ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD. v právnej veci žalobcu: Krajský prokurátor v Nitre, Krajská prokuratúra Nitra, Damborského 1, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra (pôvodne Obvodný lesný úrad v Nitre, Štefánikova trieda 69, Nitra), za účasti ďalších účastníkov: 1. C.. L. O., J. M. XXXX/XX, F., 2. C. X. X., P. XXX/XX, F., 3. C.. M. X., B. XXX/XX, V., všetci zastúpení Ing. Leopoldom Dugovičom, nar. 04.07.1965, Jána Smreka 7, Bratislava, 4. Poľovnícke združenie vlastníkov poľovných pozemkov Kamenná, Tríbečská 28, Solčany, 5. Združenie vlastníkov PZ Tríbeč II Solčany, J. Kráľa 844/85, Solčany, zastúpené advokátom JUDr. Štefanom Jurčom, Šafárikovo námestie 7, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 2013/00449 zo dňa 26. augusta 2013 v spojení s opatrením Obvodného lesného úradu v Nitre č. 2012/00400-3 zo dňa 28. decembra 2012, konajúc o odvolaní účastníkov konania v prvom až štvrtom rade proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/365/2013-78 zo dňa 9. apríla 2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/365/2013-78 zo dňa 9. apríla 2014 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi a ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I.
Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom 11S/365/2013-78 zo dňa 09.04.2014 podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") zrušil opatrenie Obvodného lesného úradu v Nitre č. 212/00400-3 zo dňa 28.12.2012, ktorým žalovaný správny orgán zaevidoval zmluvu o používaní Poľovného revíru Kamenná, uzatvorenú medzi Poľovníckym združením vlastníkov poľovných pozemkov Kamenná a vlastníkmi poľovných pozemkov v uznanom povolenom poľovnom revíri Kamenná.
V odôvodnení krajský súd uviedol, že prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra podal proti opatreniužalovaného č. 2012/00400-3 zo dňa 28.12.2012 protest pod č. Pd 176/2013-6 zo dňa 21.06.2013, v ktorom prokurátor navrhol, aby žalovaný protestom napadnuté opatrenie o evidencii zmluvy zrušil. Žalovaný dňa 26.08.2013 vydal rozhodnutie pod č. 2013/00449, ktorým protestu prokurátora nevyhovel z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia.
Od 01.10.2013 nadobudol účinnosť zákon č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa s poukazom na ust. § 8, písm. c/ tohto zákona zrušili obvodné lesné úrady, pričom pôsobnosť obvodného lesného úradu v sídle kraja, ustanovená osobitnými predpismi prešla na okresný úrad v sídle kraja (§ 9 ods. 3 tohto zákona). Okresný úrad je miestny orgán štátnej správy, ktorý má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti (§ 2 ods. 1, 5 zákona). Vyššie citovaným zákonom (ČI. XXXV) bol taktiež novelizovaný zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, (ďalej len z.č. 274/2009 Z.z.), pričom podľa či. XXXV, bod 8 sa slová „obvodný lesný úrad" vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona okrem § 80 ods. 6, 7 a 11 až 13 a § 81 ods. 2 nahrádzajú slovami „okresný úrad" v príslušnom tvare. S poukazom na uvedené potom súd od 01.10.2013 konal ako s účastníkom konania na strane žalovaného s Okresným úradom Nitra.
Podľa ust. § 244 ods. 3 O.s.p., že podstatným znakom pre určenie, či rozhodnutie správneho orgánu podlieha súdnemu prieskumu, sú jeho dôsledky prejavujúce v právnej sfére dotknutých účastníkov konania ako ukrátenie na právach. Vydané opatrenie správneho orgánu je potom potrebné považovať za ďalšie rozhodnutie v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p., ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu zákonnosti, i keď nebolo vydané v správnom konaní. Krajský súd poukázal na nálezy Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 354/08 z 22.01.2009, sp.zn. III. US 138/03) a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. v konaniach pod sp.zn. 5Sžp/5/2011, 8Sžp/14/2011, 3Sžp/5/2011), v zmysle ktorých môžu byť predmetom preskúmania súdom i také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti rozhodnutia, ale dotýkajú sa alebo sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj opatrenie (oznámenie) alebo aj listy s charakterom rozhodnutia vydaným príslušným orgánom verejnej správy ako právo - aplikačné akty správnych orgánov uvedené v ust. § 3 ods. 6 Správneho poriadku (R č. 2Sžp/2/2011). Napokon predmetné opatrenie je potrebné vykladať aj v súlade s rezolúciou Výboru ministrov Rady Európy (č. 77) 31 o ochrane jednotlivca vo vzťahu k právnym aktom z roku 1977, ako na to poukazuje žalobca v podanej žalobe.
Nemožno mať pochybnosť o tom, že žalobou napadnuté opatrenie Obvodného lesného úradu v Nitre zo dňa 28.12.2012 je individuálny správny akt s konštitutívnymi účinkami, pretože na jeho základe sa zavŕšilo postúpenie užívania spoločného poľovného revíru jeho vlastníkmi, resp. vlastníkmi poľovných pozemkov, ktoré do tohto revíru patria na poľovnícku organizáciu podľa § 32 z.č. 274/2009 Z.z., čo znamená, že sa priamo dotýka výkonu ich vlastníckych práv k týmto pozemkom. S poukazom na uvedené potom i oznámenie (opatrenie) Obvodného lesného úradu v Nitre zo dňa 28.12.2012 môže byť predmetom súdneho prieskumu na základe žaloby podanej prokurátorom v zákonom stanovenej lehote a podľa § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p., nakoľko v rozhodnutí tohto správneho orgánu zo dna 26.08.2013 nebolo vyhovené protestu prokurátora pod č. Pd 176/2013-6 zo dňa 21.06.2013 proti tomuto opatreniu.
Preskúmanie zákonnosti postupu a opatrenia správneho orgánu na základe žaloby prokurátora, pre nevyhovenie protestu prokurátora, v správnom súdnictve je špecifickým konaním, v ktorom sa uplatňuje kasačný princíp a ktoré nie je pokračovaním správneho konania. Uplatnenie kasačného princípu v konaniach podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (správne súdnictvo) znamená, že dokazovanie sa nevykonáva, resp. sa vykonáva len výnimočne, čo vyplýva aj z toho, že pre súd je podľa zákona (§ 250i ods. 1 O.s.p.) rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol ustálený v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia. V danej veci súd skúma iba to, či žaloba prokurátora bola podaná dôvodne, či prokurátor ako strážca práva a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu (§ 3 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre) uplatnil svoju pôsobnosť v súlade s § 3 ods. 2 cit. zákona v súvislosti s podaním protestu prokurátora pod č. Pd 176/2009.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
Protest prokurátora je v zmysle § 21 ods. 2 písm. a/ zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre") právnym prostriedkom, ktorým prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi štátnej a verejnej správy. Inštitút protestu prokurátora, ako jeden zo špecifických prostriedkov dozoru prokuratúry, slúži na nápravu nezákonných rozhodnutí orgánov verejnej správy, t.j. na odstránenie právnych pochybení, ktoré vznikli v postupe správneho orgánu v správnom konaní (napr. rozhodnutie NS SR sp.zn. 8 Sžo/383/2009).
V predmetnej veci je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 274/2009 Z.z. V zmysle tohto zákona právo poľovníctva patrí vlastníkovi pozemku a možno ho vykonávať len na základe zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie. Vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru. Nájomný vzťah ako taký je rámcovo upravený v príslušných ustanoveniach Občianskeho zákonníka, ale pokiaľ ide o nájom výkonu práva poľovníctva, treba jednoznačne vychádzať z terminológie zákona o poľovníctve.
