ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu: E., zastúpený advokátom JUDr. Dušanom Serekom, Nová Doba č. 489/15, Nižná, pracovisko Hattalova č. 373/3, Námestovo, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Andreja Kmeťa č. 17, Žilina, za účasti účastníčky konania: C. o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. UPo- 4/2015-Ko zo dňa 11.05.2015, konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. 20S/140/2015-61 zo dňa 14.06.2016 v spojitosti s doplňujúcim rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č. k. 20S/140/2015-82 zo dňa 23.08.2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky doplňujúci rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/140/2015-82 zo dňa 23.08.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a krajskému súdu na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1.
1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a konanie zastavil.
1.2 Krajský súd v Žiline skúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného č. UPo-4/2015-Ko zo dňa 11.05.2015 a Okresného úradu Námestovo, katastrálny odbor UP 1/2004 zo dňa 15.01.2015. Žalovaný svojim rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Námestovo, katastrálny odbor č. UP 1/2004 zo dňa 15.01.2015, pričom správne orgány rozhodli podľa § 27 ods. 1 vo väzbe na § 26 ods. 6 zákona č. 153/2001 Z. z. a § 69 zákona č. 71/1967 Zb. tak, že vyhoveli protestu Okresnej prokuratúry v Námestove č. Pd 91/14/5507-16 a rozhodnutie Okresného úradu Námestovo, katastrálneho odboru vydané v konaní vedenom pod sp. zn. V 1750/2014 zo dňa 25.08.2014, (ktorým Okresný úrad Námestovo, katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, a to pozemku Registra E (ďalej len „E-KN") parcela E-KN č. 497/2 - orná pôda o výmere 1184 m2, k. ú. Z. v podiele 1/3 v prospech E. K., nar. XX.XX.XXXX, zrušil.
1.3 Z pripojených administratívnych spisov krajský súd zistil, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, a to E-KN parcely č. 497/2 - orná pôda o výmere 1184 m2 nachádzajúcej sa v kat. úz. Z. v podiele 1/3 (ďalej len „nehnuteľnosť", „posudzovaná nehnuteľnosť"), na základe rozhodnutia o vklade V 1750/2014 zo dňa 25.08.2014. Okresný úrad Námestovo rozhodnutím č. C 214/16/2009/KR zo dňa 21.10.2013, podľa § 11 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., potvrdil dňom 12.04.2013 vlastníctvo pre H. K. a manželku D. k C-KN parcele 497/1 - záhrada o výmere 467 m2 v podiele 1/2, kat. úz. Z.. Z grafickej identifikácie E-KN parcely č. 497/2 a parcely C-KN č. 497/1 vyplýva, že parcela E-KN 497/2 sa nachádza pod parcelou C-KN 497/1, obe v kat. úz. Z..
1.4 Z vyjadrenia správneho orgánu zo dňa 20.08.2015 mal krajský súd preukázané, že rozhodnutie C 214/6/2009/KR zo dňa 21.10.2013 nebolo zapracované do ROEP pre kat. úz. Z., a teda aj zapísané do katastra nehnuteľností, keď samotný ROEP pre kat. úz. Z. bol zapísaný do katastra nehnuteľností dňa 08.04.2014. V čase konania o vklade V 1750/14 v katastri nehnuteľností neboli zapísané vlastnícke vzťahy na základe schváleného ROEP kat. úz. Z. na jednotlivé listy vlastníctva a nedošlo ani k zapracovaniu rozhodnutia podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z. z. C 214/6/2009/KR z 21.10.2013 do ROEP pre kat. úz. Z..
1.5 Krajský súd zistil, že došlo k právoplatnému rozhodnutiu príslušného úradu o vklade vlastníckeho práva v prospech žalobcu na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel žalobca ako kupujúci s predávajúcou C. M., predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k E-KN parcele 497/2 - orná pôda o výmere 1184 m2 nachádzajúcej sa v kat. úz. Z. v podiele 1/3. V čase rozhodovania o vklade a vzniku právnych účinkov vkladu V 1750/2014 z 25.08.2014, nebol v katastri nehnuteľností zapísaný, na identické nehnuteľnosti, iný vlastník, ani nebola vyznačená v katastri duplicita vlastníctva formou poznámky „hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti spochybnená".
1.6 Krajský súd vyslovil názor, že preskúmavané rozhodnutie bolo rozhodnutím, ktorým správny orgán zrušil iné právoplatné rozhodnutie príslušného správneho orgánu o povolení vkladu, teda rozhodnutie, na základe ktorého nastali právne účinky povolenia vkladu, konkrétneho právneho úkonu, zmluvy. Podľa ustanovení upravujúcich vklad, § 28 až § 33a zákona č. 162/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2016, aj v čase konania a rozhodovania správnych orgánov a ani iné ustanovenia zákona neumožňovali a nedávali kompetenciu žalovanému a prvostupňovému správnemu orgánu rozhodovať o zrušení rozhodnutia o vklade, ktoré bolo vydané kompetentným orgánom verejnej správy a nadobudlo právne účinky. Túto kompetenciu žalovaný ani prvostupňový správny orgán nemal a nemá i napriek tomu, že konal na základe protestu prokurátora a v súlade s návrhom a petitom protestu prokurátora. Pre posúdenie veci je relevantné, či žalovaný a prvostupňový správny orgán má kompetenciu v správnom konaní rozhodovať o zrušení rozhodnutia o vklade, ktorého právne účinky nastali. Podľa názoru krajského súdu z ustanovení zákona č. 162/1995 Z. z. upravujúcich vklad, ani z iných ustanovení tohto a iného zákona, toto právo žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu neprináleží. Potom žalovaný a prvostupňový správny orgán konal mimo svojej kompetencie, keď zrušil právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu verejnej správy o vklade vlastníckeho práva, ktoré nadobudlo právne účinky a na tomto závere nemení nič ani fakt, že konal na základe podaného protestu prokurátora.
1.7 Podľa názoru krajského súdu, postup, ktorý zvolil žalovaný, nezodpovedá zneniu čl. 20 Ústavy SR, keď naviac v zákone č. 162/1995 Z. z. nie je daná kompetencia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, takýmto spôsobom konať a rozhodovať.
1.8 Podľa názoru krajského súdu, správne orgány napadnutým rozhodnutím prekročili svoje kompetencie, zasiahli do vlastníckych práv žalobcu. Krajský súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že iba určovacou žalobou podľa § 80c O.s.p. alebo dohodou žalobcu a dotknutých osôb je možné duplicitu vlastníctva odstrániť, ale až potom, čo vlastníci KN-C parcely č. 497/1, ktorí sú určení v rozhodnutí Okresného úradu Námestovo C 214/16/2009/KR z 21.10.2013 budú, pre k. ú. Z. do katastra nehnuteľností, ako vlastníci, na príslušnom liste vlastníctva, zapísaní. Právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu o schválení ROEP a jeho zapísaní v katastri nehnuteľností (resp. rozhodnutie podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z. z.) nepreukazuje existenciu duplicity vlastníctva a dôvod na zápis poznámky,že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnostiam je spochybnená. Až existenciou dvoch listov vlastníctva na tú istú parcelu (pri grafickej identifikácii bolo preukázané, že E-KN parcela č. 497/2 je súčasťou C-KN parcely č. 497/1, kat. úz. Z.), v tom istom katastrálnom území a pri zápise listov vlastníctva na odlišné osoby, sa môže preukazovať duplicita vlastníctva na totožnú nehnuteľnosť.
1.9 Krajský súd ďalej poukázal na to, že ani prvostupňový orgán ani žalovaný v rozhodnutí, či už v záhlaví, vo výrokovej časti a ani v dôvodoch rozhodnutia neuviedol, na základe akého zákonného ustanovenia rozhoduje. Odkaz na ustanovenie Zákona o prokuratúre nemôže nahrádzať uvedenie konkrétneho ustanovenia právneho predpisu, ktorý dáva žalovanému a prvostupňovému správnemu orgánu kompetenciu o veci rozhodovať, t. j. rozhodnúť o faktickom zrušení vlastníckeho práva nadobudnutého rozhodnutím o vklade s právnymi účinkami. Krajský súd poukazuje na ust. § 18 ods. 1 a 2 písm. a) a b) zákona č. 162/1995 Z. z., ktorý upravuje pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja a okresného úradu - žalovaného a prvostupňového správneho orgánu.
1.10 Krajský súd vyslovil názor, vychádzajúc z vymedzenia katastrálneho konania v § 22 zákona č. 162/1995 Z. z., z odstavca 1, v ktorom je upravené katastrálne konanie, keď v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, oprave chýb v katastrálnom operáte a obnove katastrálneho operátu, ako aj vymedzenie zápisov práv k nehnuteľnostiam, ktoré sú upravené v Katastrálnom zákone v ustanoveniach § 28 až § 47 (najmä vymedzenie vkladového konania v § 28 až § 33a) nemožno, ani z týchto ustanovení konštatovať, že by bola pri vkladovom konaní (§ 28 - § 33a) pri vymedzení katastrálneho konania (v § 22), vo väzbe na ust. § 18 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 162/1995 Z. z., daná kompetencia žalovaného a prvostupňového orgánu rozhodovať o zrušení rozhodnutia o vklade, ktoré nadobudlo právne účinky.
1.11 Krajský súd ďalej konštatoval, s poukazom na § 22 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z. z. vo väzbe na ust. § 47 ods. 2 Zákona o správnom konaní, že aj z formálneho hľadiska nie je napadnuté rozhodnutie súladné so zákonom, keď výroková časť neobsahuje uvedenie ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhoduje, resp. obsahuje uvedenie právneho predpisu, ktorú kompetenciu na rozhodovanie správneho orgánu nedáva. Aj neuvedenie tohto zákonného ustanovenia vo výroku alebo aj v záhlaví napadnutého rozhodnutia potvrdzuje, že kompetencia k rozhodovaniu žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, v posudzovanej veci nebola daná.
1.12 Podľa názoru krajského súdu, správne orgány konali nad rámec kompetencie, ktorú im zákon priznáva. Z uvedených dôvodov krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie pri aplikácii § 250j ods. 3 O.s.p., predposledná veta a konanie zastavil z dôvodu, že rozhodoval orgán, ktorý na rozhodovanie nebol, podľa zákona, kompetentný.
2.
2.1 Následne proti rozhodnutiu krajského súdu č. k. 20S/140/2015-61 zo dňa 14.06.2016 v spojitosti s doplňujúcim rozsudkom zo dňa 23.08.2016 podal žalovaný kasačnú sťažnosť, ktorou napadol právoplatné rozhodnutie krajského súdu, a to v celom rozsahu, podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku.
2.2 Žalovaný v podanej kasačnej sťažnosti poukázal na to, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, a to tým, že tvrdil, že správne orgány oboch stupňov konali nad rámec svojich kompetencií, pričom poukazoval na nález Ústavného súdu II. ÚS 58/2011, pričom predmetný nález sa týka porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote v konaní Najvyššieho súdu SR, pričom princíp legality štátnej moci nie je jeho predmetom (krajský súd poukazoval na to, že štátne orgány nie sú oprávnené konať, ak ich na to nesplnomocňuje zákon). 2.3 Žalovaný sa odvoláva na nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 21/08 a rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžo 278/2008. Podľa predmetného rozsudku prokurátor môže podať protest podľa § 20 a násl. Zákona o prokuratúre proti všetkým rozhodnutiam orgánov verejnej správy, pokiaľ zistí nezákonnosťtohto rozhodnutia a postupu, ktorý mu predchádzal. Obdobné stanovisko zaujal v spomínanom náleze aj Ústavný súd SR.
2.4 Žalovaný je presvedčený, že aj protestom prokurátora možno iniciovať a dosiahnuť zásah do právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy. Prokurátor je oprávnený protestom prokurátora inciovať a v konečnom dôsledku dosiahnuť zásah do právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy, a to v prípade ak orgán verejnej správy, ktorému je protest adresovaný, protestu vyhovie. Žalovaný dovolávajúc sa právneho názoru vysloveného v náleze Ústavného súdu SR PL. ÚS 21/08 sa domnieva, že neprekročil svoje kompetencie, keď rozhodoval o podanom proteste prokurátora a zrušil tak právoplatné rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
2.5 Žalovaný ďalej upozorňuje na skutočnosť, že v totožnej veci (rovnaký žalobca, rovnaký protest prokurátora, rovnaká nehnuteľnosť, len zmluva uzavretá s iným spoluvlastníkom) Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 21S/103/2015 zo dňa 02.12.2015 rozhodol tak, že žalobu zamietol, pričom v rozsudku uviedol, že postup správnych orgánov v danej veci, keď bolo vyhovené protestu prokurátora a právoplatne povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k predmetnému pozemku bol zrušený bol správny, plne v súlade so zákonom.
2.6 Vzhľadom na uvedené skutočnosti, z dôvodu, že rozhodnutie Krajského súdu v Žiline vychádza z nesprávneho posúdenia veci, žalovaný žiada, aby Najvyšší súd SR podľa § 462 ods. 1 SSP rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/140/2015-61 zo dňa 14.06.2016 v spojení s doplňujúcim rozsudkom č. k. 20S/140/2015-82 zo dňa 23.08.2016 zrušil a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie.
3.
3.1 Vyjadrením doručeným krajskému súdu dňa 07.11.2016 sa k podanej kasačnej sťažnosti žalovaného vyjadril žalobca v tom zmysle, že riadny opravný prostriedok voči rozsudku č. k. 20S/140/2015-61 zo dňa 14.06.2016 prípustný nie je, nakoľko súd prvej inštancie rozhodol podľa § 205j ods. 3 posledná veta O.s.p., voči ktorému rozhodnutiu podľa § 250ja ods. 1 O.s.p. nebolo prípustné odvolanie. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.07.2016, v uvedenej časti teda kasačná sťažnosť smeruje ako riadny opravný prostriedok voči rozhodnutiu, voči ktorému zákon riadny opravný prostriedok nepripúšťa, resp. nepripúšťal.
3.2 Ohľadom doplňujúceho rozsudku č. k. 20S/140/2015-82 zo dňa 23.08.2016 vyslovil domnienku, že opravným prostriedkom voči doplňujúcemu rozsudku nemožno napadnúť aj pôvodný rozsudok, ktorý už medzičasom nadobudol právoplatnosť.
3.3 Žalobca ďalej vyjadril názor, že to na čo súd prvej inštancie poukazoval nebolo spochybňovanie inštitútu protestu prokurátora, ale na to, že v prejednávanej veci neboli oprávnené správne orgány zrušiť právoplatné rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností z dôvodu dodržiavania princípu právnej istoty, nakoľko v čase povolenia vkladu vlastníckeho práva neboli v katastri nehnuteľností vyznačené žiadne právne prekážky, ktoré by rozhodnutiu o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bránili - uvedenú skutočnosť napokon prvostupňový správny orgán konštatoval aj vo svojom rozhodnutí sp. zn. UP 1/2014 zo dňa 15.01.2015.
4.
4.1 Vyjadrením zo dňa 02.11.2016, doručeným krajskému súdu dňa 04.11.2016 sa k podanej kasačnej sťažnosti vyjadrila aj C. M., účastníčka konania.
4.2 Vo svojom podaní zotrváva na svojom stanovisku ohľadom vôle zrušiť jednu zo zmlúv o vklade do katastra (s E. alebo H. K.), pričom argumentuje tým, že E. K. jej predložil zmluvu o predaji už napísanú s tvrdením, že všetko je v poriadku. Následne sa dozvedela, že podpisom predmetnej zmluvy s E. K. previedla aj cudzí majetok, pričom tvrdí, že bola oklamaná.
5.
5.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 Správneho súdneho poriadku, ďalej len „SSP") preskúmal napadnutý dopĺňajúci rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaných v kasačnej sťažnosti (§ 453 SSP). Kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk
5.2 Na úvod je potrebné skonštatovať, že rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/140/2015-61 zo dňa 14. júna 2016 nadobudol právoplatnosť dňa 18. júla 2016 a nie je predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalovaného a to aj z dôvodu, že kasačná sťažnosť bola podaná až dňa 17.10.2016, t. j. po lehote upravenej v § 443 SSP. Ďalším dôvodom prečo právoplatnosť rozsudku zo dňa 14. júna 2016 nemožno v tomto štádiu zvrátiť je skutočnosť, že predmetný rozsudok bol procesne vydaný podľa ustanovení O.s.p. a v prípade zrušenia rozhodnutia žalovaného podľa § 250 ods. 3 O.s.p. zákon podanie odvolania nepripúšťa. Z uvedeného je zrejmé, že predmetom kasačného konania je len doplňujúci rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/140/2015-82 zo dňa 23. augusta 2016.
5.3 Kasačný súd po preštudovaní predloženého spisového materiálu, súdneho ako aj administratívneho spisu konštatuje, že sa s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu nestotožňuje, pričom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nutné v zmysle § 462 ods. 1 SSP zrušiť a vec krajskému súdu vrátiť na ďalšie konanie.
5.4 Kasačný súd na základe podanej kasačnej sťažnosti žalovaného a z predloženého administratívneho a súdneho spisu zistil, že predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov vydaných na základe protestu prokurátora, ktorému dotknuté orgány vyhoveli.
5.5 Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Zákona o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok", alebo „SP") účinného v čase vydania rozhodnutia, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
5.6 Podľa § 69 ods. 1 správneho poriadku, ak sa protest prokurátora podal na správnom orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, môže tento orgán sám svoje rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje, zrušiť alebo nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu.
5.7 Podľa § 69 ods. 4 proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať (podať rozklad).
5.8 Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 165/1995 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon, ďalej len „KZ"), účinného v čase vydania rozhodnutia, Okresný úrad a) rozhoduje v katastrálnom konaní, b) zapisuje práva k nehnuteľnostiam, c) spravuje a aktualizuje kataster v súlade s právnym stavom a so skutočným stavom na základe ohlásených zmien, zmien zistených pri prešetrovaní údajov katastra, zmien zistených pri revízii údajov katastra a zmien zistených pri obnove katastrálneho operátu; kataster spravuje a aktualizuje v súčinnosti s vlastníkmi, s inými oprávnenými osobami, obcami a so štátnymi orgánmi, d) vydáva verejné listiny, ktoré potvrdzujú práva a povinnosti k nehnuteľnostiam, ako aj iné skutočnosti týkajúce sa nehnuteľností podľa § 69, e) kontroluje geodetické a kartografické činnosti, ktorých výsledky sa majú prevziať do katastra, a overuje geometrické plány, f) spracúva sumárne údaje o pôdnom fonde,
g) prejednáva priestupky proti poriadku v štátnej správe na úseku katastra a v konaní o porušení poriadku na úseku katastra právnickými osobami, h) spravuje pozemkové knihy a železničnú knihu, i) poskytuje informácie z katastra, j) overuje kópie alebo rovnopisy verejných listín alebo iných listín, na ktorých základe sa má vykonať zápis v katastri, ako aj kópie geometrických plánov pre potreby správy a aktualizácie katastra v súlade s právnym stavom a so skutočným stavom, k) rozhoduje v pochybnostiach o predmete evidovania v katastri.
5.9 Podľa § 22 ods. 5 KZ, v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.
5.10 Podľa § 31 ods. 1 KZ, Okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
5.11 Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. KZ v znení účinnom v rozhodujúcom čase, práva k nehnuteľnostiam sa vpisujú do listu vlastníctva a do súboru popisných informácií katastra, tým sa stávajú hodnovernými, prípadne aj záväznými údajmi katastra.
5.12 Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len „ZoP") v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia, prokurátor je oprávnený podať protest proti a) všeobecne záväznému právnemu predpisu vydanému orgánom verejnej správy, a to 1. vyhláške, výnosu a opatreniu ústredného orgánu štátnej správy, štátneho orgánu alebo inej právnickej osoby, ktorú osobitný zákon splnomocnil na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, 2. všeobecne záväznému nariadeniu územnej samosprávy, 3. všeobecne záväznému právnemu predpisu orgánu miestnej štátnej správy, b) opatreniu, c) rozhodnutiu, ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.
5.13 Podľa § 22 ods. 2 písm. i) ZoP, protest prokurátora obsahuje návrh na zrušenie nezákonného všeobecne záväzného právneho predpisu, opatrenia alebo rozhodnutia, prípadne návrh na jeho nahradenie novým všeobecne záväzným právnym predpisom, opatrením alebo rozhodnutím, ktoré bude v súlade so zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
5.14 Podľa § 26 ods. 2 ZoP, ak orgán verejnej správy protestu prokurátora vyhovie, je povinný do 30 dní od doručenia protestu podľa návrhu prokurátora uvedeného v proteste toto opatrenie zrušiť alebo nahradiť opatrením, ktoré bude v súlade so zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
5.15 Podľa § 26 ods. 3 ZoP, ak orgán verejnej správy protestu prokurátora nevyhovie alebo mu vyhovie iba čiastočne, je povinný do 30 dní od doručenia protestu predložiť protest spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu alebo dozerajúcemu orgánu určenému osobitným predpisom; ústredný orgán štátnej správy predloží protest prokurátora na rozhodnutie vláde Slovenskej republiky.
5.16 Podľa § 26 ods. 5 ZoP, orgán uvedený v odseku 3 je povinný o proteste prokurátora rozhodnúť do 30 dní od predloženia protestu na rozhodnutie orgánom verejnej správy (odsek 3) alebo do 30 dní od podania protestu prokurátorom (odsek 4).
5.17 Podľa § 27 ods. 1 ZoP na protest prokurátora proti rozhodnutiu sa vzťahujú ustanovenia § 26 s týmito odchýlkami: a) orgán verejnej správy, ktorý nemá svoj bezprostredne nadriadený orgán ani dozerajúci orgán, predloží protest prokurátora spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie orgánu oprávnenému na rozhodovanie o opravnom prostriedku v poslednom stupni, ak nevyhovie protestu prokurátora v ustanovenej lehote (§ 26 ods. 2) sám alebo ak mu vyhovie iba čiastočne; ústredný orgán štátnej správy predloží v takom prípade protest prokurátora na rozhodnutie svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe ním ustanovenej komisie.
5.18 Podľa žalovaného, ktorý kasačnou sťažnosťou napadol doplňujúci rozsudok krajského súdu č. k. 20S/140/2015-82 zo dňa 23.08.2016, krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď rozhodol tak, že správny orgán tým, že vyhovel protestu prokurátora a zrušil svoje právoplatné rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckych práv do katastra nehnuteľností, prekročil svoje právomoci.
5.19 Podľa žalobcu, ktorý sa k podanej kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 07.11.2016, krajský súd nespochybnil samotný inštitút protestu prokurátora, ale skutočnosť, že správne orgány nemali kompetenciu na zrušenie právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností z dôvodu dodržiavania princípu právnej istoty, nakoľko v čase povolenia vkladu vlastníckeho práva neboli v katastri nehnuteľností vyznačené žiadne právne prekážky (pozri bod 3.3).
5.20 Kasačný súd nesúhlasí s argumentáciou krajského súdu, ako ani s názorom žalobcu.
5.21 Inštitút protestu prokurátora predstavuje špecifický prostriedok dozoru prokuratúry, ktorého cieľom je náprava nezákonných rozhodnutí orgánov verejnej správy - na odstraňovanie právnych pochybení, ktoré vznikli v príslušnom konaní. V rámci tohto dozoru prokuratúra uplatňuje svoju pôsobnosť vo vzťahu k orgánom verejnej správy tým, že podaním protestu prokurátora možno vyvolať preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu (ale nie priamo jeho zmenu alebo zrušenie). Podaním protestu vzniká na jednej strane právo prokurátora žiadať jeho vybavenie (a to buď zrušením právoplatného rozhodnutia alebo jeho nahradenie novým, ktoré bude v súlade so zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi) a na druhej strane je tu povinnosť správneho orgánu rozhodnúť o proteste prokurátora (rozhodnutím o vyhovení alebo nevyhovení protestu prokurátora).
5.22 Pri podaní protestu prokurátora, správny orgán nemôže túto skutočnosť obísť, ale musí sa s protestom vysporiadať. Pokiaľ správny orgán protestu vyhovie, ide v zásade o špeciálny prípad autoremedúry, pri ktorom sa nevyžaduje súhlas účastníkov konania. Účastník konania má ale zákonné právo podať proti rozhodnutiu o proteste prokurátora riadny opravný prostriedok (§ 69 ods. 4 správneho poriadku). Avšak nakoľko predmetom odvolania (rozkladu) je rozhodnutie o proteste prokurátora, t. j. len rozhodnutie vydané v konaní upravenom v § 69 správneho poriadku, v odvolaní (rozklade) nie je možné napadnúť rozhodnutie vydané v správnom konaní o základe veci. Odvolanie sa teda pripúšťa len v otázke, či sa protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť.
5.23 V predmetnej veci krajský súd však rozhodol spôsobom podľa § 250j ods. 3 OSP, tak že rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového orgánu zrušil a konanie zastavil. Svoju argumentáciu založil na tvrdení, že „preskúmavané rozhodnutie je rozhodnutím, ktorým správny orgán zrušil iné právoplatné rozhodnutie príslušného správneho orgánu o povolení vkladu, teda rozhodnutie, na základe ktorého nastali právne účinky povolenia vkladu, konkrétneho právneho úkonu, zmluvy", pričom „podľa ustanovení upravujúcich vklad, § 28 až § 33a zákona č. 162/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2016, aj v čase konania a rozhodovania správnych orgánov a ani iné ustanovenia zákona neumožňovali a nedávali kompetenciu žalovanému a prvostupňovému správnemu orgánu rozhodovať o zrušení rozhodnutia o vklade, ktoré bolo vydané kompetentným orgánom verejnej správy a nadobudlo právne účinky. Túto kompetenciu žalovaný ani prvostupňový správny orgán nemal a nemá i napriek tomu, že konal na základe protestu prokurátora a v súlade s návrhom a petitom protestu prokurátora.", podľa názoru krajského súdu z ustanovení zákona č. 162/1995 Z. z. upravujúcich vklad, ani z iných ustanovení tohto a iného zákona, toto právo žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu neprináleží (bližšie pozri bod 1.6 tohto odôvodnenia).
5.24 S týmto názorom však nemožno súhlasiť, už na základe toho, čo sme vyššie uviedli, zároveň, kasačný súd ešte dodáva, že záver, ktorý krajský súd urobil, a to, že: „žalovaný a prvostupňový správny orgán konal mimo svojej kompetencie, keď zrušil právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu verejnej správy o vklade vlastníckeho práva, ktoré nadobudlo právne účinky a na tomto závere nemení nič ani fakt, že konal na základe podaného protestu prokurátora" je nesprávny.
5.25 Zákon o prokuratúre v § 22 ods. 1 hovorí o oprávnení prokurátora podať protest. Toto oprávnenie je v istom zmysle povinnosťou prokurátora vo verejnom záujme, ktorý zistil porušenie zákonnosti, a túto je možné protestom odstrániť. Prokuratúra je v zmysle § 3 ods. 2 zákona o prokuratúre povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv, či vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Možno povedať, že cieľom podania protestu je odstrániť nezákonnosť rozhodnutí vydaných orgánmi verejnej správy.
5.26 Výsledkom konania o proteste je vždy rozhodnutie orgánu verejnej správy o tom či protestu vyhovie alebo nevyhovie. Zákon o prokuratúre osobitne upravuje postup orgánov verejnej správy v konaní o proteste, a to v otázke lehoty; subjektu, ak protestu nebude vyhovené orgánom, ktorému bol adresovaný; v otázke spôsobu, akým sa má o proteste rozhodnúť, o možnosti uplatnenia opravného prostriedku, lehoty v ktorej je možné protest podať, vykonateľnosti rozhodnutia, proti ktorému bol protest podaný. Zákon o prokuratúre teda upravuje konanie o proteste ako lex specialis, pričom ako lex generalis sa použije Správny poriadok. Je preto nelogické, aby správny orgán tým, že protestu vyhovel prekročil svoje kompetencie. Vyhovením alebo nevyhovením, sa môže dopustiť chyby, ak sa dopustí nezákonného postupu, čo je predmetom súdneho prieskumu v konaní o proteste prokurátora, a teda, či mal alebo nemal vyhovieť podanému protestu, ako sme to uviedli vyššie.
5.27 Avšak v prípade, že krajský súd zrušil protestom napadnuté rozhodnutie a protestu prokurátora vyhovel z dôvodu, že správny orgán nemal kompetenciu takto rozhodnúť, postupoval nezákonne. Takýto záver by totiž znamenal, že správnym postupom by bolo len nevyhovenie protestu prokurátora, čo je nelogické (nemožno tvrdiť zároveň, že prekročením kompetencii je len vyhovenie protestu, pričom nevyhovenie by nebolo prekročením kompetencií správneho orgánu - buď správny orgán a prokurátor postupovali v súlade so zákonom alebo nie, čo krajský súd mal skúmať. Podľa názoru kasačného súdu nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu, vyjadrené v podaní ku kasačnej sťažnosti, kde tvrdil, že krajský súd rešpektoval protest prokurátora (že ho nespochybňoval), ale že spochybňoval to, ako o ňom správny orgán rozhodol, nakoľko rozhodol tak, že zrušil svoje predchádzajúce právoplatné rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (pozri body 3.3 a 5.24). Tento záver nie je pravdivý, pretože krajský súd jednoznačne argumentuje prekročením kompetencií správneho orgánu v súvislosti s vyhovením protestu prokurátora a vyhovenie protestu v tomto konkrétnom prípade znamená zrušenie sporného správneho rozhodnutia - správny orgán nemal inú možnosť ako len vyhovieť alebo nevyhovieť, pričom v oboch prípadoch nemôže ísť o prekročenie kompetencií, ale o otázku, či sa malo alebo nemalo protestu prokurátora vyhovieť.
5.28 Naviac základný argument, ktorý v konaní o proteste prokurátora zaznel je, že katastrálny odbor, keď vydal rozhodnutie V1750/14 zo dňa 25.08.2014, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, nezistil úplne skutočný stav veci a dôsledne neskúmal oprávnenie C. M. nakladať s nehnuteľnosťou, pretože v rámci konania o ROEP bolo vydané rozhodnutie, ktorým bola parcela č. E KN č. 497/2 rozčlenená na viaceré p. č. registra C KN - medziiným aj p. č. C KN 497/1, kde rozhodnutím OÚ Námestovo, katastrálneho odboru č. C 214/16/2009/KR zo dňa 21.10.2013 C. M. previedla svoj podiel v p. č. C KN 497/1 v prospech H. K. a manž. D. K.. C. M. teda nebola oprávnená pri uzatváraní kúpnej zmluvy s E. K. dňa 16.07.2014 nakladať so svojim podielom na parcele registra E KN č. 497/2. OÚ Námestovo pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, týkajúceho sa pozemku, parcela E-KN č. 497/2, mal prihliadnuť aj na rozhodnutie č. C 214/16/2009/KR zo dňa 21.10.2013, ktoré mu muselo byť známe z jeho úradnej činnosti. Postup OÚ Námestovo bol v rozpore s ustanoveniami § 31 ods. 1 správneho poriadku, keďže správny orgán nedostatočne zistil skutočný stav veci. V tomto kontexte kasačný súd ešte poukazuje na zásadu, že znepráva nemôže vzniknúť právo a konanie v súlade s právom nemôže byť na ujmu.
5.29 Kasačný súd po preštudovaní predložených administratívnych a súdnych spisových materiálov konštatuje, že doplňujúci rozsudok krajského súdu bol vydaný na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, a preto ho v zmysle a postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie s tým, že krajský súd návrh na vydanie doplňujúceho rozsudku zamietne. Po právoplatnosti rozsudku krajského súdu bude vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie.
5.30 Podľa § 467 ods. 3 SSP, ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.