4Sžr/4/2017

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Halmovej a zo sudkýň JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Petry Príbelskej, PhD. v právnej veci navrhovateľov: 1/ C., 2/ V., 3/ M., 4/ V., 5/ V., 6/ U. 7/ I., 8/ N., 9/ I., 10/ U., 11/ Z., 12/ V., proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, Ružová dolina 27, Bratislava, za účasti: 1/ V., 2/ V., 3/ M., 4/ R., 5/ V., 6/ V., 7/ F., 8/ N., 9/ N., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V-32828/14 zo dňa 3. februára 2015, konajúc o odvolaní navrhovateľa 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Sp/58/2015-75 zo dňa 25. októbra 2016, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Sp/58/2015-75 zo dňa 25. októbra 2016 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu č. V-32828/14 zo dňa 3. februára 2015 z r u š u j e a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.

Navrhovateľom a účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1.

1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo,,súd prvého stupňa“) v konaní podľa § 250l <. Občianskeho súdneho poriadku potvrdil rozhodnutie odporcu č. V- 32828/14 zo dňa 03.02.2015, ktorým bol zamietnutý návrh na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy o spoločnom účelovom užívaní časti pozemkov zo dňa 05.06.2014, uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 05.06.2014 a navrhovateľom nepriznal náhradu trov konania, pretože v konaní nemali úspech.

1.2 Krajský súd z administratívneho spisu odporcu zistil, že účastníci konania predložili odporcovi dňa 10.12.2014 nepodpísaný návrh na vklad práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do katastra nehnuteľností, prílohami ktorého bola Zmluva o spoločnom účelovom užívaní časti pozemkov parc. č. 730/146 - 158, katastrálne územie Q., obec Bratislava, mestská časť Čunovo na prechod a prejazd k pozemkom v zmysle Občianskeho zákonníka zo dňa 05.06.2014 v dvoch vyhotoveniach a geometrickýplán na zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu č. 55/2014 v troch vyhotoveniach, úradne overený Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pod č. 2490/2014.

1.3 K námietkam navrhovateľov, uvedeným v opravnom prostriedku krajský súd uviedol, že odporca v preskúmavanej veci správne zameral svoju pozornosť na to, či sú splnené zákonné podmienky povolenia vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností na základe predloženej zmluvy o spoločnom účelovom užívaní časti pozemkov zo dňa 05.06.2014.

1.4 Krajský súd uviedol, že ak dochádza k zriadeniu vecného bremena zmluvou, táto zmluva vzhľadom na závažnosť tohto právneho úkonu a z dôvodu právnej istoty musí mať písomnú formu. V zmluve treba dostatočne presne vymedziť rozsah a obsah práv a povinností vyplývajúcich z vecného bremena, najmä spôsob jeho výkonu, ako aj geodeticky vyjadriť presné označenie nehnuteľnosti spolu s identifikáciou podľa stavu katastra ku dňu vzniku zmluvy a pri zmluvnom zriadení vecného bremena pôsobiaceho in personam možno dohodnúť časové obmedzenie jeho trvania.

1.5 Z obsahu predloženej zmluvy krajský súd usúdil, že z nej nevyplýva dohoda účastníkov zmluvy na zriadení vecného bremena ako vecného práva podľa ust. § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), nakoľko nie je zrejmé kto zriaďuje vecné bremeno, v prospech koho sa zriaďuje (menovite), ktorý z vlastníkov konkrétnej nehnuteľnosti je komu v danom prípade povinným z vecného bremena a kto oprávneným z vecného bremena. Súd ďalej uviedol, že dotknuté nehnuteľnosti musia byť v zmluve špecifikované určito a zrozumiteľne, pretože nedostatočné vymedzenie vecného bremena, ktorého sa právny úkon týka, znamená neurčitosť právneho úkonu, spôsobujúcu jeho absolútnu neplatnosť podľa § 37 ods. 1 OZ. Z obsahu predloženej zmluvy súd taktiež zistil, že neobsahuje vyjadrenie vôle účastníkov, že uzatvárajú zmluvu s vecnoprávnymi účinkami, t.j. že právo má povahu vecného bremena a preto ju odporca správne vyhodnotil ako zmluvu o užívaní a nie ako zmluvu o zriadení vecného bremena. K námietke navrhovateľov, že výkaz výmer a grafické vyznačenie polohy prechodu a prejazdu cez pozemky je presné, zrozumiteľné a nezameniteľné, odkazujúc na geometrický plán č. 55/2014, ktorý je neoddeliteľnou časťou zmluvy, súd poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej podkladom pre zápis vkladu do katastra nehnuteľností je len tá listina, ktorou sa právo zriaďuje (napr. zmluva o zriadení vecného bremena), a nie ďalšie listiny predložené na zápis, ktorými právo nevzniká. Preto ak nie je nehnuteľnosť označená priamo v zmluve, ktorou právo k nej vzniká tak ako to vyžaduje katastrálny zákon, je to dôvod na zamietnutie návrhu na zápis vkladu do katastra nehnuteľností (Rc 57/1995).

