4Sžr/32/2016

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudkýň JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD. v právnej veci navrhovateľa: Mesto Košice, Trieda SNP 48/2, Košice, právne zastúpené: Advokátska kancelária JUDr. Ján Tokár, spol. s r.o., so sídlom Werferova 1, Košice, proti odporcovi: Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny odbor, Južná trieda 82, Košice, za účasti ďalšieho účastníka Obec Sokoľany, právne zastúpený Mgr. Karolom Haťapkom, advokátom, so sídlom Drieňová 34, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. k. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25. októbra 2013, konajúc o odvolaní Obce Sokoľany proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Sp/59/2013-145 zo dňa 1. decembra 2015, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Sp/59/2013-145 zo dňa 1. decembra 2015 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu č. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25. októbra 2013 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi a ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 250q ods. 2 v spojení s § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu č.k. OU-KS- KOl-H-2/97/d-BJ zo dňa 25.10.2013 a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Predmetným rozhodnutím odporca určil priebeh hranice medzi obcou Sokoľany a mestom Košice - mestskou časťou Šaca a priebeh hranice medzi katastrálnymi územiami Y. a M. podľa geometrického plánu č. 16/2007 vyhotoveného spoločnosťou GEOTOP s.r.o., úradne overeného Správou katastra Košice dňa 10.05.2007 pod č. 317/07.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že konanie podľa § 52 katastrálneho zákona má reštitučný charakter a jeho účelom je náprava krívd spôsobených obciam násilným zlučovaním. Pre konanie podľa tohto ustanovenia zákon stanovoval kumulatívne tri podmienky, a to uplatnenie návrhu do 31.12.1997,zmena priebehu hranice bola vykonaná v rokoch 1948 - 1989 a zmena sa vykonala bez súhlasu obce alebo jej obyvateľov.

V preskúmavanom prípade návrh na konanie podľa § 52 a nasl. katastrálneho zákona podala obec Sokoľany dňa 23.04.1997 (spolu s ďalšími obcami) a tvrdila, že bez súhlasu obce bola jej časť odčlenená a pripojená do okresu Košice- mesto v súvislosti s úpravou nových hraníc medzi okresom Košice - mesto a Košice - vidiek. Medzi účastníkmi ostalo sporné, či na územnú zmenu bol daný súhlas obce alebo jej obyvateľov. V čase rozhodovania o územných zmenách týkajúcich sa okresu Košice - vidiek a Košice - mesto, obec Sokoľany neexistovala, bola súčasťou obce Hutníky, ktorá vznikla v roku 1960 zlúčením pôvodných obcí Sokoľany a Bočiar a jej katastrálne územie tvorili k.ú. Y. a k.ú. U..

Podľa krajského súdu plenárne zasadnutie MNV Hutníky prerokovalo návrh zmeny hraníc okresu Košice

- vidiek a Košice - mesto č. Vnútr.152/79 a prijalo uznesenie č. 18/1979, podľa ktorého súhlasilo s bodom 4 návrhu uvedeného pod č. Vnútr.152/79, týkajúceho sa rozšírenia územia Košíc o územie v katastri F. - U. (VSŽ) a začlenením do územia okresu Košice - mesto, rešpektujúc tým uznesenie vlády SFR č. 19/1976 o Smernom územnom pláne HSA Košice. Plenárne zasadanie nesúhlasilo, aby obec Hutníky bola územne včlenená do okresu Košice - mesto (bod 5 návrhu uvedeného pod č. Vnútr.152/79).

Ďalej konštatoval, že návrh na určenie nových hraníc okresov Košice - mesto a Košice - vidiek z 19.02.1972 pod č. Vnútr.152/79 obsahoval návrh popisu priebehu okresnej hranice, mapu návrhu a novej okresnej hranice a prehľadnú tabuľku orientačných plošných údajov.

Krajský súd v napadnutom rozsudku uvádza, že tieto materiály je treba posudzovať komplexne. Súčasťou podkladov návrhu ONV Košice - okolie bola tabuľka, ktorá sa týkala určenia nových hraníc okresov Košice - mesto a Košice - vidiek zo dňa 06.08.1979, v ktorej je uvedená obec Hutníky - k.ú. Y., k.ú. U. s prírastkami pre Košice- mesto zvlášť z k.ú. Y. a z k.ú. U.. Pretože tieto materiály boli súčasťou podkladov návrhu ONV Košice - vidiek, ktoré boli predmetom rokovania plenárneho zasadania MNV Hutníky, možno dôvodne podľa krajského súdu usudzovať, že s územnými zmenami zasahujúcimi do k.ú. Y. bolo plenárne zasadnutie obce Hutníky uzrozumené a súhlasilo s nimi.

Prvostupňový súd nepovažoval názor odporcu, že plenárne zasadnutie MNV Hutníky súhlasilo iba so zmenami týkajúcimi sa k.ú. U. za správny. Označenie predmetnej lokality Hutnícky - Bočiar (VSŽ), ktoré sa uvádzajú v dobových dokumentoch národných výborov považoval súd iba za nesprávne a nepresné označenie, ktoré neslúžilo pre účely zápisu do evidencie nehnuteľností. Tento výraz je potrebné podľa názoru krajského súdu vykladať v súvislosti s účelom územnej zmeny, ktorou bol okrem iného usporiadanie a organizácia mestského obvodu vzhľadom na výstavbu VSŽ. Je logické, že časť obce Hutníky, ktorá bola už zastavaná stavbami VSŽ, eventuálne kde sa plánovala priemyselná výstavba, bola súčasťou tejto územnej zmeny. Svedčí o tom aj skutočnosť, že časť k.ú. Y. sa stalo súčasťou nového k.ú. M.. Záver odporcu, že sa zmeny hraníc týkali iba katastra U., je preto vzhľadom na okolnosti, za ktorých k územným zmenám došlo, podľa krajského súdu nesprávny a podľa názoru súdu odporuje logickému mysleniu a uvažovaniu.

