4Sžo/8/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci žalobcu: Občianske združenie Budúcnosť Považského Chlmca, so sídlom Študentská 4/20, Žilina, právne zastúpeného Mgr. Soňou Grošaftovou, advokátkou so sídlom Makovického 7, Žilina, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom A. Kmeťa 17, Žilina, za účasti účastníka konania: Mesto Žilina, Námestie obetí komunizmu č. 1, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Žiline, odbor štátnej stavebnej správy č. 2012/00813/KRA zo dňa 09.05.2012, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/80/2012-220 zo dňa 19. novembra 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/80/2012-220 zo dňa 19. novembra 2013 p o t v r d z u j e.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania 165,56 €, na účet právnej zástupkyne žalobcu Mgr. Soňa Grošaftová, advokátka, Žilina, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odôvodnenie

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“, príp. „prvostupňový súd“) z dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a podľa § 250j ods. 3 OSP zrušil rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného Krajského stavebného úradu v Žiline, odbor štátnej stavebnej správy č. 2012/00813/KRA zo dňa 09.05.2012, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obce Hôrky č. 3617/2012-11652/2012-OS-MIL zo dňa 12.03.2012, ako stavebného úradu, ktorým podľa § 39 a § 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len „stavebný zákon“) rozhodol o umiestnení stavby „Regionálne centrum zhodnocovania biologicky rozložiteľného odpadu“ v meste Žilina na parcelách č. KN 1345/2, 1345/62, 1345/51, 1345/75 k.ú. X.C..

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že v súlade s § 250k ods. 1 OSP úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za podanie žaloby a trov právneho zastúpenia.

Krajský súd v medziach žaloby preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, pretože žalovaný správny orgán prvostupňovému súdu nepredložil v súlade s § 250d ods. 1 OSP úplný, žurnalizovaný, zviazaný a originálny spisový materiál správneho orgánu v danej veci (poukaz prvostupňového súdu na prvú vetu judikátu zverejneného pod č. 66 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR č. 4-5/1998, ktorý vychádza z rozsudku NS SR zo 17.10.1997 sp. zn. 4 Sž/40/97).

Podľa krajského súdu obsahom predloženého administratívneho spisu nebola územnoplánovacia dokumentácia, z ktorej žalovaný a prvostupňový orgán pri rozhodovaní vychádzali, na ktorú v dôvodoch rozhodnutí poukazovali a ktorá bola podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia o umiestnení stavby.

Keďže chýbajúcu územnoplánovaciu dokumentáciu považoval prvostupňový súd za relevantnú pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu, nemohol bez jej predloženia preskúmať, či napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou a či jeho závery, uvedené v rozhodnutí a závery prvostupňového správneho orgánu, sú zákonné.

Uvedené podľa krajského súdu platí aj vo vzťahu k námietke nesprávnej aplikácie § 36 ods. 2 stavebného zákona upustením od ústneho pojednávania v preskúmavanom správnom konaní, nakoľko prvostupňový súd bez relevantnej územnoplánovacej dokumentácie nemohol preskúmať splnenie zákonných podmienok na realizovanie namietaného postupu prvostupňového správneho orgánu.

V súvislosti s namietaným nesúladom napadnutého územného rozhodnutia so záväznou časťou územného plánu Mesta Žilina, krajský súd vyjadril nesúhlas s názorom žalovaného ohľadne oneskoreného uplatnenia tejto námietky, t.j. v rozpore s koncentračnou zásadou správneho konania (§ 42 ods. 5 stavebného zákona). Podľa krajského súdu, s odvolaním sa na prvú časť oddiel osem stavebného zákona, stavebný úrad, rozhodujúci o umiestnení stavby, súlad navrhovaného umiestnenia stavby s platnou územnoplánovacou dokumentáciou skúma z úradnej povinnosti, a nie len na základe námietok účastníkov konania.

