4Sžr/3/2019

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci navrhovateľa: Mesto Košice, Trieda SNP 48/2, Košice, právne zastúpené: Advokátska kancelária JUDr. Ján Tokár, spol. s r.o., so sídlom Werferova 1, Košice, proti odporcovi: Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny odbor, Južná trieda 82, Košice, za účasti ďalšieho účastníka Obec Sokoľany, právne zastúpený Mgr. Karolom Haťapkom, advokátom, so sídlom Vretenová 4, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. k. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25. októbra 2013, konajúc o odvolaní Obce Sokoľany proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/65/2018-76 zo dňa 9. apríla 2019, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/65/2018-76 zo dňa 9. apríla 2019 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu č. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25. októbra 2013 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi a ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Prvostupňový rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/65/2018-76 zo dňa 9. apríla 2019

1.Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 250q ods. 2 v spojení s § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu č.k. OU- KS-KOl-H-2/97/d-BJ zo dňa 25.10.2013 a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Predmetným rozhodnutím odporca určil priebeh hranice medzi obcou Sokoľany a mestom Košice - mestskou časťou Šaca a priebeh hranice medzi katastrálnymi územiami Sokoľany a Železiarne podľa geometrického plánu č. 16/2007 vyhotoveného spoločnosťou GEOTOP s.r.o., úradne overeného Správou katastra Košice dňa 10.05.2007 pod č. 317/07.

2. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že konanie podľa § 52 katastrálneho zákona máreštitučný charakter a jeho účelom je náprava krívd spôsobených obciam násilným zlučovaním. Pre konanie podľa tohto ustanovenia zákon stanovoval kumulatívne tri podmienky, a to uplatnenie návrhu do 31.12.1997, zmena priebehu hranice bola vykonaná v rokoch 1948 - 1989 a zmena sa vykonala bez súhlasu obce alebo jej obyvateľov.

3. V preskúmavanom prípade návrh na konanie podľa § 52 a nasl. katastrálneho zákona podala obec Sokoľany dňa 23.04.1997 (spolu s ďalšími obcami) a tvrdila, že bez súhlasu obce bola jej časť odčlenená a pripojená do okresu Košice- mesto v súvislosti s úpravou nových hraníc medzi okresom Košice - mesto a Košice - vidiek. Medzi účastníkmi ostalo sporné, či na územnú zmenu bol daný súhlas obce alebo jej obyvateľov.

4. V čase rozhodovania o územných zmenách týkajúcich sa okresu Košice - vidiek a Košice - mesto, obec Sokoľany neexistovala, bola súčasťou obce Hutníky, ktorá vznikla v roku 1960 zlúčením pôvodných obcí Sokoľany a Bočiar a jej katastrálne územie tvorili k.ú. Sokoľany a k. ú. Bočiar.

5. Podľa krajského súdu plenárne zasadnutie MNV Hutníky dňa 16. augusta 1979 prerokovalo návrh zmeny hraníc okresu Košice - vidiek a Košice - mesto č. Vnútr.152/79 a prijalo uznesenie č. 18/1979, podľa ktorého súhlasilo s bodom 4 návrhu uvedeného pod č. Vnútr.152/79, týkajúceho sa rozšírenia územia Košíc o územie v katastri Hutníky - Bočiar (VSŽ) a začlenením do územia okresu Košice - mesto, rešpektujúc tým uznesenie vlády SSR č. 19/1976 o Smernom územnom pláne HSA Košice. Plenárne zasadanie nesúhlasilo, aby obec Hutníky bola územne včlenená do okresu Košice - mesto (bod 5 návrhu uvedeného pod č. Vnútr.152/79). 6. Ďalej konštatoval, že návrh na určenie nových hraníc okresov Košice - mesto a Košice - vidiek z 19.februára 1972 pod č. Vnútr.152/79 obsahoval návrh popisu priebehu okresnej hranice, mapu návrhu a novej okresnej hranice a prehľadnú tabuľku orientačných plošných údajov.

7. Krajský súd v napadnutom rozsudku uvádza, že tieto materiály je treba posudzovať komplexne. Súčasťou podkladov návrhu ONV Košice - okolie bola tabuľka, ktorá sa týkala určenia nových hraníc okresov Košice - mesto a Košice - vidiek zo dňa 6.augusta 1979, v ktorej je uvedená obec Hutníky - k.ú. Sokoľany, k.ú. Bočiar s prírastkami pre Košice- mesto zvlášť z k.ú. Sokoľany a z k.ú. Bočiar. Pretože tieto materiály boli súčasťou podkladov návrhu ONV Košice - vidiek, ktoré boli predmetom rokovania plenárneho zasadania MNV Hutníky, možno dôvodne podľa krajského súdu usudzovať, že s územnými zmenami zasahujúcimi do k.ú. Sokoľany bolo plenárne zasadnutie obce Hutníky uzrozumené a súhlasilo s nimi.

8. Prvostupňový súd nepovažoval názor odporcu, že plenárne zasadnutie MNV Hutníky súhlasilo iba so zmenami týkajúcimi sa k.ú. Bočiar za správny. Označenie predmetnej lokality Hutníky - Bočiar (VSŽ), ktoré sa uvádzajú v dobových dokumentoch národných výborov, považoval súd iba za nesprávne a nepresné označenie, ktoré neslúžilo pre účely zápisu do evidencie nehnuteľností. Tento výraz je potrebné podľa názoru krajského súdu vykladať v súvislosti s účelom územnej zmeny, ktorou bol okrem iného usporiadanie a organizácia mestského obvodu vzhľadom na výstavbu VSŽ. Je logické, že časť obce Hutníky, ktorá bola už zastavaná stavbami VSŽ, eventuálne kde sa plánovala priemyselná výstavba, bola súčasťou tejto územnej zmeny. Svedčí o tom aj skutočnosť, že časť k. ú. Sokoľany sa stalo súčasťou nového k.ú. Železiarne. Záver odporcu, že sa zmeny hraníc týkali iba katastra Bočiar, je preto vzhľadom na okolnosti, za ktorých k územným zmenám došlo, podľa krajského súdu nesprávny a podľa názoru súdu odporuje logickému mysleniu a uvažovaniu.

9. Krajský súd ďalej konštatoval, v bode 50. rozsudku, že zo spisu je zrejmé, že Rada MNV v Hutníkoch prerokovala návrh územnej zmeny dňa 25. júla 1979, pričom súhlasila s bodom 4 návrhu č. Vnútr. 152/1979 týkajúceho sa rozšírenia územia Košíc o územie v katastri Hutníky -Bočiar (VSŽ) a nesúhlasila, aby obec Hutníky bola územne včlenená do okresu Košice - mesto. Následne o uvedenom návrhu rozhodovalo plenárne zasadnutie MNV Hutníky dňa 16. augusta 1979.

10. Odporca po opätovnom preskúmaní podkladov a návrhov, o ktorých rokovalo plenárne zasadnutieMNV Hutníky, dospel podľa krajského súdu k nesprávnemu záveru, že poslanci MNV Hutníky nerozhodovali o územnej zmene týkajúcej sa k.ú. Sokoľany, ale iba o tej zmene, ktorá sa týkala k. ú. Bočiar. Pri posudzovaní obsahu tohto uznesenia nie je možné podľa prvostupňového súdu (napriek opakovane vyslovenému odlišnému právnemu názoru Najvyššieho súdu SR v tejto veci, ktorým je prvostupňový súd viazaný) zaujať prísne formalistický postoj a vychádzať iba z pojmu „Hutníky - Bočiar (VSŽ)“, ktorý nemá žiadne reálne opodstatnenie, pretože účelom územných zmien v tejto časti okresu Košice - vidiek bolo rozšírenie územia mesta Košice o územie časti obce Hutníky a ich začlenenie do okresu Košice - mesto. Územná zmena sa vykonávala v súlade so smerným územným plánom HSA Košice a v tejto časti sa týkala predovšetkým výstavby a rozširovania bývalého VSŽ, ktoré podľa tvrdenia prvostupňového súdu zasahovali do k.ú. Sokoľany a Bočiar, na ktorom sa predpokladala výstavba aj iných priemyselných objektov. Prvostupňový súd poukázal aj na tú okolnosť, že návrh neobsahoval alternatívnu možnosť, že sa zmena bude týkať buď oboch katastrálnych území alebo iba jedného, a to Bočiar.

11. Krajský súd opakovane nerešpektujúc názor Najvyššieho súdu SR, v bode 53. odôvodnenia rozsudku uviedol, že nezmenil názor ani po doplnení dokazovania výsluchom svedkov, ktorí sa zúčastnili plenárneho zasadnutia MNV Hutníky dňa 16. augusta 1979.

12. Ďalej prvostupňový súd uvádza, že všetci vypočutí svedkovia potvrdili, že na uvedenom zasadnutí členovia plenárneho zasadnutia - poslanci neodsúhlasili, aby celá obec Hutníky bola pričlenená do okresu Košice-mesto.

13. Podľa krajského súdu plénum MNV Hutníky uznesením č. 18/79 rozhodlo o dvoch návrhoch ONV - Košice - vidiek: - na zmenu hraníc s katastrom Bočiar a Sokoľany, - o administratívnom začlenení obce Hutníky do okresu Košice - mesto. 6S/65/2018 19 Podľa nálezu Ústavného súdu SR č. III.ÚS 196/2017-65 uvedené výroky nie sú vzájomne vylučujúcimi, a ich súčasná platnosť je možná. Aj z dôvodovej správy ONV Košice - vidiek k návrhu na určenie nových hraníc okresov Košice - mesto a Košice - vidiek vyplýva, že Rada MNV v Hutníkoch vyslovila súhlasné stanovisko k predloženému návrhu úpravy hraníc, ale nesúhlasila s pričlenením celého katastrálneho územia obce k okresu Košice - mesto. Po prejednaní v Rade MNV Hutníky bol uvedený návrh prejednaný na plenárnom zasadnutí MNV. 14. Hoci sa v uznesení pléna MNV nespomína katastrálne územie Sokoľany v bode A uznesenia, iba katastrálne územie Hutníky - Bočiar (VSŽ), interpretácia uvedeného textu, že bol vyslovený súhlas iba s pričlenením katastrálneho územia Bočiar, je nelogická, pretože odhliadnuc od toho, že kataster Hutníky - Bočiar (VSŽ) neexistoval, ak plénum výslovne nesúhlasilo s administratívnymi zmenami, a výslovne to v uznesení uviedlo, v prípade nesúhlasu s pričlenením časti katastrálneho územia Sokoľany, by svoj nesúhlas rovnako formulovalo. Vyslovením súhlasu o pričlenení dotknutých katastrálnych území bolo realizované uznesenie Vlády SSR, čo vyjadrilo aj plénum MNV formuláciou „rešpektujúc tým uznesenie Vlády SSR“. Do úvahy je potrebné vziať aj tú skutočnosť, že poslanci MNV boli volení občania z obce znalí miestnych pomerov, a pokiaľ súhlasili s „rozšírením územia Košice - mesto o územie katastra Hutníky - Bočiar (VSŽ)“, nesporne si museli byť vedomí toho, že súhlasia s pričlenením častí oboch katastrálnych území tak, ako to bolo navrhované, pričom rozhodovali o území, na ktorom už bola, alebo sa mala realizovať výstavba VSŽ. To, že sa zmena hraníc týkala aj katastrálneho územia Sokoľany, svedčí prehľadná tabuľka orientačných plošných údajov pre návrh úpravy hraníc medzi okresmi Košice