2.

2.1 Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ 1/ v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutie V- 32828/14 zo dňa 03.02.2015 vydané odborom katastra Okresného úradu Bratislava zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a zaviazal správny orgán zapísať právo zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu peši a prejazdu motorovým vozidlom pozemkami na LV všetkých zmluvných strán Zmluvy o spoločnom účelovom užívaní časti pozemkov parc. č. 730/146-158 katastrálne územie Q., obec Bratislava.

2.2 Navrhovateľ 1/ namietal, že krajský súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal potrebné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností a dôkazy predložené a prednesené navrhovateľmi nebral do úvahy. Súd nezobral do úvahy základné skutočnosti, a to, že predmetom sporu je vklad/zápis práva prechodu a prejazdu cez pozemky vlastníkov pozemkov, ktorí sa na tom dohodli písomnou zmluvou, čím uskutočnili prejav slobodnej vôle strpieť na časti svojho pozemku ťarchu v prospech všetkých ostatných účastníkov zmluvy tak ako sú v nej uvedení. Zmluva je riadne podpísaná všetkými účastníkmi zmluvy a ich podpisy sú overené notárskym úradom, je riadne opatrená prejavom určitosti, a to geometrickým plánom, overeným okresným úradom v zmysle zákona.

2.3 Navrhovateľ 1/ ďalej namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom súd neúplne uviedol obsah odvolacieho prostriedku navrhovateľov a nezaoberal sa dôkazným vyjadrenímnavrhovateľov, predneseným na pojednávaní konanom dňa 25.10.2016. Podľa odvolateľa krajský súd neskúmal plnenie povinností odporcu ako správneho orgánu, ktoré má voči navrhovateľom určené zákonom, nakoľko nechránil záujmy navrhovateľov, nepostupoval v úzkej súčinnosti s nimi ako účastníkmi konania a nedal im žiadnu príležitosť na to, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, nedal im možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a zmaril uplatnenie návrhu navrhovateľov, zároveň vec nevybavil včas a konal so zbytočnými prieťahmi. Podľa odvolateľa ak odporca tvrdí, že uzavretá zmluva o zriadení práva na prechod a prejazd časťou ich pozemkov má zrejmé nesprávnosti, mal postupovať podľa § 42 ods. 4 katastrálneho zákona, t.j. vykonať jej opravu dodatkom k zmluve alebo doložkou na zmluve.

2.4 Navrhovateľ 1/ v odvolaní uviedol, že zmluva je zrozumiteľná, pretože právo prechodu a prejazdu zriadené zmluvou má každý uvedený vlastník na každom cudzom v zmluve vymedzenom pozemku a každý vlastník ako účastník zmluvy je zároveň povinný strpieť právo všetkých ostatných vlastníkov účastníkov zmluvy prechádzať a jazdiť cez vymedzenú časť pozemku. Obmedzenia na konkrétnych pozemkoch sú uvedené v zmluve, sú v prospech iných osôb takisto presne vymenovaných v zmluve, práva sú spojené s nehnuteľnosťou, čiže je zjavné, že ide o vecné bremeno "in-rem". Určitosť právneho úkonu je zabezpečená overeným geometrickým plánom. Všetky údaje uvedené v geometrickom pláne, ktorý je prílohou k zmluve, sú zároveň aj súčasťou zmluvy, tvoria jej obsah v listine pevne spojenej, podpísanej všetkými účastníkmi zmluvy a ich podpisy sú overené notárskym úradom.

2.5 Odvolateľ ďalej namietal tvrdenie súdu, že v zmluve musí byť výslovne uvedené. že toto právo má povahu vecného bremena, pričom ho nepodložil žiadnym ustanovením zákona, ani neuviedol príkladnú judikatúru, ktorá by toto tvrdenie potvrdzovala. Súd taktiež nesprávne vymedzil účastníkov súdneho konania tak. že za navrhovateľov označil účastníkov v počte 12. Odvolateľ mal za to, že účastníci súdneho konania sú zhodní s účastníkmi katastrálneho konania, v ktorom bolo vydané odvolaním napadnuté rozhodnutie. Krajský súd taktiež neodstránil závažné nesprávnosti rozhodnutia spočívajúce v uvedení nesprávnych identifikačných údajov (priezvisk) niektorých navrhovateľov.

3.

3.1 Odporca sa v zákonnom stanovenej lehote k odvolaniu navrhovateľa 1/ nevyjadril.

4.

4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“, „odvolací súd“ alebo,,NS SR“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 <. zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok „ďalej len „OSP“ v spojení s § 246c ods. 1 <. veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaných odvolaní (§ 212 ods. 1 <. OSP v spojení s § 246c ods. 1 <. veta prvá OSP), odvolania prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 <. OSP, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 <. a ods. 3 <. OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 <. OSP).

4.2 V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1 <. a <. OSP).

4.3 Podľa § 250l ods. 1 <. OSP, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

4.4 Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis odporcu najvyšší súd zistil, že dňa 10.12.2014 bol Okresnému úradu Bratislava, katastrálny odbor doručený návrh navrhovateľov 1/ -21/ na vklad práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu vyplývajúceho zo Zmluvy o spoločnom účelovom časti pozemkov parc. č. 730/146-158 v kat. území Q. zo dňa 05.06.2014 na prechod a prejazd k pozemkom. Prílohami k návrhu bola Zmluva o spoločnom účelovom užívaní časti pozemkov parc. č. 730/146 - 158, katastrálne územie Q., obec Bratislava, mestská časť Čunovo na prechod a prejazd k pozemkom v zmysle Občianskeho zákonníka zo dňa 05.06.2014 v dvoch vyhotoveniach a geometrický plán na zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu č. 55/2014 v troch vyhotoveniach, úradne overený Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pod č. 2490/2014.

4.5 Odporca rozhodnutím č. V-32828/14 zo dňa 03.02.2015 zamietol návrh na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona. Odporca v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že okrem nepodpísaného návrhu na vklad (odstrániteľný nedostatok) nie je predložená zmluva vkladu schopnou listinou, nakoľko je dohodou zmluvných strán o vzájomnom užívaní a nie dohodou o zriadení vecného bremena ako vecného práva podľa ust. § 151n Občianskeho zákonníka, navyše je obsahovo neurčitým a nezrozumiteľným právnym úkonom. Odporca mal za to, že z obsahu zmluvy nie je možné s určitosťou zistiť vzťah medzi jednotlivými účastníkmi zmluvy, t.j. ktorý z vlastníkov je komu v danom prípade povinným z vecného bremena a kto oprávneným z vecného bremena. Obsah vecného bremena je pre platnosť zmluvy o vecnom bremene potrebné vyjadriť pri každej zaťaženej nehnuteľnosti určito a zrozumiteľne inak je neurčitým právnym úkonom. Podľa odporcu z predloženej zmluvy nie je zrejmé kto zriaďuje vecné bremeno, t.j. konkrétny vlastník konkrétnej nehnuteľnosti, ktorý bude obmedzovaný vo svojich vlastníckych právach a v prospech koho, t.j. konkrétne označená oprávnená osoba, príp. vlastník oprávnenej nehnuteľnosti a jeho oprávnenie. Odporca mal a to, že z predloženej zmluvy nie je zrejmé či vecné bremeno bude pôsobiť „in rem“ (aj vo vzťahu k budúcim vlastníkom nehnuteľnosti) alebo „in personam“ (len voči konkrétnej osobe).