Taktiež krajský súd pri súdnom prieskume zákonnosti dospel k záveru, že napadnuté správne rozhodnutie nie je dostatočne zdôvodnené, nakoľko žalovaný sa nevysporiadal dostatočne s námietkami žalobcu, ktorý v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu poukazoval na konkrétne ustanovenia územného plánu Mesta Žilina, jeho záväznej časti, na prípustné a neprípustné funkcie, ktoré sú v územnoplánovacej dokumentácii vymedzené, námietky žalobcu vyhodnotenia posudzovaného funkčného využívania územia obce, v ktorom je stavba umiestňovaná a charakter stavby ako verejnoprospešnej stavby, na základe ktorých žalobca spochybňoval správnosť rozhodnutia o umiestnení stavby.

Ostatné žalobné námietky krajský súd vyhodnotil ako bezdôvodné.

Podľa krajského súdu napádané prvostupňové rozhodnutie vydala Obec Hôrky, zastúpená starostom obce, ako kompetentný stavebný úrad, určený v súlade s § 119 ods. 3 stavebného zákona Krajským stavebným úradom v Žiline. Krajský súd má za to, že v čase vydania prvostupňového rozhodnutia bola platná a účinná Zmluva o zriadení spoločného obecného úradu z 28.02.2003, ktorej platnosť na dobu neurčitú bola dohodnutá v Dodatku č. 2 (čl. VIII bod 2), od 01.04.2008. Príprava podkladov pre vydanie prvostupňového rozhodnutia zodpovedala podľa krajského súdu aj obsahu Zmluvy o spoločnom obecnom úrade, ktorej predmetom bola príprava podkladov na rozhodovaciu činnosť a nie rozhodovaciačinnosť ako taká, čo predstavuje najmä administratívnu činnosť smerujúcu k zabezpečovaniu podkladov na vydanie rozhodnutí, príprava materiálov, oznamy o začatí konania, administratívne práce v súvislosti s predvolávaním účastníkov, vyhotovovanie zápisníc z pojednávaní, účasť na pojednávaniach a zaznamenávanie obsahu pojednávaní pri ústnych pojednávaniach a podobne.

Žalobcom napádané začatie územného konania o umiestnení posudzovanej stavby bez vydania verejnej vyhlášky, s poukazom na zásah do práv a právom chránených záujmov iných osôb - vlastníkov susediacich stavieb, pozemkov, krajský súd s odôvodnením nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na podanie správnej žaloby v prospech inej osoby (časť právnej vety z rozsudku NS SR 5Sž/239/96 zverejneného zo Súdnej praxe ZPS 8/1998), túto námietku považoval za nedôvodnú.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie a domáhal sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.

Žalovaný s poukazom na ustanovenia § 37 ods. 1 a 2 stavebného zákona uviedol, že pri posudzovaní návrhu o umiestnení stavby správne orgány posudzujú predložený návrh najmä z hľadiska jeho súladu s územnoplánovacou dokumentáciou a i on vo vyjadrení k žalobe sám konštatoval okrem iného aj to, že pre dané územie je spracovaná územnoplánovacia dokumentácia, územný plán Mesta Žilina (ďalej len „ÚPN“), na základe ktorého bolo možné návrh posudzovať. Tento komplexne rieši priestorové a funkčné využívanie územia, dáva do súladu záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy pre využívanie územia. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že žalovaný sa námietkou spochybňujúcou postup stavebného úradu pri rozhodovaní o umiestnení stavby zaoberal a to už v odvolacom konaní, kedy preskúmaval opodstatnenosť, resp. neopodstatnenosť námietky žalobcov nahliadnutím do podkladov ÚPN a posúdením návrhu z hľadiska spochybňovania súladu územného rozhodnutia so záväznou časťou ÚPN Mesta Žilina a jeho platných regulatívov, ako aj z hľadiska ochrany životného prostredia, vôd, ovzdušia a pod., uvedením stanovísk, vydaných a aktualizovaných dotknutými orgánmi podľa osobitných predpisov.

Podľa názoru žalovaného § 28 ods. 3 stavebného zákona určuje, že schválený územný plán obce a schválený územný plán zóny je uložený v obci, na stavebnom úrade a na krajskom stavebnom úrade (v danom prípade na OÚ Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie územného plánovania), pričom povinnosť založiť originál ÚPN aj do spisu každého prejednávaného návrhu o umiestnení stavby citované ustanovenie správnym orgánom neukladá, pretože by tým došlo nielen k neúmernému navýšeniu obstarávacej ceny na strane jeho obstarávateľa (v danom prípade obce), ale taktiež pri jeho obstarávaní nie je možné určiť počet jeho vyhotovení v závislosti od predpokladaných návrhov na umiestnenie stavby.

Žalovaný argumentuje dostatočnosť/úplnosť ním predloženého administratívneho spisu konštatovaním, že Okresný úrad Žilina v zmysle ustanovenia § 28 ods. 2 a 3 stavebného zákona archivuje na oddelení územného plánovania schválené územné plány jednotlivých obcí a miest celého žilinského kraja a to po jednom kuse, ktoré musia byť po celý čas k dispozícii nielen pracovníkom okresného úradu, stavebných úradov, ŽSK, ale aj fyzickým a právnickým osobám, ktoré prejavia záujem o nahliadnutie do ich obsahu. Územnoplánovaciu dokumentáciu, ktorá je uložená na Okresnom úrade Žilina, môže tento zapožičať súdu výlučne len na základe jeho vyžiadania, avšak nie po celú dobu súdneho konania (napr. na jeden rok a dlhšie). Ak krajský súd potreboval pre posúdenie žalobného návrhu v časti, v ktorej žalobca spochybnil posúdenie súladu návrhu s ÚPN oboch správnych orgánov, nič podľa žalovaného krajskému súdu nebránilo, požiadať žalovaného o tento podklad (územnoplánovaciu dokumentáciu) tak, ako to už urobil pri posudzovaní zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného v inej veci, vedenej pod sp. 20S/424/2011-46, v ktorom na požiadanie bola takáto dokumentácia predložená.

Podľa žalovaného prvostupňový súd v tomto prípade založil zrušujúce rozhodnutie výlučne len na tom,že v predloženom žurnalizovanom spise žalovaného nebola založená ÚPN dokumentácia. Žalovaný má za to, že odvolací orgán nemôže zakladať do každého spisu kompletnú územnoplánovaciu dokumentáciu, ktorá bola podkladom pre rozhodnutie. Preto absencia ÚPN Mesta Žilina v predloženom spise nie je zákonným dôvodom pre zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia a vrátenie na nové prejednanie a rozhodnutie. Podľa názoru žalovaného dôvodom pre zrušenie jeho rozhodnutia by mala byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na vecnú správnosť a zákonnosť rozhodnutia.

III.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 19.12.2013 navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

V súvislosti s obranou žalovaného ohľadne chýbajúcej územnoplánovacej dokumentácie Mesta Žilina žalobca uviedol, že správny orgán by mal mať vo svojom správnom spise fotokópiu takej územnoplánovacej dokumentácie, ako podkladu pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby. Taktiež podľa žalobcu nič nebránilo žalovanému zabezpečiť na pojednávanie konané dňa 19.11.2013 aspoň fotokópiu predmetnej územnoplánovacej dokumentácie. Čo sa týka neúplnosti administratívneho spisu zaslaného žalovaným krajskému súdu, žalobca poukázal na konštatovanie prvostupňového súdu, že žalovaný síce spis predložil, avšak spis nebol žurnalizovaný.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, príp. „odvolací súd“), ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, v rozsahu podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil z nižšie uvedených dôvodov.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

Podľa § 250ja ods. 3 OSP, ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom podľa § 219 až 221 tohto zákona.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa § 28 ods. 1 stavebného zákona v schválenej územnoplánovacej dokumentácii orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, označí textovú časť územnoplánovacej dokumentácie, hlavné výkresy a záväznú časť schvaľovacou doložkou, ktorá obsahuje a) označenie schvaľovacieho orgánu, b) číslo uznesenia a dátum schválenia, c) odtlačok pečiatky, meno oprávnenej osoby a jej podpis.

Podľa § 28 ods. 3 stavebného zákona schválený územný plán obce a schválený územný plán zóny jeuložený v obci, na stavebnom úrade a na krajskom stavebnom úrade.

Podľa § 28 ods. 4 stavebného zákona schválené územné plány treba uložiť podľa odsekov 2 a 3 do troch mesiacov od ich schválenia.

Podľa § 36 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná.

Podľa § 36 ods. 2 stavebného zákona od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť v prípade, že je pre územie spracovaná územnoplánovacia dokumentácia, na základe ktorej možno posúdiť návrh na územné rozhodnutie. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí lehotu, do ktorej môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne; táto lehota nesmie byť kratšia ako 7 pracovných dní.

Podľa § 37 ods. 1 vety prvej stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón.

Podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.

Predovšetkým odvolací súd zdôrazňuje, že pri prieskume žalobou napadnutých rozhodnutí boli, okrem iného, podstatnými žalobnými námietkami tvrdenia žalobcu zamerané na nesúlad prvostupňového územného rozhodnutia o umiestnení stavby so záväznou časťou územného plánu Mesta Žilina a zároveň spochybnenie procesného postupu predchádzajúceho vydaniu preskúmavaného rozhodnutia, upustením od ústneho pojednávania podľa § 36 ods. 2 stavebného zákona, konkrétne súvisiace s namietaním neexistencie schváleného územného plánu obce v čase uvedeného procesného postupu. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že nesplnenie zákonných podmienok na upustenie od ústneho pojednávania v preskúmavanom územnom konaní žalobca namietal už v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, nakoľko už v odvolaní tvrdil, že v čase, kedy bolo oznámené upustenie od ústneho pojednávania, predmetný územný plán ešte nebol schválený.

V tejto súvislosti odvolací súd vyjadruje súhlas s názorom krajského súdu, že splnenie zákonnej podmienky, t.j. existencie zákonného podkladu, schváleného územného plánu obce, ktorý mal byť zároveň zákonnou podmienkou na procesný postup správneho orgánu podľa § 36 ods. 1 stavebného zákona, skúmajú správne orgány v rámci rozhodovania o umiestnení stavby z úradnej povinnosti. Preto nemožno prehliadnuť takúto námietku účastníka územného konania o umiestnení stavby s odkazom na nedodržanie koncentračnej zásady pri bránení jeho práv v územnom konaní. Požiadavky územného plánu obce sú zásadného environmentálneho charakteru a široko prekračujú len možné záujmy potencionálnych účastníkov územného konania o umiestnení stavby.

Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, že v oznámení o začatí územného konania a upustení od ústneho pojednávania č. 34057/2011-2678/2012-OS-MIL zo dňa 19.01.2012, ako i v preskúmavaných správnych rozhodnutiach oboch stupňov, nie je ani zmienka o schválenom územnom pláne Mesta Žilina, o jeho relevantnom obsahu vzťahujúcom sa k predmetu rozhodovania o umiestnenístavby, o dátume jeho schválenia. V oznámení o začatí konania prvostupňový správny orgán len konštatuje svoj postup podľa § 36 ods. 2 stavebného zákona, avšak žiadne relevantné odôvodnenie takéhoto postupu neuvádza. To znamená, že účastníci konania, ktorým bolo toto oznámenie doručené, mohli len predpokladať, že boli splnené podmienky na uvedený procesný postup upustením od ústneho pojednávania. V tomto ohľade nebol tento úkon zo strany správneho orgánu smerom k účastníkom konania dostatočne presvedčivý, čo do odôvodnenia splnenia podmienok na jeho uplatnenie, na úkor ich procesného práva na ústne konanie.

Vzhľadom na zákonom stanovený základný podklad pre vydanie územného rozhodnutia pre umiestnenie stavby, ktorým v zmysle § 37 ods. 1 stavebného zákona je územný plán obce, ako i vzhľadom na charakter podstatnej časti námietok žalobcu vo vzťahu k nesúladu preskúmavaných správnych rozhodnutí oboch stupňov so záväznou časťou územného plánu Mesta Žilina, ako i namietanej skutočnosti o neexistencii schválenej predmetnej územnej dokumentácie v čase začatia preskúmavaného územného konania, nemôže odvolací súd prisvedčiť argumentácii žalovaného, založenej na jeho postupe v súlade s § 28 stavebného zákona, pri predkladaní administratívneho spisu bez priloženej územnej dokumentácie krajskému súdu.

Všetko, čo tvorí podklady a dôkazy pre rozhodnutie správneho orgánu, sa prostredníctvom odôvodnenia administratívneho rozhodnutia stáva súčasťou atribútu zákonnosti a presvedčivosti výroku správneho rozhodnutia, ktorým sa zasahuje do práv a povinností, právom chránených záujmov účastníkov konania, prípadne aj tretích osôb. Preto všetko, čo tvorilo podklady a dôkazy pre vydanie žalobou napadnutého správneho rozhodnutia, je súčasťou administratívneho spisu a bez týchto podkladov nie je možné riadne vykonať súdny prieskum zákonnosti napádaných správnych rozhodnutí a administratívneho postupu predchádzajúceho ich vydaniu. V tejto súvislosti neobstojí argumentácia žalovaného o nemožnosti prikladať originály alebo kópie relevantných územných plánov obcí, uložených orgánmi určenými v § 28 ods. 3 stavebného zákona, k administratívnym spisom v územných konaniach, pre ktoré sú územné plány zákonným podkladom, prípadne o možnosti ponechať na súde, aby si v rámci súdneho prieskumu zákonnosti územných rozhodnutí relevantné podklady zvlášť zabezpečoval.

Vzhľadom na povahu veci, žalobné námietky a charakter zákonného podkladu pre vydanie napadnutého rozhodnutia o umiestnení stavby, bolo povinnosťou žalovaného správneho orgánu predložiť krajskému súdu úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu, t.j. v predmetnej veci vrátane s originálom územného plánu Mesta Žilina, prípadne jeho osvedčenou kópiou, nakoľko tento bol zákonným podkladom pre rozhodovanie prvostupňového správneho orgánu a zároveň podmienkou na namietaný procesný postup podľa § 36 ods. 2 stavebného zákona. Bez konfrontácie obsahu predmetnej územnej dokumentácie s obsahom žalobných námietok a napádaných územných rozhodnutí, tieto sa pre krajský súd stali nepreskúmateľné, keďže žalovaný správny orgán predložil prvostupňovému súdu administratívny spis bez relevantnej územnej dokumentácie, navyše nežurnalizovaný, pretože neobsahoval riadne očíslované, zoradené a zviazané listiny.

Odvolací súd taktiež konštatuje nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, keďže ako už odvolací súd uviedol, tento sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal námietkou žalobcu ohľadne neexistencie schváleného územného plánu Mesta Žilina v čase oznámenia o upustení ústneho pojednávania v preskúmavanom územnom konaní o umiestnení stavby.

Vzhľadom na vyššie uvedené a v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutého rozsudku Krajského súdu v Žiline v medziach podaného odvolania dospel k záveru, že námietky žalovaného vznesené v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku nie sú dôvodné a preto rozhodol podľa § 219 ods. 1 a ods. 2 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 druhá veta OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Právna zástupkyňa žalobcu predložila spolu s vyjadrením k odvolaniu žalovaného vyčíslenie trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby podľa predloženej špecifikácie a to za podanie vyjadrenia k odvolaniu žalovanéhodoručené súdu dňa 19.12.2013 vo výške 130,16 € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších v platnom znení (ďalej len „vyhláška“) v spojení s § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky vo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý je v roku 2013 vo výške 781 €, režijný paušál 7,81 €. Právna zástupkyňa žalobcu je platiteľkou DPH, preto jej bola priznaná uplatnená DPH zo základu 137,97 € vo výške 20%, v sume 27,59 €.

Celkom boli priznané žalobcovi na náhradu trovy odvolacieho konania vo výške 165,56 €. Odvolací súd nerozhodoval o trovách konania pred súdom prvého stupňa, keďže o nich už rozhodol krajský súd v napadnutom rozsudku a odvolací súd rozsudok potvrdil. Z uvedeného dôvodu súd na podanie právnej zástupkyne žalobcu - vyúčtovanie trov, doručené Najvyššiemu súdu dňa 05.11.2014 prihliadol len už v uvedenej časti, týkajúcej sa trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.