Odporca po opätovnom preskúmaní podkladov a návrhov, o ktorých rokovalo plenárne zasadnutie MNV Hutníky, dospel podľa krajského súdu k nesprávnemu záveru, že poslanci MNV Hutníky nerozhodovali o územnej zmene týkajúcej sa k.ú. Y., ale iba o tej zmene, ktorá sa týkala k. ú. U.. Pri posudzovaní obsahu tohto uznesenia nie je možné zaujať prísne formalistický postoj a vychádzať iba z pojmu „Hutníky - Bočiar (VSŽ)", ktorý nemá žiadne reálne opodstatnenie, pretože účelom územných zmien v tejto časti okresu Košice - vidiek bolo rozšírenie územia mesta Košice o územie časti obce Hutníky a ich začlenenie do okresu Košice - mesto. Územná zmena sa vykonávala v súlade so smerným územným plánom HSA Košice a v tejto časti sa týkala predovšetkým výstavby a rozširovania bývalého VSŽ, ktoré zasahovali do k.ú. Y. a U., na ktorom sa predpokladala výstavba aj iných priemyselných objektov. Prvostupňový súd poukázal aj na tú okolnosť, že návrh neobsahoval alternatívnu možnosť, že sa zmena bude týkať buď oboch katastrálnych území alebo iba jedného, a to U..

K námietke odporcu, že nie je možné vykladať správny akt (uznesenie plenárneho zasadnutia) analogicky výkladovými pravidlami platnými pre súkromné právo, krajský súd uviedol, že uznesenie pléna ako forma rozhodovania bola normatívnym správnym aktom, ktorým plénum národného výboru ako zastupiteľský orgán realizovalo výkon verejnej správy. Obsah správneho aktu - uznesenia pléna je vtedy prejavom vôle vykonávateľa verejnej správy. Nejde tu teda o aplikáciu súkromno-právneho predpisu na oblasť verejného práva, ale o interpretáciu obsahu správneho aktu - uznesenia. Preto pri posudzovaní, či predmetom prerokovania na pléne MNV Hutníky bola aj územná zmena týkajúca sa katastrálneho územia Y. je potrebné vychádzať z komplexného materiálu bývalého ONV - odboru vnútorných vecí a nie výlučne z nepresného a nesprávneho pomenovania katastra F. - U. (VSŽ), ktorý neexistoval.

Podľa názoru krajského súdu plénum uznesením rozhodlo o dvoch návrhoch ONV Košice - vidiek, a to o návrhu na zmenu hraníc katastrov U. a Y. a o administratívnom začlenení obce Hutníky do okresu Košice - mesto. S prvým návrhom vyslovilo súhlas, aj keď nešťastne formulovaným výrokom, ktorý prevzalo z textu návrhu a druhý zamietlo.

Námietku navrhovateľa, že sa odporca nedostatočne alebo nesprávne vysporiadal s jeho procesnými námietkami nepovažoval krajský súd za dôvodnú. Krajský súd nepovažoval za správny názor navrhovateľa, že návrh na začatie konania o určení priebehu hranice musí obsahovať náležitosti uvedené v ustanovení § 53 ods. 2 písm. a/ až d/ zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej len „katastrálny zákon"). Ide totiž o také doklady, ktorých vyhotovenie nie je výlučne v možnostiach navrhovateľa a ich vyhotovenie nemôže priamo ovplyvniť. Odporca postupoval správne, keď navrhovateľa (obec Sokoľany) vyzval na odstránenie týchto nedostatkov. Tým, že odporca nezastavil konanie pre neodstránenie nedostatkov návrhu, hoci na to obec Sokoľany upozornil, neporušil zákon, pretože do 31.12.2003 taký dôvod zastavenia konania nebol v zákone o správnom konaní uvedený.

Krajský súd mal za to, že poslanci prítomní na schôdzi, boli oboznámení s komplexným materiálom návrhu územných zmien a hlasovali s vedomím, že tieto zmeny sa týkajú aj katastrálneho územia Y..

Názor obce Sokoľany, že súhlas obce v zmysle § 52 katastrálneho zákona mohol založiť len na rozhodnutí o územnej zmene vydané podľa § 39 ods.2 písm. e/ zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch, pričom plenárne zasadnutie MNV Hutníky rokovalo iba o návrhu tejto zmeny, krajský súd nepovažoval za dôvodný, pretože súhlas s navrhovanou zmenou, ktorý bol daný na plenárnom zasadnutí MNV Hutníky treba podľa platnej judikatúry a súdnej praxe chápať ako súhlas kompetentného orgánu s územnou zmenou. Vyplýva to aj z ustanovenia § 8 zákona č. 130/1970 Zb., podľa ktorého z dôležitých spoločenských záujmov, najmä na vytvorenie lepších predpokladov pre ďalší hospodársky a kultúrny rozvoj obcí, možno vytvoriť, zrušiť alebo zlúčiť obce alebo vykonať inú zmenu ich územia. O takomto opatrení, ak ide o obce v tom istom okrese a ak s nimi súhlasia miestne národné výbory a občania dotknutých obcí, rozhoduje okresný národný výbor; inak o ňom rozhoduje krajský národný výbor.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal ďalší účastník konania obec Sokoľany (ďalej aj „obec Sokoľany" alebo len „Sokoľany") v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil prvý výrok rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Sp/59/2013-145 zo dňa 01.12.2015 tak, že rozhodnutie odporcu č.k. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25.10.2013 potvrdzuje a taktiež aby zmenil druhý výrok napadnutého rozsudku tak, že navrhovateľ nemá nárok na náhradu trov konania a súčasne aby uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť účastníkovi konania obci Sokoľany trovy konania. Obec Sokoľany mala za to, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Účastník konania dôvodí odvolanie aj tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať zanásledok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Obec Sokoľany sa v podanom odvolaní plne pridržiavala všetkých svojich predchádzajúcich písomných podaní a ústnych prednesov a uviedla, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku dôsledne neriadil právnym názorom a závermi najvyššieho súdu obsiahnutými v uznesení sp.zn. 4Sžr/75/2014 zo dňa 10.09.2015.

Odporca pri vydaní napadnutého rozhodnutia č. k. OU-KS-KOI-H-2/97/d-BJ zo dňa 25.10.2013 a tiež v administratívnom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia odporcu, podľa obce Sokoľany dodržal základné pravidlá (zásady) správneho konania, chránil práva a záujmy účastníkov správneho konania, svedomite a zodpovedne sa zaoberal každou vecou, ktorá bola predmetom konania a návrhmi a námietkami účastníkov správneho konania. Odporca postupoval v súlade s katastrálnym zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.

III.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 19.02.2016 žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil v celom rozsahu a aby ďalšiemu účastníkovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania.

Navrhovateľ vo vyjadrení uviedol, že tvrdenia obsiahnuté v odvolaní nestačí dôvodiť iba poukázaním na príslušné paragrafy zákona. Ďalší účastník dôvody, pre ktoré napadol rozsudok krajského súdu nepodložil žiadnymi dôkazmi, svoje tvrdenia nevysvetľuje, ba ani neuviedol v čom vidí to, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, neuvádza aké iné vady má rozsudok krajského súdu, neuvádza aké dôkazy navrhnuté v konaní neboli súdom vykonané, a taktiež nijakým spôsobom neodôvodňuje v čom tkvie jeho názor, že krajský súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Navrhovateľ mal za to, že krajský súd v napadnutom rozsudku svoje závery riadne odôvodnil a v plnom rozsahu sa riadil právnym názorom a závermi najvyššieho súdu v danej veci, dôsledne vyhodnotil skutkový stav, doplnil dokazovanie v rozsahu ako to vyplývalo z už spomenutých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery. Opätovne a dôkladne preskúmal komplexne všetky podklady a návrhy, o ktorých sa rokovalo na plenárnom zasadnutí MNV a následne krajský súd ako prvostupňový súd zaujal jednoznačný postoj k tomu, či sa súhlas kompetentného orgánu vzťahoval aj na odčlenenie časti k.ú. Y..

IV.

Odporca sa k podanému odvolaniu vyjadril v podaní zo dňa 24.02.2016 tak, že oznamuje, že k odvolaniu Obce Sokoľany zo dňa 21. januára 2016 sa nevyjadruje.

V.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.). Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <..

Z administratívneho a súdneho spisu odvolací súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa 23.04.1997 bol odporcovi doručený návrh 14 obcí okresu Košice - okolie (medzi nimi ajodvolateľa, obce Sokoľany) na začatie katastrálneho konania o určenie priebehu hraníc podľa § 52 a nasl. katastrálneho zákona. Argumentovali, že návrh úpravy nových hraníc medzi okresom Košice - mesto a Košice - vidiek (v súčasnosti Košice - okolie) sa opieral o „Zásady koncepcie hlavných smerov urbanizácie Slovenska", ktoré boli schválené uznesením vlády SR č. 95/71.

Okresný národný výbor Košice - vidiek na 13. riadnom plenárnom zasadnutí dňa 25.09.1979 súhlasil s odčlenením celkom 3741 ha územia jednotlivých obcí okresu Košice - vidiek. Rada Východoslovenského krajského národného výboru (VS KNV) dňa 11.11.1980 uznesením č. 352 súhlasila s územno-správnym usporiadaním mestských obvodov v okrese Košice - mesto ku dňu 01.01.1981. Dňa 09.12.1980 Rada VS KNV uznesením č. 382 odsúhlasila odčlenenie časti dotknutých obcí o výmere 3714 ha z okresu Košice - vidiek s účinnosťou od 01.01.1981.

Uznesením plenárneho zasadnutia Vsl. KNV č. 49 zo dňa 27.01.1981 sa s účinnosťou od 01.01.1981 určila nová hranica medzi okresmi Košice - mesto a Košice - vidiek. Citované uznesenie bolo doplnené uznesením plenárneho zasadnutia Vsl. KNV č. 52 zo dňa 14.10.1985.

Podľa návrhu ani jedna z dotknutých obcí, prípadne jej obyvatelia, vrátane obce Sokoľany, nesúhlasili so zmenou katastrálneho územia, a preto žiadali, aby sa pôvodná hranica obnovila tak, ako to bolo pred účinnosťou spomínaných uznesení VS KNV, tak ako bola vymedzená v prílohe č. 1 uznesenia Rady VS KNV č. 382 z 09.12.1980 a zakreslená v mapke 1:50 000, v geometrických plánoch a vo výkazoch výmer č. 10, 11, 31, 121/2, 122/12, 13 až 16, 18, 32, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uznesenia.

Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny odbor listom zo dňa 20.05.1997 vyzval navrhovateľov v administratívnom konaní na odstránenie nedostatkov podania, na základe čoho bolo žalovanému dňa 30.12.1997 doručené doplnenie podania z 15.12.1997 o stanoviská dotknutej obce Košice - mesto a stanoviská mestských častí mesta Košice susediacich s katastrálnym územím dotknutých obcí s navrhovanou zmenou katastrálnych hraníc. Tieto stanoviská boli vo väčšine prípadov zamietavé.

Dňa 18.01.2002 bolo odporcovi doručené doplnenie návrhu na začatie konania zo dňa 15.12.1997 za obec Sokoľany, v ktorom obec doplnila pôvodný návrh tak, že žiada uskutočniť konanie vo veci určenia priebehu hranice obce výlučne pre obec Sokoľany a zároveň žiada, aby sa pôvodná hranica obnovila tak, ako to bude uvedené v geometrickom pláne podľa stavu platného pred účinnosťou spomínaných uznesení VS KNV. Geometrický plán na zmenu hranice katastrálneho územia M. a Y. č. 70/2003 bol vyhotovený spoločnosťou Geotop, s.r.o., úradne overený Správou katastra dňa 06.02.2004 pod č. 159/03 a bol odporcovi doručený dňa 27.02.2004.

Rozhodnutím zo dňa 20.10.2004 č. H-2/97/d-BJ odporca návrh obce Sokoľany zamietol z dôvodu, že podľa § 52 katastrálneho zákona katastrálny úrad na návrh obce alebo obyvateľov obce, v konaní rozhodne o zmene priebehu hranice obce alebo hranice katastrálneho územia vtedy, ak sa zmena priebehu hranice vykonala v rokoch 1948 až 1989 bez súhlasu obce alebo obyvateľov obce.

MNV v Hutníkoch na základe uznesenia č. 35/1979 súhlasil s rozšírením územia Košíc o územie v katastri F. - U. (VSŽ) a začlenením do územia okresu Košice - mesto, rešpektujúc tým uznesenie vlády SR č. 19/1976 o smernom územnom pláne HSA Košice.

Obec Sokoľany podala voči tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok, na základe ktorého Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 3Sp/8/2005-27 zo dňa 11.04.2006 zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že jeho úlohou bude dôsledne zistiť, či zmena priebehu hraníc obce Hutníky, jej časti Sokoľany sa vykonala bez súhlasu obce alebo obyvateľov obce. Stanovisko - rozhodnutie Rady MNV v Hutníkoch nepostačovalo, ale skutočne bolo potrebné, aby k tomu dala súhlas obec alebo jej obyvatelia.

Z obsahu pripojených administratívnych spisov vyplynulo, že plenárne zasadnutie MNV v Hutníkoch dňa 16.08.1979 prejednalo návrh na určenie nových hraníc okresov Košice - vidiek a Košice - mesto avydalo k tomu aj svoje stanovisko. Súhlas bol daný iba na rozšírenie územia Košíc o územie Hutníky - Bočiar (VSŽ), ale keďže obec Hutníky pozostávala z dvoch katastrálnych území, a to katastrálneho územia U. a katastrálneho územia Y., bolo potrebné zistiť, či skutočne obec (t.j. plenárne zasadnutie alebo obyvatelia obce) dala súhlas na zmenu hraníc pôvodného katastrálneho územia Hutníky - Sokoľany.

V ďalšom konaní odporca vyžiadal zo Štátneho archívu v Košiciach fotokópiu zápisnice z plenárneho zasadnutia MNV v Hutníkoch konaného dňa 16.08.1979, na ktorom bol okrem iného prejednaný návrh zmeny hraníc okresov Košice - vidiek a Košice - mesto.

Dňa 11.05.2007 obec Sokoľany predložila nový geometrický plán č. 16/2007 vyhotovený spoločnosťou GEOTOP s.r.o., úradne overený Správou katastra Košice.

Na základe vyššie uvedeného, odporca dňa 20.06.2007 vydal rozhodnutie č. H-2/97/d-BJ, v ktorom určil priebeh hranice medzi obcou Sokoľany a mestom Košice - mestskou časťou Šaca a priebeh hranice medzi katastrálnymi územiami Y. a M. podľa geometrického plánu č. 16/2007. Proti tomuto rozhodnutiu odporcu podalo opravný prostriedok mesto Košice.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 6Sp/18/2007-29 zo dňa 22.11.2007 predmetné rozhodnutie potvrdil. Mesto Košice podalo voči rozsudku odvolanie, na základe ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 6Sžo/250/2010 zo dňa 28.09.2011 zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na nové konanie z dôvodu, že nepreskúmal komplexne navrhovateľove námietky a postupoval nedôsledne.