- mesto a Košice - vidiek, z ktorej vyplýva, že z katastrálneho územia Sokoľany mal byť pre okres Košice - mesto prírastok 706 ha, pričom išlo o parcely č. XXX/X I. XXXX. Rovnako z návrhu určenia hraníc medzi okresom Košice - mesto a Košice - vidiek k 01.01.1981, ktoré bolo predložené do Rady VSL krajského národného výboru, je uvedený popis hraníc podľa návrhu MsNV Košice, kde sa okrem iného uvádza, že od bodu 30 vedie hranica po západnom okraji intravilánu obce Sokoľany, Hutníky, ďalej Bočiar. Navrhovaná hranica pokračuje smerom na juh po poľnej ceste až po hranicu existujúcich produktovodov. Je to približne 450 m južne od priemyselného areálu Bočiar, atď. Prehľadné tabuľky a navrhovaný priebeh hranice boli prílohou písomných podkladov, ktoré boli predmetom rokovania najprv Rady MNV Hutníky, a následne plenárneho zasadnutia MNV tejto obce. Z uvedeného je preto podľa názoru prvostupňového súdu nepochybné, že prítomným poslancom bolo zrejmé, že územné zmeny satýkajú oboch katastrálnych území, t.j. katastrálneho územia Sokoľany a katastrálneho územia Bočiar. Prejav vôle orgánu, ktorý bol spôsobilý rozhodnúť o územných zmenách (plenárne zasadanie MNV), sa prejavilo v uznesení č. 18/79 ako jeho písomného prejavu, ktorý následne už nie je možné ani dopĺňať, ani meniť na základe výpovedí jednotlivých poslancov plenárneho zasadania (uznesenie Ústavného súdu SR II.ÚS 922/2016-13).

15. Ďalej krajský súd uviedol, že námietku navrhovateľa, že sa odporca nedostatočne alebo nesprávne vysporiadal s jeho procesnými námietkami, nepovažuje za dôvodnú. 16. Krajský súd nepovažuje za správny názor navrhovateľa, že návrh na začatie konania o určení priebehu hranice musí obsahovať náležitosti uvedené v ustanovení § 53 ods.2 písm. a) až d) katastrálneho zákona. 6S/65/2018 20 Ide totiž o také doklady, ktorých vyhotovenie nie je výlučne v možnostiach navrhovateľa a ich vyhotovenie nemôže priamo ovplyvniť. Odporca postupoval správne, keď navrhovateľa (obec Sokoľany) vyzval na odstránenie týchto nedostatkov. Tým, že odporca nezastavil konanie pre neodstránenie nedostatkov návrhu, hoci na to obec Sokoľany upozornil, neporušil zákon, pretože do 31.12.2003 taký dôvod zastavenia konania nebol v zákone o správnom konaní uvedený. Po 01.01.2004 v ustanovení § 19 ods. 3 zákona ukladá správnemu orgánu v prípade, ak podanie nemá predpísané náležitosti pomôcť účastníkovi konania ich odstrániť, prípadne ho vyzvať, aby v určenej lehote ich odstránil. Súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví. V ustanovení § 30 ods.1 písm. d) zákona o správnom konaní je uvedený dôvod zastavenia konania v prípade, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený. Podmienkou zastavenia konania podľa tohto ustanovenia je skutočnosť, že účastník správneho konania bol na túto možnosť upozornený. Zo spisu vyplýva, že odporca v ďalších výzvach a uznesení o prerušení konania neupozornil obec Sokoľany, ktorý v správnom konaní vystupoval ako navrhovateľ na možnosť zastavenia konania pre neodstránenie vady návrhu v stanovenej lehote. Preto nie je možné vytýkať odporcovi, že konanie podľa § 30 ods.1 písm. d) zákona o správnom konaní nezastavil.

17. Námietky obce Sokoľany, že uznesenie z plenárneho zasadania v Hutníkoch č. 18/1979 treba považovať za nulitné, vzhľadom na omyl v skutkovej okolnosti nepovažoval prvostupňový súd za dôvodnú, pretože podľa názoru súdu plenárne zasadnutie MNV, t.j. poslanci prítomní na schôdzi boli oboznámení s komplexným materiálom návrhu územných zmien a hlasovali s vedomím, že tieto zmeny sa týkajú aj k.ú. Sokoľany.

18. Názor obce Sokoľany, že súhlas obce v zmysle § 52 katastrálneho zákona mohol založiť len na rozhodnutí o územnej zmene vydané podľa § 39 ods.2 písm. e/ zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch, pričom plenárne zasadnutie MNV Hutníky rokovalo iba o návrhu tejto zmeny, krajský súd nepovažoval za dôvodný, pretože súhlas s navrhovanou zmenou, ktorý bol daný na plenárnom zasadnutí MNV Hutníky treba podľa platnej judikatúry a súdnej praxe chápať ako súhlas kompetentného orgánu s územnou zmenou. Vyplýva to aj z ustanovenia § 8 zákona č. 130/1970 Zb., podľa ktorého z dôležitých spoločenských záujmov, najmä na vytvorenie lepších predpokladov pre ďalší hospodársky a kultúrny rozvoj obcí, možno vytvoriť, zrušiť alebo zlúčiť obce alebo vykonať inú zmenu ich územia. O takomto opatrení, ak ide o obce v tom istom okrese a ak s nimi súhlasia miestne národné výbory a občania dotknutých obcí, rozhoduje okresný národný výbor; inak o ňom rozhoduje krajský národný výbor.

2. Odvolanie Obce Sokoľany proti rozsudku krajského súdu

19. Ďalší účastník Obec Sokoľany vo včas podanom odvolaní uviedol, že odporca Okresný úrad Košice

- okolie, katastrálny odbor, pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo dňa 25.10.2013, č. k. OU-KS-K01- II-2/97/dBJ a tiež v administratívnom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia odporcu, dodržal základné pravidlá (zásady) správneho konania, chránil práva a záujmy účastníkov správneho konania, svedomite a zodpovedne sa zaoberal každou vecou, ktorá bola predmetom konania a návrhmi a námietkami účastníkov správneho konania. Odporca postupoval v súlade s katastrálnym zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.

20. Poukázal na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu SR SP. zn. 4Sžr/ 16/2017 bod 9.10, zo dňa 10.apríla 2018, ktorý poukázal na závery Ústavného súdu SR za účelom dôkladného zistenia stavu veci, keď nariadil vypočuť svedkov, ktorí v určujúcom roku, dňa 16. augusta 1979, sa zúčastnili zasadnutia MNV Hutníky.

21. Najvyšší súd SR vo svojom uznesení SR sp. zn. 4Sžr/16/2017, bod 9.10, zo dňa 10. apríla 2018 uviedol, že ustanovenie § 52 katastrálneho zákona upravuje postup pri zmene priebehu hranice obce alebo hranice katastrálneho územia, pričom na vykonane tejto zmeny musia byt' kumulatívne splnené nasledovné podmienky:

- návrh musí byt' podaný do 31.decembra 1997 a v prípade rozdelenia obce po

- 1.januári 1998, musí byt' návrh podaný do jedného roka po rozdelení obce,

- o zmene hranice obce resp. hranice katastrálneho územia môže príslušný orgán rozhodnúť len na návrh obce alebo obyvateľov obce,

- zmena priebehu hranice sa vykonala v rokoch 1948 - 1989

- zmena priebehu hranice sa vykonala bez súhlasu obce alebo obyvateľov obce.

22. Podľa odvolateľa odvolací súd mal za preukázané, že prvé tri podmienky už boli v priebehu konania vyriešené a splnené sú, keďže návrh na zmenu priebehu hranice bol podaný oprávnenou osobou dňa 23.04.1997 a zmena priebehu hranice, sa vykonala v roku 1981. Spornou v konaní zostala len otázka, či sa zmena priebehu hranice vykonala bez súhlasu obce alebo obyvateľov dotknutej obce.

23. Obec Sokoľany, o ktorej priebehu hranice sa v konaní jedná, nebola v čase, keď sa rozhodovalo o zmene priebehu hraníc okresov Košice - mesto a Košice vidiek samostatnou obcou, ale bola začlenená do Obce Hutníky. Obec Hutníky pozostávala z dvoch katastrálnych území, a to z katastrálneho územia Bočiar a z katastrálneho územia Sokoľany. Katastrálne územie Hutníky nikdy neexistovalo, a to ani počas spoločnej koexistencie obcí Bočiar a Sokoľany v rámci vytvorenej obce Hutníky.

24. Senát najvyššieho súdu opakovane preskúmal za účelom vyriešenia spornej odvolacej otázky Zápisnicu z plenárneho zasadania MNV Hutníky zo dňa 16.08.1979. Do programu rokovania bolo zahrnuté prejedanie návrhu zmeny hraníc okresu Košice - vidiek a Košice - mesto. Plénum MNV uznesením č. 18/1979 súhlasilo podľa obsahu listín, ktoré sa nachádzajú v pripojenom administratívnom spise, s rozšírením územia Košíc - mesto o územie katastra Hutníky - Bočiar (VSŽ) a začlenením uvedeného územia do okresu Košice - mesto, rešpektujúc tým uznesenie vlády SSR č. 19/1976 o Smernom územnom pláne HSA Košice. Plénum MNV Hutníky súčasne na tomto zasadnutí nevyjadrilo explicitný súhlas s rozšírením Košíc o katastrálne územie Sokoľany, obce Hutníky.

25. Z obsahu Zápisnice z plenárneho zasadnutia MNV Hutníky konaného dňa 16. augusta 1979 vyplýva podľa ďalšieho účastníka nasledovné: „Plénum prijalo na rokovaní uznesenie č. 18/1 979, ktorým v bode „A” súhlasí: s bodom 4 návrhu uvedeného pod č. Vnútr.152/1979 týkajúceho sa rozšírenia územia Košíc o územie v katastri Hutníky - Bočiar (VSŽ) a začlenením do územia okresu Košice - mesto rešpektujúc tým uznesenie vlády SSR č. 19/1966 o Smernom územnom pláne HSA Košice. v bode „B” nesúhlasí: aby obec Hutníky bola územne včlenená do okresu Košice - mesto. (Bod 5 návrhu uvedeného pod č. Vnútr. 152/1979)”. Podľa ďalšieho účastníka v zmysle akéhokoľvek výkladu či už logického, gramatického, doslovného z bodu „A” súhlasí: s bodom 4 návrhu, jednoznačne vyplýva, že plénum súhlasilo s návrhom, ktorý sa týkal rozšírenia územia Košíc o územie v katastri Hutníky- Bočiar. Katastrálne územie Sokol'any v uvedenom uznesení vôbec nie je uvedené. Ako už predtým uviedol- Katastrálne územie Hutníky nikdy neexistovalo, a to ani počas spoločnej koexistencie obcí Bočiar a Sokoľany v rámci vytvorenej obce Hutníky. Obec Hutníky pozostávala z dvoch katastrálnych území, a to z katastrálneho územia Bočiar a z katastrálneho územia Sokol'any. Preto pokiaľ malo byt' predmetom rozšírenia územia mesta Košíc aj katastrálne územie Sokol'any, mala byt' táto otázka samostatne prejedaná, mala byt' predmetom hlasovania, mala byt' samostatne uvedená aj v zápisnici aj so spôsobom a výsledkom hlasovania.

