4Sžo/94/2015

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudkýň JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD. v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31 303 862 so sídlom Tulčík č. 310, právne zastúpený JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie Štúrova č. 20, Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Trebišov, odbor starostlivosti o životné prostredie so sídlom M. R. Štefánika 32, Trebišov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TV- OSZP-2014/007247-3 zo dňa 8. septembra 2014, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/146/2014-44 zo dňa 5. marca 2015, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/146/2014-44 zo dňa 5. marca 2015 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TV-OSZP-2014/007247-3 zo dňa 08.09.2014. Predmetným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie obce Boťany č. 2014/91 zo dňa 21.03.2014.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že predmetom preskúmavacieho konania bola okrem iných námietok aj námietka žalobcu spočívajúca v neidentifikovateľnosti drevín, konkrétne neidentifikácia 72 ks drevín a náletového krovia, ktoré sa nachádza vo voľnej prírode, kde platí prvý stupeň ochrany prírody podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon o ochrane prírody“). Krajský súd následne zhrnul zistený skutkový stav a ďalej uviedol, že námietka žalobcu týkajúca sa neidentifikovateľnosti drevín nebola uplatnená v podaní navrhovateľa zo dňa 17.03.2014. Taktiež žalobca túto námietku neuviedol ani v odvolaní zo dňa 24.04.2014 protiprvostupňovému rozhodnutiu žalovaného. Preto žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí na námietku žalobcu, že stromy určené na výrub nie sú nejakým spôsobom identifikované nemohol ani reagovať a vysporiadať sa s touto námietkou. To isté platí aj pokiaľ ide o druhostupňové rozhodnutie žalovaného, keďže žalobca túto námietku neuplatnil ani v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu.

Pokiaľ žalobca namietal v žalobe, že v konaní nebolo preukázané a ani správnymi orgánmi tvrdené, že by vydaniu rozhodnutí predchádzalo posúdenie ekologických a estetických funkcií drevín, tak k tejto námietke krajský súd uviedol, že táto námietka žalobcu bola namietaná v liste žalobcu zo dňa 17.03.2014, v ktorom sa vyjadril k ústnemu pojednávaniu spojeného s miestnou obhliadkou, ktorého sa nezúčastnil, a v odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu. Žalovaný sa s touto žalobnou námietkou podľa názoru krajského súdu vysporiadal dostatočne. Pokiaľ teda žalobca namietal a v žalobe tvrdil, že v konaní nebolo preukázané a ani správnymi orgánmi tvrdené, že by vydaniu rozhodnutí predchádzalo posúdenie ekologických a estetických funkcií drevín, tak ani túto námietku žalobcu krajský súd neuznal za dôvodnú.

K námietke žalobcu, že z napadnutých rozhodnutí nevyplýva, že by bol v konaní predložený súhlas vlastníka pozemku, na ktorom má žiadateľ uskutočniť náhradnú výsadbu, krajský súd uviedol, že ani túto námietku súd nemohol akceptovať ako dôvodnú, pretože z obsahu administratívneho spisu žalovaného je jednoznačne zistené, že vlastník pozemku parc. č. 1114, v katastrálnom území G., ktorým je SVP, š.p., Odštepný závod Košice, súhlas dal a súčasne súhlasil s náhradnou výstavbou na predmetnom pozemku a na rozdiel od žalobcu sa zúčastnil ústneho pojednávania dňa 25.02.2014 a dňa 04.03.2014, ktoré bolo spojené s miestnou obhliadkou, v rámci ktorej bola prejednaná aj náhradná výsadba, proti ktorej vlastník predmetného pozemku nemal žiadne námietky a súhlasil s výrubom drevín, ako aj krovitého porastu za dodržania podmienok stanovených v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu. S týmito podkladmi bol žalobca oboznámený listom zo dňa 04.03.2014, č. 2014/91 - obozn.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania.