4.6 Proti tomuto rozhodnutiu podali navrhovatelia 1/ - 12/ (účastníci správneho konania 17/, 18/, 12/, 20/, 21/, 1/, 2/, 3/, 4/, 13/, 14/, 19/) opravný prostriedok („odvolanie“), na základe ktorého krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil ako vecne správne. K námietke odvolateľa týkajúcej sa nesprávneho vymedzenia účastníkov súdneho konania má najvyšší súd za potrebné uviesť, že konanie podľa tretej hlavy piatej časti OSP sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu (§ 250m ods. 1), pričom pojem opravný prostriedok nie je v Občianskom súdnom poriadku ani v osobitných zákonoch jednotný (katastrálny poriadok používa pojem odvolanie). Účastníkmi konania o opravných prostriedkoch (§ 250m ods. 3) sú tí, ktorí sú účastníkmi správneho konania a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava. Účastníkmi súdneho konania a rozhodovania o neprávoplatnom rozhodnutí správneho orgánu sú všetci, ktorí nimi boli v správnom konaní, pričom v súdnom konaní vystupujú buď na strane navrhovateľov (podávateľov návrhu - opravného prostriedku), alebo ako zúčastnené osoby (v záhlaví rozsudku označené pojmom „za účasti“), s ktorými musí súd konať - doručiť im návrh (opravný prostriedok), umožniť im vyjadriť sa k nemu, predvolať ich na pojednávanie a doručiť im súdne rozhodnutie.

4.7 Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku krajského súdu ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania odvolací súd skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu č. V-32828/14 zo dňa 03.02.2015 o zamietnutí návrhu na vklad práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu vyplývajúceho zo Zmluvy o spoločnom účelovom časti pozemkov parc. č. 730/146- 158 v kat. území Q. zo dňa 05.06.2014 na prechod a prejazd k pozemkom v zmysle Občianskeho zákonníka.

4.8 Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že dňa 10.12.2014 účastníci právneho úkonu doručili odporcovi návrh na vklad zodpovedajúci vecnému bremenu do katastra nehnuteľností, v zmysle ktorého „navrhovatelia - povinní a zároveň oprávnení sú vlastníci pozemkov, ktorí sa vzájomne dohodli na spoločnom užívaní časti pozemkov parc. č. 730/146-158 v kat. území Q.. Účelom zriadenia vecného bremena je prechod a prejazd k pozemkom vlastníkov, vecné bremeno sa zriaďuje bezodplatne. Záber častí pozemkov, ktoré sú predmetom vecného bremena je vyznačený v geometrickom pláne č. 55/2014, vypracovanom IT., AREA s.r.o., geodetická spoločnosť, zo dňa 22.05.2014“.

4.9 K návrhu na vklad vecného mena navrhovatelia predložili Zmluvu o spoločnom účelovom časti pozemkov parc. č. 730/146-158 v kat. území Q. zo dňa 05.06.2014 na prechod a prejazd k pozemkom. Podľa čl. 1 túto zmluvu uzatvárajú zmluvu menovaní vlastníci pozemkov parc. č. 730/146-158, ktorí sú súčasne povinní plniť povinnosti a oprávnení užívať výhody dohodnuté v zmluve. Podľa čl. 2 predmetom zmluvy je vzájomná dohoda vlastníkov pozemkov o spoločnom užívaní časti pozemkov č. 730/146-158 na peší prechod a prejazd motorovými vozidlami k pozemkom č. 730/146-158, vyznačenej v geometrickom pláne č. 55/2014 zo dňa 22.05.2014. Podľa čl. 3.2. vlastníci pozemkov sa dohodli že časť svojich pozemkov budú užívať ako prístupovú cestu k svojim pozemkom, pričom na tento účel poskytujú záber pozemkov do šírky 2,5m v tesnom susedstve s pozemkom parc. č. 730/132. Podľa čl. 4 dohody zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú, práva a povinnosti zo zmluvy prechádzajú aj na právnych nástupcov vlastníkov pozemkov. Podľa čl. 8 dohody vlastníci pozemkov svojim podpisom dávajú súhlas na zriadenie spoločného práv na prechod a prejazd na časti svojich pozemkov, vyznačenej v geometrickom pláne č. 55/2014.