Krajský súd v Košiciach následne dňa 12.01.2012 vydal rozsudok č.k. 6Sp/18/2007-178, voči ktorému podalo odvolanie mesto Košice. Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 1Sžr/43/2012 zo dňa 14.05.2013 zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Sp/18/2007-178 tak, že rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. H-2/97-d-Bj zo dňa 20.06.2007 zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Odporca následne rozhodnutím č. k. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25.10.2013, ktorého posúdenie zákonnosti tvorí predmet tohto súdneho konania (ďalej len „rozhodnutie"), určil priebeh hranice medzi obcou Sokoľany a mestom Košice - mestskou časťou Šaca a priebeh hranice medzi katastrálnymi územiami Y. a M. podľa geometrického plánu č. 16/2007, vyhotoveného spoločnosťou GEOTOP s.r.o., úradne overeného Správou katastra Košice dňa 10.05.2007 pod č. 317/07.

Navrhovateľ napadol predmetné rozhodnutie odporcu opravným prostriedkom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., na základe ktorého Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 2Sp/59/2013-53 zo dňa 25.03.2014 zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu. Prvostupňový súd dospel v napadnutom rozsudku k záveru, že plenárne zasadnutie obce Hutníky bolo uzrozumené s územnými zmenami zasahujúcimi do k.ú. Sokoľany a súhlasilo s nimi. Názor odporcu, že plenárne zasadnutie MNV Hutníky súhlasilo iba so zmenami týkajúcimi sa k.ú. Bočiar nepovažoval krajský súd za správny.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu č.k. 2Sp/59/2013-53 zo dňa 25.03.2014 sa odvolala na Najvyšší súd Slovenskej republiky obec Sokoľany. V odôvodnení odvolania poukázala na ustanovenia § 39 ods. 2 písm. e/ a g/ zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch s tým, že zásadná právna otázka spočívala podľa jej názoru, práve v aplikácii § 39 odsek 2 písm. e/ zákona č. 69/1967 Zb. na zistený skutkový stav. Podľa ďalšieho účastníka je zrejmé, že Krajský súd v Košiciach aplikoval predmetné ustanovenie na daný skutkový stav zmätočne, v relevantnom čase malo predmetné ustanovenie iné znenie, a to práve v jeho najzásadnejšej časti, pretože podľa časovo správne aplikovaného ustanovenia bola daná právomoc plenárnemu zasadnutiu rokovať o návrhoch územných zmien. Podľa názoru odvolateľa, napadnuté rozhodnutie krajského súdu sa javí voči obci Sokoľany ako arbitrárne, nerešpektujúc judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Obec Sokoľany poukázala na Zápisnicu z plenárneho zasadnutia MNV v Hutníkoch konaného dňa 16.08.1979, na ktorom bolo prijatépredmetné uznesenie č. 18/1979, pričom zo zápisnice je podľa odvolateľa zrejmé, že predmetom rokovania plenárneho zasadnutia nebolo rozhodnutie o územnej zmene podľa § 39 ods. 2 písm. e/ zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch. V prípade, ak by sa územná zmena mala vzťahovať aj na k.ú. Y. (a v čase prijímania uznesenia MNV existovali samostatne k.ú Y. a k.ú. U.), bolo by explicitne uvedené v uznesení MNV, že územná zmena sa vzťahuje na obec Hutníky (celú obec ako takú), príp. na Hutníky - k.ú. Y..

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu prezentoval názor, že z doslovného odpisu Zápisnice z plenárneho zasadnutia MNV dňa 16.08.1979 je zrejmé, že plénum MNV Hutníky ako oprávnený orgán v mene Obce Hutníky jasne rozhodlo, a teda vyjadrilo súhlas obce s odčlenením. V rozhodnom období sa zo strany žiadneho dotknutého subjektu nespochybňovalo to, či začleniť alebo nezačleniť časť územia obce Hutníky (dnes samostatne Obce Sokoľany a Bočiar) do Okresu Košice - mesto, ale diskusia sa viedla v tom smere, či nezačleniť celé územie obce Hutníky do Okresu Košice - mesto. Z obsahu zápisnice je podľa navrhovateľa zrejmé, že plénum MNV Hutníky prejednávalo iba jeden návrh na odčlenenie územia obce, ktorý nemal žiadne iné alternatívy, teda keďže s ním plénum vyslovilo súhlas, nie je ďalší priestor na špekulácie, s čím plénum MNV súhlasilo.

Odporca v podaní zo dňa 05.06.2015 uviedol, že plénum MNV svojím uznesením č. 18/1979 v bode A súhlasilo s odčlenením časti obce Hutníky - Bočiar (VSŽ) a s pričlenením k mestu Košice a v bode B nesúhlasilo s pričlenením celej Obce Hutníky k Mestu Košice. Kým v bode B poslanci použili výraz Hutníky (bez uvedenia katastrálneho územia), v časti A použili výraz Hutníky - Bočiar (VSŽ). Podľa názoru odporcu, poslanci veľmi dobre vedeli, že obec Hutníky tvoria dve katastrálne územia (Y. a U.) a je nepravdepodobné, aby pri označení Hutníky - Bočiar (VSŽ) išlo iba o nesprávne a nepresné označenie. Z uvedeného podľa odporcu jasne vyplýva, že plénum MNV svojím uznesením č. 18/1979 dalo súhlas k odčleneniu len časti obce v katastrálnom území U..

