4Sžr/29/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne L. W., bytom B., zast. advokátkou JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, AK Košice, Bajzova č. 2, proti žalovanému Obvodnému pozemkovému úradu Košice- mesto, so sídlom Košice, Popradská č. 78, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 10.3.2011 č. 2011/00831 - 100 - Mer, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, č.k. 5Sp/12/2011 - 34 zo 7. augusta 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Sp/12/2011 - 34 zo dňa 7. augusta 2013 p o t v r d z u j e.

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Uznesením krajského súdu bolo zastavené konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 10.3.2011 č. 2011/00831 - 100-Mer, ktorým bol schválený projekt pozemkových úprav v katastrálnom území B., keď z obsahu administratívneho spisu žalovaného krajský súd zistil, že napadnuté rozhodnutie bolo na úradnej tabuli Obvodného pozemkového úradu Košice - mesto vyvesené dňa 10.03.2011 a zvesené 28.03.2011. Zároveň na základe žiadosti žalovaného bolo vyvesené aj na úradnej tabuli MÚ mestskej časti Košice - Krásna a to dňa 15.03.2011 a zvesené bolo dňa 30.03.2011, ktorý deň sa považuje za deň doručenia. Toto rozhodnutie obsahuje správne poučenie o odvolaní v rátane odvolacej lehoty, ktorý uplynula 14.04.2011, ktorý pripadol na štvrtok, t.j. riadny pracovný deň. V odvolacej lehote žiadne odvolanie podané nebolo, preto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, čo žalobkyňa v podanej žalobe ani nespochybnila. Žalobkyňa sa proti uvedenému rozhodnutiu odvolala podaním zo dňa 05.05.2011, t.j. po uplynutí odvolacej lehoty. S poukazom na § 247 ods. 2 a § 250d ods. 3 OSP krajský súd konanie zastavil pre nesplnenie podmienky využitia riadneho opravného prostriedku, pretože odvolanie navrhovateľky z 05.05.2011 (ako aj iné podanie - sťažnosť na pozemkové úpravy podaná 21.04.2011), boli podané po 14.04.2011. Skutočnosť, že odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie v mimoodvolacom konaní a nezrušil ho, nie je rozhodnutím vo veci samej a preto ho súd nemohol preskúmať, rovnako ako ani právoplatné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Proti uzneseniu krajského súdu podala žalobkyňa odvolanie, pretože ho považuje za nesprávne, keďže krajský súd nedostatočne zistil skutkový stav a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa žalobkyne súd neuviedol vo svojom rozhodnutí zákonné ustanovenie, na základe ktorého konanie zastavil. Z uznesenia nevyplýva splnenie ani jednej z podmienok § 250d ods. 3 OSP a nejestvuje dôvod na zastavenie konania. Podľa žalobkyne projekt pozemkových úprav nebol schválený v súlade so zákonom, pretože bol schválený skôr, ako príslušné ministerstvo rozhodlo o námietkach iného účastníka - pána P. týkajúcich sa nedodržania zásad pre umiestnenie nových pozemkov.

Žalovaný žiadal uznesenie súdu ako vecne správne potvrdiť.

Najvyšší súd, ako súd odvolací, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a súdneho spisu dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Krajský súd dôvodne zastavil konanie podľa § 250d ods. 3 OSP z dôvodu, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré sa stalo právoplatným, nemôže byť predmetom preskúmavania podľa § 247 ods. 2 OSP práve v dôsledku nevyužitia riadneho opravného prostriedku. Ide o osobitnú procesnú podmienku konania podľa ustanovení V. časti OSP. Odvolací súd s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 12/1997 uvádza, že ak žalobca v konaní pred správnym orgánom nevyužil riadne opravné prostriedky, súd je povinný konanie pred ním zastaviť podľa § 250 ods. 3 OSP. (Obdobne I. ÚS 20/1997). Skutočnosť, že žalobkyňa podala v správnom konaní opravný prostriedok po lehote stanovenej zákonom ako aj skutočnosť, že odvolací správny orgán vec z hľadiska zákonnosti posúdil v mimoodvolacom konaní, sama osebe nie je dôvodom na preskúmanie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako orgánu prvého stupňa. Podanie odvolania v správnom konaní po uplynutí zákonnej lehoty nemožno kvalifikovať ako využitie riadneho opravného prostriedku, keďže o ňom odvolací správny orgán vecne v odvolacom konaní nerozhoduje.

Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní poukázala na súvislosť týkajúcu sa konania o námietkach inej fyzickej osoby v konaní o pozemkových úpravách, o ktorej nebolo príslušným orgánom rozhodnuté do dňa vydania rozhodnutia, ktoré je predmetom žaloby, s poukazom aj na vydané upozornenie prokurátora, odvolací súd konštatuje, že uvedená skutočnosť nie je právne významná pre posúdenie splnenia procesnej podmienky využitia riadneho opravného prostriedku samotnou žalobkyňou a preto na ňu krajský súd dôvodne neprihliadal.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie krajského súdu o zastavení konania ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil, stotožniac sa aj s jeho dôvodmi v plnom rozsahu.

Podľa § 250k ods. 1 žalobkyni nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.