., k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy medzi U. (predávajúcou) a žalobcom (kupujúcim), Krajský súd v Nitre konštatoval, že touto skutočnosťou sa správny orgán prvého stupňa bezpochyby zaoberal, pochybil však v tom smere, že účastníkov katastrálneho konania vyzval, aby predložili listinu preukazujúcu, že štát svoje predkupné právo nevyužíva, a to z dôvodu, že listinu s uvedeným obsahom mu účastníci katastrálneho konania nemohli predložiť, lebo takouto listinou, resp. listinou so žiadaným obsahom nedisponovali a ani nemohli disponovať, nakoľko neboli oprávnení takúto listinu vystaviť a túto si mohli vyžiadať len od príslušného orgánu štátu. V tejto súvislosti Krajský súd v Nitre opätovne zdôraznil povinnosť správnych orgánov zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, z čoho vyplýva povinnosť a zároveň oprávnenie správneho orgánu žiadať od príslušných štátnych orgánov oznámenie skutočností, ktorémajú význam pre konanie a rozhodnutie.

1.6 Krajský súd v Nitre bol názoru, že správny orgán prvého stupňa, skúmajúc skutkové a právne skutočnosti existujúce v čase jeho rozhodovania o návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva, nevenoval dostatočnú pozornosť listinným dokladom (ponuke na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 24.07.2015, návrhu kúpnej zmluvy č. 30203/3981/2015/ Dražovce/007/ManVi, ktorá mala byť uzavretá medzi predávajúcou U. a kupujúcim MH Invest, s.r.o. bez podpisu a dátumu jej uzavretia), ktoré mu boli predložené na základe jeho výzvy účastníčkou katastrálneho konania, U.. Uvedenú listinu (návrh kúpnej zmluvy) správny orgán prvého stupňa, rovnako ako i žalovaný, posúdili tak, že štát si uplatnil predkupné právo k prevádzaným nehnuteľnostiam, resp. že štát využíva svoje predkupné právo. Je logické, že v prípade, ak si štát uplatnil zákonné predkupné právo, čo správne orgány vyvodili z predloženia vyššie označenej listiny, nemohli účastníci konania predložiť listinu preukazujúcu opak, teda, že štát svoje predkupné právo nevyužíva, resp. že si ho neuplatňuje.

1.7 Zastaviť konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností môže správny orgán len z dôvodov taxatívne vymenovaných v ustanovení § 31b ods. 1 katastrálneho zákona. V danom prípade bolo konanie zastavené z dôvodu podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona, teda z dôvodu, že účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh a konkrétne pre nepredloženie listiny preukazujúcej, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Krajský súd v Nitre zdôraznil, že listinu so žiadaným obsahom, teda, že štát svoje predkupné právo nevyužíva, resp. neuplatňuje, však účastníci katastrálneho konania predložiť nemohli, a to práve s poukazom na vyššie zmieňované listiny predložené predávajúcou U., z ktorých správne orgány vyvodili záver, že štát svoje predkupné právo využíva.

1.8 Krajský súd v Nitre sa stotožnil s tým, že pre rozhodnutie v predmetnej veci bolo potrebné, resp. nevyhnutné predloženie listiny preukazujúcej, či si štát svoje zákonné predkupné právo uplatňuje, resp. neuplatňuje. Správny orgán si však mal takúto listinu vyžiadať od orgánu oprávneného vyjadriť sa v mene Slovenskej republiky, či ako štát využíva, resp. nevyužíva svoje predkupné právo, na čo mu zákon dáva dostatočné kompetencie. Vyhlásiť, či štát ne/využíva, resp. ne/uplatňuje svoje predkupné právo môže len štát konajúci prostredníctvom orgánu, ktorý je na takéto vyhlásenie kompetentný (poverený). Pokiaľ správny orgán skutočnosť, či štát využíva alebo nevyužíva svoje zákonné predkupné právo nezisťoval u príslušného štátneho orgánu, ktorý je oprávnený za štát konať a k tejto skutočnosti sa vyjadrovať, ale u účastníkov kúpnej zmluvy a katastrálneho konania, jednoznačne pochybil.

1.9 Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Nitre vyjadril nesúhlas s právnym názorom správnych orgánov, že bol dôvod na postup podľa 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona, teda na zastavenie konania z dôvodu, že účastníci katastrálneho konania v určenej lehote nedoložili listinu preukazujúcu, že štát svoje predkupné právo nevyužil, a teda neodstránili nedostatky návrhu a jeho príloh. Účastníci správneho konania nemohli predložiť správnemu orgánu listinu preukazujúcu, že štát svoje predkupné právo nevyužil (takouto listinou nedisponovali a vzhľadom k okolnostiam, ktoré vyplývajú z predloženého administratívneho spisu ani nemohli disponovať), a preto pochybil správny orgán prvého stupňa, keď rozhodnutím zo dňa 04.05.2016 zastavil katastrálne konanie z dôvodu nepredloženia žiadanej listiny v stanovenej lehote.

1.10 Uplatnenie si predkupného práva štátu k nehnuteľnostiam prevádzaným na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.08.2015 uzavretej medzi predávajúcou U. a kupujúcim (žalobcom) bolo podľa názoru Krajského súdu v Nitre dôvodom na vydanie meritórneho rozhodnutia v predmetnej veci a nie na zastavenie konania podľa ust. § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona.

1.11 K žalobným námietkam žalobcu sa Krajský súd v Nitre vyjadril v zmysle, že skutočne zo žiadneho ustanovenia katastrálneho zákona, ani iného platného právneho predpisu, nevyplýva priame skúmanie toho, či došlo k ponuke, resp. k uplatneniu zákonného predkupného práva štátu. Nemožno však spochybniť oprávnenie a zároveň povinnosť správneho orgánu vyplývajúcu mu z § 31 ods. 1katastrálneho zákona, prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu a zodpovednosť správneho orgánu vyplývajúcu z § 3 ods. 5 a § 32 ods. 1 správneho poriadku, teda zodpovednosť za spoľahlivo zistený stav veci, z ktorého musí rozhodnutie správneho orgánu vychádzať a povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci, v rámci ktorého je potrebné si obstarať i podklady pre rozhodnutie. Existencia zákonného predkupného práva štátu k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.08.2015 a jeho využitie, resp. uplatnenie zo strany štátu (čo však musí byť právne relevantným spôsobom preukázané), je podľa názoru Krajského súdu v Nitre takou skutkovou a právnou skutočnosťou, ktorá má vplyv na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a správny orgán sa s uplatnením tohto práva pri svojom meritórnom rozhodovaní musí vysporiadať. Krajský súd v Nitre zároveň dodal, že nemožno hovoriť ani o diskriminačnom konaní vo vzťahu k žalobcovi, najmä nie v prípade, ak správny orgán v správnom konaní uplatňoval svoju zákonom danú kompetenciu vyplývajúcu z platnej právnej úpravy.

1.12 Pokiaľ ide o žalobnú námietku týkajúcu sa absolútnej, resp. relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, Krajský súd v Nitre nepovažoval za potrebné sa k tejto vzhľadom na štádium konania vyjadrovať, nakoľko predmetom súdneho prieskumu bolo procesné rozhodnutie o zastavení katastrálneho konania (ktoré je však spôsobilým predmetom súdneho prieskumu). Pokiaľ správny orgán posudzoval pri rozhodovaní o zastavení katastrálneho konania z dôvodu podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona aj otázku absolútnej, resp. relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, postupoval podľa názoru krajského súdu nad rámec dôvodov svojho rozhodnutia.

1.13 S poukazom na vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu a z podanej žaloby, Krajský súd v Nitre rozhodnutie žalovaného č. Vo 13/2016-7/To OU-NR-OOP5- 2016/006591-7/To k: V 6629/2015 zo dňa 11.07.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Nitre zároveň určil, že v ďalšom konaní bude potrebné, aby žalovaný opätovne rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 04.05.2016, ktoré krajský súd nezrušil z dôvodu, že takýto návrh nebol súčasťou petitu žaloby žalobcu (§ 191 ods. 3 SSP).

1.14 Krajský súd v Nitre v závere odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že v priebehu ďalšieho konania bude povinnosťou správnych orgánov pri posudzovaní predmetnej veci postupovať vo vyššie naznačených smeroch a v súlade s právnym názorom krajského súdu, pričom bude potrebné posúdiť, či je návrh zo dňa 13.08.2015 na zápis vlastníckeho práva a povolenie vkladu úplný a či obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a prílohy. Taktiež bude potrebné zistiť, či v čase podania návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.08.2015 na prevádzaných nehnuteľnostiach bola alebo nebola ťarcha v podobe exekučného záložného práva, ako to vyplýva z podania spoločnosti MH Invest, s.r.o., (zo dňa 24.07.2015), teda či, kedy a akým spôsobom došlo k zániku tohto záložného práva a pod. Osobitne sa bude potrebné zaoberať listinami predloženými predávajúcou U. (prílohy podania zo dňa 16.11.2015) a posúdiť, či tieto listiny možno považovať za dostatočný prejav uplatnenia si zákonného predkupného práva zo strany štátu.

2.

2.1 Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby kasačný súd rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/212/2016-61 zo dňa 07. júna 2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo konanie zastavil, a to z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP.

2.2 Žalovaný v podanej kasačnej sťažnosti namietal, že Krajský súd v Nitre v napadnutom rozsudku rozhodol nad rozsah a dôvody podanej žaloby, čo je v rozpore s § 134 ods. 1, 2 SSP, ako aj so zásadou iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán). Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobné dôvody sa týkali tvrdenia žalobcu, že k porušeniu predkupného práva v konaní č. V 6629/2015 nedošlo a že zákon neukladá vlastníkovi nehnuteľnosti zaťaženej predkupným právom štátu pri jej prevode v prospech tretej osoby žiadne povinnosti a takáto kúpna zmluva, ktorá má údajneporušovať predkupné právo štátu, nie je neplatná (ani absolútne, ani relatívne). Žalobca v podanej žalobe tiež zdôraznil, že prevodom vlastníctva k nehnuteľnosti zaťaženej zákonným predkupným právom štátu z vlastníka na žalobcu nie je toto predkupné právo dotknuté a ostáva zachované, pričom štát má možnosť začať vyvlastňovacie konanie.

2.3 Žalovaný explicitne zdôraznil, že Krajský súd v Nitre sa v napadnutom rozsudku nestotožnil ani s jedným žalobným dôvodom a v priamom rozpore so žalobnými dôvodmi dospel k záveru, že na predkupné právo štátu k predmetným nehnuteľnostiam bolo potrebné prihliadať ako na skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu (§ 31 ods. 1 katastrálneho zákona). Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že aj podľa názoru Krajského súdu v Nitre bolo potrebné v predmetnom katastrálnom konaní zistiť, či si štát uplatňuje alebo neuplatňuje svoje zákonné predkupné právo k predmetným nehnuteľnostiam, avšak na rozdiel od právneho názoru správnych orgánov a prokurátora dospel krajský súd k záveru, že s touto otázkou sa mal správny orgán obrátiť na príslušný orgán štátu, ktorý je v predmetnej veci oprávnený konať v mene Slovenskej republiky (a nie na účastníkov konania).

2.4 V súvislosti so závermi Krajského súdu v Nitre, vyjadrenými v odôvodnení jeho rozhodnutia, podľa ktorých je potrebné postup správneho orgánu, ktorým žiadal od účastníkov konania predloženie listiny preukazujúcej, že štát svoje predkupné právo nevyužil, považovať za nesprávny, deklarujúc zároveň, že uplatnenie si predkupného práva štátu k prevádzaným nehnuteľnostiam nebolo dôvodom na zastavenie konania podľa ustanovenia § 3lb ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona, ale na vydanie meritórneho rozhodnutia, žalovaný poukázal na právne názory vyjadrené vo vybraných protestoch prokurátorov Okresnej prokuratúry Nitra, podaných v porovnateľných veciach, týkajúcich sa tej istej významnej investície na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku pre spoločnosť MH Invest, s.r.o." (sp. zn. Pd 236/15/4403-2 z 15.10.2015 - odvolacie konanie UPo 21/2016, súdne konanie sp. zn. 11 S/30/2016 - žaloba žalobcu bola právoplatne zamietnutá, a protest prokurátora sp. zn. Pd 229/15/4403-2 z 15.10.2015, odvolacie konanie UPo 13/2016, súdne konanie sp. zn. 11 S/25/2016 - žaloba žalobcu právoplatne zamietnutá). V predmetných protestoch bolo výslovne uvedené, že „...v čase vydania rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva mal správny orgán preukázané, že na nehnuteľnosť, ktorá tvorila predmet katastrálneho konania, existovalo zákonné predkupné právo. Správny orgán mal v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona na túto skutočnosť prihliadať. Katastrálne konanie malo byť podľa § 31a písmeno c) katastrálneho zákona prerušené a účastníci vyzvaní, aby doložili listiny preukazujúce tú skutočnosť, že štát svoje predkupné právo vyplývajúce z § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. nevyužil. Ak by túto skutočnosť nepreukázali, bol by to dôvod na zastavenie katastrálneho konania podľa § 31b ods. 1 písmeno f) katastrálneho zákona."

2.5 Žalovaný mal na základe vyššie uvedeného za to, že správne orgány v danej veci postupovali v súlade s právnym názorom vyjadreným v protestoch prokurátora v iných porovnateľných veciach, tento postup považovali správne orgány za zákonný a postupovali v porovnateľných veciach jednotne s cieľom, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (s poukazom najmä na § 3 ods. 4 správneho poriadku).

2.6 Žalovaný označil odôvodnenie napadnutého rozsudku Krajského súdu v Nitre na str. 18 (2. ods. bodu 34.) za rozporné s časťou odôvodnenia na str. 19 (2. ods. bodu 37.), keď krajský súd na jednej strane uviedol, že nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať k námietkam týkajúcim sa absolútnej, resp. relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, na druhej strane konštatoval, že uplatnenie si predkupného práva štátu k prevádzaným nehnuteľnostiam bolo dôvodom na vydanie meritórneho rozhodnutia a nie na zastavenie konania. Vzhľadom na jednoznačné nesplnenie podmienok na povolenie vkladu, jediným meritórnym rozhodnutím mohlo byť rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad, ktoré však musí byť odôvodnené hmotnoprávne, vrátane vysporiadania sa s otázkou platnosti kúpnej zmluvy priloženej k návrhu na vklad. Žalovaný sa domnieval, že pokiaľ bol teda krajský súd toho názoru, že v ďalšom konaní je potrebné vydať meritórne rozhodnutie, mal vysloviť aj právny názor, ktorým by bol správny orgán viazaný ohľadom otázky platnosti zmluvy.

2.7 Žalovaný taktiež namietal, že Krajský súd v Nitre sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že vrátenie veci žalovanému na nové konanie je nevykonateľné z dôvodu, že pôvodná predávajúca v konaní V 6629/2015 už nie je vlastníčkou predmetných nehnuteľností, nakoľko ich aktuálnym vlastníkom je spoločnosť MH Invest, s.r.o. (dcérska spoločnosť Ministerstva hospodárstva SR, kde je toto ministerstvo jej výlučným vlastníkom). Predmetné nehnuteľnosti boli zapísané ako parcely registra C na základe geometrického plánu, dotknuté viacerými právnymi zmenami a nakoniec zapísané na LV č. XXXX v k. ú. B. do výlučného vlastníctva spoločnosti MH Invest, s.r.o. s titulom nadobudnutia právoplatnosti - rozhodnutie o vyvlastnení č. OU-NR-OVBP2- 2015/032805-005, Z 322/2016-754/16. Žalovaný uviedol, že spätný zápis vlastníckeho práva v prospech U., ako pôvodnej predávajúcej v konaní V 6629/2015, nie je vzhľadom na následné niekoľkonásobné právne zmeny možný s poukazom najmä na § 34 ods. 2 katastrálneho zákona (v spojitosti s § 228 Civilného sporového poriadku), pričom zároveň upozornil na skutočnosť, že aktuálny vlastník predmetných nehnuteľností nebol účastníkom súdneho konania pred Krajským súdom v Nitre a preto zastáva názor, že rozhodnutie v tomto konaní nie je preňho právne záväzné (s poukazom najmä na § 228 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení).

2.8 Žalovaný zdôraznil, že s ohľadom na zmenu vlastníckych vzťahov k predmetným nehnuteľnostiam, sa javí ako bezpredmetné žiadať si od príslušného orgánu štátu vyjadrenie ohľadom uplatnenia, či neuplatnenia si svojho predkupného práva, nakoľko v súčasnosti je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností spoločnosť MH Invest, s.r.o., t.j. dcérska spoločnosť Ministerstva hospodárstva SR, kde je toto ministerstvo jej výlučným vlastníkom, pričom táto skutočnosť bola zrejmá už aj v priebehu konania pred Krajským súdom v Nitre. Žalovaný zároveň uviedol, že vzhľadom na absenciu vyjadrenia právneho názoru Krajského súdu v Nitre k otázke uvedenej právnej zmeny, žalovanému nebolo zrejmé, či má v ďalšom konaní konať aj s novým vlastníkom predmetných nehnuteľností a ako možno rozhodnúť o pôvodnom odvolaní odvolateľa (žalobcu v konaní sp. zn. 11 S/212/2016) po tom, čo následne došlo k podstatnej zmene skutkového a právneho stavu.

2.9 Žalovaný v podanej kasačnej sťažnosti namietal taktiež skutočnosť, že žalobcovi bolo priznané právo na plnú náhradu trov konania, argumentujúc, že žalobca mal v konaní úspech len čo do žalobného petitu, pričom pokiaľ ide o žalobné dôvody, nemal žalobca úspech žiadny, preto podľa názoru žalovaného v danom prípade existovali dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie trov konania (príp. len ich čiastočné priznanie podľa § 167 ods. 3 SSP).