Najvyšší súd ako súd odvolací uznesením č.k. 4Sžr/75/2014-128 zo dňa 10.09.2015 zrušil rozsudok krajského súdu č.k. 2Sp/59/2013-53 zo dňa 25.03.2014 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, nakoľko nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav existujúci v čase vydania napadnutého rozhodnutia odporcu, konkrétne krajský súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. g/ zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch, avšak po správnosti mal aplikovať § 39 ods. 2 písm. e/ zákona č. 69/1967 Zb. a to v znení účinnom ku dňu 16.08.1979. Zároveň uviedol a uložil krajskému súdu, aby zdôvodnil svoj záver, v ktorom bez bližšieho zdôvodnenia ponechal skutočnosti vyplývajúce z návrhu na určenie hraníc okresov Košice - mesto a Košice - okolie zo dňa 19.02.1979, vrátane dôvodnej správy, ktoré sú súčasťou pripojeného administratívneho spisu, na podklade ktorých dospel k inému skutkovému posúdeniu veci ako správny orgán.

Na základe uvedeného krajský súd vo veci opätovne rozhodol rozsudkom č.k. 2Sp/59/2013-145 zo dňa 01.12.2015. Predmetný rozsudok krajského súdu, (ako aj rozhodnutie odporcu č. k. OU-KS-KOl-H- 2/97/d-BJ zo dňa 25.10.2013) sú predmetom odvolacieho konania na Najvyššom súdu SR v konaní 4Sžr/32/2016 na základe odvolania ďalšieho účastníka.

Pokiaľ sa týka procesných námietok vzťahujúcich sa k správnemu konaniu, ktoré ale neboli v odvolaní ďalšieho účastníka namietané, odvolací súd na úvod zdôrazňuje, že sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi krajského súdu uvedenými v odôvodnení predmetného rozsudku, že nie je možné vytýkať odporcovi, že predmetné správne konanie nezastavil, a to z dôvodov uvedených v rozsudku krajského súdu.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), v znení účinnom do 31.12.2001, t.j. v rozhodujúcom období (ďalej len „katastrálny zákon") katastrálny úrad na návrh obce alebo obyvateľov obce v konaní rozhodne o zmene priebehu hranice obce alebo hranice katastrálneho územia (ďalej len „priebeh hranice") vtedy, ak sa zmena priebehu hranice vykonala v rokoch 1948 až 1989 bez súhlasu obce alebo obyvateľov obce. Podľa § 55 katastrálneho zákona obec alebo obyvatelia obce môžu podať návrh podľa § 52 do 31. decembra 1997 a v prípade rozdelenia obce po 1. januári 1998, môže obec alebo obyvatelia obce podať návrh podľa § 52 do jedného roka po rozdelení obce; inak právo zaniká.

Podľa § 79g katastrálneho zákona konania o určení priebehu hranice pozemkov začaté do nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 250s O.s.p. proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie. Proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/ a b/. Obnova konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie nie sú prípustné.

Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia zákona pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom podľa § 219 až 221 tohto zákona.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Senát najvyššieho súdu po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru, že správny orgán v napadnutom rozhodnutí postupoval v súlade s ustanoveniami katastrálneho zákona, vychádzal z náležite zisteného skutkového stavu a vec správne právne posúdil.

Citované ustanovenie § 52 katastrálneho zákona upravuje postup pri zmene priebehu hranice obce alebo hranice katastrálneho územia, pričom na vykonane tejto zmeny musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky:

- návrh musí byť podaný do 31.12.1997 a v prípade rozdelenia obce po 01.01.1998, musí byť návrh podaný do jedného roka po rozdelení obce,

- o zmene hranice obce resp. hranice katastrálneho územia môže príslušný orgán rozhodnúť len na návrh obce alebo obyvateľov obce,

- zmena priebehu hranice sa vykonala v rokoch 1948 - 1989,

- zmena priebehu hranice sa vykonala bez súhlasu obce alebo obyvateľov obce.

Odvolací súd má za preukázané, že prvé tri podmienky splnené sú, keďže návrh na zmenu priebehu hranice bol podaný dňa 23.04.1997 a zmena priebehu hranice, sa vykonala v roku 1981. Spornou v odvolacom konaní zostala len otázka, či sa zmena priebehu hranice vykonala bez súhlasu obce alebo obyvateľov obce.

Obec Sokoľany, o ktorej priebehu hranice sa v konaní jedná, nebola v čase, keď sa rozhodovalo o zmene priebehu hraníc okresov Košice - mesto a Košice - vidiek samostatnou obcou, ale bola začlenená spolu s Obcou Bočiar do Obce Hutníky. Obec Hutníky pozostávala z dvoch katastrálnych území, a to z katastrálneho územia U. a z katastrálneho územia Y..