26. Ústavný súd vo svojom náleze prezentoval názor zhodne s Najvyšším súdom SR, že obec Sokol'anytoho času neexistovala. Obyvatelia obce Sokol'any boli obyvateľmi obce Hutníky. Existovalo iba k. ú. Sokol'any a k. ú. Bočiar v obci Hutníky. Katastrálne územie Sokol'any sa tiež v uznesení o územných zmenách výslovne nespomína. Súčasťou návrhu územných zmien boli presne špecifikované časti odčleňovaného územia obce Hutníky, vo vzťahu k obom katastrálnym územiam (teda k. ú. Bočiar, ako aj k. ú. Sokol'any), dokonca s presnou špecifikáciou výmery. S uvedenou skutočnosťou sa krajský súd dostatočným spôsobom nevysporiadal. Krajský súd sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal ani s popisom priebehu hranice okresov odčleňovaného územia (ten sa tiež dotýkal k.ú. Sokoľany). Tieto skutočnosti zakladajú významný rozpor so skutkovým stavom veci ustáleným prvostupňovým súdom, keďže ak bolo súčasťou navrhovaných zmien aj k.ú. Sokoľany, bol na ich realizáciu potrebný explicitný súhlas obce alebo obyvateľov obce. 27. S poukazom na závery Ústavného súdu SR, za účelom dôkladného zistenia stavu veci na zostávajúcu právnu a skutkovú otázku či predmetná zmena priebehu hranice bola vykonaná bez súhlasu dotknutej obce alebo jej obyvateľov, krajský súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie v plnej jurisdikcii (S 250g ods. 1 veta druhá O.s.p.). V pripojenom administratívnom spise odporcu sa nachádza okrem iných listín aj Zápisnica Miestneho národného výboru Hutníky, napísaná z plenárneho zasadnutia MNV, konaného dňa 16.08.1979. Podľa obsahu zápisnice sa na predmetnom zasadnutí MNV Hutníky zúčastnili: I.Ž. J., D. H., A. U., H. P., M. D., Š. J., E. Š., S. A., U. H., H. Z., O. E., O.. H. U., M. H.Z., A. H., A. J., E. R., J. J., J. Š.. Ď. T. H. I. E. T., T. A. (predseda občianskeho výboru Sokol'any), L. Q. (predseda DO-K 55), H. J. (poslanec ONV), U. (predsedníčka SZM).

28. Úlohou krajského súdu bolo v tomto konaní vykonať dokazovanie výsluchom uvedených preživších osôb ako svedkov a to práve k spornej otázke udelenia súhlasu obce na predmetnú zmenu priebehu hranice. Súd zabezpečil zákonnými prostriedkami a aj cestou účastníkov konania, postup za účelom zistenia, kto z vyššie uvedených osôb je spôsobilý vypovedať k predmetnému hlasovaniu zo dňa 16.augusta 1979

29. Súd vypočul svedkov, a to tak, aby v čo najväčšej možnej miere bol preskúmaný prejav a obsah vôle obyvateľov udelený prostredníctvom ich zástupcov na plenárnom zasadnutí vtedajšej obce Hutníky, a to aj s poukazom na formuláciu uznesenia č. 18/1979, ktoré bolo prijaté na plenárnom zasadnutí obce Hutníky dňa 16.augusta 1979.

30. Samotný obsah výpovedí svedkov v zápisnici z pojednávania pred krajským súdom, ďalší účastník spochybnil v podaní, ktoré doručil Najvyššiemu súdu SR dňa 6. augusta 2020 potom, ako si z krajského súdu vyžiadal zvukový záznam z pojednávania pred prvostupňovým súdom zo dňa 2.apríla 2019, dávajúc do pozornosti odvolaciemu súdu, že je rozpor s nahrávkou výpovedí svedkov a prepisu z pojednávania.

31. Podľa ďalšieho účastníka z vykonaných svedeckých výpovedí nevyplynulo, že sa zmena priebehu hranice vykonala so súhlasom dotknutej obce alebo obyvateľov obce. Svedkovia sa vyjadrili k obsahu vôle pri rozhodovaní pléna MNV Hutníky. Z uvedených svedeckých výpovedí nevyplynulo že by k danej otázke zmeny hraníc obce prebehlo hlasovanie, resp. akým spôsobom sa hlasovalo a aké boli výsledky. Neexistuje žiadna zápisnica o hlasovaní z uvedenej plenárnej schôdze.

32. Obec Sokoľany v odvolaní poukázala na znenie § 44 zákona č. 69/1967 Z.z. o národných výboroch, podľa ktorého pre platnosť uznesenia plenárneho zasadania národného výboru je potrebný súhlas nadpolovičnej hlasov všetkých poslancov. Hlasuje sa spravidla zdvihnutím ruky.

33. Poukázala, citujúc uvedené ustanovenie zákona, že zákonom stanovené požiadavky neuvádza ani zápisnica z uvedenej plenárnej schôdze. Rovnako neexistuje zápisnica o hlasovaní občanov ohľadne tejto otázky pričom o ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny orgán spíše zápisnicu. Zo zápisnice musí byt' najmä zrejmé, kto- kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia sa prijali; v zápisnici o hlasovaní sa uvedie aj výrok rozhodnutia a výsledok hlasovania. Zápisnicu podpisujú poprečítaní všetky osoby, ktoré sa na konaní zúčastnili, a pracovník (člen) správneho orgánu uskutočňujúceho konanie, zápisnicu o hlasovaní všetci prítomní členovia správneho orgánu. Odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú. ( § 22 zákona o správnom konaní 71/1967 Zb. (správny poriadok).

34. V odvolaní ďalej odvolateľ namieta, že krajský súd mal v konaní prihliadnuť aj na stranu 2 uvedenej Dôvodovej správy, z obsahu ktorej vyplýva, že Rady Miestnych národných výborov v Haniske, Hutníkoch a Veľkej Ide vyslovili nesúhlas s pričlenením celého katastrálneho územia obcí k okresu Košice mesto na strane jednej a stanovisko k predloženému návrhu vyslovila aj Rada MNV v Hutníkoch (str. 2 písm. a/, c/) a to v kontexte str. 4 uvedenej dôvodovej správy najmi písm. b/, c/, e/. Podľa uvedenej časti správy zostalo totiž sporné iba pričlenenie celých katastrálnych území vrátane obce Hutníky k okresu Košice mesto. S pričlenením celých katastrálnych území do okresu Košice - mesto nesúhlasili ani samotné Rady MNV vo Veľkej Ide a Hutníkoch. S ďalším rozvojom VSŽ sa počítalo podľa SÚP HSA Košice, len na území, ktoré malo byt' pričlenené podľa predkladaného návrhu a nie na celom území obce Hutníky (písm. c/ str. 4). Z uvedeného, ako aj zo záveru predmetnej dôvodovej správy vyplýva, že nebolo možné súhlasiť' s pripojením celých katastrálnych území obcí Veľká Ida a Hutníky k okresu Košice - mesto.

35. Je nesporné, že pôvodný návrh na uvedené zmeny síce počítal s pričlenením celého predmetného územia k okresu Košice mesto. Avšak práve z dôvodu vznesených a namietaných pochybností o samotnej existencii súhlasu dotknutej obce Hutníky a jej obyvateľov (ale i niektorých ďalších obcí) s takýmto postupom, resp. preukázanie existencie nedodržania v tom čase zákonných podmienok na zmenu hranice obce sú splnené podmienky na účel reštitučného konania, ktorým je eliminovanie neoprávnených zásahov do práv a slobôd subjektov práva.

36. Krajský súd v Košiciach pri rozhodovaní o žalobe navrhovateľa nezohľadnil skutkový a právny stav veci a tiež právny názor a závery odvolacieho súdu - Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.04. 2018 sp. značka 4Sžr 14/2017.

37. Odporca ako správny orgán sa v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 25.10.2013, č.k. OU- KS-K01-11- 2/97/d-BJ, napadnutého navrhovateľom, riadne a úplne vysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi okolnosťami. Skutkové a právne okolnosti veci a vykonané dôkazy odporca správne posúdil a vyhodnotil.

38. Z vykonaného dokazovania má Obec Sokol'any za preukázané, že odporca ako správny orgán vydaním rozhodnutia dňa 25.10.2013, č. k. OU-KS-K01-II-2/97/d-BJ, neporušil práva a právom chránené záujmy navrhovateľa ani žiadnej inej osoby. Odporca ako správny orgán sa riadne vysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi okolnosťami veci a tieto posúdil správne a v súlade s katastrálnym zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.

39. Sumarizujúc uvedené, ďalší účastník Obec Sokoľany rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 09.04.2019, sp. zn. 6S 65/2018. ktorý bol právnemu zástupcovi Obce Sokoľany doručený dňa 24.05.2019, ako súdu prvého stupňa (oba jeho výroky - výrok vo veci samej aj výrok o náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia) napáda pre jeho vady z týchto dôvodov:

- v konaní pred Krajským súdom v Košiciach ako súdom prvého stupňa došlo k vadám uvedeným v ustanovení 221 ods. 1 O. s. p. pretože účastníkovi konania Obec Sokoľany sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom /ustanovenie 205 ods. 2 písm. a) O. s. p./,

- konanie pred Krajským súdom v Košiciach ako súdom prvého stupňa má inú vadu, ktorá mohla mat' za následok nesprávne rozhodnutie vo veci /ustanovenie 205 ods. 2 písm. b) O. s. p.;

- Krajský súd v Košiciach ako súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /ustanovenie 205 ods. 2 písm. d) O. s. p./;

- rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach ako súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /ustanovenie 205 ods. 2 písm. f) O. s. p./. 40. Na základe vyššie uvedených skutočností Obec Sokoľany navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskejrepubliky ako odvolací súd z dôvodov podľa ustanovenia §205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb.. z m e n i l prvý výrok napadnutého rozsudku Krajského súdu v Košiciach ako súdu prvého stupňa zo dňa 09.04.2019, ktorý bol jej právnemu zástupcovi doručený dňa 24.05.2019 tak, že rozhodnutie odporcu zo dňa 25.10.2013, č. k. OU-KS-K01-H-2/97/d-BJ, sa p o t v r d z u j e ako vecne správne.

41. Zároveň Obec Sokoľany žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd z dôvodov podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d) a f) Občianskeho súdneho poriadku ë. 99/1963Zb. z m e n i l druhý výrok rozsudku Krajského súdu v Košiciach ako súdu prvého stupňa zo dňa 09. apríla 2019, ktorý bol jej právnemu zástupcovi doručený dňa 24.05.2019 tak, že navrhovateľ nemá nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť účastníkovi konania Obec Sokoľany náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, tak ako budú tieto vyčíslené v písomnom vyhotovení rozhodnutia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia k rukám právneho zástupcu účastníka konania Obec Sokoľany.

3.Vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu ďalšieho účastníka

42. Navrhovateľ považuje rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/65/2018 zo dňa 9.apríla 2019 (ďalej aj len ako „rozsudok krajského súdu”) v označenej veci za vecne správny a zákonný, a preto žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s § 219 O. s. p. potvrdil.

43. Podľa navrhovateľa vedľajší účastník (pozn. Najvyššieho súdu SR správne má byť „ďalší účastník“) napadá rozsudok krajského súdu ako súdu prvej inštancie v oboch jeho výrokoch, a to vo výroku vo veci samej aj vo výroku o náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia.

44. Navrhovateľ po preštudovaní podaného odvolania poukazuje na ustálenú súdnu prax o tom, že tvrdenia uvedené v odvolaní nestačí dovodiť iba poukázaním na príslušné paragrafy zákona. Ako vyplýva z podaného odvolania vedľajší účastník opäť dôvody, pre ktoré napadol rozsudok súdu, nepodložil žiadnymi dôkazmi, svoje tvrdenia nevysvetľuje, ba ani neuvádza v čom vidí to, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. 45. Pokiaľ sa jedná o nastolenú spornú otázku, či zmena priebehu hranice bola vykonaná so súhlasom alebo bez súhlasu obce alebo jej obyvateľov, navrhovateľ vychádzajúc z odvolaním napadnutého rozsudku má za to, že Krajský súd v Košiciach ( ďalej aj „krajský súd”) túto otázku skutkovo ako aj právne vyčerpávajúco vyriešil, a to konkrétne v bodoch 51. až 55. rozsudku. Pri riešení tejto otázky sa pri tom krajský súd správne opieral o právne závery, ktoré vyplývajú z nálezu Ústavného súdu SR, č. III. ÚS 196/2017-65 ( ďalej len „uznesenie ústavného súdu”).

46. Po prečítaní odvolania podaného vedľajším účastníkom navrhovateľ' poukazuje na to, že ten argumentačne zlyháva a doslova fabuluje, ked' na strane 10 odvolania uvádza: „Krajský súd sa nevysporiadal ani s popisom priebehu hranice okresov odčleňovaného územia”, pričom až nepochopiteľne znie veta vedľajšieho účastníka: „S uvedenou skutočnosťou sa krajský súd dostatočným spôsobom nevysporiadal.” Pričom táto veta nasleduje po tom, čo sám vedľajší účastník uvádza v predchádzajúcej vete: „Súčasťou návrhu územných zmien boli presne špecifikované časti odčleňovaného územia obce Hutníky, vo vzťahu k obom katastrálnym územiam (teda k.ú. Bočiar, ako aj k.ú. Sokoľany), dokonca s presnou špecifikáciou výmery.”

47. Podľa navrhovateľa krajský súd pri rozhodovaní postupoval plne komfortne so závermi, ktoré vyplývajú jednak z predchádzajúcich záverov a právnych názorov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len ako „najvyšší súd”), ale najmä so závermi a právnymi názormi, ktoré in concreto sú riešené a určené v uznesení ústavného súdu, pričom Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj len ako „ústavný súd") uviedol, že v ďalšom konaní je najvyšší súd viazaný právnym názorom ústavného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde).

Krajský súd na strane 19, odsek 3 rozsudku jasne, zrozumiteľne a plne v súlade s ústavne komfortnoupožiadavkou, že vo veci bolo treba prihliadnuť na návrh územných zmien komplexne, prijal a odôvodnil svoj záver o tom, že zmena hraníc sa týkala aj katastrálneho územia Sokoľany. V tejto súvislosti navrhovateľ' poukazuje na to, že ústavný súd vo svojom uznesení, ktorým zrušil rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sžr/32/2016 jasne uvádza, že vo veci treba prihliadnuť na návrh územných zmien komplexne. Ten pozostával z viacerých materiálov (z návrhu slovného popisu priebehu hranice okresov, z mapovej časti návrhu a tabuľky orientačných plošných údajov). Text uznesenia Ústavného súdu SR pokračuje: „Ústavný súd len pripomína, že súčasťou návrhu územných zmien boli presne špecifikované časti odčleňovaného územia obce Hutníky, a to vo vzťahu k obom katastrálnym územiam (teda k. ú. Bočiar ako aj k. ú. Sokoľany) dokonca s presnou špecifikáciou výmery, ktorá bola v prípade odčleňovaného k. ú. Sokoľany takmer trojnásobkom odčleňovanej výmery k. ú. Bočiar.“

48. K vyššie uvedenému navrhovateľ dal do pozornosti aj ďalší záver, ktorý prijal ústavný súd a ktorý vyvracia logiku založenú na tom, že ak sa v posudzovanom spornom uznesení v bode „A” nespomína k.ú. obce Sokoľany, tak súhlas sa týkal iba k.ú. Bočiar. Ústavný súd k tomu jasne formuluje záver, že „ak by sa vo veci mala uplatniť takáto logika, potom je potrebné urobiť záver, že v bode „A ” uznesenia o územných zmenách sa nespomína ani k.ú. Bočiar, pretože explicitne sa hovorí o „katastri Hutníky- Bočiar /VSŽ/”. Kataster Hutníky - Bočiar /VSZ/ niky neexistoval. ” K uvedenému navrhovateľ doplnil, že z dobových dokumentov je pri tom zrejmé, že sa jedná o dobové označenie územia na ktorom už stáli, resp. sa mali rozrastať samotné Východoslovenské železiarne, čo musel vo svoje podstate každý kto v danej lokalite pôsobil vedieť (doslova vidieť).

49. Za nemenej dôležitý považuje aj právny názor ústavného súdu, ktorý je uvedený na str. 21. uznesenia ústavného súdu: „Najvyšší súd ignoruje špecifikáciu odčleňovaného priemyselného územia dodatkom /VSŽ/ uvedenú v bode „A ” uznesenia o územných zmenách. Svoj logický záver o absencii súhlasu obce Sokoľany s územnými zmenami podopiera odkazom na dôvodovú správu (strana 2/č.bl. Vnútr. 5792) písm. c). Tento záver (o absencii), ako už bolo uvedené, z dôvodovej správy podľa názoru ústavného súdu nevyplýva. Textácia dôvodovej správy, na ktorú poukazuje najvyšší súd, paradoxne. namiesto podporenia. odporuje záverom najvyššieho súdu.“

50. Podľa navrhovateľa, ak sa vráti k vyššie uvedenej spornej otázke, tak ústavný súd na str. 19.uznesenia ústavného súdu doslova uvádza že „rozhodujúcou otázkou v konaní bolo posúdenie, či súhlas obyvateľov obce Hutníky s územnou zmenou bol daný, t.j. či bol obsahom ich vôle. Zároveň ako je uvedené na str. 21. uznesenia ústavného súdu „ na mieste je teda otázka výkladu pojmu „kataster Hutníky - Bočiar /VSŽ/. Jej výsledkom musí byt' riešenie, ktoré časti územia obce Hutníky sa týmto označením mali na mysli. Zároveň ústavný súd na viacerých miestach uvádza právny názor, že vo veci posúdenia danej otázky bolo potrebné prihliadnuť na návrh územných zmien komplexne.

51. Po dôkladnom preštudovaní rozsudku krajského súdu je teda nesporné, že súd sa riadil právnym názorom ústavného súdu. Krajský súd sa riadil aj právnym názorom odvolacieho súdu a vykonal aj dokazovanie, ktoré určil odvolací súd, a to výsluchom preživších osôb. Krajský súd v bode 53. rozsudku konštatuje, že „súd nezmenil názor ani po doplnení dokazovania výsluchom svedkov, ktorí sa zúčastnili plenárneho zasadnutia MNV v Hutníkoch dňa 16.08.1979.”

52. Navrhovateľ na tomto mieste opakovane poukazuje aj na to, že danú otázku už riešil najvyšší súd, a to v skoršom konaní, ako to vyplýva z uznesenia NS SR zo dňa 14. mája 2013 SP. zn. 1 Sžr/43/2012.

53. Navrhovateľ' má teda za to, že krajský súd dôsledne a zákonným spôsobom vyhodnotil skutkový stav, doplnil dokazovanie v rozsahu, ako to vyplynulo z rozhodnutia Najvyššieho súdu, a tak zo zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery. Opätovne a dôkladne preskúmal komplexne všetky podklady a návrhy, o ktorých sa rokovalo na plenárnom zasadnutí MNV a ako prvostupňový súd zaujal jednoznačný postoj k otázke, či súhlas kompetentného orgánu sa vzťahoval aj na odčlenenie časti k.ú. Sokol'any. Na druhej strane navrhovateľ' opakovane podčiarkuje to, že vedľajší účastník vo svojom odvolaní neuviedol nič, čo by svedčilo jeho návrhu na zmenu rozsudku krajského súdu.

54. Na základe uvedených skutočností Mesto Košice navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 9.apríla 2019, sp.zn. 6S/65/2018 v súlade s § 219 OSP potvrdil, a to v oboch jeho výrokoch a zároveň uložil vedľajšiemu účastníkovi nahradiť' trovy odvolacieho konania účastníkovi konania Mestu Košice.

4.Vyjadrenie odporcu k podanému odvolaniu ďalšieho účastníka

55. Dňa 19. septembra 2019 bola na Okresný úrad Košice okolie, katastrálny odbor doručená žiadosť Krajského súdu v Košiciach o vyjadrenie sa k obsahu odvolania obce Sokoľany proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 09. 04. 2019 SP. zn. 6S 65/2018, ku ktorému zaslal nasledovné vyjadrenie:

56. Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny odbor sa stotožňuje s vyjadreniami obce Sokoľany v predmetnom odvolaní, hlavne s vyjadrením, že zmena priebehu predmetnej hranice sa vykonala bez súhlasu obce alebo obyvateľov obce Hutníky. Plénum MNV svojim uznesením č. 18/1979 dalo súhlas k odčleneniu len z časti obce v katastrálnom území Bočiar.

57. Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny odbor ako správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zo dňa 25. októbra 2013 riadne a úplne vyrovnal so všetkými skutkovými aj právnymi okolnosťami.

58. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 9. apríla 2019 tak, že rozhodnutie správneho orgánu č. OU-KS-KOl- H-2/97/d-BJ zo dňa 25.októbra 2013 potvrdí ako vecne správne.

5. 59. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.). Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Procesne postupoval podľa ustanovení O.s.p. a to s poukazom na § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, podľa ktorého sa konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. začaté predo dňom účinnosti tohto predpisu (t.j. pred 1. júlom 2016) dokončia podľa doterajších predpisov.

60. Z administratívneho a súdneho spisu odvolací súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

61. Dňa 23.apríla 1997 bol odporcovi doručený návrh štrnástich obcí okresu Košice - okolie (medzi nimi aj odvolateľa, obce Sokoľany) na začatie katastrálneho konania o určenie priebehu hraníc podľa § 52 a nasl. katastrálneho zákona. Argumentovali, že návrh úpravy nových hraníc medzi okresom Košice - mesto a Košice - vidiek (v súčasnosti Košice - okolie) sa opieral o „Zásady koncepcie hlavných smerov urbanizácie Slovenska“, ktoré boli schválené uznesením vlády SR č. 95/71.