V dôvodoch odvolania žalobca uviedol, že v podanej žalobe namietal, že označenie drevín tak, ako bolo uvedené vo výroku prvostupňového správneho rozhodnutia, nezodpovedalo § 47 ods. 4 písm. a/ zákona o ochrane prírody, s tým, že túto vadu neodstránil ani žalovaný. S predmetnou námietkou sa krajský súd nestotožnil a v odôvodnení rozhodnutia v tejto súvislosti citoval § 17 ods. 15 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, v znení účinnom od 15.06.2014. Žalobcovi však nie je zrejmé, aký vzťah má mať citované zákonné ustanovenie vyhlášky č. 24/2003 Z. z. k žalobnej námietke o nedostatku identifikácie predmetných drevín vo výroku napadnutých rozhodnutí. Žalobca predovšetkým poukázal na to, že namietal nesprávnosť (neúplnosť) výroku napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o udelení súhlasu na výrub a neidentifikáciou stromov určených na výrub v ňom. Naproti tomu citované ustanovenie vyhlášky č. 24/2003 Z. z. hovorí už o vyznačovaní stromov na výrub, teda nevzťahuje sa k obsahu rozhodnutia o súhlase.

Ak krajský súd poukázal na vyjadrenie Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., odštepný závod Košice zo dňa 25.02.2014 a 16.01.2014, na ústnom pojednávaní, mal žalobca za potrebné poukázať na to, že na tomto ústnom pojednávaní zaujal zástupca uvedeného štátneho podniku stanovisko „súhlas pripojený ku spisu s podmienkami“. Z uvedeného možno podľa žalobcu vyvodiť len záver, že sa zástupca štátneho podniku odvolal na písomné stanovisko štátneho podniku k výrubu drevín. Ako však vyplýva z § 48 ods. 2 zákona o ochrane prírody v znení platnom do 31.08.2014, náhradnú výsadbu napozemku, ktorý nie je vo vlastníctve žiadateľa o výrub možno uložiť len s predchádzajúcim súhlasom vlastníka takéhoto pozemku.

V neposlednom rade žalobca nemohol súhlasiť ani s posúdením jeho námietky ohľadom posúdenia ekologickej funkcie dotknutých drevín ako nedôvodnej. Žalobca poukázal na to, že posúdením ekologických funkcií nie je konštatovanie, že bola posúdená, ale konkrétne skutkové závery vyplývajúce z takéhoto hodnotenia a ním predchádzajúce úvahy. Žiadne takéto úvahy, z ktorých by vyplynulo, že správne orgány ekologickú hodnotu uvedených drevín skutočne posúdili, nemožno v správnych rozhodnutiach nájsť. V tejto súvislosti žalobca opätovne zdôraznil, že predmetné dreviny sa nachádzajú v chránenom vtáčom území, ktoré bolo vyhlásené na zabezpečenie priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých vtákov. Vzhľadom na to, že napadnutými rozhodnutiami bol udelený súhlas na výrub drevín „mohutných jedincov s obvodmi od 160 do 250 cm“ je nepochybné, že posúdenie vplyvu výrubu takýchto drevín na biotop uvedených druhov vtákov bolo nevyhnutnou podmienkou vecne správneho rozhodnutia.

III.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 12.05.2015 a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny.

Vo vyjadrení žalovaný poukázal na to, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa krajský súd nebol podrobne vysporiadal a v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu, nakoľko mal za to, že krajský súd dostatočne zistil skutkový stav a vec posúdil správne po právnej stránke.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, v znení účinnom v čase vydania napadnutých administratívnych rozhodnutí (ďalej len „zákon o ochrane prírody“), na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny.

Podľa § 47 ods. 8 zákona o ochrane prírody, výrub dreviny podľa odsekov 3 a 7 možno vykonať len po vyznačení výrubu dreviny a po vydaní stanoviska podľa odseku 7 písm. a/ alebo právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 3 a odseku 7 písm. b/, ktorými je vykonávateľ výrubu povinný sa na požiadanie preukázať.