4.10 Z geometrického plánu (ktorý je neoddeliteľnou súčasťou návrhu na vklad a dohody o spoločnom užívaní časti pozemkov) vypracovanom V., AREA s.r.o. dňa 22.05.2014 vyplýva, že bol vypracovaný na zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez p.č. 730/146-730/158, v prospech vlastníkov p.č. 730/146-730/158. Z listiny vyplýva, že geometrický plán je podkladom na právne úkony a údaje doterajšieho stavu výkazu výmer sú zhodné s údajmi platných výpisov z katastra nehnuteľností. Geometrický plán č. 55/2014 bol úradne overený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor dňa 14.11.2014.

4.11 Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“), kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov.

4.12 Podľa § 28 ods. 1, 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

4.13 Podľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti.

4.14 Podľa § 30 ods. 5 písm. c) katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami je geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k pozemku.

4.15 Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

4.16 Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.

4.17 Podľa § 42 ods. 1 katastrálneho zákona na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá vštátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.

4.18 Podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

4.19 Podľa § 42 ods. 4 katastrálneho zákona ak zmluva po podaní návrhu na vklad obsahuje chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, vykoná sa jej oprava dodatkom k zmluve alebo doložkou na zmluve, ak s tým účastníci súhlasia. V doložke sa uvedie nesprávnosť, správne znenie s vyznačením dátumu vykonania opravy, podpisy účastníkov zmluvy, ako aj podpis konajúceho zamestnanca a odtlačok okrúhlej pečiatky.

4.20 Podľa § 46 ods. 1 katastrálneho zákona k zmluve, verejnej listine alebo inej listine o právach k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli reálnym rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, ako aj k zmluve, verejnej listine alebo inej listine o vecnom bremene k časti nehnuteľnosti treba pripojiť aj geometrický plán.

4.21 Podľa § 67 ods. 1 katastrálneho zákona geometrický plán je technický podklad právnych úkonov, verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam. Údaje o pozemkoch, ktoré vzniknú na základe geometrického plánu, sa zapíšu do katastra nehnuteľností aj bez právneho úkonu na žiadosť vlastníka; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu. Ak ide o pozemnú komunikáciu, zapíše sa geometrický plán bez právneho úkonu do katastra evidenčným spôsobom na žiadosť právnickej osoby zriadenej štátom. Geometrický plán sa vyhotovuje na základe výsledkov geodetických prác a obsahuje najmä grafické znázornenie nehnuteľnosti pred zmenou a po zmene s uvedením dovtedajších a nových parcelných čísel, druhov pozemkov a ich výmer, ako aj údaje o právach k nehnuteľnostiam.

4.22 Súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je súdom skutkovým. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§ 250l a nasl. OSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

4.23 V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb., ďalej len „správny poriadok“), ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. V zmysle § 3 ods. 1 až 4 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločností, práva a záujmy fyzických osôb aprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne, a ich rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

4.24 Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činností. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

4.25 Predpokladom povolenia vkladu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu do katastra nehnuteľností na základe zmluvy je splnenie zákonných podmienok ustanovených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

4.26 Povinnosťou okresného úradu pri posudzovaní podstatných náležitosti zmluvy je v zmysle ustanovenia § 3 správneho poriadku postupovať v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj ďalších právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na posúdenie právneho úkonu zakladajúceho vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov toho právneho úkonu, na základe ktorého bol zmluvný záväzok zmluvných strán uzavretý.

4.27 Občiansky zákonník upravuje v tretej hlave druhej časti práva k cudzím veciam (iura in re aliena). Ide o skupinu subjektívnych práv, ktoré umožňujú užívanie cudzej veci stanoveným spôsobom. Charakterizuje ich najmä vecnoprávna povaha t.j. spojenie práv a povinností občianskoprávneho vzťahu s vecou.