Senát najvyššieho súdu preskúmal za účelom vyriešenia spornej odvolacej otázky Zápisnicu z plenárneho zasadania MNV Hutníky zo dňa 16.08.1979. Do programu rokovania bolo zahrnuté prejednanie návrhu zmeny hraníc okresu Košice - vidiek a Košice - mesto. Plénum MNV uznesením č. 18/1979 súhlasilo srozšírením územia Košíc - mesto o územie katastra F. - U. (VSŽ) a začlenením uvedeného územia do okresu Košice - mesto, rešpektujúc tým uznesenie vlády SSR č. 19/1976 o Smernom územnom pláne HSA Košice. Plénum MNV Hutníky však na tomto zasadnutí nevyjadrilo súhlas s rozšírením Košíc o územie Hutníky - Sokoľany. Túto skutočnosť považuje odvolací súd za smerodajnú a rozhodujúcu v prípade určenia priebehu hranice obce Sokoľany.

Najvyšší súd sa nestotožnil so závermi krajského súdu, že poslanci MNV Hutníky rozhodovali aj o územnej zmene týkajúcej sa k.ú. Sokoľany, aj k.ú. U.. Práve pri posudzovaní obsahu predmetného uznesenia je podľa názoru najvyššieho súdu nevyhnutné postupovať formalisticky. Nie je možné, stotožniť sa s názorom krajského súdu, že predmetné uznesenie zo dňa 16. augusta 1979 č. 18/1979 v bode „A" je možné vykladať širšie, práve s poukazom na zamýšľaný zámer územných zmien a nahradiť tak rozhodujúcu vôľu osôb - poslancov MNV Hutníky, do ktorých výhradnej právomoci patrilo o navrhnutých zmenách hlasovať a o nich rozhodnúť.

Z obsahu Zápisnice z plenárneho zasadnutia MNV Hutníky konaného dňa 16. augusta 1979 vyplýva, že plénum prijalo na rokovaní aj uznesenie č. 18/1979, ktorým v bode „A" súhlasí: s bodom 4 návrhu uvedeného pod č. Vnútr.152/1979 týkajúceho sa rozšírenia územia Košíc o územie v katastri F. - U. (VSŽ) a začlenením do územia okresu Košice - mesto rešpektujúc tým uznesenie vlády SSR č. 19/1966 o Smernom územnom pláne HSA Košice. v bode „B" nesúhlasí: aby obec Hutníky bola územne včlenená do okresu Košice - mesto. (Bod 5 návrhu uvedeného pod č. Vnútr.152/1979).

Najvyšší súd s poukazom aj na reštitučný charakter predmetného konania, považuje závery prvostupňového súdu o tom, že poslanci MNV Hutníky hlasovali „s vedomím", že tieto zmeny sa týkajú aj obce Sokoľany, za vecne nesprávne, nemajúce základ v skutkovom stave, ktorý ustálil odporca v napadnutom rozhodnutí a ktoré nevyplývajú ani z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v pripojenom administratívnom spise, konkrétne nevyplývajú z predmetnej zápisnice spísanej z plenárneho zasadnutia MNV v Hutníkoch konaného dňa 16.08.1979 o 18.00 hod. v zasadačke MNV Hutníky, ani z iného dôkazu. Odvolací súd poukazujúc na uvedené dospel k záveru, že krajský súd vyvodil na podklade obsahu administratívnych spisov nesprávny záver o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia odporcu.

Najvyšší súd má za preukázané, že súhlas na zmenu priebehu hranice Obce Sokoľany (v rozhodujúcom období katastrálneho územia Y.) nebol daný v súlade so zákonom, a to zo strany Obce Sokoľany, resp. plenárneho zasadnutia MNV, ani zo strany obyvateľov Obce Sokoľany.

Z právnej úpravy účinnej v rozhodujúcom období vyplýva:

Podľa § 1 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch, národné výbory sú orgánmi socialistickej štátnej moci a správy v krajoch, okresoch a obciach. Vo svojej činnosti upevňujú pod vedením Komunistickej strany Československa socialistické spoločenské zriadenie, spravujú sa ústavou, ostatnými zákonmi a právnymi predpismi. Národné výbory ako zastupiteľské zbory pracujúceho ľudu sú zložené z poslancov, ktorí sú volení na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním.

Podľa § 39 ods. 1 veta prvá zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch, národný výbor na svojom plenárnom zasadaní prerokúva základné otázky komplexného ekonomického a sociálneho rozvoja svojho územného obvodu, najmä pokiaľ ide o poskytovanie a úroveň všetkých služieb pre obyvateľstvo, bývanie, bytovú výstavbu a údržbu bytového majetku, životné prostredie a ďalšie záujmy a potreby obyvateľstva.

Podľa § 39 ods. 2 písm. e/ zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch, plenárnemu zasadaniu národného výboru je vyhradené rozhodovať o územných zmenách, prípadne rokovať o návrhoch územných zmien.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch plenárne zasadania národného výboru sú verejné. Rada upovedomuje občanov o mieste a čase rokovania a o navrhnutom programe.

Na základe vyššie citovaných ustanovení zákona o národných výboroch má odvolací súd za to, že pokiaľ sa jednalo o územnú zmenu územia obce, jednoznačne bolo potrebné brať do úvahy rozhodnutia orgánov obce - plenárneho zasadnutia národného výboru, ktoré bolo v tom čase orgánom, do kompetencie ktorého bolo zákonom vyhradené rozhodovať o územných zmenách, prípadne rokovať o návrhoch územných zmien. Len uznesením prijatým na plenárnom zasadaní mohol byť daný súhlas s územnou zmenou, a takto prijaté rozhodnutie bolo vyjadrením súhlasu obce, resp. jej obyvateľov zrealizovaným nepriamo prostredníctvom volených zástupcov obyvateľov obce - poslancov, zúčastnených na plenárnom zasadnutí, ktorí rozhodovali o územnej zmene.

