4Sžr/2/2013

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Marianny Reiffovej v právnej veci žalobkyne: Ing. K. B., nar. XX.XX.XXXX, R., zast. advokátkou JUDr. Luciou Filipkovou, Sládkovičova 26, Banská Bystrica, kancelária Robotnícka 6, Banská Bystrica, proti žalovanému: I./ Obvodný pozemkový úrad v Banskej Bystrici, Nám. Ľ. Štúra č. 1, Banská Bystrica (do 01.01.2013 Krajský pozemkový úrad Banská Bystrica), II./ Obvodný pozemkový úrad Žiar nad Hronom, ul. SNP 124, Žiar nad Hronom, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného I./ č. 2012/00295 zo dňa 26.06.2012 a rozhodnutia žalovaného II./ č. 2012/00009/118 zo dňa 26.03.2012 o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/61/2012-217 zo 6. februára 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/61/2012-217 zo dňa 6. februára 2013 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba proti rozhodnutiu žalovaného z 26.03.2012 č. 2012/00009/118 (výrok I.). Ďalším výrokom (II.) krajský súd zrušil rozhodnutie Krajského pozemkového úradu Banská Bystrica č. 2012/00295 z 26.06.2012 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP a vec vrátil na ďalšie konanie. Výrokom III. krajský súd zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 2012/00295 zo dňa 26.06.2012 voči Obvodnému pozemkového úradu v Žiari nad Hronom. Výrokom IV. žalobkyni krajský súd nepriznal náhradu trov konania v nadväznosti na rozhodnutie vo výroku I.. Výrokom V. zaviazal Obvodný pozemkový úrad v Banskej Bystrici zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo vzťahu k výroku pod II.

Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka odvolanie, v ktorom navrhla rozhodnúť v súlade so zákonom, ústavne konformným spôsobom tak, ako to uviedla v dôvodoch obsiahleho odvolania, ktorého podstatou je nesúhlas s výrokom I.

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Najvyšší súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, v súlade s § 250ja ods. 2 OSP, pričom vyhlásenie rozhodnutia zverejnil v súlade s § 156 ods. 3 OSP na úradnej tabuli súdu a internetovej adrese www.nsud.sk.

V prejednávanej veci odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu aj administratívnych spisov príslušných pozemkových úradov dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je vo všetkých bodoch výroku vecne správny a odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu. Krajský súd preskúmal žalobami napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách a po preskúmaní vecí rozhodnutie žalovaného I. č. 2012/00295 zo dňa 26.06.2012 (23S/104/2012) zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo veci preskúmania vyššie uvedeného rozhodnutia súd konanie voči žalovanému II. zastavil z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie. Vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného II. č. 2012/00009/118 zo dňa 26.03.2012 (26S/61/2012) žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.

S poukazom na ustanovenie §§ 1 ods. 1, 3, § 3 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, § 12 ods. 1 až 5, § 11 ods. 1, 8 zák. č. 180/1995 Z.z. krajský súd odôvodnil zamietnutie žaloby vo vzťahu k výroku I. svojho rozsudku nasledovne: „Predmetom preskúmavacieho konania vo veci 23S/61/2012 je rozhodnutie žalovaného II., ktorým žalovaný zastavil konanie vo veci návrhu žalobkyne na vydanie rozhodnutia podľa § 12 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v kat. území J.. K zastaveniu konania došlo na základe § 30 ods. 1 písm. g/ zák. č. 71/1967 Zb., keďže podľa zistenia žalovaného žalobkyňa v tej istej veci podala na Okresnom súde v Žiari nad Hronom žalobu (konanie 6C/226/2009), pričom spis sa nachádza na Najvyššom súde z dôvodu podania dovolania žalobkyne. Žalobkyňa v žalobe napádala predovšetkým vecnú kompetenciu žalovaného II. na konanie v danej veci a žiadala, aby vo veci konal kompetentný správny orgán - Správa katastra Žiar nad Hronom. Ďalej namietala nemožnosť zastavenia konania vo veci podľa § 11 a § 12 zákona č. 180/1995 Z.z. a namietala aj neurčitosť výroku rozhodnutia a nedostatočné odôvodnenie. Krajský súd si vyžiadal vo veci námietky vecnej príslušnosti stanovisko Správy katastra v Žiari nad Hronom ohľadne rozčlenenia kat. územia v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. Listom zo dňa 10.12.2012 (č.l. 98 spisu 23S/61/2012) správa katastra oznámila súdu, že kat. územie J. bolo pre účely konania ROEP zaradené podľa § 3 ods. 1 písm. c/ zákona č. 180/1995 Z.z., t.j. operát pozemkového katastra sa nezjednotil s operátom pozemkovej knihy a údaje v nich uvedené nemožno identifikovať. Na základe uvedeného oznámenia s poukazom aj na ustanovenie § 3 ods. 1 písm. c/ a § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 180/1995 Z.z. je zrejmé, že vecne príslušným správnym orgánom na dané konanie bol žalovaný II. ako príslušný pozemkový úrad. Súd ďalej porovnaním listín nachádzajúcich sa v správnom spise (rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6C/226/2009-250 zo dňa 18.05.2010, v prevažnej miere potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13C/154/2010-349 zo dňa 28.09.2010, notárska zápisnica notára Mgr. Márie Kuteničovej zo dňa 06.10.1999 č. Nz 193/99) zistil, že predmetom konania na okresnom a krajskom súde boli rovnaké nehnuteľnosti, aké boli aj predmetom notárskej zápisnice č. Nz 193/99 zo dňa 06.10.1999. v konaní 6C/226/2009 Okresného súdu v Žiari nad Hronom sa žalobkyňa na základe žaloby zo dňa 02.102009 domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností uvedených v k. ú. J., na liste vlastníctva č. XXX Správy katastra Žiar nad Hronom. V rozsudku sú citované parcelné čísla pozemkov, medzi ktorými sa nachádzajú aj parcely z notárskej zápisnice Nz 193/99. V takomto prípade už správny orgán nemohol vydať rozhodnutie o potvrdení vlastníctva, ale konanie musel zastaviť, pretože skutočnosti ohľadne vydržania zisťovania vlastníctva podľa § 11 a § 12 zák. č. 180/1995 Z.z., ale aj údajov odporujúcich skutočnostiam z ktorých vychádzala notárska zápisnica vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa zákona č. 323/1992 Zb. boli predmetom konania na súde v občianskoprávnom konaní podľa § 80 písm. c/ OSP. Súdne konanie pritom začalo ešte pred vydaním notárskej zápisnice. Podľa ustálenej judikatúry súdne konanie má v prípadoch určenia vlastníctva (aj potvrdenia nadobudnutia vlastníctva) prednosť pred správnym konaním a je rozhodujúce pre zápis vlastníctva v katastri nehnuteľností. Vyplýva to aj z ustanovenia § 11 ods. 8 písm. b/ zákona č. 180/1995 Z.z. V danom prípade však žalovaný II. zastavilkonanie podľa § 30 ods. 1 písm. g/ správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že pred podaním návrhu vo veci začal konať súd, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa názoru súdu v danom prípade došlo aj k naplneniu predpokladov pre vydanie rozhodnutia podľa citovaného ustanovenia správneho poriadku s ohľadom na vyššie uvedené konanie pred súdmi. Vytýkaná vada rozhodnutia žalovaného II. (neurčitosť výroku rozhodnutia) nebola podľa názoru súdu takou vadou, ktorá by mala spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia. Napriek tomu, že v napadnutom rozhodnutí nie je uvedený dátum spísania notárskej zápisnice, ani ktorý notár ju spísal, ani koho a akých parciel sa týka, z kontextu celého rozhodnutia a podkladov nachádzajúcich sa v spise nemôže dôjsť k zámene s inou notárskou zápisnicou, o čom svedčí aj vedenie predmetného konania.“

Obsah odvolania žalobkyne v obsiahlej forme s odkazom na judikatúru a skutkové súvislosti, ktoré bezprostredne nie sú vo vzťahu k obsahu preskúmavacieho rozhodnutia zodpovedá obsahu žaloby, s ktorou sa krajský súd vo vyššie citovaných dôvodoch svojho rozsudku dostatočne vysporiadal. Je nepochybné, že podľa § 3 ods. 2 písm. b/ zák. č. 180/1995 Z.z. vecne príslušným správnym orgánom na konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim podľa § 1 a nasl. zák. č. 180/1995 Z.z. je pozemkový úrad, tak ako to uviedol krajský súd. Preto nie sú dôvodné výhrady žalobkyne proti rozhodnutiu žalovaného II., ktorý vydal rozhodnutie o zastavení konania o návrhu navrhovateľky na vydanie rozhodnutia podľa § 12 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z.. Rovnako krajský súd dôvodne potvrdil uvedené rozhodnutie č. 2012/00009/118 z 26.03.2012 o zastavení konania vzhľadom na prebiehajúci súdny spor o určenie vlastníctva.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd v napadnutej časti I. a IV. prvostupňový rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Vo vzťahu k výroku II. (ktorým bolo žalobe vyhotovené) a V. (ktorým bola žalobkyni priznaná aj náhrada trov konania) odvolací súd neidentifikoval v obsiahlom odvolaní žiadne dôvody odvolania, rovnako ako ani k výroku pod III.

Podľa § 250k ods. 1 OSP á contr. žalobkyni náhrada trov odvolacieho konania nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.