62. Okresný národný výbor Košice - vidiek na 13. riadnom plenárnom zasadnutí dňa 25.septembra 1979 súhlasil s odčlenením celkom 3741 ha územia jednotlivých obcí okresu Košice - vidiek. Rada Východoslovenského krajského národného výboru (VS KNV) dňa 11. novembra 1980 uznesením č. 352 súhlasila s územno-správnym usporiadaním mestských obvodov v okrese Košice - mesto ku dňu 1. januára 1981. Dňa 09.decembra 1980 Rada VS KNV uznesením č. 382 odsúhlasila odčlenenie časti dotknutých obcí o výmere 3714 ha z okresu Košice - vidiek s účinnosťou od 1. januára 1981.

63. Uznesením plenárneho zasadnutia Vsl. KNV č. 49 zo dňa 27. januára 1981 sa s účinnosťou od 01.januára 1981 určila nová hranica medzi okresmi Košice - mesto a Košice - vidiek. Citované uznesenie bolo doplnené uznesením plenárneho zasadnutia Vsl. KNV č. 52 zo dňa 14.októbra 1985.

64. Podľa návrhu ani jedna z dotknutých obcí, prípadne jej obyvatelia, vrátane obce Sokoľany, nesúhlasili so zmenou katastrálneho územia, a preto žiadali, aby sa pôvodná hranica obnovila tak, ako to bolo pred účinnosťou spomínaných uznesení VS KNV, tak ako bola vymedzená v prílohe č. 1 uznesenia Rady VS KNV č. 382 z 09.12.1980 a zakreslená v mapke 1:50000, v geometrických plánoch a vo výkazoch výmer č. 10, 11, 31, 121/2, 122/12, 13 až 16, 18, 32, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uznesenia.

65. Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny odbor listom zo dňa 20.mája 1997 vyzval navrhovateľov v administratívnom konaní na odstránenie nedostatkov podania, na základe čoho bolo odporcovi dňa 30.decembra 1997 doručené doplnenie podania z 15.decembra 1997 o stanoviská dotknutej obce a stanoviská mestských častí mesta Košice susediacich s katastrálnym územím dotknutých obcí s navrhovanou zmenou katastrálnych hraníc. Tieto stanoviská boli vo väčšine prípadov zamietavé.

66. Dňa 18. januára 2002 bolo odporcovi doručené doplnenie návrhu na začatie konania zo dňa 15.decembra 1997 za obec Sokoľany, v ktorom obec doplnila pôvodný návrh tak, že žiada uskutočniť konanie vo veci určenia priebehu hranice obce výlučne pre obec Sokoľany a zároveň žiada, aby sa pôvodná hranica obnovila tak, ako to bude uvedené v geometrickom pláne podľa stavu platného pred účinnosťou spomínaných uznesení VS KNV. Geometrický plán na zmenu hranice katastrálneho územia Železiarne a Sokoľany č. 70/2003 bol vyhotovený spoločnosťou Geotop, s.r.o., úradne overený Správou katastra dňa 06.februára 2004 pod č. 159/03 a bol odporcovi doručený dňa 27.februára 2004.

67. Rozhodnutím zo dňa 20.októbra 2004 č. H-2/97/d-BJ odporca návrh obce Sokoľany zamietol z dôvodu, že podľa § 52 katastrálneho zákona katastrálny úrad na návrh obce alebo obyvateľov obce, v konaní rozhodne o zmene priebehu hranice obce alebo hranice katastrálneho územia vtedy, ak sa zmena priebehu hranice vykonala v rokoch 1948 až 1989 bez súhlasu obce alebo obyvateľov obce. MNV v Hutníkoch na základe uznesenia č. 35/1979 súhlasil s rozšírením územia Košíc o územie v katastri Hutníky - Bočiar (VSŽ) a začlenením do územia okresu Košice - mesto, rešpektujúc tým uznesenie vlády SR č. 19/1976 o smernom územnom pláne HSA Košice.

68. Obec Sokoľany podala voči tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok, na základe ktorého Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 3Sp/8/2005-27 zo dňa 11.apríla 2006 zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že jeho úlohou bude dôsledne zistiť, či zmena priebehu hraníc obce Hutníky, jej časti Sokoľany sa vykonala bez súhlasu obce alebo obyvateľov obce. Stanovisko - rozhodnutie Rady MNV v Hutníkoch nepostačovalo, ale skutočne bolo potrebné, aby k tomu dala súhlas obec alebo jej obyvatelia.

69. Z obsahu pripojených listín v administratívnych spisoch vyplýva, že plenárne zasadnutie MNV v Hutníkoch dňa 16.augusta 1979 prejednalo návrh na určenie nových hraníc okresov Košice - vidiek a Košice - mesto a vydalo k tomu aj svoje stanovisko. Súhlas bol daný iba na rozšírenie územia Košíc o územie Hutníky - Bočiar (VSŽ), ale keďže obec Hutníky pozostávala z dvoch katastrálnych území, a to katastrálneho územia Bočiar a katastrálneho územia Sokoľany, bolo potrebné zistiť, či skutočne obec (t.j. plenárne zasadnutie alebo obyvatelia obce) dala súhlas aj na zmenu hraníc pôvodného katastrálnehoúzemia Hutníky - Sokoľany.

70. V ďalšom konaní odporca vyžiadal zo Štátneho archívu v Košiciach fotokópiu zápisnice z plenárneho zasadnutia MNV v Hutníkoch konaného dňa 16.augusta 1979, na ktorom bol okrem iného prejednaný návrh zmeny hraníc okresov Košice - vidiek a Košice - mesto. 71. Dňa 11.mája 2007 obec Sokoľany predložila nový geometrický plán č. 16/2007 vyhotovený spoločnosťou GEOTOP s.r.o., úradne overený Správou katastra Košice.

72. Na základe vyššie uvedeného, odporca dňa 20.júna 2007 vydal rozhodnutie č. H-2/97/d-BJ, v ktorom určil priebeh hranice medzi obcou Sokoľany a mestom Košice - mestskou časťou Šaca a priebeh hranice medzi katastrálnymi územiami Sokoľany a Železiarne podľa geometrického plánu č. 16/2007. Proti tomuto rozhodnutiu odporcu podalo opravný prostriedok mesto Košice.

73. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. 6Sp/18/2007-29 zo dňa 22. novembra 2007 predmetné rozhodnutie potvrdil. Mesto Košice podalo voči rozsudku odvolanie, na základe ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6Sžo/250/2010 zo dňa 28.septembra 2011 zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na nové konanie z dôvodu, že nepreskúmal komplexne navrhovateľove námietky a postupoval nedôsledne.

74. Krajský súd v Košiciach následne dňa 12.januára 2012 vydal rozsudok č.k. 6Sp/18/2007-178, voči ktorému podalo odvolanie mesto Košice. Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 1Sžr/43/2012 zo dňa 14.mája 2013 zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Sp/18/2007-178 tak, že rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. H-2/97-d-Bj zo dňa 20.06.2007 zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.

75. Odporca následne rozhodnutím č. k. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25.októbra 2013, ktorého posúdenie zákonnosti tvorí predmet tohto súdneho konania (ďalej len „rozhodnutie“), určil priebeh hranice medzi obcou Sokoľany a mestom Košice - mestskou časťou Šaca a priebeh hranice medzi katastrálnymi územiami Sokoľany a Železiarne podľa geometrického plánu č. 16/2007, vyhotoveného spoločnosťou GEOTOP s.r.o., úradne overeného Správou katastra Košice dňa 10.05.2007 pod č. 317/07.

76. Navrhovateľ napadol predmetné rozhodnutie odporcu opravným prostriedkom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., na základe ktorého Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 2Sp/59/2013-53 zo dňa 25.marca 2014 zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu. Prvostupňový súd dospel v napadnutom rozsudku k záveru, že plenárne zasadnutie obce Hutníky bolo uzrozumené s územnými zmenami zasahujúcimi do k. ú. Sokoľany a súhlasilo s nimi. Názor odporcu, že plenárne zasadnutie MNV Hutníky súhlasilo iba so zmenami týkajúcimi sa k. ú. Bočiar nepovažoval krajský súd za správny.

77. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu č.k. 2Sp/59/2013-53 zo dňa 25.marca 2014 sa odvolala na Najvyšší súd Slovenskej republiky obec Sokoľany. V odôvodnení odvolania poukázala na ustanovenia § 39 ods.2 písm. e/ a g/ zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch s tým, že zásadná právna otázka spočívala podľa jej názoru, práve v aplikácii § 39 odsek 2 písm. e/ zákona č. 69/1967 Zb. na zistený skutkový stav. Podľa ďalšieho účastníka je zrejmé, že Krajský súd v Košiciach aplikoval predmetné ustanovenie na daný skutkový stav zmätočne, v relevantnom čase malo predmetné ustanovenie iné znenie, a to práve v jeho najzásadnejšej časti, pretože podľa časovo správne aplikovaného ustanovenia bola daná právomoc plenárnemu zasadnutiu rokovať o návrhoch územných zmien. Podľa názoru odvolateľa, napadnuté rozhodnutie krajského súdu sa javí voči obci Sokoľany ako arbitrárne, nerešpektujúc judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Obec Sokoľany poukázala na Zápisnicu z plenárneho zasadnutia MNV v Hutníkoch konaného dňa 16.augusta 1979, na ktorom bolo prijaté predmetné uznesenie č. 18/1979, pričom zo zápisnice je podľa odvolateľa zrejmé, že predmetom rokovania plenárneho zasadnutia nebolo rozhodnutie o územnej zmene podľa § 39 ods. 2 písm. e/ zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch. V prípade, ak by sa územná zmena mala vzťahovať aj na k.ú.Sokoľany (a v čase prijímania uznesenia MNV existovali samostatne k.ú Sokoľany a k.ú. Bočiar), bolo by explicitne uvedené v uznesení MNV, že územná zmena sa vzťahuje na obec Hutníky (celú obec ako takú), príp. na Hutníky - k.ú. Sokoľany.

78. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu prezentoval názor, že z doslovného odpisu Zápisnice z plenárneho zasadnutia MNV dňa 16.08.1979 je zrejmé, že plénum MNV Hutníky ako oprávnený orgán v mene Obce Hutníky jasne rozhodlo, a teda vyjadrilo súhlas obce s odčlenením. V rozhodnom období sa zo strany žiadneho dotknutého subjektu nespochybňovalo to, či začleniť alebo nezačleniť časť územia obce Hutníky (dnes samostatne Obce Sokoľany) do Okresu Košice - mesto, ale diskusia sa viedla v tom smere, či nezačleniť celé územie obce Hutníky do Okresu Košice - mesto. Z obsahu zápisnice je podľa navrhovateľa zrejmé, že plénum MNV Hutníky prejednávalo iba jeden návrh na odčlenenie územia obce, ktorý nemal žiadne iné alternatívy, teda keďže s ním plénum vyslovilo súhlas, nie je ďalší priestor na špekulácie, s čím plénum MNV súhlasilo.

79. Odporca v podaní zo dňa 05.júna 2015 uviedol, že plénum MNV svojím uznesením č. 18/1979 v bode A súhlasilo s odčlenením časti obce Hutníky - Bočiar (VSŽ) a s pričlenením k mestu Košice a v bode B nesúhlasilo s pričlenením celej Obce Hutníky k Mestu Košice. Kým v bode B poslanci použili výraz Hutníky (bez uvedenia katastrálneho územia), v časti A použili výraz Hutníky - Bočiar (VSŽ). Podľa názoru odporcu, poslanci veľmi dobre vedeli, že obec Hutníky tvoria dve katastrálne územia (Sokoľany a Bočiar) a je nepravdepodobné, aby pri označení Hutníky - Bočiar (VSŽ) išlo iba o nesprávne a nepresné označenie. Z uvedeného podľa odporcu jasne vyplýva, že plénum MNV svojím uznesením č. 18/1979 dalo súhlas k odčleneniu len časti obce v katastrálnom území Bočiar.

80. Najvyšší súd ako súd odvolací uznesením č.k. 4Sžr/75/2014-128 zo dňa 10. septembra 2015 zrušil rozsudok krajského súdu č.k. 2Sp/59/2013-53 zo dňa 25.marca 2014 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, nakoľko nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav existujúci v čase vydania napadnutého rozhodnutia odporcu, konkrétne krajský súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. g/ zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch, avšak po správnosti mal aplikovať § 39 ods. 2 písm. e/ zákona č. 69/1967 Zb. a to v znení účinnom ku dňu 16.08.1979. Zároveň uviedol a uložil krajskému súdu, aby zdôvodnil svoj záver, v ktorom bez bližšieho zdôvodnenia ponechal skutočnosti vyplývajúce z návrhu na určenie hraníc okresov Košice - mesto a Košice - okolie zo dňa 19.februára 1979, vrátane dôvodnej správy, ktoré sú súčasťou pripojeného administratívneho spisu, na podklade ktorých dospel k inému skutkovému posúdeniu veci ako správny orgán.

81. Na základe uvedeného krajský súd vo veci opätovne rozhodol rozsudkom č.k. 2Sp/59/2013-145 zo dňa 01.decembra 2015. Predmetný rozsudok krajského súdu, (ako aj rozhodnutie odporcu č. k. OU-KS- KOl-H-2/97/d-BJ zo dňa 25.10.2013) boli predmetom odvolacieho konania na Najvyššom súdu SR v konaní 4Sžr/32/2016 na základe odvolania ďalšieho účastníka.

82. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 4Sžr/32/2016 zo dňa 8.júna 2016 zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Sp/59/2013-145 zo dňa 1. decembra 2015 tak, že rozhodnutie odporcu č. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25.10.2013 potvrdil. 83. Najvyšší súd mal za preukázané, že súhlas na zmenu priebehu hranice obce (v rozhodujúcom období katastrálneho územia Sokoľany) nebol daný v súlade so zákonom, a to zo strany obce, resp. plenárneho zasadnutia MNV, ani zo strany obyvateľov obce, v rozhodujúcom čase obce Hutníky. Podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ sa jednalo o územnú zmenu územia obce, jednoznačne bolo potrebné brať do úvahy rozhodnutia orgánov obce - plenárneho zasadnutia národného výboru, ktoré bolo v tom čase orgánom, do kompetencie ktorého bolo zákonom vyhradené rozhodovať o územných zmenách, prípadne rokovať o návrhoch územných zmien. Len uznesením prijatým na plenárnom zasadaní mohol byť daný súhlas s územnou zmenou, a takto prijaté rozhodnutie bolo vyjadrením súhlasu obce, resp. jej obyvateľov zrealizovaným nepriamo prostredníctvom volených zástupcov obyvateľov obce - poslancov, zúčastnených na plenárnom zasadnutí, ktorí rozhodovali o územnej zmene.

84.Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením krajského súdu, že súhlas s odčlenením Obce Hutníky, k.ú. Bočiar treba vnímať komplexne a vzťahovať ho aj na súhlas s odčlenením k.ú. Sokoľany. Súhlas obce Hutníky, resp. jej obyvateľov na zmenu priebehu hranice katastrálneho územia Sokoľany, nebol v roku 1979 daný, keďže v konaní nebolo preukázané, že by takýto súhlas vo forme rozhodnutia bol prijatý. Uvedené znamená, že bola kumulatívne splnená aj posledná zákonná podmienka vyplývajúca z ustanovenia § 52 katastrálneho zákona - teda zmena priebehu hranice sa vykonala v obci Hutníky v časti k. ú. Sokoľany bez súhlasu obce a jej obyvateľov. Najvyšší súd SR na základe uvedeného teda dospel k záveru, že odporca vydal preskúmavané rozhodnutie č. k. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25. októbra 2013 v súlade so zákonom.

85.Navrhovateľ napadol rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžr/32/2016 zo dňa 08.06.2016 ústavnou sťažnosťou, prostredníctvom ktorej namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) nálezom sp.zn. III. ÚS 196/2017-65 zo dňa 12.09.2017 rozhodol tak, že základné právo mesta Košice na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžr/32/2016 zo dňa 08.júna 2016 porušené boli. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžr/32/2016 zo dňa 08.júna 2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 86.Ústavný súd konštatoval, že sporným momentom je obsah vôle obyvateľov obce Hutníky. Vôľa je základnou pojmovou kategóriou právneho systému. Právo stanovením normatívov pôsobí na jej utváranie. Právny systém uvažuje o konaní ako o právnej skutočnosti závislej od vôle. Konanie preto hodnotí s ohľadom na vôľu subjektu práva. Niektoré konanie považuje za súladné s právom, iné za nesúladné s právom. Pri úvahách, ako správne súdiť právnu relevanciu konania berie právny systém na zreteľ jednak proces utvorenia obsahu vôle a tiež prejav vôle. Právny úkon je z pohľadu konania subjektu práva dovoleným a vôľou podmieneným správaním. Obsah prejavu vôle je daný. Poznanie obsahu vôle je preto základom pre vyhodnotenie relevancie právneho úkonu.

87. Rozhodujúcou otázkou v predmetnom konaní bolo podľa ústavného súdu posúdenie, či súhlas obyvateľov obce Hutníky s územnou zmenou bol daný, t. j. či bol obsahom ich vôle. Ústavný súd mal za to, že najvyšší súd sa bez posúdenia otázky obsahu vôle utiekal k formalistickému posúdeniu prejavu vôle na základe pravidiel formálnej logiky. Podľa názoru ústavného súdu bod „A“ a bod „B“ uznesenia o územných zmenách č. 18/1979 nie sú výrokmi vzájomne sa vylučujúcimi. Ich súčasná platnosť aj správnosť je možná. Bod „B“ uznesenia o územných zmenách hovorí, že do okresu Košice - mesto nemá byť včlenená obec Hutníky. Z toho ale podľa ústavného súdu nevyplýva, že do okresu Košice - mesto nemôže byť včlenená časť obce Hutníky. Do okresu Košice - mesto teda môže byť pričlenená ktorákoľvek časť obce Hutníky, teda aj k. ú. Sokoľany, ale nie obec Hutníky ako celok.

88. Po zrušení rozsudku najvyššieho súdu ústavným súdom sa vec vrátila opäť do štádia odvolacieho konania pred najvyšším súdom. Uznesením sp. značka 4Sžr/16/2017 zo dňa 10. apríla 2018 odvolací súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2 Sp59/2013-145 zo dňa 1. decembra 2015 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd postupujúc v súlade s názorom ústavného súdu dospel k záveru, že krajský súd v ďalšom konaní nevyhnutne dôkladne preskúma samotnú existenciu prejavu vôle obyvateľov obce Hutníky ako aj právnu relevanciu uznesenia prijatého na plenárnom zasadnutí MNV Hutníky dňa 16.augusta 1978 v súvislosti s včlenením obce Hutníky do okresu Košice - mesto ako aj v súvislosti, podľa ústavného súdu, s „nešťastne formulovaným výrokom“, poukazujúc na bod A uznesenia č. 18/1979, a za týmto účelom bude nevyhnutné vykonať dokazovanie v plnej jurisdikcii, tak ako to naznačil ústavný súd v náleze č.k. III ÚS 196/2017-65 zo dňa 12.septembra 2017.

89. Následne vo veci konal Krajský súd v Košiciach v plnej jurisdikcii podľa § 250q ods. 1 O.s.p., vykonal dokazovanie a vydal odvolaním napadnutý rozsudok č.k. 6S/65/2018-76 zo dňa 9. apríla 2019.

6. Dotknuté ustanovenia zákona

90. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), v znení účinnom do 31.12.2001, t.j. v rozhodujúcom čase (ďalej len „katastrálny zákon“) katastrálny úrad na návrh obce alebo obyvateľov obce v konaní rozhodne o zmene priebehu hranice obce alebo hranice katastrálneho územia (ďalej len „priebeh hranice“) vtedy, ak sa zmena priebehu hranice vykonala v rokoch 1948 až 1989 bez súhlasu obce alebo obyvateľov obce.

91. Podľa § 55 katastrálneho zákona obec alebo obyvatelia obce môžu podať návrh podľa § 52 do 31. decembra 1997 a v prípade rozdelenia obce po 1. januári 1998, môže obec alebo obyvatelia obce podať návrh podľa § 52 do jedného roka po rozdelení obce; inak právo zaniká.

92. Podľa § 79g katastrálneho zákona konania o určení priebehu hranice pozemkov začaté do nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

93. Podľa § 250s O.s.p. proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie. Proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b). Obnova konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie nie sú prípustné.

94. Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia zákona pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

95. Podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom podľa § 219 až 221 tohto zákona.

96. Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

97. Senát najvyššieho súdu po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru, že správny orgán v napadnutom rozhodnutí postupoval v súlade s ustanoveniami katastrálneho zákona, vychádzal z náležite zisteného skutkového stavu a vec správne právne posúdil.

98. Citované ustanovenie § 52 katastrálneho zákona upravuje postup pri zmene priebehu hranice obce alebo hranice katastrálneho územia, pričom na vykonanie tejto zmeny musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky:

- návrh musí byť podaný do 31.12.1997 a v prípade rozdelenia obce po 01.01.1998, musí byť návrh podaný do jedného roka po rozdelení obce, · zmene hranice obce resp. hranice katastrálneho územia môže príslušný orgán rozhodnúť len na návrh obce alebo obyvateľov obce,

- zmena priebehu hranice sa vykonala v rokoch 1948 - 1989,

- zmena priebehu hranice sa vykonala bez súhlasu obce alebo obyvateľov obce.

99. Odvolací súd má za preukázané, že prvé tri podmienky splnené sú, keďže návrh na zmenu priebehu hranice bol podaný dňa 23. apríla 1997 a zmena priebehu hranice, sa vykonala v roku 1981. Spornou v odvolacom konaní zostala len otázka, či sa zmena priebehu hranice vykonala bez súhlasu obce alebo obyvateľov obce.

100. Obec Sokoľany, o ktorej priebehu hranice sa v konaní jedná, nebola v čase, keď sa rozhodovalo o zmene priebehu hraníc okresov Košice - mesto a Košice - vidiek samostatnou obcou, ale bola začlenená spolu s Obcou Bočiar do Obce Hutníky. Obec Hutníky pozostávala z dvoch katastrálnych území, a to z katastrálneho územia Bočiar a z katastrálneho územia Sokoľany. 101. Z právnej úpravy účinnej v rozhodujúcom období vyplýva:

102. Podľa § 1 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch, národné výbory sú orgánmi socialistickej štátnej moci a správy v krajoch, okresoch a obciach. Vo svojej činnosti upevňujú pod vedením Komunistickej strany Československa socialistické spoločenské zriadenie, spravujú sa ústavou, ostatnými zákonmi a právnymi predpismi. Národné výbory ako zastupiteľské zbory pracujúceho ľudu sú zložené z poslancov, ktorí sú volení na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním.