Podľa § 47 ods. 10 zákona o ochrane prírody, podrobnosti o ochrane, ošetrovaní a udržiavaní drevín, o podmienkach vydávania súhlasu na výrub drevín a spôsob vyznačovania výrubu drevín ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Podľa § 17 ods. 12 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, v znení účinnom v čase vydania napadnutých administratívnych rozhodnutí (ďalej len „vyhláška“), pri vydávaní súhlasu na výrub dreviny orgán ochrany prírody prihliada na

a) druh a zdravotný stav dreviny, b) funkciu a význam dreviny pre životné prostredie, c) to, aby sa výrub dreviny uskutočnil najmä v období vegetačného pokoja, d) podmienky ochrany ustanovené vykonávacími predpismi vydanými na základe zákona.

Podľa § 17 ods. 13 vyhlášky, odôvodneným prípadom na vydanie súhlasu na výrub dreviny je najmä preukázanie a) zlého zdravotného stavu dreviny, z ktorého hľadiska má drevina malú pravdepodobnosť prežitia, b) nevhodných hygienických podmienok v bytových a nebytových priestoroch alebo c) narušenia stability stavby koreňovým systémom dreviny, d) zrušené od 15.1.2008.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V súlade s ustanovením § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Z obsahu pripojeného administratívneho a súdneho spisu odvolací súd zistil, že žiadateľ P & P Jozef Pencák požiadal žiadosťou doručenou Obvodnému úradu životného prostredia v Trebišove dňa 10.07.2013 o vydanie súhlasu na výrub 200 ks stromov, druh topoľ, rastúcich na parcele č. XXX, XXX., XXX. v k. ú. G. a na parcele č. XXXX. v k. ú. G.. Vlastníkom predmetnej parcely je Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik. Na základe predmetnej žiadosti bol rozhodnutím obce Bačka Č.j.2014/23 zo dňa 21.03.2014 udelený súhlas na výrub 74 ks drevín druhu topoľ s obvodom kmeňa nad 80 cm meraným vo výške 130 cm nad zemou a rastie na pozemku registra C - KN, parcelné číslo XXX., k. ú. G. a súhlas na výrub porastového krovia na ploche nad 20 m2, ktoré rastie na parcele výrubu č. XXX. v k. ú. G.. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Okresného úradu Trebišov číslo OU-TV-OSZP-2014/007232-3 zo dňa 26.08.2014.

Na základe § 68 písm. h/ zákona č. 506/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane prírody, Okresný úrad Trebišov vyhradil pôsobnosť obce vo veciach ochrany drevín. V súlade s uvedeným, všetky konania začaté na Okresnom úrade Trebišov, odbor starostlivosti o životné prostredie, pred dňom 01.01.2014 a právoplatne neukončené do 31.012.2013 boli postúpené miestne a vecne príslušnej obci. Obec Boťany listom zo dňa 13.02.2014, uverejneným na webovej stránke obce, upovedomila ozačatom správnom konaní, ktoré sa začalo na základe žiadosti žiadateľa P & P Jozef Pencák o udelenie súhlasu na výrub drevín, doručenej Obvodnému úradu životného prostredia v Trebišove dňa 10.07.2013. Predmetom žiadosti zostalo udelenie súhlasu na výrub drevín v druhovej skladbe topoľ sp. rastúce na parcele č. 1114 v k. ú. G., rastúcich mimo lesa. Vo veci sa následne uskutočnilo ústne pojednávanie spojené s miestnou obhliadkou dňa 04.03.2014. Na obhliadke sa zistilo, že dreviny rastú mimo zastavaného územia, sú vyznačené SŠOPaK v počte 146 kusov oboch katastroch G. a G.. Nachádzajú sa v blízkosti obce pri pozemkoch obývaných SHR, ktorí sú dotknutými v tomto konaní.