4.28 Podľa § 151n ods. 1 <. Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

4.29 Podľa § 151o ods. 1 <. Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

4.30 Podľa § 151o ods. 2 <. Občianskeho zákonníka zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

4.31 Vecné bremená obmedzujú vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu. Toto obmedzenie sa môže vzťahovať len na nehnuteľnosti (§ 119 ods. 2). Na základe tohto právneho vzťahu vlastníkovi nehnuteľnosti vzniká povinnosť v prospech oprávneného subjektu niečo strpieť, niečoho sa zdržať, niečo konať. Každej povinnosti vyplývajúcej z právneho vzťahu vecného bremena zodpovedajú na druhej strane práva oprávneného subjektu, pričom práva (oprávnenia) sú dvojakého druhu: 1/ vecné bremená, ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (pôsobia in rem). Z týchto vecných bremien je oprávnený každý vlastník tejto nehnuteľnosti. Oprávnenia prechádzajú na každého ďalšieho vlastníka na základe singulárnej alebo univerzálnej sukcesie. Vecné bremená tohto druhu slúžia na účelnejšie a prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti patriacej vlastnícky oprávnenému. Sú to najmä vecné bremená, ktorým zodpovedá napríklad právo prechodu alebo prejazdu cez susedný pozemok, právo odberu vody zo studne alebo z iného vodného zdroja umiestneného na povinnej nehnuteľnosti, právo odvádzať odpadové vody cez susedný pozemok a pod. 2./ Vecné bremená, v ktorých oprávnenia slúžia určitej osobe a sú na túto osobu viazané (pôsobia in personam). Toto právo nemožno zmluvne prevádzať a neprechádza na inú osobu.

4.32 V oboch prípadoch vecných bremien konkrétne vymedzenie obsahu práv a povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu vecného bremena je určené aktom, na základe ktorého vecné právo vzniklo. Ak dôjde k zriadeniu vecného bremena zmluvou, táto zmluva vzhľadom na závažnosť tohto právneho úkonu a z dôvodu právnej istoty musí mať písomnú formu. Ide o dvojstranné (prípadne viacstranné) právne dojednanie, pre uzavretie ktorého platia všeobecné ustanovenia o zmluvách (§ 43 až 46) a právnych úkonoch (§ 34 a nasl., § 37 až 39). V tejto súvislosti najvyšší súd uvádza, že okrem písomnej formy § 151o ods. 1 OZ neustanovuje pre vznik vecného bremena ďalšie podstatné náležitosti pre tento typ zmluvy (týkajúce sa pomenovania a presného obsahu zmluvy), preto je vecou zmluvných strán akým právnym úkonom upravia vzájomné práva a povinnosti. V našom právnom poriadku platí zásada, že každý právny úkon má byť posudzovaný podľa obsahu a nie podľa jeho názvu alebo označenia.

4.33 Z obsahu pripojeného administratívneho spisu, je nesporné, že odporca preskúmavaným rozhodnutím podľa ustanovenia § 31 ods. 3 katastrálneho zákona návrh na povolenie vkladu vecného bremena zamietol z dôvodu, že predložená zmluva je dohodou zmluvných strán o vzájomnom užívaní a nie dohodou o zriadení vecného bremena ako vecného práva podľa ust. § 151n Občianskeho zákonníka a navyše je obsahovo neurčitým a nezrozumiteľným právnym úkonom.

4.34 Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (§ 34 OZ).

4.35 Podľa § 35 ods. 1 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

4.36 Podľa § 35 ods. 2 OZ právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

4.37 Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

4.38 Určitosť prejavu sa týka jeho obsahovej stránky (nie teda jeho jazykového prejavu, ako je tomu pri požiadavke zrozumiteľnosti). Neurčitý prejav je síce zrozumiteľný, avšak neistý je jeho obsah. Táto neurčitosť prejavu môže spočívať i v tom, že tu síce určitá vôľa bola, nepodarilo sa ju však jednoznačne, t.j. celkom určitým spôsobom vyjadriť. V tomto prípade možno nedostatok určitosti spravidla odstrániť výkladom. „Katastrálny zákon umožňuje správe katastra podľa § 42 ods. 4 <. opraviť len chyby v písaní, počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti. Inak v zmysle zákonnej povinnosti, uloženej mu ustanovením § 31 <. katastrálneho zákona, skúma, okrem iného, platnosť zmluvy a v súvislosti s ňou ajplatnosť udelených splnomocnení. Obsah relevantných listín pritom posudzuje a vykladá v súlade s interpretačnými pravidlami výkladu vôle účastníka, formulovanými v § 35 ods. 2 <. a 3 Občianskeho zákonníka <.. Pri vzniku pochybnosti o obsahu právneho úkonu treba ich odstrániť výkladom - gramatickým, logickým, systematickým - pritom je potrebné porovnávaním výsledkov viac druhov výkladov odstrániť vzniknuté rozpory. Ani výkladom nemožno odstrániť vady prejavu vôle, majúce za následok neplatnosť právneho úkonu.“(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2005, sp. zn. 2 Sž-o-KS 85/04).