103. Podľa § 39 ods. 1 veta prvá zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch, národný výbor na svojom plenárnom zasadaní prerokúva základné otázky komplexného ekonomického a sociálneho rozvoja svojho územného obvodu, najmä pokiaľ ide o poskytovanie a úroveň všetkých služieb pre obyvateľstvo, bývanie, bytovú výstavbu a údržbu bytového majetku, životné prostredie a ďalšie záujmy a potreby obyvateľstva.

104. Podľa § 39 ods. 2 písm. e/ zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch, plenárnemu zasadaniu národného výboru je vyhradené rozhodovať o územných zmenách, prípadne rokovať o návrhoch územných zmien.

105. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch plenárne zasadania národného výboru sú verejné. Rada upovedomuje občanov o mieste a čase rokovania a o navrhnutom programe.

106. Na základe vyššie citovaných ustanovení zákona o národných výboroch má odvolací súd za to, že pokiaľ sa jednalo o územnú zmenu územia obce, jednoznačne bolo potrebné brať do úvahy rozhodnutia orgánov obce - plenárneho zasadnutia národného výboru, ktoré bolo v tom čase orgánom, do kompetencie ktorého bolo zákonom vyhradené rozhodovať o územných zmenách, prípadne rokovať o návrhoch územných zmien. Len uznesením prijatým na plenárnom zasadaní mohol byť daný súhlas s územnou zmenou, a takto prijaté rozhodnutie bolo vyjadrením súhlasu obce, resp. jej obyvateľov zrealizovaným nepriamo prostredníctvom volených zástupcov obyvateľov obce - poslancov, zúčastnených na plenárnom zasadnutí, ktorí rozhodovali o územnej zmene.

107. Rokovania plenárneho zasadania MNV Hutníky dňa 16. augusta 1979 sa mali možnosť zúčastniť aj obyvatelia obce, keďže plenárne zasadania obcí boli verejné. Preto len uznesenie plenárneho zasadania miestneho národného výboru prijaté na plenárnom zasadnutí o predmetnej územnej zmene v súlade s vtedy účinnými právnymi predpismi, je podľa názoru odvolacieho súdu, možné považovať za súhlasné stanovisko obce, resp. jej obyvateľov so zmenou priebehu hranice a nepostačuje len stanovisko Rady Miestneho národného výboru.

108. Senát najvyššieho súdu preskúmal za účelom vyriešenia spornej odvolacej otázky Zápisnicu z plenárneho zasadania MNV Hutníky zo dňa 16.augusta 1979 so začiatkom o 18.00 hod. v zasadačke MNV Hutníky. Do programu rokovania bol zahrnutý ako bod 4./prejednanie návrhu zmeny hraníc okresu Košice - vidiek a Košice - mesto.

109. Z predmetnej zápisnice z plenárneho zasadnutia MNV zo dňa 16. augusta1979 zo str. 3 vyplýva nasledovné: „ Predsedníčka MNV s. J. oboznámila prítomných poslancov a ostatných prítomných s návrhom ONV Košice vidiek číslo 152/79 Vnútr; ohľadne zmeny hraníc okresov Košice vidiek - Košice mesto. Zároveň načrtla, aké táto zmena bude mať prednosti a aké nedostatky a nevýhody pre obec. K bodu bolo prijaté uznesenie číslo 18/1979.“

110.Z obsahu Zápisnice z plenárneho zasadnutia MNV Hutníky konaného dňa 16. augusta 1979, str. 4vyplýva, že plénum prijalo na rokovaní uznesenie č. 18/1979 v tomto znení: Plénum MNV svojim uznesením číslo 18/1979 v bode „A“ súhlasí: s bodom 4 návrhu uvedeného pod č. Vnútr.152/1979 týkajúceho sa rozšírenia územia Košíc o územie v katastri Hutníky - Bočiar (VSŽ) a začlenením do územia okresu Košice - mesto rešpektujúc tým uznesenie vlády SSR č. 19/1966 o Smernom územnom pláne HSA Košice. V bode „B“ nesúhlasí: aby obec Hutníky bola územne včlenená do okresu Košice - mesto. (Bod 5 návrhu uvedeného pod č. Vnútr.152/1979).

111. Z Návrhu na určenie nových hraníc okresov Košice-mesto a Košice-vidiek zo dňa 19. februára 1979, číslo: Vnútr. 35/1979; 152/1979, ktorý spoločne predložili Odbor vnútorných vecí MsNV v Košiciach a Odbor vnútorných vecí ONV Košice - vidiek vyplýva (ďalej len „Návrh“) : Bod 4/ Rešpektujúc uznesenie vlády SSR č. 19/1976 o Smernom územnom pláne HSA Košice bol daný súhlas s rozšírením územia v katastri Hutníky - Bočiar /VSŽ/ a začlenením do okresu Košice-mesto; Bod 5/ Bol vyslovený súhlas začleniť časť chotáru obce Malá Ida do katastru obvodu Košice - Šaca a to tú časť, ktorá zaberá územie pre individuálnu bytovú výstavbu navrhnutú Útvarom hlavného architekta s tým, že z pripravovaného počtu individuálnych parciel 10% bude dané k dispozícii ONV Košice - vidiek pre postupné vysídľovanie obce Veľká Ida, v zmysle príslušného vládneho uznesenia, ktorú záležitosť rieši ONV Košice-vidiek;

112. K Návrhu bola pripojená i Dôvodová správa, z ktorej obsahu, na str. 3 a 4, č.bl. Vnútr. 5793, 5794 boli uvedené nasledujúce Závery: „ Zostalo sporné iba pričlenenie celých katastrálnych území obcí Veľká Ida a Hutníky k okresu Košice - mesto. K tomuto uvádzame: a/ Požiadavka Rady ONV Košice- vidiek nie je v súlade s uznesením vlády SSR číslo19 zo dňa 21. januára 1976 a ním schválených SÚP HSA Košice z dôvodov, ktoré sú už uvedené v stanovisku vedenia MsNV v Košiciach. b/ S pričlenením celých katastrálnych území do okresu Košice-mesto nesúhlasia ani samotné Rady MNV Veľká Ida a Hutníky. c/ S ďalším rozvojom VSŽ počíta SÚP HSA Košice len na území, ktoré má byť pričlenené podľa predkladaného návrhu a nie na celom území obcí Hutníky a Veľká Ida. d/ Pri stanovovaní rozvoja VSŽ v SÚP HSA Košice, tak ako je uvedený v predkladanom návrhu, bolo zohľadnené už aj riešenie vodných zdrojov pre obce Hutníky a Veľká Ida, takže z tohto dôvodu nie je potrebné pričleniť ich celé katastrálne územie k okresu Košice - mesto, pretože príslušnosť územia k okresu nijako samo o sebe neovplyvňuje vodné zdroje. e / Tie okolnosti, že väčšina ekonomicky činných obyvateľov obcí Hutníky a Veľkej Idy pracuje vo VSŽ, ktoré patria do legislatívnej správy okresu Košice- mesto, ďalej to, že tieto obce patria do kategórie ostatných nestrediskových sídiel a pre nepriaznivý vplyv VSŽ na životné prostredie týchto obcí ich treba určiť na dožitie nie je ešte dôvodom k tomu, aby celé katastrálne územie týchto obcí bolo pripojené k okresu Košice-mesto. Z uvedených dôvodov nemožno súhlasiť s pripojením celých katastrálnych území obcí Veľká Ida a Hutníky k okresu Košice-mesto. Preto navrhujeme Rade MsNV v Košiciach vykonať opatrenia, ktoré sú uvedené v pripojenom návrhu na uznesenie.“

113. Zo strany 2 uvedenej Dôvodovej správy ( č.bl. Vnútr.5792) vyplýva, že Rady Miestnych národných výborov v Haniske, Hutníkoch a Veľkej Ide vyslovili nesúhlas s pričlenením celého katastrálneho územia obcí k okresu Košice - mesto na strane jednej a stanovisko k predloženému návrhu vyslovila aj Rada MNV v Hutníkoch (str. 2 písm. a/, c/) a to v kontexte str. 4 uvedenej dôvodovej správy - najmä písm. b/, c/, e/. Podľa uvedenej časti správy zostalo totiž sporné iba pričlenenie celých katastrálnych území vrátane obce Hutníky k okresu Košice - mesto.

114. Zo strany 3 citovaného Návrhu vyplýva, že Geodézia, n. p., Prešov spracovala Prehľadnú tabuľkuorientačných plošných údajov pre návrh úpravy hraníc medzi okresom Košice-mesto a Košice - vidiek, ktorá je pripojená k predmetnému Návrhu.

115. Z predmetnej Prehľadnej tabuľky vo vzťahu k obci Hutníky vyplývajú nasledovné orientačné plošné údaje pre návrh hraníc medzi Okresom Košice- mesto a Košice - vidiek: Sokoľany -Hutníky. prírastok pre Okres Košice - mesto 706 ha...parcelné č. XXX/X,XXXX Bočiar-Hutníky.....prírastok pre Okres Košice - mesto 248 ha....parcelné č.XX-XX.

116. Podľa názoru odvolacieho súdu správny orgán v súlade s listinami založenými v administratívnom spise správne skonštatoval, že navrhovaná úprava hraníc medzi okresom Košice - mesto a Košice - vidiek sa mala týkať aj katastrálneho územia Sokoľany čo zároveň doplnil o záver, že táto skutočnosť vyplýva len z uvedenej prehľadnej tabuľky orientačných plošných údajov pre návrh úpravy hraníc.

117. Podľa názoru odvolacieho súdu správny orgán rozhodol zákonne pretože Plénum MNV Hutníky uznesením č. 18/1979 súhlasilo s rozšírením územia Košíc - mesto o územie v katastri Hutníky - Bočiar (VSŽ) a začlenením uvedeného územia do okresu Košice - mesto, rešpektujúc tým uznesenie vlády SSR č. 19/1976 o Smernom územnom pláne HSA Košice. Plénum MNV Hutníky však na tomto zasadnutí nevyjadrilo explicitne súhlas s rozšírením Košíc o územie Hutníky - Sokoľany na základe návrhu tak, ako bol uvedený v prílohe - prehľadnej tabuľke. Túto skutočnosť považuje odvolací súd za smerodajnú a rozhodujúcu v prípade určenia priebehu hranice obce Sokoľany. V predmetnom uznesení sa chotár Sokolian výslovne nespomína.

118. Najvyšší súd sa nestotožnil so závermi krajského súdu, že poslanci MNV Hutníky rozhodli aj o územnej zmene týkajúcej sa k.ú. Sokoľany, aj k.ú. Bočiar. Práve pri posudzovaní obsahu predmetného uznesenia je podľa názoru najvyššieho súdu nevyhnutné postupovať v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj s aktuálnou rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu SR. Nie je možné, stotožniť sa s názorom krajského súdu, že predmetné uznesenie zo dňa 16. augusta 1979 č. 18/1979 v bode „A“ je možné vykladať širšie, práve s poukazom na zamýšľaný zámer územných zmien a nahradiť tak rozhodujúcu vôľu osôb - poslancov MNV Hutníky, do ktorých výhradnej právomoci patrilo o navrhnutých zmenách hlasovať a o nich rozhodnúť.

119. Práve naopak uznesenie mestského zastupiteľstva /podľa názoru najvyššieho súdu obdobne i pléna MNV/, aj podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR a aj Ústavného súdu SR, na ktorú poukázal právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní pred krajským súdom dňa 2. apríla 2019 - Uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS 922/2016-13 zo dňa 15. decembra 2016 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. značka 4 Obdo/49/2014, 4Obdo/69/2014 zo dňa 25. augusta 2015, je prejavom vôle osôb podieľajúcich sa na vytváraní vnútornej vôle mestského zastupiteľstva a je inkorporovaná do jeho uznesení ako písomného prejavu, ktorý nemožno následne meniť ani dopĺňať na základe výpovedí jednotlivých poslancov mestského zastupiteľstva ako svedkov.

120. Najvyšší súd sa stotožňuje s uvedeným záverom a to v súlade s vysloveným názorom ústavného súdu v tejto veci ho aplikuje aj na predmetné uznesenie plenárneho zasadnutia MNV a to vo vzťahu k bodu „A“ predmetného uznesenia 18/1979. Uvedený záver podporuje aj príloha k Návrhu na určenie nových hraníc okresov Košice-mesto a Košice-vidiek zo dňa 19. februára 1979, číslo: Vnútr. 35/1979; 152/1979 označená ako prehľadná tabuľka, ktorá definovala jednotlivé územia, ktorých sa mali navrhované zmeny dotknúť. V prípade Obce Hutníky bol návrh predložený zvlášť pre obec označenú v dobových listinách ako Bočiar - Hutníky a zvlášť pre obec označenú ako Sokoľany- Hutníky ( viď Prehľadná tabuľka, blana č. Vnútr. 1414/79). Z tohto návrhu je zrejmé, že obec Hutníky bola pre návrh úprav hraníc rozdelená zvlášť pre úpravy územia Bočiar a pre chotár Sokoľany. Označenie obsiahnuté v uznesení pléna MNV Hutníky ako územie v katastri Hutníky- Bočiar korešponduje aj s Návrhom zmien a Prehľadnou tabuľkou, o ktorých plenárne zasadnutie rozhodlo. Je preto logický záver, že ak plénum MNV súhlasilo so zmenami, ktoré sa týkali rozšírenia územia Košíc o územie v katastri Hutníky - Bočiar (VSŽ) a začlenením do územia okresu Košice - mesto rešpektujúc tým uznesenie vlády SSR č. 19/1966 o Smernom územnom pláne HSA Košice, nerozhodli aj o inom území.

121. Pojem kataster je synonymom pojmu územie aj chotár, jedná sa o súhrn pozemkov patriacich k územiu obce. Hutníky sa skladali z dvoch pôvodných obcí Bočiar a Sokoľany. Každá obec má svoj chotár, svoje územie, svoje polia a v tomto prípade aj svoj kataster. Kataster pôvodnej obce Bočiar a k. ú. Sokoľany tvorili spolu obec Hutníky. Obec Hutníky tvorili dve katastrálne územia a to katastrálne územie Bočiar a katastrálne územie Sokoľany. Je teda zrejmé a to aj z výpovedí svedkov, že v danom prípade plénum rozhodovalo o území, ktoré patrilo pôvodne obci Bočiar. Rovnako aj z obsahu svedeckých výpovedí, ktoré sú doslovne obsahom zvukového záznamu z pojednávania na Krajskom súde v Košiciach v tejto veci zo dňa 2.apríla 2019, je podľa názoru najvyššieho súdu ( čiastočne na rozdiel od skrátenej verzie výpovedí svedkov obsiahnutých v zápisnici z pojednávania pred krajským súdom zo dňa 2.apríla 2019) nesporné, že chotár terajšej obce Sokoľany nebol súčasťou zmien, o ktorých hlasovali poslanci na plenárnom zasadnutí. Pokiaľ by bol, muselo by plénum MNV rozhodnúť a uviesť v uznesení ak ú časť z katastrálneho územia Sokoľany pričleňuje do okresu Košice-mesto z pôvodne navrhnutej rozlohy 706 ha. Takéto rozhodnutie plénum MNV Hutníky na svojom zasadnutí neprijalo, neschválilo ho a ani o ňom podľa zachovaných listín nerozhodovalo ani sa o ňom nehlasovalo.

122. Najvyšší súd s poukazom aj na reštitučný charakter predmetného konania, považuje závery prvostupňového súdu o tom, že poslanci MNV Hutníky hlasovali „s vedomím“, že tieto zmeny sa týkajú aj obce Sokoľany, za právne neudržateľný. Rozhodnutie krajského súdu považuje za svojvoľné, arbitrárne a vecne nesprávne rozhodnutie, nemajúce základ v skutkovom stave a ani v elementárnej logike.

123. Najvyšší súd SR s poukazom na závery nálezu Ústavného súdu SR vydaného v tomto konaní uzatvára, že prejav vôle je potrebné vykladať so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol uskutočnený. Skutočná vôľa nesmie byť umelo uvádzaná do súladu s potrebným/zamýšľaným výsledkom tak, ako to opakovane zrealizoval krajský súd. Len navonok prejavenej vôli v dostupnej a vnímateľnej forme možno priznať právnu relevanciu.

124. Absenciu/mlčanie vo význame neuvedenia územia (terajšej obce Sokoľany) do uznesenia č. 18/1979 v časti „A“ pléna MNV Hutníky by podľa ustálenej judikatúry najvyššieho súdu (napr. R88/1954) bolo možné pokladať za prejav vôle pléna so začlenením územia Sokolian do okresu Košice - mesto len v tom prípade, ak by bolo možné s určitosťou usudzovať, že uznesením bola prejavená vôľa určitého - uvedeného obsahu. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a vyššie uvedenú judikatúru senát najvyššieho súdu k požadovanej určitosti nedospel a to aj s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti. Pojem kataster Hutníky -Bočiar je teda podľa najvyššieho súdu možné vyložiť len tak, že išlo o tú časť obce Hutníky, ktorá tvorila pôvodne chotár obce Bočiar.

125. K bodu „B“ uznesenia číslo 18/1979 Pléna MNV Hutníky zo dňa 16. augusta 1979 dospel opakovane Najvyšší súd SR k zhodnému záveru, ktorý prezentoval aj Ústavný súd vo svojom náleze a to, že Bod „B“ uznesenia o územných zmenách hovorí, že do okresu Košice - mesto nemá byť včlenená celá obec Hutníky. K tomuto záveru dospel aj krajský súd a účastníci tento záver vo svojich podaniach nespochybnili. Uvedený záver je obsiahnutý aj v predmetnom Návrhu na str. 4, č.bl. Vnútr. 5794 Dôvodovej správy v časti Závery, ktorý je citovaný vyššie.

126. Z vykonaného dokazovania ako aj z obsahu administratívneho spisu odporcu je teda možné uzavrieť a prisvedčiť krajskému súdu v súlade s logickým výkladom ústavného súdu, že plenárne zasadnutie MNV Hutníky v bode „B“ nesúhlasilo, aby bola obec Hutníky ako celok územne včlenená do okresu Košice-mesto a to v zmysle predloženého návrhu.

127. Pokiaľ sa týka procesných námietok vzťahujúcich sa k správnemu konaniu, ktoré ale neboli v odvolaní ďalšieho účastníka namietané, odvolací súd zdôrazňuje, že sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi krajského súdu uvedenými v odôvodnení predmetného rozsudku, že nie je možné vytýkať odporcovi, že predmetné správne konanie nezastavil, a to z dôvodov uvedených v rozsudku krajského súdu.

128. V tomto prípade odvolací súd z obsahu administratívneho spisu ani z rozhodnutia odporcu, rovnako ani z obsahu zrealizovaných svedeckých výpovedí preživších svedkov prítomných alebo zainteresovaných na posudzovanom rokovaní pléna MNV Hutníky nezistil, že by pred rozhodnutím plenárneho zasadnutia národného výboru bola uvedená otázka predložená na prerokovanie občanom podľa § 40 citovaného zákona.

129. Najvyšší súd má za preukázané, že súhlas na zmenu priebehu hranice Obce Sokoľany (v rozhodujúcom období katastrálneho územia Sokoľany v Obci Hutníky) nebol daný v súlade so zákonom, a to orgánom, do ktorého právomoci podľa zákona účinného v rozhodujúcom čase, rozhodovanie patrilo. Súhlas nebol preukázateľne zrealizovaný Obcou Hutníky, resp. plenárnym zasadnutím MNV, ani jej obyvateľmi. Existencia takéhoto rozhodnutia absentuje a podľa názoru najvyššieho súdu neobstojí ani názor krajského súdu, že je to v dôsledku „nešťastne formulovaného výroku“. Práve naopak z predmetnej zápisnice z plenárneho zasadnutia MNV Hutníky zo dňa 16.augusta 1979 vyplýva, že plénum MNV svojim uznesením č. 18/1979 v bode „A“ súhlasí len s bodom 4 návrhu uvedeného pod č. Vnútr.152/1979 týkajúceho sa rozšírenia územia Košíc o územie v katastri Hutníky - Bočiar (VSŽ) a začlenením do územia okresu Košice - mesto rešpektujúc tým uznesenie vlády SSR č. 19/1966 o Smernom územnom pláne HSA Košice. V bode „B“ nesúhlasí, aby obec Hutníky bola územne včlenená do okresu Košice - mesto. (Bod 5 návrhu uvedeného pod č. Vnútr.152/1979).

130. Najvyšší súd je na základe vyššie uvedeného toho názoru, ktorý vyplýva z listín nachádzajúcich sa v pripojenom administratívnom spise, ako aj zo skutkového stavu veci zisteného odporcom, že súhlas obce Hutníky, alebo jej obyvateľov na zmenu priebehu hranice katastrálneho územia Sokoľany, nebol v roku 1979 daný, keďže v konaní nebolo preukázané, že by takýto súhlas vo forme rozhodnutia bol prijatý. Uvedené znamená, že bola kumulatívne splnená aj posledná zákonná podmienka vyplývajúca z ustanovenia § 52 katastrálneho zákona- teda zmena priebehu hranice sa vykonala v obci Hutníky v časti k.ú. Sokoľany bez súhlasu obce a jej obyvateľov. Odporca preto vydal preskúmavané rozhodnutie č. k. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25. októbra 2013 v súlade so zákonom.

131. S poukazom na uvedený skutkový stav veci a právne závery, odvolací súd jednomyseľne považuje napadnutý rozsudok krajského súdu za vecne nesprávny, preto uvedený rozsudok krajského súdu zmenil (§ 220 O.s.p.) a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako zákonné potvrdil (§ 219 O.s.p.).

132. O trovách (celého - prvostupňového i odvolacieho) konania rozhodol odvolací súd podľa § 250 l ods. 2 O.s.p. a § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. l O.s.p. a § 246c ods. l veta prvá O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal právo na náhradu trov konania. Vo veciach v správnom súdnictve (piata časť O.s.p.) má nárok na náhradu trov konania len navrhovateľ a to v prípade úspechu. Ďalší účastník a odporca nárok na náhradu trov podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ani v prípade úspechu, v tomto druhu konania, nemajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.