Obec Boťany rozhodnutím Č.j.2014/91 zo dňa 21.03.2014 udelila súhlas pre žiadateľa P & P Jozef Pencák na:

- výrub 68 ks drevín druhu topoľ sp. (rod Populus) a 4 ks vrby bielej (Salix alba) s obvodom kmeňa nad 80 cm meraným vo výške 130 cm nad zemou a rastie na pozemku registra E - KN parcelné číslo XXXX. v k. ú. G.,

- výrub porastového krovia na ploche nad 20 m2, ktoré rastie na parcele č. XXXX v k. ú. G. V bode I. výroku rozhodnutia obec Boťany určila podmienky vykonávania výrubu a v bode II. uložila žiadateľovi povinnosť realizovať náhradnú výsadbu.

Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Na základe podaného odvolania žalovaný rozhodnutím číslo OU-TV-OSZP-2014/007247-3 zo dňa 08.09.2014 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie obce Boťany Č.j.2014/91 zo dňa 21.03.2014 v celom rozsahu.

V administratívnom spise sa nachádza súhlasné stanovisko správcu parciel EKN č. XXXX. k. ú. G. a CKN č. XXX k. ú. G. vo veci výrubu drevín a krovitého porastu v k. ú. G. a G., taktiež Stanovisko štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky č. CHKOLA/309/2013 zo dňa 06.08.2013 (ďalej len „stanovisko ŠOP“), na ktoré sa žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán odvolávajú vo svojich rozhodnutiach. V stanovisku ŠOP sa uvádza, že na parcele č. XXXX. v k. ú. G. bolo zdravotným výberom posúdených so súhlasným stanoviskom k výrubu 68 ks. topoľa sp. (Populus) a 4 ks vŕby bielej (Salix alba) s obvodmi meranými vo výške 130 cm od úrovní terénu v rozpätí 160 - 300 cm. Výrub 200 ks topoľov z predmetných parciel je žiadaný z dôvodu zdravotného výberu odumretých a poškodených jedincov.

Z rozhodnutia žalovaného, ako aj z rozhodnutia obce Boťany vyplýva, že prvostupňový aj odvolací správny orgán vychádzali predovšetkým z miestneho šetrenia uskutočneného dňa 04.03.2014 a zo stanoviska ŠOP. V oboch prípadoch, t.j. pri miestnej obhliadke ako aj v stanovisku ŠOP, bol vzatý do úvahy druh a zdravotný stav dreviny. Žalovaný i obec Boťany argumentovali predovšetkým skutočnosťami uvádzanými v zápisnici o miestnej obhliadke a v stanovisku ŠOP.

Odvolaciemu súdu je zrejmé, že odborníci ŠOP SR majú konkrétne vedomosti a skúsenosti, ktoré ich oprávnene vedú ku konštatovaniu o nevyhnutnosti výrubu drevín. V tomto prípade správny orgán zadovážil do spisu listiny a stanovisko ŠOP, vykonal miestne zisťovanie a v správnom konaní vyhodnotil konkrétne podklady. Dôkazný materiál nachádzajúci sa v spise je postačujúci na vyvodenie ustáleného záveru o tom, že výrub predmetných drevín je nutný.

Z týchto dôvodov stotožniac sa so závermi a zisteniami krajského súdu a žalovaného, odvolací súd konštatuje, že krajský súd rozhodol vecne správne, ak žalobu zamietol.

Z obsahu pripojeného administratívneho i súdneho spisu najvyšší súd zistil, že časová platnosť rozhodnutia na výrub predmetných drevín uplynula dňa 31.12.2015. Návrh na odklad vykonateľnosti predmetného rozhodnutia podaný nebol.

S poukazom na uvedené skutočnosti, najvyšší súd konštatuje, že sa v ďalšom stotožnil s dôvodmi obsiahnutými v rozsudku krajského súdu sp. značka 6S/146/2014-44 a preto prvostupňový rozsudok podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.