4 SžoKS 162/2005

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, ako súd odvolací v právnej veci žalobcu K, právne zastúpeného J, proti žalovanému Ú, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zn. PÚV 313-96/ÚV/1396 II/59-2005 zo dňa 31.05.2005, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S 152/2005-50 zo dňa 26.10.2005 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S 152/2005-50 zo dňa 26.10.2005   z r u š u j e   a   v r a c i a   vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením krajský súd zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zn. PÚV 313-96/ÚV/1396 II/59-2005 zo dňa 31.05.2005 a súčasne rozhodol, že žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. V odôvodnení uviedol, že vec prejednal v zmysle ust. prvej a druhej hlavy, piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že konanie je potrebné podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastaviť. Uviedol, že podstatnou otázkou v k prejednávanej veci bolo, či technické riešenie, ktorému sa poskytla ochrana úžitkovým vzorom č. 1396 je nové. K zodpovedaniu tejto otázky je jednoznačne potrebné posúdenia technického stavu veci. Preto je splnená prvá podmienka stanovená v ust. § 248, písm. b/ O.s.p. na vylúčenie veci   zo súdneho prieskumu. V danom prípade rozhodnutie neznamená ani právnu prekážku uvedenú v druhej časti citovaného ust. O.s.p., pretože preskúmavané rozhodnutie samo o sebe neznamená právnu prekážku výkonu podnikateľskej činnosti alebo inej hospodárskej činnosti, aj keď je zrejmé, že pre každého užívateľa chráneného technického riešenia úžitkovým vzorom vyplývajú určité obmedzenia, záväzky voči majiteľovi úžitkového vzoru. Keďže v prípade žalobcu ide podľa obsahu spisu i jeho žaloby o rozhodnutie, ktorého vydanie výlučne závisí od posúdenia technického stavu veci, pričom rozhodnutie neznamená právnu prekážku uvedenú v ust. § 248 písm. b/ O.s.p., nie je v kompetencii súdu vec preskúmať. Riešenie otázky, či technické riešenie je nové, a teda má byť chránené úžitkovým vzorom je čisto odbornou technickou otázkou. Podľa názoru súdu nie je rozhodujúce o vec akej zložitosti ide, či súdy majú znalosti konkrétneho technického zamerania,   ale podstatné je to, že rozhodnutie závisí výlučne od posúdenia technického stavu veci. Je nesporné, že v konkrétnom prípade sa posudzovalo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom. V dôsledku ust. § 248 písm. b/ O.s.p. žalobca   sa nemôže domáhať preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného,   ktorého vydanie záviselo výlučne od posúdenia technického stavu veci a samo o sebe neznamená právnu prekážku podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie. Navrhoval aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie alebo aby zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zruší a spolu s ním aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vráti na ďalšie konanie. K interpretácii pojmu „technický stav veci“ v zmysle § 248 písm. b/ O.s.p. uviedol, že technický stav veci predstavuje konkrétny stav zloženého výrobku v danom čase buď z hľadiska jeho fyzického či morálneho opotrebenia. Tento pojem nemožno zamieňať s pojmom technická podstata vecí, ktorý pojem určuje akým spôsobom, na základe   akých fyzikálnych zákonitostí a na akom princípe zložená vec, technologický celok, či iné racionálne riešenie funguje. Pojem „technický stav veci“ nemožno zamieňať ani s pojmom „stav techniky“, ktorý definuje globálny stav vedomia v tej – ktorej oblasti techniky v danom priestore a čase, vyplývajúci z informácií prístupných   alebo sprístupnených v danej oblasti techniky, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, rybárstva, mikrobiológie, biotechnológie. K pojmu „stav techniky“ uviedol, že posudzovanie stavu techniky a zároveň splnenie kritéria novosti z hľadiska patentového resp. z hľadiska úžitkového vzoru, je výsostne formálnym posúdením, či určité riešenie bolo pred vznikom práva prednosti z patentu   alebo úžitkového vzoru známe, a teda patrilo do stavu techniky. I pri posudzovaní stavu techniky a konkrétneho riešenia môže dôjsť k nevyhnutnosti skúmania technickej podstaty vecí a v takýchto prípadoch musí súd individuálne v tom – ktorom prípade určiť hranicu, za ktorú nebude chcieť pri rozhodovaní ísť. Na druhej strane pred podobnou úlohou súd stojí v prípade každej žaloby o ochranu práv z patentu   či úžitkového vzoru. V danom prípade rozhodnutie, ktoré malo byť súdom preskúmané záviselo na striktne formálnej logickej interpretácii nároku na ochranu číslo 1 napadnutého úžitkového vzoru a zároveň na posúdení, či čiastkové riešenie prekrytia otvoru po odstránenej doručenke bolo alebo nebolo pred vznikom práva prednosti úžitkového vzoru známe zo stavu techniky. Žalobca je presvedčený,   že v danom prípade nešlo o rozhodnutie vydané v správnom konaní, ktorého vydanie záviselo „výlučne od posúdenia technického stavu veci“. Uviedol, že nemožno pripustiť akúkoľvek extenzívnu interpretáciu zákonnej výluky uplatňovania základného ústavného a ľudského práva na súdnu ochranu, ktorá je zdôraznená článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a v danom špecifickom prípade i článkom 42 Zmluvy o obchodných aspektoch práv z duševného vlastníctva (TRIPS) (Oznámenie MZV č. 152/2000 Z.z.). Interpretácia ust. § 248, písm. b/ O.s.p. paušálne postihujúca výlukou súdneho prieskumu veľkú skupinu špecifických práv sa rovná odmietnutiu spravodlivosti. Navrhoval, aby súd prejudiciálne určil inter- pretačný rámec pojmu „technický stav vecí“, a tým i aplikačný rámec zákonnej výluky podľa § 248, písm. b/ O.s.p.

