4Sžo/9/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudcov JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD. v právnej veci žalobcu: JUDr. Alena Balážová, správkyňa konkurznej podstaty, Pernikárska 8, Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 15739/2011-52/SKP/RK zo dňa 23.03.2012, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/156/2012-51 zo dňa 14. novembra 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/156/2012-51 zo dňa 14. novembra 2013 p o t v r d z u j e.

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd, prvostupňový súd“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 15739/2011-52/SKP/RK zo dňa 23.03.2012, (ďalej len „rozhodnutie žalovaného, alebo preskúmavané rozhodnutie“) v spojení s rozhodnutím 15739/2011-52 SKP zo dňa 29.11.2011 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaného žalovaný zamietol rozklad žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie žalovaného - sekcie civilného práva č. 15739/2011-52 SKP zo dňa 29.11.2011, ktorým bola žalobkyni uložená pokuta podľa § 44 ods. 3 zákona č. 8/2005 Z.z. vo výške 500 € za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon 328/1991 Zb.), vykonávať činnosť správcu s odbornou starostlivosťou.

Krajský súd v rozhodnutí konštatoval, že z administratívneho spisu zistil, že správne konanie voči žalobkyni bolo začaté na základe podnetu právneho zástupcu Ing. G.. V sťažnosti právneho zástupcu nažalobkyňu bolo poukázané, že žalobkyňa ako správkyňa konkurznej podstaty zapísala nehnuteľnosti, ktoré boli vo vlastníctve Ing. G. do súpisu konkurznej podstaty úpadcu LEAD, s.r.o., a ktoré nikdy neboli majetkom úpadcu. V podaní žalobkyne doručenom žalovanému dňa 08.04.2011 žalobkyňa uviedla, že sťažovateľka odmietla so správkyňou komunikovať a spolu s druhým konateľom odmietli vydať podklady týkajúce sa nehnuteľnosti.

Súd poukazoval, že správu majetku podliehajúceho konkurzu je správca povinný vykonávať s odbornou starostlivosťou tak, aby bol majetok dostatočne chránený pred poškodením, stratou, zničením, alebo iným znehodnotením, aby výdavky na jeho správu boli vynakladané v nevyhnutnej miere, po dôkladnom zvážení ich účelnosti a hospodárnosti. Pri správe majetku podliehajúceho konkurzu má správca zakázané zvýhodniť niektorého z veriteľov, alebo uprednostniť osobné záujmy alebo záujmy iných pred spoločným záujmom všetkých veriteľov. Správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu, čo znamená, že je aj povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne úkony úpadcu a odporovať takým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť.

Správca konkurznej podstaty do súpisu zaradí každú vec, pohľadávku alebo právo majúce majetkovú hodnotu, o ktorých má za to, že patria, alebo môžu patriť do konkurznej podstaty a to aj v prípade pochybnosti, či do podstaty skutočne patria zapísané veci, pohľadávky a ďalšie práva, o ktorých sú pochybnosti, či do podstaty skutočne patria, môžu byť zo súpisu vylúčené, ak nedošlo k vyriešeniu spornej otázky, či už mimosúdnou cestou, alebo cestou rozhodnutia súdu.

Bol toho názoru, že žalobkyňa ako správkyňa konkurznej podstaty neporušila žiadnu povinnosť správcu konkurznej podstaty, práve naopak, žalobkyňa postupovala v súlade so zákonom č. 328/1991 Zb., keď sporné nehnuteľnosti zapísala podľa § 6 ods. 2 spôsobom zakotveným v § 19 zákona č. 328/1991 Zb. do konkurznej podstaty úpadcu, s poznámkou svedčiacou v prospech vlastníčky zapísanej v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX - Ing. G.. Zapísaním nehnuteľnosti do súpisu žalobkyňa dodržala zákonný postup, keď zhodnotila, že v budúcnosti môže ísť o majetok, ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu. Skutočnosť, že v rámci excindačného konania bolo preukázané, že sporné nehnuteľnosti nemali byť zapísané do súpisu konkurznej podstaty nič nemení na tom, že správca, resp. žalobkyňa postupovala s odbornou starostlivosťou v súlade so zákonom č. 328/1991 Zb. Žalobkyňa vychádzala zo skutkového stavu jej známeho ku dňu 30.07.2010, teda v deň zapísania nehnuteľnosti do súpisu. Z administratívneho spisu je zrejmé, čo priznal aj druhostupňový správny orgán, že účastníci konkurzného konania, resp. manželia G. so správcom nekomunikovali a neposkytovali mu pri zápise do súpisu konkurznej podstaty potrebnú súčinnosť. Správkyňa pri vlastnom šetrení z rôznych písomností zistila, že Ing. G. mohla konať nekalo a podvodne pri nadobudnutí predmetných nehnuteľností do jej vlastníctva v roku 2004 a prihliadla i na skutočnosť, že boli uznaní okresným súdom vinnými zo spáchania trestného činu marenia konkurzného konania. Správkyni konkurznej podstaty nebola poskytnutá súčinnosť pri zisťovaní pôvodu majetku a teda nemala inú možnosť, ako dotknuté nehnuteľnosti do súpisu zapísať, nakoľko jej povinnosťou bolo postupovať s odbornou starostlivosťou podľa § 19 zákona č. 328/1991 Zb.