Z ust. § 16 ods. 1 z. č. 274/2009 Z.z. (účinného v čase zaevidovania zmluvy) vyplýva, že evidenciu zmluvy vykoná príslušný obvodný lesný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej dvojtretinovú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notársky osvedčená zápisnica z rokovania zhromaždenia.
V danom prípade bola dňa 21.12.2012 Obvodnému lesnému úradu v Nitre, na základe žiadosti Poľovníckeho združenia Kamenná Solčany, predložená na zaevidovanie zmluva o užívaní poľovného revíru „Kamenná" Solčany. Revír bol vytvorený a uznaný rozhodnutím Lesného úradu Topoľčany č. LU 111/96-26 zo dňa 15.07.1996. Takto vytvorený poľovný revír môže zmluvou postúpiť vlastník na užívanie inému subjektu v zmysle § 13 zákona č. 274/2009 Z.z., ak ho nechce sám užívať. O takýto prípad v preskúmavanej veci ide. Ustanovenie § 13 jasne stanovuje podmienky, na základe ktorých možno postúpiť písomnou zmluvou o užívaní poľovného revíru inému subjektu a aké podmienky musia byť splnené, aby vôbec došlo k postúpeniu užívania konkrétneho poľovného revíru. Prvou a základnou podmienkou je, že zmluvu musia podpísať vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej dvojtretinovú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Táto kľúčová otázka musí byť vyriešená už v čase uzatvárania zmluvy podľa § 13 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. a to doložením dokladov o vlastníctve konkrétneho vlastníka pozemku zaradeného do poľovného revíru v čase jej uzatvárania, aby bolo možné naplniť hmotnoprávnu podmienku na uzavretie zmluvy podľa § 13 zákona č. 274/2009 Z.z. a zistiť dvojtretinovú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Nie je sporné, že poľovný revír má svoju výmeru a že bol vytvorený v roku 1996, avšak za obdobie do 20.12.2012 je možné (a nemožno vylúčiť zmenu vlastníctva), že došlo k zmenám pôvodných vlastníkov v porovnaní s vlastníkmi v čase vytvárania revíru. Táto skutočnosť musí byť preukázaná v čase uzatvárania zmluvy a následne v čase predloženia žiadosti o zaevidovanie zmluvy o postúpení užívania poľovného revíru v zmysle zákona č. 274/2009Z.z. Na túto skutočnosť poukazoval i žalobca v podanej žalobe (ako i v proteste prokurátora) a pokiaľ vlastníci (vzhľadom na veľký počet spoluvlastníkov pozemkov v poľovnom revíri) nepodpíšu takúto zmluvu o postúpení užívania poľovného revíru osobne, je potrebné relevantným dokladom, t.j. písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za neho koná a v akom rozsahu, kedy plná moc bola udelená, aby právny úkon bol perfektný z hľadiska hmotnoprávnych podmienok Občianskeho zákonníka. Obe tieto podmienky nebolo možné preskúmať zo spisového materiálu žalovaného tak, ako to uvádza žalobca.
Tvrdenie žalovaného, že nie je povinný skúmať tieto podmienky, keďže bola predložená notárska zápisnica zo strany žiadateľa a táto má povahu verejnej listiny, nie je možné akceptovať, pretože tieto tvrdenia z predloženej notárskej zápisnice č. N 583/2012 nevyplývajú a notár vykonáva notársku činnosť v rozsahu oprávnení, vyplývajúcich mu zo zákona č. 323/1992 Zb., lebo inak by prekročil kompetencie dané mu notárskym poriadkom. Z ust. § 64 ods. 1, 2 Notárskeho poriadku jednoznačne vyplýva, že notár môže osvedčiť len takú skutočnosť, ktorú je schopný vnímať svojimi zmyslami tak, aby presný opis deja, ktorý sa uskutočnil v jeho prítomnosti, mohol zaznamenať do notárskej zápisnice, teda notár zaznamenáva do notárskej zápisnice presný opis deja, ktorého bol svedkom a jeho úlohou nie je hodnotiť skutočnosti, ktoré sa pred ním udiali, ani konštatovať, či priebeh deja bol v súlade so zákonom s inými právnymi predpismi alebo pravidlami, či podmienkami, ktoré sú ustanovené pre priebeh osvedčeného deja konkrétnym zákonom a tiež nie je oprávnený aktívne vstupovať do skutočného deja, poskytovať právne rady a usmerňovať priebeh deja. Notárska zápisnica, ktorú vyhotoví oslovený notár, je iba dôkazom toho, že skutočnosti sa udiali tak, ako je to v notárskej zápisnice uvedené a ako ich vnímal príslušný notár.
Nie je teda sporné, že oslovená notárka, ktorá vyhotovila predloženú notársku zápisnicu č. N 583/2012 neskúmala, či označení vlastníci spoločného poľovného revíru „Kamenná" Solčany tak, ako sú uvedení v prílohovej časti predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru spísanej dňa 20.12.2012, sú naďalej skutočnými vlastníkmi označených pozemkov a v takom podiele, v akom je vyznačené a ani to, či označení zástupcovia týchto vlastníkov spoločného poľovného revíru (pozemku), majú splnomocnenia od skutočných vlastníkov, či nedošlo k úmrtiu niektorých vlastníkov, resp. či nedošlo k právnemu nástupníctvu a na akú fyzickú osobu a podobne.
Žalovaný správny orgán týmto podmienkam konania pred rozhodnutím o zaevidovaní predloženej žiadosti v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. (účinného v čase rozhodovania, keďže novelou zákona od 01.10.2013 došlo k zmene pomeru vlastníkov spoločného poľovného revíru) nevenoval dostatočnú pozornosť a nezistil skutočný stav veci, teda sám nepreskúmal, či zmluva o užívaní poľovného revíru zo dňa 20.12.2012 spĺňa zákonné náležitosti, teda či je platne uzavretá, hoci Združenie vlastníkov PZ Tribeč II. Solčany (účastník súdneho konania ako ďalší účastník 5.) tieto nedostatky a iné (napr. spochybnenie samotného priebehu zhromaždenia vlastníkov pozemkov predmetného poľovného revíru) signalizoval žalovanému správnemu orgánu písomne prípisom zo dňa 17.12.2012 formou pripomienok.
Zákon číslo 274/2009 Z.z. v § 16 ods. 1 ukladá žiadateľovi predložiť správnemu orgánu aj notársky osvedčenú zápisnicu z rokovania zhromaždenia, ale tak, ako je vyššie uvedené, táto notárska zápisnica nenahrádza činnosť správneho orgánu preskúmať zákonné podmienky zmluvy o užívaní poľovného revíru, uzatvorenú medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru a budúcim užívateľom poľovného revíru. Zákon č. 274/2009 Z.z. upravil postup príslušného správneho orgánu pri rozhodovaní o takýchto zmluvách odlišne, ako to bolo v predchádzajúcom zákone o poľovníctve (zákon č. 23/1962 Zb. účinný do 31.08.2009) v tom, že správny orgán už nevydáva rozhodnutie o schválení zmluvy o užívaní poľovného revíru, ale predloženú zmluvu zaeviduje až po preskúmaní podmienok jednak hmotnoprávnych a procesnoprávnych v zmysle zákona o poľovníctve, v nadväznosti na príslušné hmotnoprávne podmienky Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv účastníkmi právneho úkonu. Žalovaný správny orgán predloženú zmluvu zaevidoval, avšak nepostupoval podľa § 3 Správneho poriadku a rozhodnutie o evidencii zmluvy urobil bez toho, aby vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, teda nepostupoval v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ktoré sa na daný prípad vzťahujú, teda bola porušená základná zásada správneho konania, a to zásada materiálnej pravdy, ako na to poukazuje žalobca. Pokiaľ žalovaný správny orgán poukazoval na stanovisko Generálnej prokuratúry SR. č. VI/2 Gd 100/12-17, súd je toho názoru, že správny orgán si nesprávne vysvetľuje závery tohto stanoviska v súvislosti s § 64 zákona č. 323/1992 Zb., t.j. notárska zápisnica, ktorá osvedčuje priebeh rokovania, vzhľadom na vyššie uvedené, keďže notár nemal právo skúmať vlastnícke vzťahy k dotknutým pozemkom začleneným do vytvoreného poľovného revíru a samotný skutkový stav v čase podpísania predmetnej zmluvy o užívaní poľovného revíru, ako i predložené splnomocnenia vlastníkov.
