ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Halmovej a sudkýň JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Petry Príbelskej PhD. v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Lučenec, F. Lehára 12, Lučenec, proti žalovanému: Okresný úrad Veľký Krtíš, pozemkový a lesný odbor, Madácha 2, Veľký Krtíš, za účasti: 1/ SPZ Poľovnícke združenie IMREDOMB, so sídlom Pravica - Imrov kopec č. 52, Závada, IČO: 42 364 914, 2/ Pozemkové spoločenstvo - vlastnícka spoločnosť, Imrov Kopec č. 52, Závada, IČO: 45 019 967, obaja pribratí účastníci konania zastúpení advokátom JUDr. Vladimír Zvara, so sídlom advokátskej kancelárie SNP 1/A, Veľký Krtíš, o preskúmanie opatrenia žalovaného sp. zn. OU-VK PLO-2015/000001-002 zo dňa 12. januára 2015, konajúc o odvolaní účastníkov konania 1/, 2/ a žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/121/2015-41 zo dňa 17. februára 2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/121/2015-41 zo dňa 17. februára 2016 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi a účastníkom konania 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1.
1.1 Napadnutým rozsudkom krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") zrušil opatrenie žalovaného č. OU-VK PLO- 2015/000001-02 zo dňa 12.01.2015 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Predmetom súdneho prieskumu bolo opatrenie Okresného úradu Veľký Krtíš, pozemkový a lesný odbor, ktorý dňa 12.01.2015 zaevidoval zmluvu o používaní poľovného revíru „Pravica" sp. zn. OU-VK PLO-2015/000001-02 zo dňa 12.01.2015. Krajský súd uviedol, že nemal pochybnosť, že žalobou napadnuté rozhodnutie - opatrenie žalovaného je individuálny správny akt s konštitutívnymi účinkami, pretože na jeho základe sa zavŕšilo postúpenie užívania spoločného poľovného revíru jeho vlastníkmi, resp. vlastníkmi poľovných pozemkov, ktoré do tohto revíru patria, napoľovnícku organizáciu podľa § 32 zákona č. 274/2009 o poľovníctve (ďalej len „zákon o poľovníctve"), čo znamená, že sa priamo dotýka výkonu ich vlastníckych práv k týmto pozemkom. S poukazom na uvedené, potom i opatrenie žalovaného môže byť predmetom súdneho prieskumu na základe žaloby podanej prokurátorom v zákonom stanovenej lehote a podľa § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p., nakoľko orgánom štátnej správy nebolo vyhovené protestu prokurátora proti opatreniu žalovaného.
1.2 Krajský súd uviedol, že podkladom toho, aby mohol preskúmať žalobou napadnuté opatrenie č. OU- VK PLO-2015/000001-02 zo dňa 12.01.2015 o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru Pravica je predloženie úplného administratívneho spisu. V predmetnej veci administratívny spis krajskému súdu žalovaný predložil, avšak jeho súčasťou nie sú listiny, bez existencie ktorých nemožno právne relevantným spôsobom preskúmať zákonnosť napadnutého opatrenia. Ide predovšetkým o listiny preukazujúce vlastnícke právo k spoločnému poľovnému revíru Pravica, resp. k poľovným pozemkom tvoriacim tento revír a listiny preukazujúce existenciu splnomocnení medzi vlastníkmi poľovných pozemkov a osobami, ktoré zmluvy podpísali ako ich zástupcovia.
1.3 Žalovaný takýto spis súdu nepredložil, preto je opatrenie nepreskúmateľné pre nepredloženie úplného administratívneho spisu zo strany žalovaného správneho orgánu. Pretože spis správneho orgánu bol neúplný, zistený skutkový stav správnym orgánom je nedostačujúci na správne posúdenie veci. Súd preto podľa § 250j ods. 1 písm. c/ O.s.p. a podľa § 250j ods. 3 O.s.p. napadnuté opatrenie správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
1.4 Krajský súd ďalej poukázal, že správny orgán v danej veci mal vychádzal zo základných zásad administratívneho konania, aj keď sa na konanie o evidencie zmluvy nevzťahuje správny poriadok a povinnosťou bolo aplikovať ustanovenia zákona o poľovníctve. V zmysle tohto zákona (§ 11 ods. 1) o využití práva poľovníctva k poľovnému revíru, resp. o užívaní poľovného revíru, rozhodujú spoluvlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve, teda na zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov. Vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť písomnou zmluvou o užívaní poľovného revíru. Evidenciu takýchto zmlúv vykonáva príslušný okresný úrad (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve).
1.5 Žalovaný ako príslušný správny orgán bol povinný v konaní o evidencii zmluvy spísanej dňa 27.12.2013 preskúmať, či zmluva spĺňa základné hmotnoprávne náležitosti vyžadované zákonom, či ju uzavreli vlastníci poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír, či túto zmluvu i podpísali, resp. kto ju podpísal a na základe čoho tak konal. V administratívnom spise, ktorý bol krajskému súdu predložený, sa nenachádzajú žiadne listiny preukazujúce, že subjekty označené v predloženej zmluve ako vlastníci, sú skutočne vlastníkmi spoločných pozemkov v poľovnom revíri Pravica, ktorý bol uznaný rozhodnutím Lesného úradu vo Veľkom Krtíši č. POĽOV.104/35/1994 zo dňa 10.10.1994 o výmere 1094,80 ha, teraz údajne s výmerou 1113/01 ha, a to ako vyplýva z č. l.2. predmetnej zmluvy. Predmetom prenájmu je teda väčšia výmera poľovného revíru než bol poľovný revír uznaný rozhodnutím Lesného úradu vo Veľkom Krtíši č. POĽOV.104/35/1994 zo dňa 10.10.1994.
1.6 Krajský súd poukázal, že z ustanovení zákona o poľovníctve vyplýva, že zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru. Pokiaľ túto základnú náležitosť zmluvy žalovaný správny orgán neskúmal, nepochybne postupoval v rozpore so zákonom. Je potrebné vychádzať z toho, že od roku 1994, keď bol uznaný poľovný revír Pravica, uplynutím času došlo nepochybne k zmenám vo vlastníckych vzťahoch k pozemkom, ktoré tvoria tento poľovný revír. Žalovaný sa mal touto otázkou zaoberať a trvať na aktualizácii vlastníckych vzťahov k poľovným pozemkom, to hlavne z dôvodu, že dochádzalo k prenájmu poľovného revíru s väčšou výmerou ako bol poľovný revír pôvodne uznaný rozhodnutím Lesného úradu vo Veľkom Krtíši č. POĽOV.104/35/1994 zo dňa 10.10.1994.
1.7 Správny orgán otázku vlastníckeho práva k poľovným pozemkom vôbec neskúmal, resp. v predlženom spise sa o tom nenachádzajú žiadne podklady. Zvlášť, keď na zhromaždenie vlastníkovpoľovných pozemkov, konaného dňa 02.10.2013 boli vznesené námietky o výmere a tieto rozpory neboli odstránené, resp. podložené listinnými dôkazmi.
1.8 Krajský súd ďalej uviedol, že nie je zrejmé, či a ako žalovaný skúmal, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, resp. nimi splnomocnení zástupcovia. Notárska zápisnica osvedčovala iba priebeh rokovania na zhromaždenie vlastníkov poľovných revírov v poľovnom revíri Pravica, nie však tie náležitosti, ktoré mal skúmať žalovaný v konaní o evidencii predmetnej zmluvy, teda vlastníctvo k spoločnému poľovnému revíru a existenciu splnomocnení pre zástupcov poľovných revírov. V tomto smere si správny orgán neobstaral doklady preukazujúce vlastnícke právo k dotknutým pozemkom, neskúmal či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, resp. ich zástupcovia a na základe akých splnomocnení sa tak stalo.
1.9 V ďalšom konaní žalovaný preskúma predloženú zmluvu o užívaní poľovného revíru spísanú dňa 27.12.2014, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, obstará potrebné podklady pre svoje rozhodnutie vrátane dokladov o vlastníctve poľovných pozemkov, resp. o zastupovaní vlastníkov poľovných pozemkov v súlade s ustanoveniami zákona o poľovníctve. Tiež poukázal, že správny orgán odstráni nezrovnalosti týkajúce sa výmery predmetného poľovného revíru Pravica.
2.
2.1 Proti rozsudku krajského súdu podali odvolanie účastník konania v 1. rade SPZ Poľovnícke združenie IMREDOMB, Pravica - Imrov Kopec č. 52, Závada, ako aj Pozemkové spoločenstvo - vlastnícka spoločnosť Imrov Kopec č. 52, Závada, a to proti výroku, ktorým krajský súd opatrenie žalovaného OU-VK PLO-2015/000001-002 zo dňa 12.01.2015 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a § 250j ods. 3 O.s.p. ako aj proti výroku o trovách konania. Poukázal na nález Ústavného súdu SR 7/1996, ako aj R 70/2001, že prokurátor podá podľa § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p. návrh na začatie konania o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu v právnej veci v ktorej sa nevyhovelo protestu prokurátora len vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem a takýto návrh sa podáva proti rozhodnutiu správneho orgánu v poslednom stupni správneho konania a to proti takému rozhodnutiu, ktoré zakladalo, menilo, alebo zrušovalo oprávnenia a povinnosti fyzických a právnických osôb. Poukázal na ustanovenie § 250b ods. 5 O.s.p., že prokurátor môže žalobu podať na preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora na ich zrušenie. Z obsahu spisu je zrejmé, že okresný prokurátor podal proti zaevidovaniu zmluvy protest dňa 19.03.2015, pričom žalovaný nevyhovel protestu a 20.04.2015 predložil spis Okresnému úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov. Tento vydal rozhodnutie dňa 22.05.2015, ktorým rovnako nevyhovel protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Lučenec Pd 28/15/6606-5 zo dňa 19.03.2015. Návrh na začatie konania bol na Krajský súd Banská Bystrica doručený 03.08.2015, pričom ako žalovaný bol označený Okresný úrad, pozemkový a lesný odbor Veľký Krtíš. Nie je zrejmé, z ktorého rozhodnutia správneho orgánu sa v danej veci má vychádzať. Ak bola žaloba podaná proti Okresnému úradu Veľký Krtíš, potom zákonná dvojmesačná lehota uvedená v § 250b ods. 5 O.s.p. pripadá na deň 20.06.2015. Ak sa vychádza z rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, potom dvojmesačná lehota na podanie žaloby, by mala pripadnúť na deň 22.07.2015.
2.2 Ďalej poukázal, že prokurátor pri podaní návrhu v prípade nevyhovenia protestu dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté. Na tento aspekt nebolo prihliadnuté pri podaní žaloby ani zo strany prokurátora a s touto otázkou sa nezaoberal ani súd, hoci to vyplýva z § 249 ods. 3 O.s.p. a rozsudku NS SR 5 Sžo/15/2011. Obligatórnou záležitosťou žaloby musí byť takáto argumentácia, dokonca podľa rozsudku NS SR 6Sžo/187/2010 nevysporiadanie sa s touto otázkou zo strany prvostupňového súdu, je dôvodom pre zrušenie takéhoto rozhodnutia.
2.3 Podľa účastníkov konania evidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru nemá charakter vydania rozhodnutia. Zo žiadneho právneho predpisu nemožno vyvodiť definíciu pojmu zaevidovanie, že či v danom prípade naozaj ide o akt orgánu verejnej správy, ktorý by podliehal preskúmaniu, resp. protestu prokurátora. O právach a povinnostiach vlastníkov sa rozhodovalo na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré bolo osvedčené notárskou zápisnicou. Táto síce nedáva punc zákonnosti o platnosti jednotlivých ustanovení, ale preukazuje, že k prijatiu tých ktorých uznesení došlo a ich platnosť je závislá od príslušných ustanovení, ktoré upravujú hmotnoprávne predpisy platné pre vlastnícke, resp. spoluvlastnícke vzťahy. Preukazuje sa ich existencia a to postačuje na platnosť, pokiaľ sa nepreukáže opak. Prokurátor namietal akceptáciu zmluvy, hoci podľa zákona má byť len evidovaná. Bola uzavretá na základe uznesenia zhromaždenia vlastníkov poľovných revírov, ktoré sa týkalo väčšej poľovnej plochy ako bola schválená v rozhodnutí o schválení poľovného revíru Pravica č. POĽOV.104/35/1994 zo dňa 10.10.1994 Ďalej účastníci poukázali, že obvod - hranice poľovného revíru boli podľa ich názoru zachované. Nemenili sa napriek tomu, že v technickej správe spracovateľ uvádza, že výmera poľovného revíru predstavuje 11130121 m2 (1113 ha, 0121 m2). V rozhodnutí o uznaní poľovného revíru sa uvádza výmera 1094 ha, 8000 m2 a tento nesúlad nie je nesúladom čo do hraníc poľovného revíru a tento nesúlad nemožno hodnotiť ako vadu, ktorá bráni zaevidovaniu zmluvy o užívaní poľovného revíru. Poľovný revír Pravica bol uznaný 10.10.1994 a v tejto súvislosti treba poukázať na rozdiel medzi pozemkom a parcelou. Pozemok je časť pozemského povrchu, ktorá je oddelená od ostatných častí rôznymi spôsobmi, vlastníkmi, hranicami a podobne. Parcela je v podstate pozemok, ktorý je zapísaný na jednom liste vlastníctva, má pridelené parcelné číslo a je zakreslená do mapy. V prírode pokiaľ sa nezmenia hranice, nemôže nastať zmena výmery pozemku. Ak všetky lomové body zostanú zachované, výmera poľovného revíru v prírode sa nemení. Meniť sa však môže výmera grafického zobrazenia.
2.4 Účastníci konania ďalej poukázali, že ohľadom používania poľovného revíru pravica prebiehajú viaceré občiansko-právne spory: 1. Okresný súd Veľký Krtíš sp. zn. 3C/315/2015, SPZ Poľovnícke združenie IMREDOMB - Q., o určenie neúčinnosti oznámenia o neschválení prekročenia splnomocnenia. 2. Okresný súd Veľký Krtíš sp. zn. 13C/317/2015, SPZ Poľovnícke združenie IMREDOMB - Q., o určenie neúčinnosti oznámenia o vypovedaní zmluvy. 3. Okresný súd Veľký Krtíš sp. zn. 3C/377/2015, SPZ Poľovnícke združenie IMREDOMB - W.., o určenie neplatnosti výpovede zmluvy o užívaní poľovného revíru zo dňa 29.04.2015. 4. Okresný súd Veľký Krtíš sp. zn. 2C/383/2015, SPZ Poľovnícke združenie IMREDOMB - W.., o určenie neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Pravica. 5. Okresný súd Veľký Krtíš sp. zn. 2C/283/2015, Pozemkové spoločenstvo - Vlastníka spoločnosť Imrov kopec a spol. - W.., o určenie neplatnosti právnych úkonov - zvolania zhromaždenia VPP, uznesenia zhromaždenia VPP a dohody o užívaní poľovných pozemkov.
2.5 Pribratí účastníci konania poukazujú, že výsledkom zasadnutia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov je uzavretie zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorého platnosť je daná uzavretím takejto dohody účinnosť tejto zmluvy je podmienená zaevidovaním zmluvy Okresným úradom. Predmetom preskúmania teda môže byť len samotné zaevidovanie a nie tie okolnosti, ktoré uvádza žalobca v návrhu. Ak si niektorí zo spoluvlastníkov poľovného revíru myslí, že bol ukrátený na svojich právach, ide o výkon práva, ktorý vyplýva z ustanovenia Občianskeho zákonníka a tieto práva si môže uplatňovať inou formou než v správnom konaní. Je nad rozsah oprávnení žalovaného, aby tento skúmal príslušné vlastnícke práva vlastníkov poľovných pozemkov, študoval aktuálne výpisy z listov vlastníctva a robil prepočty, pretože v prvom rade nie je zrejmé, ktoré parcely ako také sú začlenené do poľovného revíru a túto skutočnosť, vie urobiť jedine príslušný geodet. Niet žiadneho zákonného dôvodu na to, aby predložený prehľad vlastníkov správny orgán nerešpektoval.
3.
3.1 Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie aj žalovaný, ktorý uviedol, že v plnom rozsahu rešpektoval ustanovenie § 16 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenie § 14 zákona o poľovníctve.Poukazuje, že pokiaľ Okresný úrad Veľký Krtíš pri zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru Pravica zo dňa 12.01.2015 vychádzal z obsahu predloženej notárskej zápisnice, ktorá osvedčovala priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov zahrnutých v uznanom poľovnom revíri Pravica a následne pred jej zaevidovaní úrad preskúmal jednak náležitosti predloženej zmluvy v zmysle ustanovenia § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve, ako aj podmienky pre zaevidovanie zmluvy upravené v ustanoveniach § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve, postupoval v súlade so zákonom o poľovníctve a predloženú zmluvu o užívaní poľovného revíru Pravica medzi splnomocnencami zvolanými na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov a splnomocneným zástupcom poľovných pozemkov IMREDOMB zaevidoval.
3.2 Uviedol, že štúdia vlastníckych vzťahov a pomerov v poľovnom revíri pravica bola vypracovaná geodetickou firmou Geomerkard s.r.o., Komenského 3, Veľký Krtíš, ktorá vychádzala z údajov katastrálneho operátu zo stavu ku dňu 31.08.2013, ktorá bola úradu aj predložená a z ktorej vychádzalo aj samotné zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov a o ktorú sa opieral aj notár v notárskej zápisnici. Štruktúra predmetných údajov je viazaná na konkrétny poľovný revír, ktorý je v rozhodnutí o jeho uznaní vymedzený hlavne opisom hraníc poľovného revíru v prírode a ich grafickým znázornením. Práve z uvedených dôvodov sa v notárskej zápisnici ako aj v zmluve o užívaní poľovného revíru Pravica uviedli výmery prevzaté z rozhodnutia o jeho uznaní, ako aj nové výmery zistené predmetnou analýzou vlastníckych vzťahov v rámci jeho nezmenených hraníc. Správny orgán prekontroloval a skúmal vlastnícke vzťahy vlastníkov spoločného poľovného revíru Pravica aj v programe L-GIS (lesnícky, geografický, informačný systém) a tiež v súvislosti s registrom pozemkových spoločenstiev, ktorý okresné úrady vedú v súlade s ustanoveniami zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších právnych predpisov. Žalovaný nevyžadoval predkladanie listov vlastníctva, nakoľko uvedené je možné s úplnou presnosťou overiť elektronicky, čo sa aj udialo. Preto sa v spisovom materiály nenachádzajú doklady o vlastníctve poľovných pozemkov, ktoré má úrad k dispozícii v elektronickej podobe a vyplývajú aj zo spomínanej technickej správy vypracovanej oprávnenou geodetickou firmou Geomerkard s.r.o., Veľký Krtíš.
3.3 Žalovaný poukazuje, že podkladom pre akt evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru je samotná zmluva o užívaní poľovného revíru a priložená notárska zápisnica. Okresný úrad Veľký Krtíš dospel pri evidencii zmluvy k záveru, že predložené dokumenty obsahujú a spĺňajú zákonom predpísané náležitosti a akt evidencie vykonal. Podmienky pre nezaevidovanie zmluvy sú taxatívne vymedzené v ustanovení § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve v ktorom je správnemu orgánu umožnené nezaevidovať zmluvu len v troch konkrétnych prípadoch: 1. ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, 2. ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 13 ods. 3 zákona o poľovníctve, 3. ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve. Správnosť takéhoto postupu potvrdzuje aj stanovisko Generálnej prokuratúry č. VI/2 Gd 100/12-17 zo dňa 23.08.2012, týkajúce sa problematiky protestu prokurátora voči opatreniu o zaevidovaní zmluvy.
4.
4.1 K podanému odvolaniu účastníkov konania SZP Poľovnícke združenie IMREDOMB a Pozemkového spoločenstva - vlastnícka spoločnosť Imrov kopec, spoločne zastúpení advokátom JUDr. Vladimírom Zvarom, vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že Okresná prokuratúra Lučenec mala štúdiu vlastníckych vzťahov, ktorú vypracovala firma Geomerkard, s.r.o. k dispozícii v inom spisovom materiály č. OU- VK-PLO-2015/000463, ktorú ale predložil žiadateľ Pozemkové spoločenstvo - vlastnícka spoločnosť Imrov kopec dňa 09.01.2015, ale táto bola doložená v spisovom materiály ktorým Okresný úrad Veľký Krtíš, pozemkový a lesný odbor nezaevidoval zmluvu o užívaní toho istého poľovného revíru Pravica. Krajskému súdu v Banskej Bystrici bola táto štúdia vlastníckych vzťahov a pomerov - technická správa geodetickej firmy Geomerkard, s.r.o. Veľký Krtíš zaslaná spolu so spisovým materiálom č. OU-VK- PLO-2015/000001 a vyjadrením k žalobe žalovaným, čoho dôkazom je i list Okresného úradu Veľký Krtíš, pozemkový a lesný odbor č. OU-VK-PLO-2015/006101-002 zo dňa 16.09.2015 a príloha č. 5.
4.2 Zároveň uviedol, že sa stotožnil s odvolaním účastníkov konania 1/, 2/ a navrhuje odvolaniu vyhovieť a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zmeniť tak, že žalobu zamieta.
5.
5.1 K podaným odvolaniam sa vyjadril aj žalobca a uviedol, že námietky účastníkov konania vo vzťahu k aplikácii § 250 ods. 6 O.s.p. sú irelevantné, z § 250 ods. 4 O.s.p. vyplýva, že pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaný správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Z tohto dôvodu je zrejmé, že žalobu prokurátor nepodáva proti účastníkom správneho konania, ale podáva ju proti správnemu orgánu, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Skutočnosť, že právny zástupca účastníkov správneho konania považuje ich zároveň za žalovaných, je vecou len jeho výkladu a z toho dôvodu nie je nutné sa k veci vyjadrovať. 5.2 Poukázal na § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnom konaní") a zo spisového materiálu správneho orgánu musí byť zrejmé, z akých dôkazov pri svojom rozhodnutí vychádzal. Skutočnosť tvrdená správnym orgánom, že prekontroloval a skúmal vlastnícke vzťahy vlastníkov spoločného poľovného revíru Pravica aj v programe L-GIS a registri pozemkových spoločenstiev nevyplýva zo spisového materiálu, a teda nie je možné túto skutočnosť overiť, a teda ani preskúmať.
5.3 Najzásadnejšou otázkou je, či správny orgán v rámci svojej správnej úvahy (nepodloženej spisovým materiálom) môže zmeniť právoplatné rozhodnutie Lesného úradu Veľký Krtíš sp. zn. POĽOV.104/35/1994 zo dňa 10.10.1994. Týmto rozhodnutím bola určená výmera poľovného revíru Pravica, pričom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia je presne určená výmera poľovných plôch. Z hľadiska zachovania právnej istoty tretích osôb má za to, že právny akt správneho orgánu, ktorý je výsledkom správneho konania, nemôže byť menená v inom správnom konaní, len správnou úvahou, takéto rozhodnutie môže byť zmenené len ďalším rozhodnutím správneho orgánu.
5.4 Poukazuje, že aj v prípade, ak by pripustil možnosť, že právoplatné rozhodnutie správneho orgánu netreba zrušiť, alebo zmeniť iným správnym rozhodnutím, tak by sa pripustilo, že vlastníci poľovných pozemkov, ktorý si môžu uplatniť svoje hlasovacie práva v rámci zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, nedokážu určiť rozsah ich oprávnení, ktoré im vyplývajú z titulu vlastníckeho práva. Výkon hlasovacieho práva nie je povinnosťou, ale oprávnením vlastníka. V prípade, ak tento nedokáže pred konaním zhromaždenia napriek existencii právoplatného rozhodnutia správneho orgánu odhadnúť váhu svojho hlasovacieho práva, dostáva sa do právnej neistoty, ktorá môže ovplyvniť jeho rozhodovanie v danej veci v jeho neprospech. Zároveň takáto situácia zneisťuje samotných žiadateľov o evidenciu zmluvy o výkone práva poľovníctva, nakoľko v čase pred vydaním rozhodnutia a vynaložení veľkých nákladov si nemôžu byť istí, či správny orgán v rámci svojej správnej úvahy akceptuje nimi zistenú výmeru, resp. či bude naďalej postupovať z výmerov poľovných pozemkov, ktorá je ustanovená jeho právoplatným rozhodnutím.
6.
6.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk <..
6.2 V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, kde fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Na vady konania predsprávnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
6.3 Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovi bola dňa 29.12.2014 doručená žiadosť o evidenciu zmluvy uzavretej medzi vlastníkmi poľovných pozemkov v Poľovnom revíri „Pravica" zastúpenými 1. V., 2. W. a 3. Q. a nájomcom poľovného revíru Poľovnícke združenie IMREDOMB, so sídlom Pravica - Imrov kopec 52, 991 21 Závada, IČO: 42 364 914.
6.4 Prílohou žiadosti bola notárska zápisnica č. N 492/2013, NZ 35047/2013, NCRIs 35711/2013 vyhotovená notárom JUDr. W., ktorý osvedčil priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri „Pravica", ktoré bolo zvolané na deň 02.10.2013 o 9.25 hod. do zasadačky pozemkového spoločenstva Vlastníckej spoločnosti Imrov kopec. V notárskej zápisnici bolo skonštatované. že na základe prezenčnej listiny všetkých vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru „Pravica" a predložených dokladov je zhromaždenie uznášania schopné, keďže osobne prítomní vlastníci a zastúpení vlastníci vlastnia 642ha 4404m2 poľovných pozemkov čo predstavuje 57.72% celkovej výmery poľovného revíru. V notárskej zápisnici je zaznamená námietka jedného z vlastníkov pozemkov J., že sú nesprávne počty vzhľadom na rozdiel, ktorý je medzi evidovanou výmerou a výmerou ktorou kalkuluje mandátová komisia. Predsedajúci argumentoval, že výmera je skutočne aktuálnou výmerou, zistenou firmou Geomerkart, s.r.o.
6.5 Z notárskej zápisnice ďalej vyplýva, že poľovný revír „Pravica" bol vytvorený a uznaný rozhodnutím Lesného úradu vo Veľkom Krtíši 10.10.1994 s celkovou výmerou 1094.80 ha, avšak valné zhromaždenie počítalo s výmerou 1113ha 01211112.
6.6 Žalovaný zaevidoval Zmluvu o užívaní poľovného revíru zo dňa 27.12.2014 dňa 12.01.2015 pod č. OU-VK-PLO-2015/000001-002. Prokurátor Okresnej prokuratúry Lučenec podal proti opatreniu žalovaného č. OU-VK-PLO-2015/000001-002 zo dňa 12.01.2015 protest pod sp. zn. Pd 28/15/6606-5 zo dňa 19.03.2015.
6.7 V proteste okrem iného uviedol. že z prezenčnej listiny známych vlastníkov v poľovnom revíri „Pravica" nie je zrejmé, prečo tento zoznam neobsahuje 100% vlastníctva v tomto revíri, ale len 95,75% a je teda dôvodná pochybnosť o relevancii takéhoto zoznamu známych vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri „Pravica". Okresný prokurátor dospel k záveru, že správny orgán pri evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru „Pravica" nepostupoval podľa základných zásad správneho konania, dokonca konal v rozpore s ustanoveniami zákona o poľovníctve a preto podal proti predmetnému opatreniu správneho orgánu protest.
6.8 Okresný úrad Banská Bystrica. odbor opravných prostriedkov dňa 22.05.2015 vydal rozhodnutie pod sp. zn. OU-BB-OOP4-2015/0l4l72, ktorým preskúmal protest prokurátora a protestu nevyhovel.
6.9 Podľa § 11 ods. 1, 2 zákona o poľovníctve (platnom v čase zaevidovania zmluvy). o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len „užívanie poľovného revíru") rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5. Vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru.
6.10 Podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve, užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou a) fyzickej osobe. ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru. b) poľovníckej organizácii podľa § 32. c) fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50%výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1), d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.
6.11 Podľa § 14 ods. 1, 2, 3 zákona o poľovníctve, zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru. Zmluva sa uzatvára na desať rokov v oblastiach s chovom malej a srnčej zveri a na 15 rokov v oblastiach s chovom jelenej zveri odo dňa jej evidencie podľa § 16 ods. 1; zmluva o užívaní samostatnej zvernice a bažantnice sa uzatvára najmenej na dobu 10 rokov. Zmluva musí obsahovať najmä: a) identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods. 7 poverených podpisom zmluvy, údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní. výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku. dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, podmienky zmien a doplnkov, dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom.
6.12 Podľa § 16 ods. l zákona o poľovníctve, evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.
6.13 Podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve, okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva. ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 ale bo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.
6.14 Protest prokurátora je právnym prostriedkom, ktorým prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy (§ 21 ods. 2 písm. a/ zákona o prokuratúre).
6.15 Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. konanie o proteste prokurátora je osobitné konanie, v ktorom sa rozhoduje, či všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným orgánom verejnej správy, opatrením, alebo rozhodnutím bol porušený zákon, alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie o proteste prokurátora sa primerane vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
6.16 Zákon č. 71/1967 Zb. upravuje konanie o proteste prokurátora v štvrtej časti označenej ako „preskúmanie rozhodnutí" v ustanovení § 69.
6.17 Zákonodarca v právnej norme § 69 ods. 1 správneho poriadku ustanovil právomoc správneho orgánu na základe protestu prokurátora zrušiť svoje rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje alebo ho nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcemu zákonu.
6.18 Inštitút protestu prokurátora ako mimoriadny opravný prostriedok slúži predovšetkým na odstraňovanie nezákonnosti rozhodnutí a postupu orgánu verejnej správy - na odstraňovanie nesúladu medzi ustanoveniami zákona a určitým rozhodnutím. Podaním protestu prokurátora vzniká právny vzťah medzi správnym orgánom a prokurátorom. Základným obsahom tohto vzťahu je právo prokurátora žiadať vybavenie protestu (zrušiť právoplatné rozhodnutie alebo ho nahradiť iným, ktoré bude v súlade so zákonom a ostatnými všeobecnými právnymi predpismi) a povinnosť správneho orgánu rozhodnúť o proteste prokurátora.
6.19 Správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal má dve možnosti, buď protestu prokurátora vyhovie alebo mu nevyhovie, resp. mu vyhovie len čiastočne.
6.20 V prvom prípade ide o špeciálny prípad autoremedúry, pri ktorom sa nevyžaduje súhlas účastníkov konania. Účastník konania má len právo podať proti rozhodnutiu o proteste prokurátora riadny opravný prostriedok (§ 64 ods. 4 Správneho poriadku).
6.21 Pri súdnom preskúmavacom konaní súd skúma najmä to, či protest prokurátora bol podaný oprávneným subjektom, či bol podaný v zákonom ustanovenej lehote a či dôvody v ňom uvedené nevybočujú z rámca zákona. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR (napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. III.ÚS 43/03, I.ÚS 3/01, I.ÚS 37/95) požiadavka zakotvená v čl. 46 ods. 2 Ústavy SR nemôže byť závislá od toho, v akom type (druhu) správneho konania (riadneho alebo mimoriadneho) sa rieši spor o právo, ktorý vzhľadom na svoju povahu nemôže byť vylúčený z právomoci súdu.
6.22 Z uvedených dôvodov nemôže byť predmetom súdneho prieskumu aj právoplatné rozhodnutie správneho orgánu vydané v konaní, ktorým bolo vyhovené protestu alebo nevyhovené protestu prokurátora. Predmetom preskúmavania v tomto prípade môžu byť však len rozhodnutia vydané v konaní o proteste prokurátora, nie pôvodné rozhodnutie správneho orgánu, ktoré bolo protestom prokurátora napadnuté, keďže úlohou súdu v takomto preskúmavacom konaní nie je riešiť otázku zákonnosti predchádzajúceho rozhodnutia z hľadiska jeho obsahu. Vzhľadom na uvedené, pretože ustanovenie § 247 ods. 2 O.s.p. dovoľuje všeobecným súdom, aby v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti preskúmali tie rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov a žalobca sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v konaní o proteste prokurátora, predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci mohla byť len zákonnosť tohto rozhodnutia. Rozhodnutie orgánu verejnej správy o proteste prokurátora nie je bezprostredným rozhodnutím o jeho právach, právom chránených záujmov, alebo povinnostiach subjektov, ktorým prokurátor poskytuje ochranu. Protest je oprávnený podať prokurátor proti rozhodnutiu, opatreniu, všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktoré vydal orgán verejnej správy, ďalej proti všeobecne záväznému nariadeniu, ktoré vydal orgán územnej samosprávy, ak došlo k porušeniu zákona, vo všeobecne záväzného právneho predpisu.
6.23 Ustanovenie § 250 ods. 6 O.s.p. presne vymedzuje okruh účastníkov konania o prokurátorskej žalobe. Sú nimi prokurátor, účastníci správneho konania a nakoniec správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Zákonodarca má na zreteli správny orgán, ktorý vydal žalobou preskúmavané rozhodnutie, resp. ktorý rozhodol v odvolacom či rozkladovom správnom konaní v poslednom stupni. Žalovaný nemôže byť správny orgán, ktorý rozhodoval o proteste prokurátora, pretože predmetom súdneho konania začatého na základe žaloby prokurátora je rozhodnutie, ktoré prokurátor neúspešne napadol protestom, nie rozhodnutie vydané v rámci konania o proteste.
6.24 Ak správny orgán protestu prokurátora nevyhovel, účastníci sa nemôžu domáhať preskúmania rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., pretože takéto rozhodnutie nie je rozhodnutím, ktorým sa zakladá, mení alebo zrušuje právo alebo povinnosť fyzickej alebo právnickej osoby, ani sa priamo ich práv alebo právom chránených záujmov alebo povinnosti netýka. Zákon však v tomto prípade priznal prokurátorovi právo domáhať sa preskúmania zákonnosti pôvodného správneho rozhodnutia, teda toho, ktoré neúspešne napadol protestom, na základe prokurátorskej žaloby pred súdom (§ 35 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 250 ods. 6 a § 250b ods. 5 O.s.p.).
6.25 Najvyšší súd SR sa stotožňuje s správnym názorom krajského súdu, že žalobou napadnuté rozhodnutie Obvodného úradu Veľký Krtíš, pozemkový a lesný odbor - zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru Pravica zo dňa 12.01.2015 je individuálny správny akt, avšak s deklaratórnymi účinkami, pretože na jeho základe sa zavŕšilo postúpenie užívania spoločného poľovného revíru jeho vlastníkmi, resp. vlastníkmi poľovných pozemkov, ktoré do tohto revíru patria na poľovníckuorganizáciu podľa § 32 zákona o poľovníctve, čo znamená, že sa priamo dotýka výkonu ich vlastníckych práv k týmto pozemkom. S poukazom na uvedené potom aj opatrenie Okresného úradu Veľký Krtíš môže byť predmetom súdneho prieskumu len na zákale žaloby podanej prokurátorom v zákonom stanovenej lehote, pretože v rozhodnutí zo dňa 22.05.2015 č. k. OU-BB-00P4-2015/014172 nebolo vyhovené protestu prokurátora pod č. Pd 28/15/6606-5 zo dňa 19.03.2015.
6.26 Na odvolaciu námietku účastníkov konania, že žaloba nebola podaná v zákonom stanovenej lehote Najvyšší súd SR uvádza, že dvojmesačná prekluzívna lehota na podanie žaloby sa v zmysle § 250b ods. 5 O.s.p. počíta od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora. Zmeškanie lehoty na podanie žaloby nemožno odpustiť (§ 250b ods. 1 O.s.p.). V tejto súvislosti je nutné, aby prokurátor bol pri zisťovaní nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia aktívny, pretože doručenie rozhodnutia prokurátori nemá vplyv na nadobudnutie jeho právoplatnosti a v praxi sa vyskytol i prípad, kedy správny orgán rozhodnutie prokurátorovi vôbec nedoručil, resp. prokurátora o jeho právoplatnosti zavádzajúco informoval, čím v podstate zmaril možnosť podania prokurátorskej správnej žaloby. Z dôvodu určenia lehoty na podanie žaloby je nutné jednoznačne vymedziť moment právoplatnosti rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora. Konanie o proteste prokurátora podanému proti opatreniu s individuálnymi účinkami je jednostupňové, t.j. proti rozhodnutiu o proteste nie je prípustné odvolanie. Zo súdneho spisu Najvyšší súd SR má za preukázané, že Okresný úrad Banská Bystrica zaslal Okresnej prokuratúre Lučenec oznámenie o právoplatnosti rozhodnutia, kde uviedol, že rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odboru opravných prostriedkov č. OU-BB- 00P4-2015/014172 zo dňa 22.05.2015 nadobudlo právoplatnosť dňa 08.06.2015. Od tohto dňa sa počíta dvojmesačná lehota na podanie žaloby prokurátorom, ktorá skončila dňa 08.08.2015, čo bola sobota, a preto posledný deň na podanie žaloby bol 10.08.2015. Prokurátor podal žalobou na pošte dňa 31.07.2015, t.j. v zákonom stanovenej lehote. Preto námietka účastníkov konania, že žalobu prokurátor podal po zákonom stanovenej lehote je právne irelevantná.
6.27 Najvyšší súd SR ďalej poukazuje, že podmienky, na základe ktorých možno postúpiť písomnou zmluvou práva o užívaní poľovného revíru inému subjektu, aké podmienky musia byť splnené, aby vôbec došlo k postúpeniu konkrétneho poľovného revíru stanovuje zákon č. 274/2009 Z. z. (o poľovníctve). Prvou a základnou podmienkou je, že zmluvu musia podpísať vlastníci spoločného poľovného revíru, vlastníci najmenej dvojtretinovej väčšiny poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Táto podmienka musí byť splnená už v čase uzatvárania zmluvy podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve a to doložením dokladov o vlastníctve konkrétneho vlastníka pozemku zaradeného do poľovného revíru v čase uzatvárania, aby bolo možné splniť hmotnoprávnu podmienku na uzavretie zmluvy podľa § 13 zákona o poľovníctve a zistiť dvojtretinovú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Splnenie zákonnej podmienky musí byť preukázané v čase uzatvárania zmluvy a následne je preverené správnym orgánom po predložení žiadosti o zaevidovanie zmluvy o postúpení užívania poľovného revíru v zmysle zákona o poľovníctve. Na túto skutočnosť poukazoval žalobca v podanej žalobe (ako i v proteste prokurátora) a pokiaľ vlastníci (vzhľadom na veľký počet spoluvlastníkov pozemkov v poľovnom revíri) nepodpíšu takúto zmluvu o postúpení užívania poľovného revíru osobne, je potrebné relevantným dokladom, t.j. písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za konkrétneho vlastníka koná a v akom rozsahu, kedy plná moc bola udelená, aby posudzovaný právny úkon bol perfektný z hľadiska hmotnoprávnych podmienok zákona. Splnenie oboch podmienok nebolo možné preskúmať zo spisového materiálu žalovaného tak, ako na to poukazuje žalobca.
6.28 Žalovaný správny orgán týmto podmienkam konania pred rozhodnutím o zaevidovaní predloženej žiadosti v zmysle § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve nevenoval dostatočnú pozornosť a nezistil skutočný stav veci, teda sám neskúmal, či zmluva o užívaní poľovného revíru zo dňa 27.12.2014 spĺňa zákonné náležitosti, teda či je platne uzavretá (na tieto nedostatky poukazoval napr. W.).
6.29 Najvyšší súd SR sa rovnako stotožňuje s právnym názorom krajského súdu vysloveným v rozsudku krajského súdu, že notár v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 274/2009 Z. z. len osvedčil priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných revírov, neosvedčil však splnenie zákonnej podmienky stanovenej pre evidenciu zmluvy v § 16 ods. 1 citovaného zákona. Osvedčiť priebeh zhromaždenia vlastníkov aosvedčiť, že zmluvu podpísala zákonná väčšina vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri sú dve rozdielne skutočnosti, ktoré odvolatelia nesprávne a nelogicky považujú za totožné. Čiže notár neosvedčil, že predmetnú zmluvu podpísala zákonom stanovená väčšina, túto skutočnosť má povinnosť skúmať Okresný úrad ako podmienku pre jej evidenciu. V zmysle § 14 ods. 3 písm. b/ zákona o poľovníctve účinok zmluvy o užívaní poľovného revíru je podmienená zaevidovaním zmluvy úradom. Až zaevidovaním zmluvy príslušným úradom sa možno domáhať úspešného plnenia zo zmluvy. Zaevidovanie zmluvy má len evidenčný charakter a priamo sa nedotýka vlastníckych práv na poľovných pozemkoch.
6.30 Z uvedených dôvodov Najvyšší súd SR odvolaniu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/121/2015- 41 zo dňa 17.02.2016 ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
6.31 V ďalšom konaní bude povinnosťou správnych orgánov rešpektovať záväzný právny názor Najvyššieho súdu SR a v intenciách tohto rozsudku v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici opätovne rozhodnúť a rozhodnutie náležite aj odôvodniť (§ 250ja ods. 4 O.s.p.).
6.32 O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246vc ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v konaní úspešný, ale súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplynulo, že by žalobcovi trovy odvolacieho konania vznikli. Ďalší účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, keďže vo veciach preskúmavaných v správnom súdnictve má právo na náhradu len žalobca, a to len v prípade úspechu vo veci (§ 250k ods. 1 O.s.p.).
6.33 Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. S poukazom na uvedené Najvyšší súd SR rozhodol v tejto veci podľa ustanovení O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.