II.

Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.

Žalovaný sa s rozhodnutím súdu nestotožňuje. Súd vec nesprávne právne posúdil, a žalovaný považuje rozsudok za nedostatočne odôvodnený, zmätočný a nepreskúmateľný, čo zakladá odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a v § 205 ods. 2 písm. f) OSP.

K samotnej nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorú je možné považovať za odňatie možnosti konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f), uviedol žalovaný tieto skutočnosti:

V zmysle § 157 ods. 2 OSP „V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“

V súlade s uvedeným ustanovením sa musí súd vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav.

Žalovaný je v tejto súvislosti nútený konštatovať, že viaceré časti odôvodnenia rozhodnutia nespĺňajú požiadavky úplného presvedčivého a správneho odôvodnenia. Chýbajú totiž kľúčové body odôvodnenia, keď súd sa nevysporiadal s podstatnými argumentačnými bodmi žalovaného. Úlohou súdu pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu je preskúmať právnu úvahu správneho orgánu, či správny orgán postupoval v intenciách príslušných právnych noriem, vo veci správne zistil skutkový stav a zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver, s čím sa však prvostupňový súd nevysporiadal, keďže sa nezaoberal podrobne jednotlivými aspektmi právnej úvahy v rozhodnutí žalovaného. Obmedzil sa na konštatovanie toho, že nedošlo k porušeniu povinností správkyne konkurznej podstaty bez toho, aby uviedol, v čom považuje úvahy žalovaného vyjadrené v predmetnom rozhodnutí za nesprávne - dokonca argumentoval výsledkom excindačného konania, na ktorý žalovaný vôbec nepoukazoval. Súd sa len veľmi okrajovo venoval zdôvodneniu, z akého dôvodu považoval zahrnutie nehnuteľností do konkurznej podstaty za správne a právne posúdenie zo strany žalovaného za nesprávne, čím rozhodnutie stráca na presvedčivosti a spravodlivosti. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležité skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Podľa názoru žalovaného súd svoje rozhodnutie náležité neodôvodnil, resp. nevysporiadal sa s dôvodmi, prečo argumentáciu, právnu úvahu žalovaného nepovažuje za správnu, a tak porušil právo žalovaného na spravodlivé súdne konanie.

Ďalším nedostatkom odôvodnenia je rozpor medzi výrokom a časťou odôvodnenia. Krajský súd v Bratislave síce napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, čo sa však zmyslovo nestotožňuje s časťou odôvodnenia na str. 5, kde sa uvádza, že „Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup tohto správneho orgánu boli v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP ako nedôvodnú zamietol.“ Je vysoko pravdepodobné, že ide o chybu v písaní, avšak nenasvedčuje to kompaktnosti odôvodnenia, znižuje presvedčivosť zvyšku odôvodnenia a narúša logické úvahy súdu.

Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) OSP, čiže nesprávne právne posúdenie, spočíva podľa odvolateľa v tom, že krajský súd vo zvyšku svojho odôvodnenia, ktoré už logicky nadväzuje na výrok uvádza, že žalobkyňa, ako správkyňa konkurznej podstaty neporušila žiadnu povinnosť správcu konkurznej podstaty a práve naopak, konanie, ktoré žalovaný vyhodnotil ako porušenie povinnosti konaťs odbornou starostlivosťou, vyhodnotil ako konanie v súlade so zákonom č. 328/1991 Zb., keď sporné nehnuteľnosti boli zo strany žalobkyne zapísané do konkurznej podstaty s poznámkou svedčiacou v prospech vlastníčky evidovanej v evidencii nehnuteľnosti na LV č. XXXX Ing. G.. Nesprávne právne posúdenie zo strany Krajského súdu v Bratislave žalovaný vníma najmä s ohľadom na výklad podstatných a smerodajných dvoch ustanovení zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorých výklad je sporný. Žalovaný má zároveň za to, že súd nevystihol podstatu, ktorá je sporná a to práve výklad § 6 ods. 2 a § 19 ods. 1 zák. o konkurze a vyrovnaní.

V zmysle § 6 ods. 2 zák. o konkurze a vyrovnaní „Podstatu tvoria veci, byty a nebytové priestory, práva a iné majetkové hodnoty (ďalej len "majetok"), ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu, a majetok, ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok.“

V zmysle § 19 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní „Ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu.“

V zmysle § 8 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní „Správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd.“

Žalovaný zdôvodnil porušenie § 8 ods. 2 zák. o. konkurze a vyrovnaní tým, že nebola splnená ani jedna podmienka vymedzená v § 6 ods. 2 zák. o konkurze a vyrovnaní pre zaradenie nehnuteľností do konkurznej podstaty, lebo v prvom rade nepatrili v deň vyhlásenia konkurzu do vlastníctva dlžníka (čo mala za preukázané aj žalobkyňa a ani to nespochybňovala), v druhom rade nejde o majetok, ktorý dlžník (úpadca) nadobudol počas konkurzu (v minulosti - žalovaný považuje za podstatný vyjadrený minulý čas) a v treťom rade nejde ani o majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok (čo bolo zrejmé v deň zahrnutia do súpisu konkurznej podstaty). Žalovaný mal za to, že predmetné ustanovenie jasne a zrozumiteľne vymedzuje, čo je možné zaradiť do konkurznej podstaty a vychádzajúc z uvedeného ustanovenia ako hmotného práva usúdil, že zahŕňanie vecí, ktoré nespĺňajú dané atribúty, je v rozpore so zákonom. Keď tak žalobkyňa konala, zasiahla do vlastníckeho práva fyzickej osoby, ktorá zhodou okolností bola síce konateľkou úpadcu, čo však nie je v danom prípade smerodajné, a tým porušila svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou. Správca konkurznej podstaty má relatívne široké právomoci, ktoré je potrebné vykonávať so zvýšenou obozretnosťou a najmä je jeho úlohou dbať na ochranu nielen záujmov úpadcu a jeho veriteľov, ale zároveň dbať na čo najväčšie obmedzenie nadbytočného zasahovania do chránených záujmov, ako je ochrana súkromného vlastníctva iných fyzických alebo právnických osôb. Krajský súd uvádza na str. 7, že: „Správca konkurznej podstaty do súpisu zaradí každú vec, pohľadávku, alebo právo majúce majetkovú hodnotu, o ktorých má za to, že patria, alebo môžu patriť do konkurznej podstaty a to aj v prípade pochybností, či do podstaty skutočne patria zapísané veci...“. S uvedeným žalovaný do veľkej mieri súhlasí, avšak dodal by, že je potrebné splnenie zákonom uvedených predpokladov na zaradenie veci do súpisu, nestačí iba ak má správca konkurznej podstaty „za to, že“ vec do súpisu patrí. Opačný prístup by znamenal, že správca konkurznej podstaty by mal možnosť konať svojvoľne a dopustil by sa, rovnako ako v tomto prípade, excesu.

Nesprávny výklad § 6 ods. 2 zák. o konkurze a vyrovnaní spočíva podľa žalovaného aj v tom, že Krajský súd v Bratislave sa stotožňuje s postupom žalobkyne, ktorá „zhodnotila, že v budúcnosti môže ísť o majetok, ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu.“ (str.7). Z vyššie spomenutého ustanovenia je však jasne načrtnutá chronológia, ktorú nie je podľa názoru žalovaného možné meniť alebo vykladať extenzívne: v prvom rade je potrebné nadobudnutie vlastníctva majetku a až potom je na mieste zahrnutie do konkurznej podstaty. V ustanovení § 19 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní je uvedená výnimka, kedy v prípade, že sú pochybnosti o tom, či vec patrí do súpisu, teda ak sú pochybnosti o vlastníctve konkrétnej veci v momente rozhodovania o zahrnutí alebo nezahrnutí do konkurznej podstaty, je možné majetok zahrnúť s určenou poznámkou. V tomto prípade však vlastník nebol spochybňovaný, z listuvlastníctva jasne vyplýva a preto žalovaný má za to, že nebolo možné vec zahrnúť do súpisu a to ani s poznámkou.

Pre potreby rozvitia kompletnej argumentácie, ktorá nadväzuje na argumentáciu súdu ako aj žalobkyne, žalovaný sa vyjadrí aj k prípadu, ak by sa odvolací súd stotožnil s tým, že podstatu tvoria aj veci, ktoré môžu v budúcnosti patriť do majetku, ktorý dlžník/úpadca nadobudne v priebehu konkurzu a to za situácie, kedy vlastníctvo v čase zahrnutia do súpisu nie je spochybňované. Žalobkyňa svoje konanie totiž zdôvodňuje uvedenou úvahou a s touto úvahou sa stotožnil aj súd. Aj v tejto časti žalovaný namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia, kedy súd a ani žalobkyňa neuvádzajú ani jednu hypotetickú možnosť, za ktorých predpokladov by mohlo dôjsť k prechodu vlastníctva z konateľky Ing. G. na úpadcu, teda kedy by bolo možné, aby úpadca nadobudol nehnuteľnosti do vlastníctva v priebehu konkurzu. Žalovaný má totiž za to, že v čase zahrnutia nehnuteľností do konkurznej podstaty, dňa 30.07.2010, taká možnosť ani neexistovala a správkyňa konkurznej podstaty si toho mala byť vedomá. Počas správneho konania ako aj v konaní pred súdom, žalobkyňa argumentovala, že pôvodným vlastníkom nehnuteľností mohol byť úpadca a nakoľko konateľka úpadcu a zároveň vlastníčka nehnuteľnosti, Ing. G., odmietla poskytnúť kúpnu zmluvu na nahliadnutie, nemohla mať istotu, že pôvodným vlastníkom nebol úpadca. Toto tvrdenie však nemôže obstáť, nakoľko správkyňa konkurznej podstaty si mohla vyžiadať úplný výpis listu vlastníctva č. XXXX resp. XXXX zo Správy katastra Žilina, z ktorého by bolo zrejmé, kto bol pôvodným vlastníkom nehnuteľností. Ak by uvedený úkon, ktorý by bol prejavom odbornej starostlivosti, uskutočnila, zistila by, že úpadca vlastníkom nikdy nebol. Ďalej sa žalobkyňa bránila tým, že mohlo dôjsť k získaniu finančných prostriedkov z voľných prostriedkov úpadcu, ktoré jej v tom čase konatelia úpadcu stále nevydali. Ak by však aj v hypotetickej rovine konatelia použili prostriedky úpadcu na kúpu nehnuteľností, uvedené konanie by neznamenalo a neviedlo k automatickému, ani sprostredkovanému, prechodu vlastníctva nehnuteľností na úpadcu. Ak by sa preukázalo také závažné porušenie zákona zo strany konateľov úpadcu a poškodenie práv veriteľov úpadcu, išlo by prinajmenšom o porušenie povinnosti konateľky Ing. G. v zmysle § 135a Obchodného zákonníka č. 513/1993 Zb. v znení neskorších predpisov ak nie priamo o trestný čin marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania v zmysle § 243 Trestného zákona v znení neskorších predpisov s následnou zodpovednosťou za škodu. Vzniknutú škodu by bolo potrebné nahradiť, avšak nie tak, že by sa prepisovalo vlastníctvo nehnuteľností na úpadcu ešte v rámci konkurzu. Vzhľadom na uvedené, žalovaný má za to, že neexistuje hypotetická situácia ani zákonný mechanizmus, kedy by vlastníctvo nehnuteľností mohlo prejsť do vlastníctva úpadcu, čoho si mala byť žalobkyňa vedomá pri vynaložení odbornej starostlivosti. Navyše Krajský súd v Bratislave ani neuviedol, akým spôsobom mali byť splnené podmienky uvedené v § 6 ods. 2 zák. o konkurze a vyrovnaní, čo by jednoznačne malo byť súčasťou zrozumiteľného, preskúmateľného odôvodnenia výroku rozsudku.