Vzhľadom na uvedené zistenia a skutočnosti, vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu, súd podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. zrušil žalobou napadnuté oznámenie - opatrenie Obvodného lesného úradu v Nitre zo dňa 28.12.2012 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie pre nedostatočne zistený skutkový stav.
V rámci ďalšieho konania uložil žalovanému, aby vo vyššie naznačenom smere a v zákonom stanovenom rozsahu preskúmal predloženú zmluvu o užívaní poľovníckeho revíru, spísanú dňa 20.12.2012 (vrátane preskúmania toho, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej dvojtretinovú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru), obstaral potrebné podklady pre svoje rozhodnutie, vrátane dokladov o vlastníctve poľovných pozemkov, resp. o zastupovaní vlastníkov poľovných pozemkov.
II.
Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podali odvolanie ďalší účastníci konania 1. až 3. a to C. L. O., C.. X. X., C.. M. X. zastúpení Ing. Leopoldom Dugovičom a ďalší účastník konania 4. Poľovnícke združenie vlastníkov poľovných pozemkov Kamenná. Odvolanie podali z dôvodov podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p. Napadnutý rozsudok krajského súdu považujú v celom rozsahu za nepreskúmateľný a nedostatočne odôvodnený, pričom majú za to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Rovnako napádajú aj nesprávnosť skutkových zistení, ako i to, že niektoré skutkové zistenia súdu prvého stupňa nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Poukázali na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, sú názoru, že žalobca si aktívnu legitimáciu odvodzuje od ustanovení § 3 a § 21 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre.
Z vyššie uvedených ustanovení zákona o prokuratúre je zrejmé, že pod preskúmavaním zákonnosti opatrení sa rozumie preskúmavanie zákonností smerníc, uznesení, úprav, opatrení a iných právnych aktov vydaných na zabezpečenie plnenia úloh v oblasti verejnej správy. Evidencia zmluvy podľa § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. nie je smernicou, uznesením, úpravou, opatrením a iným právnym aktom na zabezpečenie plnenia úloh štátnej správy. Aj napriek vyššie uvedenému podala Okresná prokuratúra v Nitre pod č. Pd 176/2013-6 zo dňa 21.06.2013 protest prokurátora podľa § 22 ods. 1 písm. b/ zákona voči nedostatkom v postupe a opatrení Obvodného lesného úradu v Nitre č. 2012/00400-3 zo dňa 28.12.2012 t.j. voči zaevidovaniu zmluvy podľa § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. Obvodný lesný úrad v Nitre uvedenému protestu rozhodnutím č. 2013/00449 zo dňa 26.08.2013 nevyhovel. V zmysle § 26 ods. 9 zákona o prokuratúre sa voči predmetnému rozhodnutiu nie je možné odvolať a ani nie je možné podať rozklad. V zmysle ustanovení § 26 zákona o prokuratúre právoplatné rozhodnutie o proteste prokurátora proti opatreniu nie je preskúmateľné súdom. Krajská prokuratúra v Nitre sa ustanoveniami § 26 neriadila, keďže dňa 24.12.2013 pod č. Kc 115/13-3 podala na Krajský súd v Nitre žalobu podľa § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p. o preskúmanie opatrenia Obvodného lesného úradu v Nitre č. 2012/00400-3 zo dňa 28.12.2012 aj napriek tomu, že obvodný lesný úrad o proteste prokurátora voči rozhodnutiu podľa § 22 ods. 1 písm. c/ vôbec nekonal a tomuto úradu takýto protest ani doručený nebol.
Z právneho názoru Krajského súdu v Nitre vyplýva, že nemožno mať pochybnosti o tom, že žalobou napadnuté rozhodnutie - opatrenie Obvodného lesného úradu v Nitre je individuálny správny akt s konštitutívnymi účinkami, pretože sa na jeho základe zavŕšilo postúpenie užívania spoločného poľovného revíru jeho vlastníkmi, resp. vlastníkmi poľovných pozemkov, ktoré do tohto poľovného revíru patria na poľovnícku organizáciu podľa § 32 z. č. 274/2009 Z.z., čo znamená že sa priamo dotýka výkonu ich vlastníckych práv k týmto pozemkom. S poukazom na uvedené potom i oznámenie (opatrenie Obvodného lesného úradu v Nitre) môže byt' predmetom súdneho prieskumu na základe žaloby podanej prokurátorom v zákonom stanovenej lehote a podľa § 35ods. 1 písm. b/ O.s.p. nakoľko v rozhodnutí správneho orgánu zo dňa 26.08.2013 nebolo vyhovené protestu prokurátora pod č. Pd 176/2013-6 zo dňa 21.06.2013 proti tomuto opatreniu.
Ďalej uviedli, že prvostupňový súd má problém s definíciou opatrenia, pretože v celom právnom názore súdu uvedenom v napadnutom rozsudku je akt zaevidovania zmluvy opatrením, potom rozhodnutím a následne oznámením. Poukazujú, že zaevidovanie zmluvy podľa § 13 z.č. 274/2009 Z.z. nemá konštitutívne právotvorné účinky, pretože nezakladá práva a povinnosť účastníkov a „na jeho základe" nevznikajú práva a povinnosti účastníkov. Práva a povinnosti účastníkov zmluvy uzatvorenej podľa § 13 ods. 1 z. č. 274/2009 Z.z. vznikli uzavretím tejto zmluvy jej účastníkmi a nie jej zaevidovaním. Krajský súd v Nitre v odôvodnení napadnutého rozsudku nerozlišuje vznik práv a povinností medzi účastníkmi - t.j. obligačné účinky zmluvy - ktoré vznikajú uzavretím zmluvy ako takej s odkladom jej účinnosti, viazaným v zmysle ust. § 14 ods. 3 písm. g/ z. č. 274/2009 Z.z. na zaevidovanie zmluvy. Titulom zakladajúcim právo užívať revír je už samotná zmluva o užívaní revíru (titulus). Jej zaevidovaním sa toto právo „konštitutívne nezakladá", lebo už bolo založené zmluvou, ale sa len určuje časový moment, od ktorého je zmluvný užívateľ oprávnený tento revír užívať (pozri napr. ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 331/1998, KS Plzeň 15 Ca 175/1993„Občiansky zákonník"). Funkcia štátu spočíva len vo výkone štátneho dozoru na úseku poľovníctva a preto aj zmysel evidencie zmluvy spočíva v tom, že zaisťuje, aby okamih vzniku práva užívania poľovného revíru na základe zmluvy, ktorá je predložená na evidenciu, bol presne stanovený a aby k tomuto dňu neexistovala k užívaniu tohto istého revíru aj iná zmluva (§ 16 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z.).Tento účel a zmysel evidencie zmluvy je napokon zdôraznený aj v dôvodovej správe k § 16 v ktorej sa výslovne uvádza: „Návrh zákona dáva možnosť vlastníkovi poľovného revíru alebo vlastníkom spoločného poľovného revíru rozhodnúť o spôsobe využitia práva poľovníctva v poľovnom revíri, nie je preto dôvod, aby rozhodnutie vlastníka alebo vlastníkov poľovného revíru rozhodnutím v správnom konaní revidoval orgán štátnej správy. Obvodný lesný úrad bude uzavretú zmluvu len evidovať, z dôvodu výkonu štátneho dozoru v poľovnom revíri". Účelom evidencie už nie je to, aby lesný úrad posudzoval a rozhodol zmluvu aj z hľadiska jej platnosti či neplatnosti, ako mu to bolo v minulosti uložené v ust. § 16 zák. č. 23/1962 Zb. Otázku platnosti, či neplatnosti tejto zmluvy môže v súčasnosti posúdiť a o nej rozhodnúť len súd na základe určovacej žaloby (§ 80 písm. c/ O.s.p.). Až určením neplatnosti takejto zmluvy súdom by došlo k jej zániku, ako to výslovne uvádza ust. § 17 ods. 1 písm. e/ zákona. č. 274/2009 Z.z. Zaevidovanie zmluvy má len evidenčný charakter štátno-dozorového charakteru a stanovuje časový moment začatia výkonu subjektívnych práv a povinností, ktoré vznikli už pred zaevidovaním tejto zmluvy a to zmluvou samou a v žiadnom prípade sa priamo nedotýka výkonu vlastníckych práv na poľovných pozemkoch.