2.10 Žalovaný na podporu svojho stanoviska poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/32/2008 zo dňa 18. februára 2009, v ktorom sa uvádza „dôvodom hodným osobitného zreteľa na strane žalovaného pre priznanie náhrady trov úspešnému žalobcovi iba sčasti, prípadne jej nepriznanie, môžu byť aj okolnosti, že žalobca mal z hľadiska žalobného petitu plný úspech, avšak vo vzťahu k žalobným dôvodom mal úspech čiastočný resp. žiadny (napr., ak k zrušeniu rozhodnutia orgánu verejnej správy došlo z dôvodov uvedených v § 250j ods. 3 OSP)."

2.11 Vo vzťahu ku Krajským súdom v Nitre vytýkanému nedostatku, spočívajúcemu v nevysporiadaní sa s otázkou existencie záložného práva zo strany správnych orgánov žalovaný uviedol, že Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru, bola dňa 22.09.2015 doručená od Exekútorského úradu Stropkov, súdny exekútor O. listina - zrušenie exekučného príkazu zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť a predajom nehnuteľnosti EX 1160/09 v plnom rozsahu týkajúca sa podielu predávajúcej v konaní V 6629/2015 na LV č. XXXX v k. ú. B.. Nakoľko táto listina, zaregistrovaná pod Z 6465/2015, bola doručená až po doručení listiny Z 5403/2015 (ohľadom zápisu predkupného práva štátu k predmetným nehnuteľnostiam) a návrhu na vklad V 6629/2015, vzťahoval sa na ňu § 41 ods. 2 katastrálneho zákona, v zmysle ktorého sa práva k tej istej nehnuteľnosti zapisujú v poradí, v akom sa správnemu orgánu doručili zmluvy, verejné a iné listiny, o vzniku, zmene alebo zániku práva k nehnuteľnosti na zápis do katastra. Výmaz na základe Z 6465/2015 bol vykonaný dňa 25.07.2016. Doručením listiny Z 6465/2015 mal však správny orgán preukázaný zánik uvedenej ťarchy EX 1160/009 zapísanej v časti C-LV č. XXXX v k. ú. B..

2.12 Žalovaný opätovne zdôraznil, že vysporiadanie sa s touto ťarchou nebolo sporné a ani namietané v žalobe, pričom žalobca v súdnom konaní uviedol, že ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy č. V 6629/2015 uhradil exekúciu za predávajúcu U..

3.

3.1 Žalobca sa k podanej kasačnej sťažnosti vyjadril podaním, doručeným Krajskému súdu v Nitre dňa 05.04.2018, v ktorom konštatoval, že kasačná sťažnosť nie je podľa jeho názoru dôvodná, a preto navrhol, aby ju kasačný súd zamietol.

3.2 Žalobca vo svojom vyjadrení vo vzťahu ku kasačnej námietke žalovaného, podľa ktorej mal správny súd v prejednávanej veci rozhodnúť nad rámec podanej žaloby v rozpore s ustanovením § 134 ods. 1 SSP, poukázal na samotný úvod žaloby na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. Vo 13/2016-7/To OU-NR-OOP5-2016/006591-7/To k: V 6629/2015 zo dňa 11.07.2016, v ktorom žalobca jasne poukázal na nesprávnosť postupu žalovaného a prvostupňového orgánu, spočívajúceho v rozhodnutí o zastavení konania podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona. V uvedenom postupe videl nesprávnosť aj správny súd, keď ako jeden z dôvodov, pre ktoré zrušil rozhodnutie žalovaného uviedol, že prvostupňový orgán mal namiesto rozhodnutia o zastavení konania rozhodnúť vo veci meritórne, keďže neboli naplnené predpoklady pre vydanie rozhodnutia podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona.

3.3 Žalobca vyjadril nesúhlas s tvrdeniami žalovaného, obsiahnutými v bode 2. kasačnej sťažnosti, pričom zároveň uviedol, že sa domnieva, že žalovaný si rozsudok správneho súdu nesprávne vysvetlil. Nie je podstatné, aké rozhodnutia prvostupňového orgánu boli v konaní postupne vydávané, ale je podstatné, že prvostupňový orgán rozhodol o zastavení konania z dôvodu, že mu nebola predložená listina, ktorú jednak nemal žiadať od účastníkov konania, ale najmä z dôvodu, že v uvedenej veci boli už správnemu orgánu predložené doklady, ktoré mali doloženie takejto listiny vylučovať. Správny orgán tak namiesto meritórneho rozhodnutia, ku ktorému si mal zabezpečovať podklady, rozhodol o zastavení konania z dôvodu nepredloženia listiny, ktorej doloženie nebolo podľa správneho súdu možné.

3.4 Žalobca uviedol, že skutočnosť, že správny orgán postupoval obdobným spôsobom (aj na podklade protestov prokurátora) aj v iných prípadoch, nie je dôvodom, aby účastníkovi konania nebola poskytnutá ochrana jeho práv a oprávnených záujmov, t.j. pokiaľ správny súd identifikoval nezákonnosť rozhodnutia, nie je možné v tejto pokračovať len z dôvodu, že v iných doterajších prípadoch tak už správny orgán konal a rozhodoval, zvlášť v prípade, ak správny súd vyhodnotil určitú otázku, ktorou sa prokuratúra či súdy doposiaľ nezaoberali - t.j. nejde o prípad, kedy by o správnym súdom riešenej otázke bol vyslovený opačný názor, ale o prípad, kedy táto konkrétna otázka riešená nebola.

3.5 Žalobca označil za bezpredmetnú taktiež kasačnú námietku žalovaného, že z dôvodu zmeny okolností nemalo dôjsť k vráteniu veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný opomenul skutočnosť, že samotné zrušenie rozhodnutia, bez vrátenia veci na ďalšie konanie, by ponechalo vkladové konanie neukončené, preto je potrebné rozhodnutie správneho súdu o vrátení veci na ďalšie konanie považovať za logické. Žalobca zároveň označil za zarážajúcu skutočnosť, že žalovaný namieta, že nevie, ako má za zmenenej situácie postupovať.

3.6 Ako nedôvodnú označil žalobca taktiež námietku, že vzhľadom na skutočnosť, že aktuálny vlastník predmetných nehnuteľností nebol účastníkom konania pred správnym súdom, napadnutý rozsudok nie je pre neho právne záväzný. Žalobcovi nebol zrejmý dosah tejto námietky, nakoľko podstatnou je skutočnosť, že rozhodnutie je záväzné pre žalovaného, ktorý bude pokračovať v neprávoplatne skončenom vkladovom konaní, pričom z napadnutého rozsudku je zrejmé, že aj rozhodnutie prvostupňového orgánu je nezákonné a je potrebné ho zrušiť.

3.7 K otázke priznania trov konania žalobcovi v plnom rozsahu, žalobca uviedol, že toto je absolútne dôvodné vzhľadom na skutočnosť, že sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, ktoré aj zrušenébolo. Nakoľko v postupe prvostupňového správneho orgánu a žalovaného bola identifikovaná nezákonnosť, nemožno hovoriť o existencii žiadneho dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý by mohol viesť k rozdielnemu rozhodnutiu o trovách konania.

3.8 V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že správny súd sa vzhľadom na svoje zistenia obmedzil na konštatovanie nezákonnosti postupu prvostupňového orgánu a žalovaného, t.j. že došlo k vydaniu rozhodnutia o zastavení konania namiesto meritórneho rozhodnutia vo veci, čo postačovalo na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a správny súd sa z tohto dôvodu ďalšou argumentáciou žalobcu nezaoberal. Z uvedeného dôvodu nie je možné konštatovať, že žalobca mal úspech vo veci iba pokiaľ ide o samotné rozhodnutie a nie pokiaľ ide o jeho dôvody.

4.

4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).

4.2 Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

4.3 Podľa § 454 SSP, na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

4.4 Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu mal Najvyšší súd Slovenskej republiky za preukázané, že dňa 17.08.2015 bol Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru doručený návrh zo dňa 13.08.2015 (podaný žalobcom ako kupujúcim) na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.08.2015, uzavretej medzi predávajúcou - U. a kupujúcim - žalobcom, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území B., evidovaných v čase podania návrhu na LV č. XXXX ako parcely registra E KN č. 697/1 - trvalý trávny porast vo výmere 56 m2, parc. č. 697/2 - trvalý trávny porast vo výmere 1.059 m2, parc. č. 698 - orná pôda vo výmere 1.644 m2, parc. č. 699/1 - orná pôda vo výmere 824 m2, parc. č. 700/1 trvalý trávny porast vo výmere 524 m2 a parc. č. 700/3 - trvalý trávny porast vo výmere 31 m2 v podielovom spoluvlastníctve predávajúcej v podiele 3/25-tiny k celku. Konanie o návrhu na zápis vlastníckeho práva a povolenie vkladu bolo vedené pred správnym orgánom prvého stupňa pod sp. zn. V 6629/2015.

4.5 Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru bola zároveň dňa 06.08.2015 doručená žiadosť o zápis predkupného práva štátu zo strany Ministerstva hospodárstva SR pod č. 20801/2015-1000-37428 zo dňa 05.08.2015, zaevidovaná pod č. Z 5403/2015. Z predmetnej žiadosti o zápis predkupného práva štátu a z pripojených listín vyplývalo, že vláda SR uznesením č. 413/2015 zo dňa 21.07.2015 schválila návrh na doplnenie uznesenia vlády SR č. 401 z 08.07.2015 vo veci návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“ pre spoločnosť MH Invest, s.r.o. Prílohou tejto žiadosti bola overená kópia osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22.07.2015, pričom medzi nehnuteľnosťami uvedenými v Prílohe č. 1 k osvedčeniu č. 20801/2015-1000-35613 boli uvedené i nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 12.08.2015.

4.6 Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. V 6629/15-3 zo dňa 11.09.2015 prerušil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností do vyriešenia predbežnej otázky, a to do ukončenia konania evidovaného pod č. Z 5403/2015 (záznamové konanie).

4.7 Výzvou zo dňa 05.11.2015 správny orgán prvého stupňa oznámil účastníkom katastrálneho konania, že dňa 08.07.2015 bol schválený návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby „Vybudovanie strategického parku“ a týmto dňom vzniklo zo zákona predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. Z uvedeného dôvodu vyzval účastníkov katastrálneho konania (predávajúcu U. a kupujúceho - žalobcu), aby v lehote 7 dní od doručenia výzvy doložili listiny preukazujúce, že štát svoje predkupné právo nevyužil.

4.8 Na uvedenú výzvu reagovala predávajúca (U.) v podaním zo dňa 16.11.2015, ktorého prílohu tvorila listina zo dňa 24.07.2015, podpísaná konateľom spoločnosti MH Invest, s.r.o. označená ako „Ponuka na uzatvorenie kúpnej zmluvy Výzva na spoluprácu pri odstránení ťarchy z listu vlastníctva“. V uvedenom podaní zo dňa 24.07.2015 spoločnosť MH Invest, s.r.o., ako 100 % dcérska spoločnosť Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, predložila predávajúcej, U., ponuku na uzavretie kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti, ktoré sú v jej vlastníctve a na ktorých má byť vybudovaný strategický park. Prílohou podania bol i návrh kúpnej zmluvy č. 30203/3981/2015/Dražovce/007/ManVi (bez dátumu a podpisu), ktorá mala byť uzavretá medzi predávajúcou: U. a kupujúcim: MH Invest, s.r.o. a v jej záhlaví je uvedené „táto kúpna zmluva má len informatívny charakter a nie je použiteľná na právne úkony“, pričom predmetom prevodu okrem iného mali byť i pozemky, ktoré sú predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy uzavretej dňa 12.08.2015 medzi predávajúcou - U. a kupujúcim - žalobcom.

4.9 Následne dňa 19.11.2015 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie pod č. V 6629/2015-6, ktorým podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona zastavil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území B. uvedeným v kúpnej zmluve zo dňa 12.08.2015 uzavretej medzi predávajúcou - U. a kupujúcim - žalobcom, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že účastníci konania nepredložili na základe výzvy zo dňa 05.09.2015 listinu preukazujúcu skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil, naopak, tým, že U. doložila ponuku na uzavretie kúpnej zmluvy a kúpnu zmluvu č. 30203/3981/2015/Dražovce/007/ManVi mal správny orgán za preukázané, že spoločnosť MH Invest, s.r.o., ako 100 % dcérska spoločnosti Ministerstva hospodárstva SR, má záujem nadobudnúť nehnuteľnosti z dôvodu zabezpečenia majetkoprávneho vysporiadania pozemkov, ktoré sú súčasťou trvalého záberu na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku. V závere svojho rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že nakoľko uplynula lehota na odstránenie nedostatkov konania v zmysle rozhodnutia o prerušení konania a tieto nedostatky účastníci konania neodstránili, konanie bolo zastavené.

4.10 Žalobca podal proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa odvolanie. Žalovaný vydal dňa 09.03.2016 rozhodnutie č. Vo 13/2016-5/To OU-NR-OOP5-2016/006591-5/To K: V 6629/2015, ktorým vyhovel odvolaniu žalobcu a rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru zo dňa 19. 11. 2015 zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný okrem iného uviedol, že preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 19.11.2015 nie je správne a nespĺňa požadované náležitosti. Žalovaný súhlasil s posúdením hmotnoprávnej stránky vkladového konania pod č. V 6629/2015, ale zvolený procesný postup správneho orgánu prvého stupňa označil za nesprávny a rozhodnutie za nepreskúmateľné z dôvodu, že procesný postup, ktorý viedol k zastaveniu vkladového konania, nebol v súlade so zákonom (absencia poučenia o následkoch včasného a úplného neodstránenia nedostatku v stanovenej lehote).

4.11 Následne správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. V 6629/2015-14 zo dňa 31.03.2016, ktorým prerušil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa § 31a písm. c) katastrálneho zákona. Správny orgán prvého stupňa účastníkov katastrálneho konania vyzval, aby doložili listinu preukazujúcu, že štát svoje predkupné právo vyplývajúce mu z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. nevyužil s tým, že v prípade, ak nebudú nedostatky v stanovenej lehoteodstránené, konanie zastaví podľa § 31b katastrálneho zákona. V podaní zo dňa 19.04.2016 správny or gán prvého stupňa doplnil rozhodnutie o prerušení konania zo dňa 31.03.2016 a účastníkom katastrálneho konania určil lehotu na predloženie požadovaných listín, a to 7 dní od doručenia tohto podania.

4.12 Žalobca v podaní zo dňa 29.04.2016 správnemu orgánu prvého stupňa oznámil, že spoločnosť MH Invest, s.r.o. iba vyzvala U. (predávajúcu), aby odstránila nedostatky, resp. odstránila záložné právo viaznúce na predmetných pozemkoch. Uviedol, že spoločnosť MH Invest, s.r.o. podala návrh na vyvlastnenie pozemkov, pričom pripojil i podanie od tejto spoločnosti zo dňa 27. 04. 2016, v ktorom mu spoločnosť oznámila, že podala návrh na vyvlastnenie pozemkov v katastrálnom území B., parcely registra „E“, medzi ktorými sú uvedené i pozemky, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi U. ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim.

4.13 Rozhodnutím č. V 6629/2015-18 zo dňa 04.05.2016 správny orgán prvého stupňa podľa § 31b ods. 1, písm. f) katastrálneho zákona zastavil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností z dôvodu, že účastníci konania na základe výzvy v určenej lehote nedostatky v zmysle rozhodnutia o prerušení konania neodstránili (nepredložili listinu preukazujúcu skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil).

4.14 Proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. Vo 13/2016 - 7/To OU-NR-OOP5-2016/006591-7/To k: V 6629/2015 zo dňa 11.07.2016 tak, že zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 04.05.2016 potvrdil ako vecne správne.

5.

5.1 Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 175/1999 Z. z., tento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o významnej investícii.

5.2 Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 175/1999 Z. z., príslušné ministerstvo predloží vláde na schválenie návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na základe žiadosti podniku, ktorá spĺňa podmienku podľa § 1 ods. 2 písm. a), § 1 ods. 3 písm. a) alebo písm. b) do 60 dní od podania žiadosti, ktorá obsahuje náležitosti podľa § 2b ods. 2.

5.3 Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z., príslušné ministerstvo vydá osvedčenie o významnej investícii do 15 dní od schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Ak vláda návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii neschváli, príslušné ministerstvo žiadosť zamietne.

5.4 Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám.

5.5 Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. katastrálneho zákona, kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti").

5.6 Podľa § 4 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").

5.7 Podľa § 4 ods. 2 katastrálneho zákona, zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka.

5.8 Podľa § 22 ods. 1 katastrálneho zákona, v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.

5.9 Podľa § 22 ods. 5 katastrálneho zákona, v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.

5.10 Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

5.11 Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

5.12 Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

5.13 Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.

5.14 Podľa § 31a ods. 1 písm. c) katastrálneho zákona, konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote predložil verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, alebo aby odstránil nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh.

5.15 Podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona, konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh.

5.16 Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

5.17 Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

5.18 Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zospoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

5.19 Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

6.

6.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalovaného vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Nitre po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho a k nemu pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

6.2 Konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad, ako správny orgán, na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 katastrálneho zákona, posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad (§ 31 ods. 3 katastrálneho zákona).

6.3 Predpokladom povolenia vkladu vlastníckeho práva k pozemku do katastra nehnuteľností na základe zmluvy v predmetnom prípade bolo splnenie podmienok ustanovených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, v zmysle ktorého okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, zákon neobchádza alebo sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

6.4 Z obsahu pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dňa 17.08.2015 bol správnemu orgánu prvého stupňa doručený návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.08.2015, uzavretej medzi predávajúcou - U. a kupujúcim - žalobcom, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností bližšie špecifikovaných v predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň považoval za nesporné, že dňa 08.07. a 21.07.2015 bol uznesením vlády SR č. 401 a 413 schválený návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby „Vybudovanie strategického parku“, pričom dňom 21.07.2015 vzniklo v súlade s ustanovením § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z zákonné predkupné právo štátu, ktoré sa okrem iného vzťahovalo aj k nehnuteľnostiam, tvoriacim predmet kúpnej zmluvy zo dňa 12.08.2015. Následne dňa 06.08.2015 bola správnemu orgánu prvého stupňa doručená žiadosť o zápis predkupného práva štátu zo strany Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000-37428 zo dňa 05.08.2015, zaevidovaná pod č. Z 5403/2015.

6.5 Na základe vyššie uvedených skutočností mal Najvyšší súd Slovenskej republiky za preukázané, že správny orgán prvého stupňa v čase svojho rozhodovania o povolení vkladu vlastníckeho práva k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam disponoval informáciou o vzniku predkupného práva štátu vo vzťahu k predmetným pozemkom. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň v tejto súvislosti konštatuje, že zastáva obdobný názor, ako Krajský súd v Nitre, a to, že vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, bolo povinnosťou správneho orgánu, rozhodujúceho o povolení vkladu vlastníckeho práva, obligatórne prihliadať na existenciu zákonného predkupného práva štátu, ako aj skúmať skutočnosť, či štát predkupné právo uplatnil.

6.6 Predmetný záver potvrdzuje aj rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojich rozhodnutiach opakovane zhodne konštatoval, že správny orgán je pri rozhodovaní o návrhu navklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povinný prihliadať aj na existenciu predkupného práva štátu a toto právo posudzovať ako skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu (rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžrk/3/2018 zo dňa 03. júla 2018, sp. zn. 6Sžrk/3/2018 zo dňa 18. mája 2018, sp. zn. 3Sžrk/5/2017 zo dňa 30. mája 2018, sp. zn. 1Sžr/103/2012 zo dňa 09.apríla 2013).

6.7 „Neprihliadnutie okresného úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na existenciu predkupného štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., obmedzujúceho zmluvnú voľnosť povinného z tohto predkupného páva pri zamýšľanom prevode dotknutej nehnuteľnosti, ako na skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu, je podľa kasačného súdu v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z. z. a porušením § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Uvedené platí aj vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu, keď okresný úrad je povinný skúmať, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžrk/3/2018 zo dňa 03. júla 2018)

6.8 Skutočnosť, že konajúci správny orgán sa v prejednávanej veci existenciou predkupného práva štátu, ktoré vzniklo priamo na základe zákona č. 175/1999 Z. z. k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi IE. (predávajúcou) a žalobcom (kupujúcim), zaoberal, nebola sporná, čo potvrdil aj Krajský súd v Nitre v odôvodnení svojho rozhodnutia.

6.9 Za nesprávnu označil Krajský súd v Nitre formu preverovania vôle štátu využiť, resp. nevyužiť svoje zákonné predkupné právo, ktorú správny orgán zvolil, a to prostredníctvom požiadavky adresovanej účastníkom správneho konania na preukázanie tejto skutočnosti (predložením príslušných listín), ako aj následný procesný postup správneho orgánu, spočívajúci vo vydaní procesného rozhodnutia o zastavení konania o návrhu na vklad podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona. Krajský súd v Nitre považoval zrealizovaný postup správneho orgánu prvého stupňa za chybný z dôvodu, že listinu s uvedeným obsahom mu účastníci katastrálneho konania nemohli predložiť, keďže listinou so žiadaným obsahom nedisponovali a ani nemohli disponovať, keďže neboli oprávnení takúto listinu vystaviť a túto si mohli vyžiadať len od príslušného orgánu štátu.

6.10 Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval v tejto súvislosti za dôležité zdôrazniť, že správne konanie (a vychádzajúc z ustanovenia § 22 ods. 5 katastrálneho zákona aj konanie katastrálne) je ovládané zásadou materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutia správnych orgánov musia vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Uvedená zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3 správneho poriadku), pričom vyjadruje požiadavku, aby správny orgán úplne a presne zistil skutočný stav veci a zaobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia), pričom musí zároveň zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré boli vyvodené z vykonaného prešetrenia, v čo najväčšej možnej miere zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia).

6.11 Za účelom získania čo najkomplexnejšieho katalógu podkladov pre rozhodnutie, správny poriadok v ustanovení § 32 ods. 3 zakotvuje štátnym orgánom, orgánom územnej samosprávy, fyzickým osobám a právnickým osobám explicitne povinnosť poskytnúť správnemu orgánu súčinnosť pri získavaní potrebných informácií a podkladov.

6.12 Na základe vyššie uvedených skutočností možno konštatovať, že v prejednávanej veci bolo povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa postupovať tak, aby bol skutočný stav veci zistený presne a úplne, pričom za týmto účelom si mal správny orgán obstarať potrebné podklady pre svoje rozhodnutie, čo podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nezrealizoval.

6.13 Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že pod úplnosťou zistenia podkladov pre rozhodnutie je potrebné rozumieť stav, kedy boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam, čo v predmetnom prípade nebolo naplnené, pretože správny orgán sa uspokojil s konštatovaním, že účastníci konania nepreukázali listinami skutočnosť, že štát svoje predkupné právo k pozemkom tvoriacim predmet kúpnej zmluvy zo dňa 12.08.2015 nevyužil a túto skutočnosť vyhodnotil ako dôvod na zastavenie konania podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona bez toho, aby vyvinul vlastnú iniciatívu v snahe zabezpečiť si náležité podklady pre svoje rozhodnutie (a to napriek existencii rozsiahlych kompetencií, ktoré mu zákon na tento účel priznáva).

6.14 Najvyšší súd Slovenskej republiky taktiež poukazuje na skutočnosť, že v prejednávanej veci predávajúca, p. U., predložila správnemu orgánu prvého stupňa na jeho výzvu listiny- ponuku na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 24.07.2015 a návrh kúpnej zmluvy č. 30203/3981/2015/ Dražovce/007/ManVi, ktorá mala byť uzavretá medzi predávajúcou U. a kupujúcim MH Invest, s.r.o., z obsahu ktorých bolo možné odvodiť vôľu štátu uplatniť si svoje predkupné právo vo vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam. Takýto záver potvrdil vo svojom rozhodnutí aj žalovaný, ktorý v tejto súvislosti uviedol, že „Z doložených listín podaných U. doručených dňa 19.11.2015 je zrejmé, že štát využil predkupné právo, keď doručil účastníčke konania ponuku na uzatvorenie kúpnej zmluvy.“

6.15 Napriek vedomosti správnych orgánov o existencii predmetných listín a ich stanovisku, ktoré k ich obsahu zaujali (listiny boli vyhodnotené ako prejav vôle štátu smerujúci k uplatneniu jeho predkupného práva), správne orgány následne pri svojom rozhodovaní z nepochopiteľného dôvodu na uvedenú skutočnosť neprihliadali a ani nevykonali žiadne dodatočné šetrenie s cieľom zabezpečiť si podklady potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona.

6.16 Po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených aspektov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k obdobnému záveru, ako Krajský súd v Nitre, a to, že správny orgán zvolil nesprávny procesný postup pri preverovaní využitia, resp. nevyužitia predkupného práva za strany štátu, keď vyzval účastníkov katastrálneho konania na predloženie listín preukazujúcich skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil, pričom nepredloženie takejto listiny v stanovenej lehote vyhodnotil ako dôvod na postup podľa 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona, teda na zastavenie konania z dôvodu neodstránenia nedostatkov návrhu na vklad v zmysle výzvy obsiahnutej v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa č. V 6629/2015-14 zo dňa 31.03.2016 o prerušení konania o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa § 31a písm. c) katastrálneho zákona.

6.17 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že správny orgán svojim postupom konal v rozpore so zásadou materiálnej pravdy, keď nerešpektoval zákonnú požiadavku zistiť skutočný stav veci čo najúplnejšie a najpresnejšie, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 32 ods. 1 správneho poriadku.

6.18 Vo vzťahu ku kasačnej námietke žalovaného, podľa ktorej Krajský súd v Nitre v napadnutom rozsudku rozhodol nad rozsah a dôvody podanej správnej žaloby, čo bolo v rozpore s § 134 ods. 1, ods. 2 SSP, Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že túto považuje za nedôvodnú. Je síce pravdou, že žalobca v podanej správnej žalobe namietal, resp. spochybňoval predovšetkým povinnosť správneho orgánu prihliadať na existenciu predkupného práva štátu v konaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva a následné skúmanie jeho uplatnenia štátom, k čomu zaujal Krajský súd v Nitre protichodné stanovisko ako žalobca, avšak napriek tejto skutočnosti nemožno spochybniť správnosť postupu krajského súdu, ktorý danú vec skúmal a hodnotil komplexne a po zistení nesprávnosti procesného postupu v konaní správneho orgánu, ktoré predchádzalo vydaniu žalobou napadnutého rozhodnutia, toto zrušil. Uvedený záver o vecnej správnosti rozsudku Krajského súdu v Nitre potvrdzuje aj samotný obsah podanej správnej žaloby, z ktorej vyplýva, že táto napáda jednak nezákonnosť rozhodnutia, ako aj nezákonnosť postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu tohto rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu nemožno podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky označiť postup krajského súdu za rozporný so zásadou iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán).

6.19 Vzhľadom na vyššie uvedené možno vyhodnotiť ako neopodstatnenú taktiež námietku týkajúcu sa priznania práva na plnú náhradu trov konania žalobcovi, ktorú žalovaný odôvodnil tým, že žalobca mal v konaní úspech len čo do žalobného petitu, pričom pokiaľ ide o žalobné dôvody, nemal žalobca úspech žiadny, preto podľa názoru žalovaného v danom prípade existovali dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie trov konania (príp. len ich čiastočné priznanie podľa § 167 ods. 3 SSP).

6.20 Základná zásada, z ktorej súd vychádza pri rozhodovaní o náhrade trov správneho konania, je zásada úspechu v konaní.

6.21 Aplikácia ustanovenia § 167 ods. 3 písm. a) SSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v situáciách, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd vyhodnotí, že v danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, pričom výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom.

6.22 Po zvážení a následnom vyhodnotení okolností daného prípadu dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k názoru, že skutočnosť, že krajský súd zrušenie rozhodnutia odôvodnil nesprávnym procesným postupom správneho orgánu, pričom vo zvyšku žalobných dôvodov nedal žalobcovi za pravdu, nemožno označiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa pre priznanie nároku na náhradu trov žalovanému.

6.23 Pokiaľ ide o ostatné námietky žalovaného obsiahnuté v podanej kasačnej sťažnosti, tieto vyhodnotil Najvyšší súd Slovenskej republiky taktiež ako nedôvodné, nespôsobilé zmeniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku Krajského súdu v Nitre.

6.24 Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu konania vyšli najavo nové skutočnosti, majúce podstatný vplyv na prejednávanú vec, úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude spoľahlivo, presne a úplne zistiť skutočný stav veci, predmetnú vec následne opätovne posúdiť a rozhodnúť, pričom správny orgán bude povinný pri zaobstarávaní podkladov potrebných pre svoje rozhodnutie postupovať dôsledne s náležitou starostlivosťou.

6.25 Po vyhodnotení závažnosti kasačných námietok žalovaného vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Nitre a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 461 SSP konštatoval, že nezistil dôvod na to, aby vyhovel kasačnej sťažnosti žalovaného a preto ju zamietol.

7.

7.1 O náhrade trov kasačného konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, § 175 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný v kasačnom konaní úspech nemal, preto mu právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. Žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, pričom o výške náhrady trov rozhodne krajský súd následne uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.