4.39 Nakoľko sa v súčasnosti upúšťa sa od prísne formalistického postupu či už súdu (alebo správneho orgánu), o čom svedčí aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014, podľa ktorého: „Vôľa účastníkov zmluvy zohráva pri jej vytváraní a jej interpretácii zásadnú úlohu; právny formalizmus všeobecných súdov a nimi vnášané prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody osoby v zmysle čl. 2 ods. 3 <. Ústavy Slovenskej republiky. Nie je teda ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu taká prax, kedy všeobecné súdy uprednostňujú výklad vedúci k neplatnosti zmluvy“.

4.40 Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 katastrálneho zákona a § 42 ods. 1 a 2 posudzuje všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

4.41 Z platnej zmluvy vznikajú pre jej účastníkov obligačnoprávne účinky, t.j. obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy bezpodmienečne záväzným, pokiaľ zákon (§ 47 OZ) alebo dohoda strán neustanovujú inak. Účinky vkladu podľa ustanovenia § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka spočívajú v nadobudnutí práva zodpovedajúceho vecným bremenám, t.j. vo vecnoprávnych následkoch.

4.42 Odvolací súd mal na základe skutočnosti, že účastníci záväzkového vzťahu (dohody o spoločnom užívaní časti pozemkov) - vlastníci pozemkov č. 730/146 až 158, kat. územie Q., podali návrh na vklad práva prechodu a prejazdu do katastra nehnuteľností preukázanú vôľu zriadiť právo prechodu a prejazdu ako vecné právo, konkrétne právo k cudzej veci. Zo spoločného návrhu na vklad zo dňa 10.12.2014 a z geometrického plánu č. 55/2014 zo dňa 22.05.2014, ktorý je súčasťou dohody zo dňa 05.06.2014 vyplýva vôľa účastníkov zmluvy zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve na prechod a prejazd na časti svojich pozemkov, vyznačenej v geometrickom pláne, vyhotovenom za účelom zriadenia vecného bremena. Odporca v rozhodnutí o zamietnutí návrhu na vklad vyhodnotil predloženú zmluvu ako zmluvu užívaciu, neskúmajúc skutočnú vôľu účastníkov právneho úkonu. Ak by vlastníci uzatvorili medzi sebou dohodu, ktorej predmetom by bolo spoločné užívanie časti pozemkov na prechod a prejazd bez toho, aby sa domáhali zápisu tohto práva do katastra nehnuteľností, uvedená zmluvy by mala len obligačno- právny vzťah medzi jej účastníkmi s tým, že týmto vzťahom by neboli zaťažení právni nástupcovia vlastníkov dotknutých pozemkov.

4.43 Nakoľko z čl. 4 dohody vyplýva, že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú, práva a povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy prechádzajú aj na právnych nástupcov vlastníkov pozemkov, má najvyšší súd, na rozdiel od odporcu a krajského súdu za to, že dohoda o spoločnom účelovom užívaní časti pozemkov na prechod a prejazd k pozemkom je právnym úkonom, z ktorého vyplýva zriadenie vecného bremena in rem, t.j. obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku každého jednotlivého vlastníka nehnuteľnosti (označenej v zmluve číslom listu vlastníctva, číslami parciel a katastrálnym územím) a jeho právneho nástupcu v prospech vlastníkov ostatných pozemkov a ich právnych nástupcov na účel dohodnutý v zmluve.

4.44 Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. októbra 2006, sp. zn. 3 Sž-o-KS 55/2006: „Ak sa vecné bremeno zriaďované „in rem" má na základe prejavov vôle účastníkov zmluvy týkať nie celej nehnuteľnosti, ale len jej časti, ktorá má mať v dôsledku toho odlišný právny režim, musíbyť táto časť nehnuteľnosti v zmluve vymedzená tak, aby nedochádzalo k sporom o rozsah vecného bremena, a to nielen medzi priamymi účastníkmi zmluvy o zriadení vecného bremena, ale aj medzi všetkými neskoršími vlastníkmi dotknutých nehnuteľností - bez ohľadu na to, kto bude v budúcnosti vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej a tiež v prospech ktorej sa vecné bremeno zriaďuje (porovnaj R 50/1985). V záujme toho je potrebné, aby takáto časť nehnuteľnosti bola v právnom úkone o vecnom bremene dôsledne lokalizovaná, identifikovaná a individualizovaná. Požadovaný stupeň určitosti prejavu vôle smerujúceho k zriadeniu vecného bremena k takto vyčlenenej časti nehnuteľnosti sa dosiahne, pokiaľ sa úkon vyhotovuje a formuluje na podkladoch jednoznačných, určitých a presne stanovených. Taký stupeň určitosti sa spravidla zabezpečí vtedy, keď je právny úkon o zriadení vecného bremena vyhotovený za použitia geometrického plánu, ktorý tvorí súčasť tohto právneho úkonu.“