Ďalej poukázali na dôvod uvádzaný v odôvodnení napadnutého rozsudku na nezaevidovanie zmluvy a to, že Obvodný lesný úrad neskúmal, či zmluvu podpísali skutoční vlastníci a v tomto smere si neobstaral doklady preukazujúce vlastnícke právo, a teda nepostupoval podľa § 3 ods. 6 Správneho poriadku.
Vecná zmätočnosť tohto „argumentu" je zrejmá už na prvý pohľad a spočíva v tom, že predmetnú zmluvu nepodpisovali „skutoční vlastníci", ale v súlade so zákonom ich nimi zvolení zástupcovia. Preto aj ust. § 16 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. neukladá lesnému úradu skúmať pre účely nezaevidovania a zmluvy to, či ju podpísali vlastníci ale, či zmluva spĺňa náležitosti uvedené v § 14 ods. 3, t.j. či v zmysle ust. § 14 ods. 3 písm. f/ zákona č. 274/2009 Z.z obsahuje podpisy zástupcov zmluvných strán. Len v prípade, ak by zmluva neobsahovala podpisy zástupcov zmluvných strán, má lesný úrad podľa § 16 ods. 2 právo zmluvu nezaevidovať. Preto aj v prípade tohto „dôvodu" uvádzaného v odôvodnení napadnutého rozsudku je potrebné konštatovať, že ani takýto „dôvod" nie je uvedený v normatívnom texte ust. § 16 ods. 2 z. č. 274/2009 Z.z., ktoré taxatívne uvádza dôvody nezaevidovania zmluvy, ako dôvod na nezaevidovanie zmluvy lesným úradom a to aj v prípade, kedy takýto stav bol preukázaný.
Z ustanovení § 11 a § 5 zákona č. 274/2009 Z.z. je zrejmé, že o postúpení výkonu práva poľovníctva rozhodujú len a len vlastníci spoločného poľovného revíru. Na to, aby mohli rozhodovať uznášaniaschopnou väčšinou je potrebné, aby zvolávateľ urobil prezentáciu vlastníkov spoločného poľovného revíru. Za prezentáciu vlastníkov spoločného poľovného revíru je zodpovedný zvolávateľ zhromaždenia. Zákon o poľovníctve neukladá povinnosť orgánu štátnej správy akýmkoľvek spôsobom kontrolovať rozhodovanie vlastníkov, priebeh zhromaždenia, resp. hodnotiť spôsob prezentácie vlastníkov poľovných pozemkov na zhromaždení. Výsledkom zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov je ich rozhodnutie (v prípade, že zhromaždenie je uznášaniaschopné) o spôsobe postúpeniavýkonu práva poľovníctva a rozhodnutie o splnomocnencoch, ktorý zastupujú vlastníkov vo veci postúpenia výkonu práva poľovníctva podľa § 12 alebo podľa § 13 zákona č. 274/2009 Z.z. Konečným výstupom z tohto zhromaždenia je notársky osvedčená zápisnica, ktorá osvedčí priebeh zhromaždenia a práve notárska zápisnica je tým dokladom pre orgán štátnej správy, na základe ktorého je možné túto zmluvu zaevidovať. Ak by mal platiť právny názor Krajského súdu v Nitre, že orgán štátnej správy je povinný preskúmať vlastnícke vzťahy na základe predložených listov vlastníctva, plnomocenstiev a iných dokladov t.j. opätovne kontrolovať prezentáciu vlastníkov na zhromaždení urobenú samotnými vlastníkmi a teda aj ich rozhodovanie, je na mieste otázka, prečo je zo zákona potrebné rozhodovať o využití práva poľovníctva postupom podľa § 5 a prečo je potrebné priebeh zhromaždenia osvedčovať notárskou zápisnicou.
V našom prípade boli tieto údaje o vlastníkoch v notárskej zápisnici zisťované a osvedčované a to podľa údajov katastra, čo je v nej výslovne uvedené. Listina prítomných (prezenčná listina zo zhromaždenia vlastníkov), originály plnomocenstiev na zastupovanie sú súčasťou notárskej zápisnice a sú uložené u JUDr. K., notárky, ktorá osvedčovala priebeh zhromaždenia. Zoznam všetkých vlastníkov poľovného revíru Kamenná Solčany, aktuálny ku dňu konania zhromaždenia, je prílohou č. 1 zmluvy o užívaní poľovného revíru.
Na základe vyššie uvedených skutočností navrhujú, aby odvolací súd vo veci rozhodol rozsudkom, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zmení tak, že žalobný návrh žalobcu v celom rozsahu zamietne, eventuálne, ak odvolací súd nevyhovie tomuto návrhu, tak navrhli, aby príslušný odvolací súd rozhodol uznesením, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
III.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu ďalších účastníkov konania 1., 2., 3. a 4. uviedol, že k úvahe odvolateľov týkajúcej sa nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu je možný postup podľa § 22 odsek 1 písm. b/ zákona číslo 153/2001 Z.z. o prokuratúre ako aj postup podľa § 35 odsek 1 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko pojem „rozhodnutie vydané v jednotlivej veci" je potrebné vykladať aj v súlade s rezolúciou Výboru ministrov Rady Európy č. (77) 31 o ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym aktom z roku 1977, teda ako akékoľvek individuálne opatrenie alebo rozhodnutie, ktoré je vydané pri výkone verejnej moci a je takej povahy, že sa priamo týka práv, slobôd alebo záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Z komentára k tejto rezolúcii možno vyvodiť záver, že medzi individuálne opatrenia alebo rozhodnutia nemožno zahrnúť opatrenia a rozhodnutia všeobecnej povahy (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL. ÚS 21/08-39).
Keďže pod pojem „rozhodnutie vydané správnym orgánom v jednotlivej veci" možno zahrnúť aj opatrenie lesného úradu, ktorým zaevidoval zmluvu podľa §. 16 odsek 1 zákona č. 274/2009 Z.z. (nakoľko bez evidencie zmluvy nie je možné zo strany užívateľa poľovného revíru vykonávať právo poľovníctva, teda sa priamo týka jeho práv) je takýto akt lesného úradu preskúmateľný prokurátorom podľa § 21 odsek 1 písmeno a), ako aj v súdom konaní podľa § 35 odsek 1 písmeno b/ Občianskeho súdneho poriadku. Poukázal na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v jeho Náleze sp.zn. PL. ÚS 21/08-39.
K úvahe odvolateľov, že účelom evidencie zmluvy nie je to, aby lesný úrad posudzoval a rozhodoval o zmluve z hľadiska jej platnosti, či neplatnosti uviedol, že na to, aby lesný úrad mohol zmluvu zaevidovať musia byť splnené zákonom stanovené podmienky. V tomto prípade podľa § 16 ods. 1 záakona č. 274/2009 Z.z. mal lesný úrad zmluvu zaevidovať iba ak ju uzatvorila fyzická alebo právnická osoba podľa § 13 odsek 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej dvojtretinovú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Splnenie tejto zákonnej podmienky bol povinný lesný úrad skúmať. V konaní pred krajským súdom bolo jednoznačne preukázané, že splnenie zákonnej podmienky pre evidenciu zmluvy z predloženej notárskej zápisnice nevyplývalo. Splnenie zákonnej podmienky nevyplývalo ani zo žiadneho ďalšieho dôkazu nachádzajúceho sa v spisovom materiáli lesného úradu.Bez akýchkoľvek pochybností bolo pred súdom preukázané, že správny orgán si nesplnil svoju povinnosť danú mu v § 3 Správneho poriadku a zmluvu zaevidoval bez toho, aby spoľahlivo zistil, či je splnená zákonná podmienka pre jej evidenciu. Ak odvolatelia argumentujú notárskou zápisnicou, tento argument v súvislosti so splnením zákonnej podmienky pre evidenciu zmluvy neobstojí, nakoľko notár v zmysle § 5 odsek 5 zákona č. 274/2009 Z.z. len osvedčil priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, neosvedčil však splnenie zákonnej podmienky ustanovenej pre evidenciu zmluvy v § 16 odsek 1 zákona č. 274/2009 Z.z. Osvedčiť priebeh zhromaždenia vlastníkov a osvedčiť, že zmluvu podpísala zákonná väčšina vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri sú dve absolútne rozdielne skutočnosti, ktoré odvolatelia nesprávne a nelogicky považujú za totožné. Naviac zmluva sa vyhotovuje až po skončení zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, teda notár ju nemá na zhromaždení vlastníkov k dispozícií, zmluvu neautorizuje a nemusí byť ani pri jej podpise. Čiže notár neosvedčuje, že zmluvu podpísala zákonom stanovená väčšina, túto skutočnosť má povinnosť skúmať lesný úrad ako podmienku pre jej evidenciu. V žiadnom prípade sa jej nemôže zbaviť tým, že k žiadosti o evidenciu zmluvy sa v prílohe nachádza notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia vlastníkov pozemkov.
Navrhol, aby odvolací súd odvolanie zamietol a rozsudok Krajského súdu v Nitre číslo konania 11S/365/2013-78 zo dňa 09.04.2014 potvrdil.
IV.
K odvolaniu sa vyjadril aj ďalší účastník konania 5. a to Združenie vlastníkov PZ Tríbeč II Solčany a uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom krajského súdu, ktorý považuje za vecne správny a zákonný.
Opatrenie Obvodného lesného úradu v Nitre, ktorým bola zaevidovaná zmluva, uzavretá medzi Poľovníckym združením vlastníkov poľovných pozemkov Kamenná a vlastníkmi pozemkov v uznanom Poľovnom revíri Kamenná Solčany o užívaní uvedeného poľovného revíru je právnym aktom, ktorý síce nemá povahu rozhodnutia podľa správneho poriadku, napriek tomu sa však na jeho vydanie ako právneho aktu, ktorým sa zasahuje do práv a právom chránených záujmov alebo povinností fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, vzťahujú základné pravidlá správneho poriadku, predovšetkým zásada zákonnosti a materiálnej pravdy.
Proti takémuto opatreniu má prokurátor v rámci výkonu dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy oprávnenie podať protest v zmysle ustanovení zákona o prokuratúre, čo v danom prípade aj okresný prokurátor urobil. Obvodný lesný úrad v Nitre vydal dňa 26.08.2013 pod číslom 2013/00449 rozhodnutie, ktorým protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra č. konania Pd 176/2013-6 zo dňa 21.06.2013 nevyhovel. Podľa § 26 ods. 9 zákona o prokuratúre sa proti rozhodnutiu o proteste prokurátora nemožno odvolať ani podať rozklad, avšak prokurátor môže podľa § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p. podať návrh na začatie konania, ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v prípade, v ktorom sa nevyhovelo protestu prokurátora, za podmienok uvedených v tomto zákone.
Na základe uvedeného je preukázaná vecná legitimácia žalobcu na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti opatrenia Obvodného lesného úradu v Nitre (teraz Okresný úrad Nitra).
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. v znení, platnom v čase zaevidovania zmluvy, lesný úrad mohol zmluvu zaevidovať, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej dvojtretinovú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notársky osvedčená zápisnica z rokovania zhromaždenia.
V zmysle uvedeného jednoznačne vyplýva povinnosť príslušného lesného úradu pred samotným zaevidovaním zmluvy preskúmať, či zmluvu uzatvorili (podpísali) vlastníci poľovných pozemkov,vlastniaci najmenej dve tretiny výmery poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Túto skutočnosť pritom neosvedčuje notárska zápisnica, nakoľko notárska zápisnica osvedčuje iba priebeh rokovania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, teda či zhromaždenie prebehlo tak, ako to ukladá zákona č. 274/2009 Z.z. v § 5 a či boli splnomocnenci, ktorí následne budú vlastníkov poľovných pozemkov zastupovať vo veci užívania poľovného revíru zvolení tak, ako to ukladá zákon. Žiadne iné skutočnosti, týkajúce sa uzatvorenia samotnej zmluvy a ani jej obsahu notárska zápisnica neosvedčuje. Súčasťou spisového materiálu, na základe ktorého lesný úrad zaevidoval zmluvu, potom musia byť jednoznačne doklady, preukazujúce vlastníctvo najmenej dvoch tretín výmery poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru tými spoluvlastníkmi, ktorí zmluvu podpísali. Nie je možné sa preto stotožniť s tvrdením odvolateľa, že tým dokladom, na základe ktorého je možné zmluvu zaevidovať, je notárska zápisnica.
V zmysle § 14 ods. 3 písm. g/ zákona č. 274/2009 Z.z. je účinnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru podmienená zaevidovaním zmluvy lesným úradom. Až zaevidovaním zmluvy lesným úradom sa možno domáhať úspešného plnenia zo zmluvy. Nie je možné sa preto stotožniť s názorom odvolateľa, že zaevidovanie zmluvy má len evidenčný charakter a že sa priamo nedotýka výkonu vlastníckych práv na poľovných pozemkoch.
Zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru je opatrením správneho orgánu, na ktorý je viazaný samotný výkon poľovníctva. Musí preto bezpochyby vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a musí byť podložené dokladmi, ktoré preukazujú, že zmluva je uzavretá v súlade s platnými právnymi predpismi a obsahuje náležitosti podľa zákona o poľovníctve. Nakoľko žalobou napadnuté opatrenie lesného úradu tieto kritériá nespĺňa, navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
V.
K odvolaniu sa vyjadril aj žalovaný uvádzajúc, že predmetom žaloby bolo opatrenie Obvodného lesného úradu v Nitre č. 2012/00400-3 zo dňa 28.12.2012, ktorým Obvodný lesný úrad v Nitre zaevidoval podľa § 16 z. č. 274/2009 Z.z. platného v čase evidovania zmluvy, zmluvu o užívaní Poľovného revíru Kamenná zo dňa 28.12.2012 uzavretú medzi Poľovníckym združením vlastníkov poľovných pozemkov Kamenná, IČO: 36 105 678, ako užívateľom poľovného revíru Kamenná a vlastníkmi spoločného poľovného revíru Kamenná zastúpenými splnomocnencami: C. L. O., C.. X. X. a C.. M. X.. Voči tomuto opatreniu bol na Obvodný lesný úrad v Nitre, odbor lesného hospodárstva a poľovníctva (ďalej aj „OLÚ v Nitre OLHaP"), doručený dňa 02.07.2013 protest prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra. OLÚ v Nitre OLHaP na základe obsahu odôvodnenia protestu a výsledkov ústneho prejednania protestu s prokurátorom dňa 24.07.2013 dospel k záveru, že protestu nevyhovie a v plnom rozsahu ho odstúpil Obvodnému lesnému úradu v Nitre ako nadriadenému orgánu na rozhodnutie. Obvodný lesný úrad v Nitre uvedenému protestu prokurátora nevyhovel svojím rozhodnutím č. 2013/00449 zo dňa 26.08.2013.
Hlavným dôvodom pre podanie žaloby bola námietka žalobcu, Krajského prokurátora v Nitre, že Obvodný lesný úrad v Nitre pri svojom konaní o zaevidovaní predmetnej zmluvy porušil ustanovenia § 16 ods. 1 z. č. 274/2009 Z.z. v znení platnom v čase evidencie: Evidenciu zmluvy vykoná príslušný obvodný lesný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa §13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej dvojtretinovú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notársky osvedčená zápisnica z rokovania zhromaždenia.
Prokurátor namietal, že Obvodný lesný úrad v Nitre nedostatočne overil skutočnosť, či boli splnené uvedené podmienky. Taktiež namietal, že z predloženej notárskej zápisnice, vyhotovenej JUDr. U., sp. zn. N 583/2012, Nz 55426/2012, zo dňa 13.12.2012, spolu s opravnou doložkou zo dňa 20.12.2012 nevyplýva, či notárka skúmala splnenie podmienky, uvedenej v cit. § 16 z. č. 274/2009 Z.z.
Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva dospel k záveru, žeObvodný lesný úrad v Nitre neporušil právne predpisy, platné v čase konania o evidencii zmluvy. Zákon č. 274/2009 Z.z. v § 14 špecifikuje obsah a podmienky zmluvy o užívaní poľovného revíru. Obvodný lesný úrad pri evidovaní zmluvy je povinný skontrolovať splnenie týchto podmienok, najmä: a) obchodný názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby alebo meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum narodenia fyzickej osoby, ktoré sú zmluvnými stranami b) údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní c) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku d) dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru e) podmienky zmien a doplnkov f) dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy obvodným lesným úradom Pre účely konania o evidencii zmluvy je dostatočným podkladom notárska zápisnica, osvedčujúca hlasovanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a zvolenia si splnomocnencov.
Obvodný lesný úrad nemá kompetenciu vyhodnocovať notársku zápisnicu. Pri svojom konaní Obvodný lesný úrad v Nitre vychádzal i z právneho názoru Generálnej prokuratúry SR, uvedenom v stanovisku číslo VI/2 Gd 100/12-17 zo dňa 23.08.2012, kde sa uvádza, že pokiaľ správny orgán pri zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru vychádza z obsahu predloženej notárskej zápisnice, ktorá osvedčuje priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov zahrnutých v uznanom poľovnom revíri a následne pred jej zaevidovaním správny orgán preskúma jednak náležitosti predloženej zmluvy v zmysle ustanovenia § 14 odsek 3 zákona číslo 274/2009 Z.z., ako aj podmienky pre zaevidovanie zmluvy upravené v ustanoveniach § 16 odsek l, 2 zákona o poľovníctve, nepostupuje v rozpore so zákonom pokiaľ predloženú zmluvu zaeviduje, ak nie je predložený iný doklad, ktorý by spochybnil notárom osvedčený priebeh zhromaždenia. Takýto doklad by predstavovala súdna žaloba, ktorou by sa niektorí z dotknutých účastníkov konania domáhal vyslovenia neplatnosti notárskej zápisnice v časti touto zápisnicou osvedčených skutočností a vo veci nadväzujúci rozsudok súdu. Vyhodnotenie verejnej listiny
- notárskou zápisnicou osvedčených skutočností neprislúcha tak orgánu verejnej správy ako ani prokurátorovi pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonov a všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom zákonom číslo 153/2001 Z.z.
Vychádzajúc z uvedeného, Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva má za to, že Obvodný lesný úrad v Nitre konal v súlade s ustanoveniami Zákona o poľovníctve a primerane i so základnými zásadami konania podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, i keď v zmysle § 79 ods. 2, písm. c/ zákona č. 274 Z.z. Zákona o poľovníctve sa na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru zákon o správnom konaní nevzťahuje.
S poukazom na uvedené skutočnosti Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/365/2013-78 zo dňa 09.04.2014 v celom rozsahu.
VI.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie ďalších účastníkov konania 1. až 4. nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O.s.p. rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 O.s.p.) termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený minimálne päť dní vopred na úradne tabuli súdu a jeho internetovej stránke www.nsud.sk (§ 156 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného zistil, že Obvodnému lesnému úradu v Nitre bola dňa 21.12.2012 doručená žiadosť Poľovníckeho združenia vlastníkov poľovných pozemkov Kamenná o zaevidovanie zmluvy o užívanípoľovného revíru Kamenná Solčany zo dňa 20.12.2012, uzavretá podľa § 13 zákona č. 274/2009 Z.z. medzi týmito účastníkmi: Vlastníci spoločného poľovného revíru „Kamenná" Solčany (uvedení v prílohe č. 1 tejto zmluvy, zastúpení splnomocnencami C.. L. O., C.. X. X. a C.. M. X.) a užívateľom poľovného revíru, t.j. Poľovníckym združením vlastníkov poľovných pozemkov Kamenná so sídlom Solčany v súlade s notárskou zápisnicou zo dňa 28.12.2011 pod sp.zn. Nz 55426/2012, spísanou notárkou JUDr. U..
Prílohou žiadosti zo dňa 21.12.2012 o zaevidovanie zmluvy bola notárska zápisnica spísaná notárkou JUDr. U. pod č. N 583/2012, Nz 55426/2012, NCRls 56285/2012 zo dňa 13.12.2012, ktorá osvedčila priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri kamenná Solčany a opravná doložka k tejto notárskej zápisnici zo dňa 20.12.2012.
Dňa 21.12.2012 bolo Obvodnému lesnému úradu v Nitre doručené podanie Združenia vlastníkov PZ Tríbeč II. Solčany, vo veci „Zhromaždenie vlastníkov Kamenná - pripomienky", na ktoré Obvodný lesný úrad v Nitre reagoval podaním zo dňa 28.12.2012, v ktorom uviedol, že predložená notárska zápisnica aj zmluva o užívaní poľovného revíru Kamenná boli preskúmané a možno konštatovať, že obidva dokumenty obsahujú všetky podmienky a náležitosti, ktoré určuje zákon č. 274/2009 Z.z., a preto túto predloženú zmluvu o ožívaní poľovného revíru Kamenná zaeviduje. Oznámenie zo dňa 28.12.2012 o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru Kamenná bolo zaslané C. L. O., C.. X. X., C.. M. X., PZ VPP Kmenná, C.. X. X..
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra podal proti opatreniu žalovaného č. 2012/00400-3 zo dňa 28.12.2012 protest pod č. Pd 176/2013-6 zo dňa 21.06.2013, v ktorom prokurátor navrhol, aby žalovaný protestom napadnuté opatrenie o evidencii zmluvy zrušil. Žalovaný dňa 26.08.2013 vydal rozhodnutie pod č. 2013/00449, ktorým protestu prokurátora nevyhovel z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia.
Podľa § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p., prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone.
Podľa § 111 ods. 1, 2 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platnom v čase zaevidovania zmluvy, o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len „užívanie poľovného revíru") rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5.
Vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru.
Podľa § 13 ods. 1 vyššie citovaného zákona, užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou o užívaní poľovného revíru (ďalej len „zmluva") a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, b) poľovníckej organizácii podľa § 32, c) fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50% výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1), d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.
Podľa § 14 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru. Zmluva sa uzatvára na desať rokov odo dňa jej podpisu. Zmluva musí obsahovať najmä:
a) obchodný názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby alebo meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum narodenia fyzickej osoby, ktoré sú zmluvnými stranami, b) údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, c) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku, d) dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, e) podmienky zmien a doplnkov, f) dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy obvodným lesným úradom.
Podľa § 16 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, evidenciu zmluvy vykoná príslušný obvodný lesný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej dvojtretinovú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notársky osvedčená zápisnica z rokovania zhromaždenia.
Podľa § 56 ods. 1, 2, 3 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), na žiadosť účastníka notár osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. Vydáva najmä osvedčenia a) o správnosti odpisu alebo fotokópie (ďalej len „odpis") listiny (vidimácia), b) o pravosti podpisu na listine (legalizácia), c) o tom, že bola predložená listina a kedy sa tak stalo, d) o protestácii zmeniek, e) o priebehu valných zhromaždení a zasadaní právnických osôb, f) o tom, že je niekto nažive, g) o vyhlásení o vydržaní, h) o splnení podmienok ustanovených osobitným predpisom, i) o iných skutočnostiach.
Podľa § 64 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti: 1) Notár je oprávnený osvedčiť aj iné skutočnosti, najmä priebeh losovania alebo predloženie vecí, ak majú právny význam, a ak sa uskutočnili v prítomnosti notára. 2) Za tým účelom spíše notár notársku zápisnicu, ktorá musí obsahovať presný opis deja, ktorý sa uskutočnil v jeho prítomnosti a ktorého bol svedkom, ďalej miesto a čas osvedčeného deja, meno, priezvisko, trvalé bydlisko (sídlo) žiadateľa o vydanie osvedčenia a tiež osôb na deji zúčastnených.
Protest prokurátora je právnym prostriedkom, ktorým prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy (§ 21 ods. 2 písm. a/ zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre).
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z, konanie o proteste prokurátora je osobitné konanie, v ktorom sa rozhoduje, či všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným orgánom verejnej správy, opatrením, alebo rozhodnutím bol porušený zákon, alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Ak tento zákon neustanovuje inak, konanie o proteste prokurátora sa primerane vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - správny poriadok upravuje konanie o proteste prokurátora v štvrtej časti označenej ako „preskúmanie rozhodnutí" v ustanovení § 69.
Zákonodarca v právnej norme § 69 ods. 1 správneho poriadku ustanovil právomoc správneho orgánu na základe protestu prokurátora zrušiť svoje rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje alebo ho nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu.
Inštitút protestu prokurátora ako mimoriadny opravný prostriedok slúži predovšetkým na odstraňovanienezákonnosti rozhodnutí a postupu orgánu verejnej správy - na odstraňovanie nesúladu medzi ustanoveniami zákona a určitým rozhodnutím. Podaním protestu prokurátora vzniká právny vzťah medzi správnym orgánom a prokurátorom. Základným obsahom tohto vzťahu je právo prokurátora žiadať vybavenie protestu (zrušiť právoplatné rozhodnutie alebo ho nahradiť iným, ktorý bude v súlade so zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi) a povinnosť správneho orgánu rozhodnúť o proteste prokurátora.
Správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal má dve možnosti, buď protestu prokurátora vyhovie alebo mu nevyhovie, resp. mu vyhovie len čiastočne.
V prvom prípade ide o špeciálny prípad autoremedúry, pri ktorom sa nevyžaduje súhlas účastníkov konania. Účastník konania má len právo podať proti rozhodnutiu o proteste prokurátora riadny opravný prostriedok (§ 64 ods. 4 správneho poriadku).
Pri súdnom preskúmavacom konaní súd skúma najmä to, či protest prokurátora bol podaný oprávneným subjektom, či bol podaný v zákonom ustanovenej lehote a či dôvody v ňom uvedené nevybočujú z rámca zákona.
Vychádzajúc z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. III. ÚS 43/03, I. ÚS 3/01, I. ÚS 37/95) požiadavka zakotvená v článku 46 ods. 2 ústavy nemôže byť závislá od toho, v akom type (druhu) správneho konania (riadneho alebo mimoriadneho) sa rieši spor o právo, ktorý vzhľadom na svoju povahu nemôže byť vylúčený z právomoci súdu.
Z uvedených dôvodov môže byť predmetom súdneho prieskumu aj právoplatné rozhodnutie správneho orgánu vydané v konaní, ktorým bolo vyhovené protestu alebo nevyhovené protestu prokurátora. Predmetom preskúmavania v tomto prípade môžu byť však len rozhodnutia vydané v konaní o proteste prokurátora, nie pôvodné rozhodnutie správneho orgánu, ktoré bolo protestom prokurátora napadnuté, keďže úlohou súdu v takomto preskúmavacom konaní nie je riešiť otázku zákonnosti predchádzajúceho rozhodnutia z hľadiska jeho obsahu.
Vzhľadom na uvedené, pretože ustanovenie § 247 ods. 2 O.s.p. dovoľuje všeobecným súdom, aby v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti preskúmali tie rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov a žalobca sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v konaní o proteste prokurátora, predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci mohla byť len zákonnosť tohto rozhodnutia. Rozhodnutie orgánu verejnej správy o proteste prokurátora nie je bezprostredným rozhodnutím o jeho právach, právom chránených záujmov alebo povinnostiach subjektov, ktorým prokurátor poskytuje ochranu. Protest je oprávnený podať prokurátor proti rozhodnutiu, opatreniu, všeobecne záväznému právnemu predpisu, výnosu..., ktoré vydal orgán verejnej správy, ďalej proti VZN, ktoré vydal orgán územnej samosprávy, ak došlo k porušeniu zákona, alebo všeobecne záväzného právneho predpisu.
Ustanovenie § 250 ods. 6 O.s.p. presne vymedzuje okruh účastníkov konania o prokurátorskej žalobe. Sú nimi prokurátor, účastníci správneho konania a nakoniec správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Zákonodarca má na zreteli správny orgán, ktorý vydal žalobou preskúmavané rozhodnutie, resp. ktorý rozhodol v odvolacom, či rozkladovom správnom konaní v poslednom stupni. Žalovaný nemôže byť správny orgán, ktorý rozhodoval o proteste prokurátora, pretože predmetom súdneho konania začatého na základe žaloby prokurátora je rozhodnutie, ktoré prokurátor neúspešne napadol protestom, nie rozhodnutie vydané v rámci konania o proteste.
Ak správny orgán protestu prokurátora nevyhovel, sa účastníci nemôžu domáhať preskúmania rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., pretože takéto rozhodnutie nie je rozhodnutím, ktorým sa zakladá, mení alebo zrušuje právo alebo povinnosť fyzickej alebo právnickej osoby, ani sa priamo ich práv alebo právom chránených záujmov alebo povinnostínetýka. Zákon však v tomto prípade priznal prokurátorovi právo domáhať sa preskúmania zákonnosti pôvodného správneho rozhodnutia, teda toho, ktoré neúspešne napadol protestom, na základe prokurátorskej žaloby pred súdom (§ 35 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 250 ods. 6 a § 250b ods. 5 O.s.p.).
Odvolací súd sa tiež stotožnil s názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého úlohou súdu v správnom súdnictve pri uplatňovaní Občianskeho súdneho poriadku v spojení s čl. 46 ods. 2 poslednou vetou Ústavy SR, je zisťovať, či rozhodnutie správneho orgánu, zákonnosť ktorého má byť predmetom súdneho preskúmavania (vrátane rozhodnutí uvedených v § 248 O.s.p.), je vzhľadom na jeho obsah spôsobilé týkať sa základných práv a slobôd. Ak súd zistí, že tomu tak je, takéto rozhodnutie nesmie byť vylúčené zo súdneho preskúmavania. Samotný druh, resp. formálne označenie rozhodnutia správneho orgánu nemôžu byť samé o sebe jediným a rozhodujúcim dôvodom pre odmietnutie jeho súdneho preskúmavania, pretože ústavne súladný výklad ustanovenia § 248 O.s.p. vyžaduje, aby súd zisťoval, či sa toto rozhodnutie svojim obsahom súčasne nedotýka niektorého zo základných práv alebo slobôd. Nie je totiž vylúčené, že by sa aj rozhodnutia uvedené v § 248 O.s.p. nemohli dotýkať alebo porušovať základné práva a slobody jednotlivcov. Základnému právu uvedenému v čl. 46 ods. 2 Ústavy SR zodpovedá taký postup súdu, v rámci ktorého hodnotí nielen formálne znaky rozhodnutia predloženého mu na súdne preskúmavanie, ale aj to, či sa toto rozhodnutie svojim obsahom nedotýka niektorého zo základných práv alebo slobôd účastníka konania (napr. nálezy Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 50/01-50 z 11.10.2001, I. ÚS 52/02-30 z 28.05.2003).
Najvyšší súd Slovenskej republiky je zároveň názoru, že kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený priamo alebo v dôsledku porušenia svojich práv v predchádzajúcom konaní úkonom správneho orgánu, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo záväzne určujú jeho práva alebo povinnosti, môže sa žalobou domáhať zrušenia takéhoto rozhodnutia, prípadne vyslovenia jeho ničotnosti, ak neustanoví tento alebo osobitný zákon inak. Žalobná legitimácia je daná pre všetky prípady, kedy sa úkon správneho orgánu vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom dotýka právnej sféry žalobcu. Teda nejde o to, či úkon správneho orgánu založil, zmenil, zrušil, či záväzne určil práva a povinnosti žalobcu, ale o to, či sa podľa tvrdenia žalobcu v žalobe, negatívne prejavila v jeho právnej sfére. Odvolací orgán môže zrušiť rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku najmä vtedy, ak napadnuté rozhodnutie vôbec nemalo byť vydané pre rozpor s hmotnoprávnou, či procesnoprávnou úpravou.
Najvyšší súd sa stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, že žalobou napadnuté rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Nitre - zaevidovanie zmluvy o užívaní Poľovného revíru Kamenná - oznámenie zo dňa 28.12.2012 je individuálny správny akt, avšak s deklaratórnymi účinkami, pretože na jeho základe sa zavŕšilo postúpenie užívania spoločného poľovného revíru jeho vlastníkmi, resp. vlastníkmi poľovných pozemkov, ktoré do tohto revíru patria na poľovnícku organizáciu podľa § 32 z. č. 274/2009, čo znamená, že sa priamo dotýka výkonu ich vlastníckych práv k týmto pozemkom. S poukazom na uvedené potom aj opatrenie Obvodného lesného úradu v Nitre môže byť predmetom súdneho prieskumu na základe žaloby podanej prokurátorom v zákonom stanovenej lehote, pretože v rozhodnutí zo dňa 26.08.2013 nebolo vyhovené protestu prokurátora pod č. Pd 176/2013-6 zo dňa 21.06.2013. Podmienky, na základe ktorých možno postúpiť písomnou zmluvou o užívaní poľovného revíru inému subjektu, aké podmienky musia byť splnené, aby vôbec došlo k postúpeniu užívania konkrétneho poľovného revíru stanovuje zákon č. 274/2009 Z.z. Prvou a základnou podmienkou je, že zmluvu musia podpísať vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej dvojtretinovú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Táto podmienka musí byť splnená už v čase uzatvárania zmluvy podľa § 13 ods. 1 a to doložením dokladov o vlastníctve konkrétneho vlastníka pozemku zaradeného do poľovného revíru v čase jej uzatvárania, aby bolo možné naplniť hmotnoprávnu podmienku na uzavretie zmluvy podľa § 13 z. č. 274/2009 Z.z. a zistiť dvojtretinovú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Splnenie zákonnej podmienky musí byť preukázané v čase uzatvárania zmluvy a následne je preverené správnym orgánom po predložení žiadosti o zaevidovanie zmluvy o postúpenie užívania poľovného revíru v zmysle zákona č. 274/2009 Z.z. Na túto skutočnosť poukazoval žalobca vpodanej žalobe (ako i v proteste prokurátora) a pokiaľ vlastníci (vzhľadom na veľký počet spoluvlastníkov pozemkov v poľovnom revíri) nepodpíšu takúto zmluvu o nepostúpení užívania poľovného revíru osobne, je potrebné relevantným dokladom, t.j. písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za konkrétneho vlastníka koná a v akom rozsahu, kedy plná moc bola udelená, aby posudzovaný právny úkon bol perfektný z hľadiska hmotnoprávnych podmienok zákona. Splnenie oboch podmienok nebolo možné preskúmať zo spisového materiálu žalovaného tak, ako na to poukazuje žalobca.
Žalovaný správny orgán týmto podmienkam konania pred rozhodnutím o zaevidovaní predloženej žiadosti v zmysle § 16 ods. 1 z. č. 274/2009 Z.z. (účinného v čase rozhodovania, keďže novelou zákona od 01.01.2013 došlo k zmene pomeru vlastníkov spoločného poľovného revíru) nevenoval dostatočnú pozornosť a nezistil skutočný stav veci, teda sám neskúmal, či zmluva o užívaní poľovného revíru zo dňa 20.12.2012 spĺňa zákonné náležitosti, teda či je platne uzavretá, hoci združenie vlastníkov PZ Trebíč II Solčany (účastník súdneho konania ďalší účastník 5) tieto nedostatky a iné (napr. spochybnenie samotného priebehu zhromaždenia vlastníkov pozemkov predmetného poľovného revíru) signalizoval žalovanému správnemu orgánu písomne už prípisom zo dňa 17.12.2012 formou pripomienok.
Najvyšší súd sa rovnako stotožňuje s právnym názorom krajského súdu vysloveným v rozsudku krajského súdu, že notár v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 274/2009 Z.z. len osvedčil priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných revírov, neosvedčil však splnenie zákonnej podmienky stanovenej pre evidenciu zmluvy v § 16 ods. 1 cit. zákona. Osvedčiť priebeh zhromaždenia vlastníkov a osvedčiť, že zmluvu podpísala zákonná väčšia vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri sú dve rozdielne skutočnosti, ktoré odvolatelia nesprávne a nelogicky považujú za totožné. Čiže notár neosvedčil, že predmetnú zmluvu podpísala zákonom stanovená väčšina, túto skutočnosť má povinnosť skúmať lesný (okresný) úrad ako podmienku pre jej evidenciu. V zmysle § 14 ods. 3 písm. b/ zákona č. 274/2009 Z.z. účinnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru je podmienená zaevidovaním zmluvy úradom. Až zaevidovaním zmluvy príslušným úradom sa možno domáhať úspešného plnenia zo zmluvy. Nie je možné sa preto stotožniť s názorom odvolateľov, že zaevidovanie zmluvy má len evidenčný charakter a že sa priamo nedotýka vlastníckych práv na poľovných pozemkoch.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd SR odvolaniu ďalších účastníkov konania 1. - 4. nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Nitre ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
V ďalšom konaní bude povinnosťou správnych orgánov rešpektovať záväzný právny názor Najvyššieho súdu SR a v intenciách tohto rozsudku v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre opätovne rozhodnúť a rozhodnutie náležite aj odôvodniť (§ 250ja ods. 4 O.s.p.).
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. l O.s.p. v spojení s § 246c ods. l veta prvá O.s.p. a § 250k ods. l O.s.p. Žalobca bol v konaní úspešný, ale súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplynulo, že by žalobcovi trovy odvolacieho konania vznikli. Ďalší účastníci konania 1. - 5. nemajú právo na ich náhradu, keďže vo veciach preskúmavaných v správnom súdnictve má právo na náhradu len žalobca a to len v prípade úspechu vo veci (§ 250k ods. 1 O..sp.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.