Žalovaný nespochybňuje skutočnosť, že účastníci konkurzného konania, manželia G., neposkytovali potrebnú súčinnosť správkyni a v mnohých ohľadoch sťažovali splnenie účelu konkurzného konania a to aj s ohľadom na spomenuté odsúdenie z trestného činu marenia konkurzného konania. Žalovaný udelením sankcie nemal v úmysle obraňovať toto konanie. V tomto smere žalovaný má však za to, že správkyňa nevyužila všetky jej dostupné prostriedky na zistenie skutkového stavu ohľadom predmetných nehnuteľnosti (vyžiadanie si kompletného výpisu z listu vlastníctva), ku ktorým bolo možné dospieť aj bez poskytnutej súčinnosti a keby sa naopak riadila presným znením zákona a vykonala všetky možné dostupné úkony, nedošlo by k obmedzeniu možnosti nakladať s vlastným majetkom tretej osoby.

III.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 28.01.2014 žiadala rozsudok krajského súdu v Bratislave ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (ďalej len „najvyšší súd, odvolací súd“) (§ 246cods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 211 a nasl. OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 veta prvá OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 4. novembra 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).

Podľa § 8 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinnosti, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd.

Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu.

Podľa § 19 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, Súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene.

Podľa § 44 ods. 3 zák. č. 8/2005 Z.z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ministerstvo uloží osobe vykonávajúcej činnosť predbežného správcu, správcu konkurznej podstaty, osobitného správcu, zástupcu správcu alebo vyrovnacieho správcu podľa osobitného predpisu pokutu do 3310 €, ak poruší povinnosť ustanovenú osobitným predpisom. Ustanovenia § 36 ods. 2 až 4 sa použijú rovnako.

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žalobkyňa - správkyňa konkurznej podstaty úpadcu LEAD, spol. s r.o., v konkurze vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 47K/23/2005 porušila povinnosti správkyne konkurznej podstaty upravené v § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb., keď 30.07.2010 zapísala do súpisu majetku nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX vedenom v Správe katastra Žilina a to rodinný dom so súp. č. XXXX postavený na pozemku parc. č. 454 k.ú. I. a pozemok č. 454 o výmere 648 m2 zastavané plochy a nádvoria (ďalej len „posudzované konanie“), ktoré v katastri nehnuteľností boli zapísané v prospech G. Q. ako vlastníčky v podiele 1/1 (ďalej len predmetnej nehnuteľnosti), napriek tomu, že z verejného zoznamu katastra nehnuteľností bolo preukázané, že predmetné nehnuteľnosti neboli nikdy vo vlastníctve ani v spoluvlastníctve úpadcu obchodnej spoločnosti LEAD, spol. s r.o., so sídlom Bytčianska 390, Žilina, IČO: 315 764 43 (ďalej len „úpadca“).

Žalovaný dospel k záveru, že týmto postupom žalobkyňa ako správkyňa konkurznej podstaty pri výkone funkcie nepostupovala s odbornou starostlivosťou.

Z obsahu spisov najvyšší súd usúdil, že v konaní nebolo sporné, že predmetné nehnuteľnosti nikdy neboli vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve úpadcu a že ich vlastníctvo v katastri nehnuteľností je vedené ako vlastníctvo fyzickej osoby Ing. Q.D., ktorá predmetné nehnuteľnosti nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 19. júla.2004 od Ing. P. I. a Ing. T. X., vklad jej vlastníckeho práva bol povolený Správou katastra Žilina pod V 3225/04 na nový LV č. XXXX a teda po 19. júla 2004 tieto nehnuteľnosti nikdy neboli prevedené ani neprešli na úpadcu LEAD, spol. s r.o., v konkurze. Návrh na konkurz spoločnosti bol na Krajský súd v Banskej Bystrici podaný dňa 5. mája 2005 a vyhlásený bol dňa 5. októbra 2005. Pre posúdenie veci bolo potrebné vyhodnotiť, či okolnosti, ktoré predchádzali zápisu predmetných nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty úpadcu, ktoré podrobne uviedla žalobkyňa v žalobe a konštatuje ich v odôvodnení rozhodnutia aj prvostupňový súd, vylučujú pochybenie žalobkyne ako správkyne konkurznej podstaty.

Pokiaľ by odvolací súd prijal názor žalovaného, bez vyhodnotenia okolností danej veci, ktoré podľatvrdenia žalobkyne ju viedli k zápisu predmetných nehnuteľností do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu, tak by každé zapísanie nehnuteľného majetku do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu, ktorému nesvedčí zápis vlastníckych alebo spoluvlastníckych práv úpadcu v katastri nehnuteľností, (alebo tento zápis je spochybnený), bolo automaticky porušením povinnosti správcu konkurznej podstaty - postupovať s odbornou starostlivosťou pri výkone tejto funkcie.

Z obsahu žalobných bodov a obrany žalobkyne v správnom konaní odvolací súd zistil, že ako správkyňa konkurznej podstaty pri preverovaní majetku úpadcu zistila, že úpadca v období od r. 2004 do r. 2010 vykazoval majetok v hodnote 37.796.000,-Sk a to v majetkových zložkách stavby, stroje, zariadenia, dopravné prostriedky, zásoby - materiál, tovar a pohľadávky dlhodobé a krátkodobé, nespolupracoval so správkyňou konkurznej podstaty, ignoroval jej výzvy na predloženie potrebných dokladov - hlavne účtovných a iných dokladov, ako aj výzvy konkurzného súdu a nepredkladal žiadané doklady týkajúce sa majetkovej podstaty úpadcu, o čom svedčí aj trestné stíhanie konateľov úpadcu pre trestný čin marenia konkurzného konania.

Práve vykazovanie majetku úpadcu v r. 2004 - 2010 v hodnote viac ako 37.000.000,- Sk a z toho vykazovaná hodnota stavieb, nespolupráca úpadcu so správcom konkurznej podstaty, čo v konaní nebolo sporným, sú podľa názoru odvolacieho súdu okolnosťami, ktoré mohli dôvodne spochybniť skutočnosť, že Ing. Q.D. nadobudla predmetné nehnuteľnosti zo svojich vlastných finančných prostriedkov a nie z prostriedkov úpadcu, vzhľadom aj na dobu nadobudnutia predmetných nehnuteľností cca 1 rok pred vyhlásením konkurzu na úpadcu, čo v konečnom dôsledku by nevylučovalo možnosť, v prípade splnenia zákonných podmienok, podať vo veci odporovaciu žalobu podľa ust. § 15, § 16 zák. č. 328/1991 Zb., keďže tok finančných prostriedkov úpadcu nebol zo strany konateľov úpadcu, resp. spoločníkov úpadcu správkyni konkurznej podstaty objasnený a podložený predložením potrebných dokladov. I keď pre posúdenie prejednávanej veci nie je podstatné aký následný postup žalobkyňa po zápise predmetných nehnuteľností do súpisu majetkovej podstaty úpadcu zvolila, ale práve zápisom predmetných nehnuteľností do súpisu majetkovej podstaty úpadcu mala správkyňa konkurznej podstaty

- žalobkyňa na základe ďalšieho zákonného postupu povinnosť zabezpečiť, aby finančné prostriedky úpadcu, ich konkrétny finančný tok, boli prešetrené tak, aby bolo objasnené či z finančných prostriedkov úpadcu pred vyhlásením konkurzu nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti, ktoré nadobudla fyzická osoba Ing. Q.D., ktorá bola aj v čase vyhlásenia konkurzu konateľkou a spoločníčkou úpadcu.

Preto odvolací súd zhodne s názorom prvostupňového súdu dospel k záveru, že žalobkyňa postupovala ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu LEAD, spol. s r.o., v konkurze, Žilina s odbornou starostlivosťou a porušenie tejto zákonnej povinnosti, v postupe žalobkyne ako správkyne konkurznej podstaty, ani odvolací súd nevzhliadol.

Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a pre nezrozumiteľnosť. Je síce pravda, že na strane 5 druhý odsek rozsudku krajský súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup tohto správneho orgánu boli v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP ako nedôvodnú zamietol, avšak výrok a ostatná časť odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave jednoznačne, po skutkovej, ako aj právnej stránke konštatuje nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, čo v napadnutom rozsudku okrem iného aj na strane 8 je vyjadrené slovami, že je potrebné rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Preto odvolací súd považoval uvedené skutočnosti konštatované prvostupňovým súdom na str. 5 ods. 2 rozsudku za chyby v písaní, ktoré nespôsobujú nezrozumiteľnosť a teda aj nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia. Dôvody rozsudku krajského súdu sú podľa odvolacieho súdu zrozumiteľné, dostatočné a nebol zistený ani iný zákonný dôvod na zrušenie prvostupňového rozhodnutia súdu.

Poukazujúc na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu vBratislave ako vecne správny vo výroku potvrdil, aplikujúc ustanovenie § 250ja ods. 3 posledná veta OSP v spojení s ustanovením § 219 ods. 1 OSP, keď dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného nie je súladné so zákonom.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, že žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní úspech, trovy konania nepriznal z dôvodu, že žalobkyni trovy odvolacieho konania podľa obsahu súdneho spisu nevznikli.

Senát rozhodol pomerom hlasov v pomere 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.