4.45 V rozhodnutí o zamietnutí vkladu dospel odporca k záveru o neurčitosti právneho úkonu, nakoľko obsah vecného bremena nie je pri každej nehnuteľnosti vyjadrený dostatočne určito a zrozumiteľne.

4.46 Obsah a rozsah vecného bremena spolu úzko súvisia, osobitne v prípade vecného bremena týkajúceho sa len určitej časti nehnuteľnosti (o ktorý ide aj v preskúmavanej veci). Obsah vecného bremena v danom prípade, t.j. povinnosť každého vlastníka pozemku umožniť prechod a prejazd ostatných vlastníkov k svojim pozemkom a právo každého z vlastníkov pozemkov využívať časť cudzieho pozemku na prejazd a prechod k vlastnému pozemku, je determinovaný polohovým určením zaťaženej časti pozemkov. V danom prípade, účastníci zmluvy o spoločnom účelovom užívaní časti pozemkov z 05.06.2014 zvolili v čl. 3 bod 2 formuláciu, v zmysle ktorej sa vlastníci pozemkov vzájomne dohodli, že časť svojich pozemkov budú užívať ako prístupovú cestu k svojim pozemkom a na tento účel vlastníci poskytujú záber pozemkov do šírky 2,5m v tesnom susedstve s pozemkom parc. č. 730/132, pričom súčasťou zmluvy je geometrický plán č. 55/2014 obsahujúci presné výmery časti pozemkov, ku ktorým sa zriadenie práva k cudzej veci viaže a presné, určité grafické vyznačenie polohy prechodu a prejazdu cez pozemky. V okolnostiach danej veci je najvyšší súd toho názoru, ž e určitosť prejavu vôle, smerujúceho k zriadeniu vecného bremena k takto vyčlenenej časti nehnuteľnosti nemôže byť spochybnená, ak účastníci dohody v nej odkázali n a geometrický plán, ktorý je súčasťou tohto právneho úkonu.

4.47 Podľa názoru najvyššieho súdu vzhľadom na zistené skutkové okolnosti je okresný úrad ako orgán štátnej správy povinný ku každej veci pristupovať individuálne a v prípade pochybností o určitosti vôle účastníkov právnych úkonov postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, dať im príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Z katastrálneho zákona nevyplýva, žeby v katastrálnom konaní sa nemali aplikovať základné zásady správneho konania, pričom podľa § 3 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 4.48 Odporca pri výklade § 31 ods. 1 katastrálneho zákona postupoval príliš formalisticky a svojim postupom ukrátil účastníkov katastrálneho konania na ich subjektívnych právach, nakoľko v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

4.49 Ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom podľa § 219 až 221 tohto zákona (§ 250ja ods. 3 OSP)

4.50 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 OSP zmenil a rozhodnutie odporcu č. V-32828 zo dňa 03.02.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Povinnosťou odporcu v ďalšom konaní bude opätovne vyhodnotiť skutkový a právny stav vo veci nároku účastníkov katastrálneho konania, postupovať v súlade s § 3 ods. 2 správneho poriadku v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, vydať nové rozhodnutie podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona. Odporca zároveň postupom podľa § 47 ods. 6 správneho poriadku opravínesprávne priezviská účastníkov konania v záhlaví preskúmavaného rozhodnutia.

5.

5.1 O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 <.OSP <. a navrhovateľom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovatelia, ktorí mali v konaní úspech, si náhradu trov konania neuplatnili. Účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im v tomto konaní žiadne nevznikli a zo zákona im náhrada trov konania neprislúcha (§ 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 Os.p.).

5.2 S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

5.3 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. <. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.