UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky G. T., bytom L., zast. JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, advokátkou, so sídlom Košice, Bajzovej 2, proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad Košice- mesto, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky proti nariadeniu vykonania projektu pozemkových úprav č. 2011/00831-131-139/Mer zo dňa 30.03.2011, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sp/13/2011-32 z 3. apríla 2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sp/13/2011-32 zo dňa 3. apríla 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Krajský súd svojim uznesením zastavil konanie o opravnom prostriedku - návrhu na preskúmanie nariadenia odporcu na vykonanie projektu pozemkových úprav v k. ú. L. zo dňa 30.03.2011. Krajský súd uviedol, že uvedené nariadenie nie je rozhodnutím, ktoré by podliehalo súdnemu prieskumu podľa ust. § 250 a nasl. OSP ani podľa ust. § 247 OSP. V konaní pod sp. zn. 5Sp/12/2011 navrhovateľka využila svoje právo na podanie žaloby o ktorej nebolo rozhodnuté vo veci rozhodnutia odporcu č. j. 2011/00831-100-108 Mer. zo dňa 10.03.2011, (ktoré sa týka schválenia projektu pozemkových úprav - pozn. odvolacieho súdu). Krajský súd konanie zastavil s poukazom na znenie § 250d ods. 3 prvá veta OSP.
Navrhovateľka v odvolaní proti uzneseniu krajského súdu žiadala jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie krajskému súdu. Považuje rozhodnutie krajského súdu za nedostatočne odôvodnené, nakoľko súd nijako nezdôvodnil, z akého dôvodu považuje dané rozhodnutie za nepreskúmateľné. Neuviedol ani zákonné ustanovenie, v zmysle ktorého dospel k záveru, že je potrebné konanie zastaviť. Pokiaľ krajský súd poukázal na konanie o preskúmanie rozhodnutia, ktorým bol schválený projekt pozemkových úprav, mal skôr dôvod na prerušenie tohto neskoršieho konania, ako na jeho zastavenie. Navrhovateľka súčasne poukázala na čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. III. ÚS 138/03, podľa ktorého ak sa rozhodnutie správneho orgánu bez ohľadu na jeho druh či formálne označenie dotýka niektorého zo základných práv a slobôd, z právomoci súdov nesmie byť vylúčené. Napadnuté rozhodnutie má podľa § 14 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách priamy dopad na jejvlastnícke právo, jeho nadobudnutie a zmenu a preto je potrebné rozhodnúť v merite veci. Súčasne poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/235/2009.
Odporca žiadal prvostupňové uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
Najvyšší súd SR, ako súd odvolací, preskúmal v senáte odvolaním napadnuté uznesenie v medziach podaného odvolania a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie navrhovateľky je opodstatnené z dôvodov uvedených tak, ako ich odvolací súd z odvolania navrhovateľky vyššie uviedol a preto uznesenie o zastavení konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.