Rokovania plenárneho zasadania MNV Hutníky dňa 16. augusta 1979 sa mali možnosť zúčastniť aj obyvatelia obce, keďže plenárne zasadania obcí boli verejné. Preto len uznesenie plenárneho zasadania miestneho národného výboru prijaté na plenárnom zasadnutí o predmetnej územnej zmene v súlade s vtedy účinnými právnymi predpismi, je podľa názoru odvolacieho súdu, možné považovať za súhlasné stanovisko obce, resp. jej obyvateľov so zmenou priebehu hranice.

Prijatie takéhoto rozhodnutia absentuje a podľa názoru najvyššieho súdu neobstojí ani názor krajského súdu, že je to v dôsledku „nešťastne formulovaného výroku". Práve naopak z predmetnej zápisnice z plenárneho zasadnutia MNV Hutníky zo dňa 16.08.1979 vyplýva, že plénum MNV svojim uznesením č. 18/1979 v bode „A" súhlasí s bodom 4 návrhu uvedeného pod č. Vnútr.152/1979 týkajúceho sa rozšírenia územia Košíc o územie v katastri F. - U. (VSŽ) a začlenením do územia okresu Košice - mesto rešpektujúc tým uznesenie vlády SSR č. 19/1966 o Smernom územnom pláne HSA Košice. V bode „B" nesúhlasí, aby obec Hutníky bola územne včlenená do okresu Košice - mesto. (Bod 5 návrhu uvedeného pod č. Vnútr.152/1979).

Zo zápisnice z predmetného plenárneho zasadnutia MNV Hutníky zo dňa 16. augusta 1979, k bodu IV - Prejednanie návrhu zmeny hraníc okresov Košice - vidiek a Košice - mesto sa uvádza, že predsedníčka MNV Semanová oboznámila prítomných poslancov a ostatných prítomných s návrhom ONV Košice - vidiek č. Vnútr.152/79 ohľadne zmeny hraníc okresov Košice - vidiek, Košice - mesto. Zároveň načrtla, aké táto zmena bude mať prednosti a aké nedostatky a nevýhody pre obec. K bodu IV bolo prijaté uznesenie č. 18/1979.

V tomto prípade odvolací súd z obsahu administratívneho spisu ani z rozhodnutia odporcu nezistil, že by pred rozhodnutím plenárneho zasadnutia národného výboru bola uvedená otázka predložená na prerokovanie občanom podľa § 40 citovaného zákona.

Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením krajského súdu, že súhlas s odčlenením Obce Hutníky, k.ú. U. treba vnímať komplexne a vzťahovať ho aj na súhlas s odčlenením k.ú. Y.. Aj citované ustanovenie § 52 katastrálneho zákona výslovne rozlišuje priebeh hranice obce a priebeh hranice katastrálneho územia, t.j. ak obec pozostávala z viacerých katastrálnych území, na územnú zmenu bolo potrebné, aby národný výbor na svojom plenárnom zasadnutí, resp. obyvatelia obce súhlasili so zmenou priebehu hraníc konkrétneho katastrálneho územia.

Najvyšší súd je na základe vyššie uvedeného toho názoru, ktorý vyplýva z listín nachádzajúcich sa v pripojenom administratívnom spise, ako aj zo skutkového stavu veci zisteného odporcom, že súhlas obce Hutníky, resp. jej obyvateľov na zmenu priebehu hranice katastrálneho územia Y., nebol roku 1979 daný, keďže v konaní nebolo preukázané, že by takýto súhlas vo forme rozhodnutia bol prijatý. Uvedené znamená, že bola kumulatívne splnená aj posledná zákonná podmienka vyplývajúca z ustanovenia § 52 katastrálneho zákona - teda zmena priebehu hranice sa vykonala v obci Hutníky v časti k.ú. Y. bez súhlasu obce a jej obyvateľov. Odporca preto vydal preskúmavané rozhodnutie č.k. OU-KS-KO1-H- 2/97/d-BJ zo dňa 25. októbra 2013 v súlade so zákonom.

S poukazom na uvedený skutkový stav veci a právne závery, odvolací súd jednomyseľne považuje napadnutý rozsudok krajského súdu za vecne nesprávny, preto uvedený rozsudok krajského súdu zmenil a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako zákonné potvrdil. Pri prijatí uvedeného rozhodnutia prihliadol najvyšší súd i na Dôvodovú správu č.bl. Vnútr.5794, nachádzajúcu sa v pripojenom administratívnom spise, z obsahu ktorej zo str. 2 vyplynulo, že nesúhlas s pričlenením celého katastrálneho územia obce k okresu Košice - mesto vyslovili Rady MNV v Haniske, Hutníkoch a vo Veľkej Ide.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250 l ods. 2 O.s.p. a § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. l O.s.p. a § 246c ods. l veta prvá O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal právo na náhradu trov konania. Vo veciach v správnom súdnictve (piata časť O.s.p.) má nárok na náhradu trov konania len navrhovateľ a to v prípade úspechu. Ďalší účastník a odporca nárok na náhradu trov podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ani v prípade úspechu, v tomto druhu konania, nemajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.