Najvyšší súd SR, ako súd odvolací (§ 246c, § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 3 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Najvyšší súd, ako súd odvolací zistil, že žalovaný napadnutým rozhodnutím   č. zn. PÚV 313-96/ÚV/1396 II/59-2005 zo dňa 31.05.2005 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov v spojení s § 17 ods. 1, písm. a/ zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ú č. 313- 96/ÚV 1396-I/55-2004 zo dňa 16.07.2004 o zamietnutí návrhu na výmaz úžitkového vzoru č. 1396 s názvom „obálka s doručenkou alebo odpovedajúcim dokladom„ majiteľa Ing. Zdeňka Cholevu, 251 66 Senohraby č. 129, Česká republika.

Spornou otázkou v odvolacom konaní bolo vyhodnotiť existenciu procesnej podmienky pre ďalšie konanie súdu, a to či napadnuté rozhodnutie je spôsobilým predmetom preskúmania zákonnosti súdom podľa 2. hlavy, piatej časti O.s.p.,   a teda právnu otázku či napadnuté rozhodnutie žalovaného nepodlieha zákonnej výluke zo súdneho prieskumu v zmysle § 248, písm. b / O.s.p.

Podľa § 248 písm. b/ O.s.p. súdy nepreskúmavajú rozhodnutia,   ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu veci, ak sami o sebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo inej podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti.

Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Podľa čl. 46 ods. 2, veta prvá Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol   na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak.

Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy na základe žalôb proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je založený na princípe generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou (čl. 46 ods. 2, veta prvá Ústavy SR), z ktorého vplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Uvedené ustanovenie je súčasne dôležitou interpretačnou pomôckou, pretože výnimky z aplikácie ústavy, i keď sú ustanovené zákonom, nie je možné vykladať extenzívne, ale reštriktívne. Vzhľadom na to prístup k výkladu ust. § 248, písm. b/ O.s.p. je reštriktívny. Ďalší prvok pre reštriktívny výklad tohto ustanovenia je daný pojmom „výlučná“ závislosť rozhodnutia od posúdenia technického stavu veci v ustanovení § 248, písm. b/ O.s.p. Zákonnú výluku je preto možné aplikovať iba v nevyhnutnom rozsahu a výlučne na časť správnej úvahy, kde dochádza k posúdeniu technického stavu veci. Uvedený výkladový princíp   sa vzťahuje i na ďalšiu časť hypotézy tejto právnej – prekážka výkonu povolania, zamestnania, alebo podnikateľskej činnosti alebo inej hospodárskej činnosti.

Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa,   že preskúmavané rozhodnutie samo o sebe neznamená právnu prekážku výkonu podnikateľskej činnosti alebo inej hospodárskej činnosti. Naopak práve z chráneného technického riešenia úžitkovým vzorom vyplývajú určité obmedzenia, záväzky   voči majiteľovi úžitkového vzoru.

Určiť jednoznačnú univerzálnu všeobecnú hranicu, čo je v zmysle § 248, písm. b/ O.s.p. posudzovaním technického stavu veci nie je možné. Ide vždy o posúdenie konkrétnych okolností, a preto vždy závisí od zrozumiteľného vyjadrenia správneho orgánu, v odôvodnení rozhodnutia, ktoré hodnotiace závery považuje   za posudzovanie technického stavu veci. Všeobecným východiskom pre neaplikáciu ust. § 248, písm. b/ O.s.p. je jeho súvislosť s ust. § 245 ods.2 O.s.p. Ak nie je možné jednoznačne odčleniť technické posudzovanie vecí od právnych otázok ide o oblasť správneho uváženia, ktorá podlieha režimu ust. § 245 ods. 2 O.s.p. Tomu zodpovedá najmä posudzovanie novosti podľa § 1 zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch i predmet tohto konania, pretože vytváranie správnej úvahy na základe technického stavu veci nie je možné odčleniť od právneho hodnotenia. Súd však v týchto prípadoch preskúmava iba to, či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.

Najvyšší súd ako súd súčasne poukazuje na to, že i rozhodnutia, ktoré majú povahu posúdenia technického stavu veci (pri ktorých ide o odborné technické hľadiská) musia byť vydané v rámci procesu, v ktorom boli zachované základné pravidlá správneho konania. Pokiaľ tieto pravidlá zachované neboli je samotný procesný postup preskúmateľný v rámci konania o rozhodnutí.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, dňa 13. decembra 2007

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

  predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková