Najvyšší súd

4Sžo/71/2010

  Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Milana Moravu v právnej veci

žalobcu: J. C., bytom B., zastúpeného advokátkou JUDr. E. Š., AK so sídlom K., proti

žalovanému: Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Mierová č. 23, Bratislava, o

preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 5. mája 2009, č.

19105/2009-1214, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 9.

septembra 2010 č. k. 6S/90/2009-40, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. 6S/90/2009-40 zo dňa 9. septembra 2010   p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol žalobu,

ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo

zamietnuté jeho odvolanie a potvrdené prvostupňové rozhodnutie riaditeľa Colného úradu

Michalovce zo dňa 20. januára 2009, č. R-19/2009-5334 o prepustení žalobcu zo služobného

pomeru podľa § 183 ods. 1 písm. d/ zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov

a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

zákon). Služobný úrad prepustil žalobcu zo služobného pomeru na tom skutkovom základe,

že zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinnosti colníka stanovené v § 44 ods. 3

písm. a/, b/ a h/   zákona a to tým, že dňa 23. októbra 2008 na stanovisku č. 1 v Čiernej

nad Tisou na hranici medzi SR a UA (Ukrajina) v služobnej miestnosti potom, čo colník P. K.

podal jednu škatuľku cigariet Ing. J. Š. a dve škatuľky cigariet jemu a on následne podal jednu

škatuľku cigariet colníčke A. B. a tento tovar nezaevidoval do prvotnej evidencie vedenej na

pobočke v Čiernej nad Tisou a tým umožnil, aby tieto cigarety unikli spod colného dohľadu a dňa 24. októbra 2008 na stanovisku č. 1 v Čiernej nad Tisou na hranici medzi SR a UA po

vykonaní colnej kontroly vlaku č. 8861 priniesol do služobnej miestnosti fľašu nezisteného obsahu a množstva, ktorú vložil do služobnej tašky a odniesol preč. Týmto svojim konaním

žalobca porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho

ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že krajský súd po oboznámení sa

s nazhromaždenými dôkazmi v správnom konaní dospel k záveru, že v konaní bolo

jednoznačne preukázané, že žalobca porušil služobnú prísahu a služobné povinnosti zvlášť

hrubým spôsobom, a to konaním, ktoré bolo uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia

riaditeľa Colného úradu Michalovce a preto bol daný zákonný dôvod na prepustenie žalobcu

zo služobného pomeru colníka podľa § 183 ods. 1 písm. d/ zákona účinného

do 31. augusta 2009. Krajský súd nepovažoval námietku žalobcu, že by správne orgány

nedostatočne zistili skutkový stav za opodstatnenú, nakoľko súd po oboznámení sa

s obrazovým záznamom priebehu výkonu služby v dňoch 23.10.2008 a 24.10.2008 a rovnako

ako správne orgány dospel k záveru, že žalobca nekonal v súlade s právnymi predpismi

a v súlade so služobnou prísahou a vnútornými predpismi, ktoré upravujú výkon služby

colníka. Taktiež nepovažoval súd za relevantnú námietku žalobcu, že mal postupovať správny orgán podľa § 42 zákona, keďže porušenie služobných povinností a služobnej prísahy zvlášť

hrubým spôsobom mali preukázané a výsledok trestného konania nemá vplyv na konanie

vo veciach služobného pomeru o prepustení zo služobného pomeru podľa § 183 ods. 1

písm. d/ zákona.

Včas podaným odvolaním sa žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne domáhal,

aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie.

Dôvodil tým, že prvostupňový súd prijal bez výhrad záver správnych orgánov o zvlášť

hrubom porušení služobných povinností a služobnej prísahy žalobcom v tom, že žalobca dňa

23. októbra 2008 po údajnej kontrole vlaku č. 8861 potom, čo prevzal dve škatuľky cigariet

neidentifikovanej značky a s nečitateľnou kontrolnou známkou, umožnil, aby tieto unikli

spod colného dohľadu s tým, že bolo jeho povinnosťou zaevidovať ich do prvotnej evidencie,

ako nezákonný dovoz tovaru a že dňa 24. októbra 2008 priniesol do služobnej miestnosti

bližšie neidentifikovanú sklenú fľašu s obsahom priezračnej tekutiny, pričom cez uzáver

nalepenej kontrolnej známky vidno, že ide o spotrebiteľské balenie alkoholu. Podľa jeho

názoru takýmto vyhodnotením zvukového a obrazového záznamu (bez jeho kontextu s prebiehajúcim trestným konaním) správne orgány a aj prvostupňový súd nepreukázali

spôsobom nevzbudzujúcim žiadnu pochybnosť, že v prípade žalobcu došlo ku konaniu,

ktoré je v rozpore s právnymi predpismi upravujúcimi výkon služby colníka, pričom konštatovanie colných orgánov a prvostupňového súdu o jednoznačnom preukázaní

pôvodu tovaru zisteného colnou kontrolou v spojení s úradným záznamom riaditeľa colného

úradu, v žiadnom prípade takýto záver nepreukazuje. Pokiaľ teda konajúci súd vychádzal len

z logických indícií colných orgánov oboch stupňov, nemožno vyvodiť iný záver, než záver

o nepreskúmateľnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach.

Krajský súd nevyvrátil jeho námietky a tvrdenia o nedostatočnom zistení skutkového stavu

zo strany správnych orgánov, na základe ktorých potom dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam a preto nemožno odvolaním napadnutý rozsudok považovať za rozsudok vydaný

v súlade s objektívnym právom.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril svojim podaním z 19. novembra 2010 tak,

že žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že stanovisko

colného úradu č. 1 v Čiernej nad Tisou sa nachádza cca 4 km mimo obce a colníci preto

bezprostredne po vykonaní colnej kontroly všetky úkony spojené s colnou kontrolou, najmä

zápis nezákonne zisteného dovozu tovaru do prvotnej evidencie vykonávajú v služobnej miestnosti, pričom použitý zvukový a obrazový záznam preukazuje, že bezprostredne

po vykonaní colnej kontroly z Ukrajiny do SR prichádzajúceho vlaku č. 8865 potom,

čo colník P. K. podal jednu škatuľku cigariet Ing. J. Š. a dve škatuľky cigariet žalovanému

a on následne podal jednu škatuľku cigariet colníčke A. B. a tieto si skryli do služobnej

rovnošaty a preto považuje jeho tvrdenie, že si tieto cigarety kúpil pre vlastnú potrebu za

účelovú, nakoľko v okolí colného úradu sa nenachádza žiadna predajňa, kde by si uvedené

cigarety mohli zakúpiť. Taktiež obrazový a zvukový záznam preukazuje, že žalobca priniesol

do služobnej miestnosti dňa 24. októbra 2008 po vykonaní colnej kontroly vlaku č. 8861

sklenú fľašu nezisteného obsahu a množstva, ktorá mala cez hrdlo prelepenú kontrolnú

známku, pričom túto fľašu vložil do služobnej tašky a odniesol preč bez toho, aby ju

zaevidoval do prvotnej evidencie, na ktorú bol upozornený na pracovnej porade dňa 26. júla

2007, čo potvrdil svojim podpisom. Podľa jeho názoru je z uvedeného konania žalobcu

zrejmé, že svojim konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým

spôsobom.

Najvyšší súd SR ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) prejednal vec podľa § 212 ods. 1

a § 214 ods. 1 v spojení s § 246c OSP a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie nie je

dôvodné. Rozhodol o odvolaní žalobcu podľa § 250ja ods. 3 OSP dňa 31. mája 2011

rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil.

Podstatou námietok žalobcu boli opakované tvrdenia, že on neporušil služobnú

disciplínu zvlášť hrubým spôsobom, pričom žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci.

Uviedol, že žalovaný a súd prvého stupňa nepostupoval dôsledne podľa ust. § 183 ods. 1

písm. d/ zákona a § 222 ods. 2 zákona, podľa ktorého bolo povinnosťou správneho orgánu

ako aj súdu dôsledne objasniť všetky rozhodujúce skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé,

že žalobca bez akýchkoľvek pochybností preukázateľne porušil služobnú prísahu zvlášť

hrubým spôsobom.

V predmetnej veci je potrebné uviesť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu proti rozhodnutiu

žalovaného zo dňa 5. mája 2009 č. 19105/2009-1214, ktorým odvolanie žalobcu proti

rozhodnutiu riaditeľa Colného úradu Michalovce zo dňa 20. januára 2009 č. R-19/2009 - 5334 vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru podľa § 183 ods.1 písm. d/ zákona

č. 200/1998 Z.z. zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského

súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj

napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal

so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu či

správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 183 ods.1 písm. d/ zákona č. 200/1998 Z.z. služobný úrad prepustí colníka

zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým

spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov

štátnej služby.

Podmienkami prepustenia zo služobného pomeru podľa § 183 ods.1 písm. d/ zákona

sú jednak 1/ porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jednak 2/ jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej

služby.

Pokiaľ krajský súd dospel k záveru, že obe tieto podmienky boli splnené,

pričom k takémuto záveru dospel na základe výsledkov dokazovania v administratívnom

konaní, bolo potrebné s takýmto názorom súdu súhlasiť. Bolo preukázané, že žalobca porušil

služobnú prísahu tým, že konal nečestne a nedisciplinovane a neplnil si svoje služobné

povinnosti uvedené v ustanovení § 43 a § 44 zákona, keď si dôsledne neplnil svoje povinnosti

stanovené zákonom a všeobecne záväznými predpismi, ale aj služobnou prísahou, rozkazmi,

nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

Z pripojeného administratívneho spisu bolo zistené, že dňa 23. októbra 2008

na stanovisku č. 1 v Čiernej nad Tisou na hranici medzi SR a UA prevzal od colníka P. K. dve

škatuľky cigariet, z ktorej jednu podal colníčke A. B. a jednu si skryl do služobnej rovnošaty

bez toho, aby tento tovar zaevidoval do prvotnej evidencie a tým umožnil, aby tento tovar

unikol spod colného dohľadu a dňa 24.10.2008, čo colník P. K. podal jednu škatuľku cigariet

Ing. J. Š. a dve škatuľky cigariet jemu a on následne podal jednu škatuľku cigariet colníčke A. B. a tento tovar nezaevidoval do prvotnej evidencie vedenej na pobočke v Čiernej nad

Tisou a tým umožnil, aby tieto cigarety unikli spod colného dohľadu a dňa 24. októbra 2008

na stanovisku č. 1 v Čiernej nad Tisou na hranici medzi SR a UA po vykonaní colnej kontroly

vlaku č. 8861 priniesol do služobnej miestnosti sklenú fľašu nezisteného obsahu a množstva,

ktorá mala cez hrdlo nalepenú kontrolnú známku a tento tovar nezaevidoval do prvotnej

evidencie vedenej na pobočke v Čiernej nad Tisou   a tým umožnil, aby tento tovar unikol

spod colného dohľadu, nakoľko tovar (sklenú fľašu opatrenú kontrolnou známkou) vložil do

služobnej tašky a odniesol preč. Týmto svojim konaním žalobca porušil služobnú prísahu

a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by

bolo na ujmu dôležitých záujmov štátu.

S poukazom na to, že skutočný stav vo veci bol prvostupňovým správnym orgánom

správne posúdený a rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, žalovaný napadnuté

rozhodnutie potvrdil.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 200/1998 Z.z.) colníkom sa

rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu

službu v služobnom úrade. Jednou z podmienok vzniku služobného pomeru colníka je

zloženie služobnej prísahy. Tá obsahuje aj sľub čestnosti, statočnosti, disciplinovanosti ako aj

ochrany bezpečnosti a verejného poriadku. Od služobnej prísahy colníka sa odvíjajú jeho

služobné povinnosti uvedené v ustanovení § 43 a § 44 tohto zákona. Základnou povinnosťou

colníka, vychádzajúc z citovaných ustanovení, je dôsledné plnenie si svojich povinnosti

stanovených nielen zákonmi a všeobecne záväznými predpismi, ale aj služobnou prísahou,

rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

Ustanovenie § 180 zákona č. 200/1998 Z.z. vymedzuje rozsah spôsobov skončenia

služobného pomeru colníkov. Ustanovenie § 183 vymedzuje spôsoby skončenia služobného

pomeru prepustením. Dôvodom na skončenie služobného pomeru porušením služobných

povinnosti je ustanovenie § 183 ods. 1 písm. d/ zákona č. 200/1998 Z.z..

Podľa § 183 ods.1 písm. d/ zákona č. 200/1998 Z.z. služobný úrad prepustí colníka

zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov

štátnej služby.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný správny orgán kvalifikoval konanie

žalobcu v súlade so zákonom, a to najmä s prihliadnutím na služobnú prísahu colníkov.

Odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť správnosť zisteného stavu veci

najmä, čo sa týka žalobcom namietaného nedostatočného zistenia skutkového stavu veci.

Správne orgány aj podľa odvolacieho súdu vychádzali z dôkazov, ktoré dostatočným

spôsobom preukázali, že žalobca spáchal skutok tak ako bol opísaný v rozhodnutí

prvostupňového správneho orgánu, teda že 23. októbra 2008 na stanovisku č. 1 v Čiernej

nad Tisou na hranici medzi SR a UA prevzal od colníka P. K. podal dve škatuľky cigariet a on

následne podal jednu škatuľku cigariet colníčke A. B. a tento tovar nezaevidoval do prvotnej

evidencie vedenej na pobočke v Čiernej nad Tisou a tým umožnil, aby tieto cigarety unikli

spod colného dohľadu a dňa 24. októbra 2008 na stanovisku č. 1 v Čiernej nad Tisou na

hranici medzi SR a UA po vykonaní colnej kontroly vlaku č. 8861 priniesol do služobnej

miestnosti sklenú fľašu nezisteného obsahu a množstva, ktorá mala cez hrdlo nalepenú

kontrolnú známku a tento tovar nezaevidoval do prvotnej evidencie vedenej na pobočke v

Čiernej nad Tisou a tým umožnil, aby tento tovar unikol spod colného dohľadu, nakoľko

tovar (sklenú fľašu opatrenú kontrolnou známkou) vložil do služobnej tašky a odniesol preč

zo služobnej miestnosti. Týmto svojim konaním žalobca porušil služobnú prísahu a služobnú

povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu

dôležitých záujmov štátu.

Odvolací súd vzhľadom na obsah administratívneho spisu, z ktorého bolo potrebné

pri súdnom prieskume rozhodnutia vychádzať a ktoré nasvedčuje tomu, že prvostupňový,

ale aj druhostupňový správny orgán si zadovážili dostatok skutkových podkladov, z ktorých

pri svojom rozhodovaní vychádzali, nemal žiadne pochybnosti o legálnosti vykonaných

dôkazov, spôsobe vykonania a vyhodnotenia dôkazov, ktoré pre potreby rozhodnutia

o prepustení so služobného pomeru príslušníka colnej správy bolo potrebné považovať

za dostačujúce a ktoré preukázali konanie žalobcu, v ktorom bolo potrebné vidieť porušenie

služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, pričom prvostupňový

správny orgán odôvodnil, prečo by prípadné ponechanie žalobcu v služobnom pomere bolo

na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Keďže spôsob a intenzita porušenie služobnej disciplíny a služobnej prísahy, ktorej sa

dopustil žalobca pri výkone služby colníka tým, že dovolil, aby unikol tovar z colného

dohľadu, ako aj to, že v službe toleroval a neoznámil porušenie služobných povinností

a služobnej prísahy   inými colníkmi, bolo nepochybne preukázané, že toto jeho konanie

u neho nedáva záruku na ďalší riadny výkon štátnej služby colníka a   aj podľa odvolacieho

súdu má významný vplyv na negatívnu mienku verejnosti o colníkoch a narušuje vážnosť

colnej správy a aj štátu. Žalobca svojim konaním, tak ako bolo zistené správnymi orgánmi

ohrozil dôveru verejnosti v colnú správu a jeho prípadné ponechanie v služobnom pomere by

bez akýchkoľvek pochybností bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Zákon o štátnej službe colníkov nie je možné porovnávať s porušením pracovnej

disciplíny ostatných pracovníkov, ktorých činnosť je založená na zmluvnom vzťahu

a posudzuje sa podľa Zákonníka práce. Vyššia miera zodpovednosti colníkov je teda

odzrkadlená v zákone a tomu musia zodpovedať aj vyššie možnosti postihu zo strany

nadriadených orgánov. Porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti sa môže

colník dopustiť aj z nedbanlivosti a nemusí ísť len o úmyselné konanie, ktoré by mohlo

zakladať aj prípadnú trestnú zodpovednosť (viď. Stanovisko správneho kolégia Najvyššieho

súdu SR z 09. mája 2002, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž/35/2002 ).  

Podľa názoru odvolacieho súdu preskúmané rozhodnutia žalovaného, ako aj

prvostupňového orgánu sú v súlade so zákonom, vychádzajú zo spoľahlivo zisteného

skutkového stavu, majú požadované formálne i obsahové náležitosti a sú dostatočne

odôvodnené. Žalobca svojim úmyselným protiprávnym konaním a nedbanlivým výkonom

služobných povinností porušil služobnú prísahu ako aj služobné povinnosti, s ktorými bol

riadne oboznámený a ktorých dôsledné dodržiavanie sa od neho dôvodne očakávalo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Náhradu trov odvolacieho konania súd účastníkom konania nepriznal (§ 250k ods. l

O.s.p.). Žalobca vo veci bol procesne neúspešný a žalovaný hoci mal plný procesný úspech

vo veci, nárok na náhradu trov konania zo zákona nemá.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 31. mája 2011

JUDr. Ida H a n z e l o v á , v. r.  

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková