4Sžo/70/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P. K., B., zastúpeného Mgr. Z. V., B., proti žalovanému: Mesto Banská Bystrica, Československej armády 26,

Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OEM-DP

88332/87085/16298/09/Gr zo dňa 1.7.2009, o odvolaní žalobcu   proti uzneseniu Krajského

súdu v Banskej Bystrici č.k. 23 S/92/2009-56 zo dňa 18. augusta 2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

č.k. 23 S/92/2009-56 zo dňa 18. augusta 2010, p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e  

Napadnutým uznesením krajský súd podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“) zastavil konanie o preskúmanie rozhodnutia žalovaného

uvedeného v záhlaví tohto rozhodnutia, ktorým podľa § 50 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb.

o správe daní a poplatkov nevyhovel námietke žalobcu zo dňa 24.6.2009 podanej podľa § 50

zák. č. 511/1992 Zb. voči výzve na zaplatenie daňového nedoplatku na miestnom poplatku za

komunálne odpady a drobné stavebné odpady za roky 2006 až 2008. Dôvodil tým, že žalobou

napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 1.7.2009 považoval krajský súd

za rozhodnutie, ktoré má charakter procesnej povahy a preto nemôže byť predmetom

preskúmavania súdom (§ 248 písm. a/ OSP). Uvedené rozhodnutie vydal žalovaný ako

príslušný správca miestneho poplatku, keď predtým vyzval žalobcu výzvami na zaplatenie

daňových nedoplatkov na miestnom poplatku za komunálny odpad platobnými výmermi, voči ktorým sa žalobca neodvolal a stali sa tak právoplatnými. Výzvu na zaplatenie a následné

rozhodnutie o námietke voči výzve podľa názoru krajského súdu nemožno považovať za

rozhodnutie, ktorým sa žalobcovi ukladajú povinnosti z hmotnoprávnej oblasti. Toto

rozhodnutie má základ iba v súvislosti s vymáhaním nezaplatených poplatkov, ale nespôsobil

žiadne zmeny v uložení povinnosti zaplatiť miestne poplatky podľa právoplatných platobných

výmerov. V konaní mal   krajský súd za preukázané, že platobné výmery z rokov 2006 až

2008 boli žalobcovi riadne doručené a neboli voči nim podané riadne ani mimoriadne opravné

prostriedky. Keďže boli vydané v konaní podľa zákona č. 511/1992 Zb., zák. č. 582/2004

Z.z., Všeobecného záväzného nariadenia Mesta Banská Bystrica č. 164/2005 a neboli proti

nim podané opravné prostriedky, nemožno ich považovať za nulitné.   Krajský súd vec

prejednal podľa § 250g ods. 2 OSP v neprítomnosti žalobcu, resp. jeho súdom ustanovenej

právnej zástupkyne a konanie zastavil z dôvodov § 248 písm. a) OSP.   O náhrade trov

konania súd rozhodol tak, že neúspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Trovy

právneho zastúpenia ustanovenému advokátovi krajský súd vyčísli osobitným rozhodnutím.

Žalobca podal proti uzneseniu krajského súdu odvolanie domáhajúc sa jeho zrušenia

a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že platobné   výmery,

ktorými mu žalovaný   vymeral poplatok za komunálny odpad a drobný stavebný odpad

za obdobie rokov 2006, 2007 a 2008 a zhodne aj výzvu č. OEM-DP-

88332/87085/16298/09/Gr zo dňa 1.7.2009 na úhradu povinností stanovených v týchto

rozhodnutiach považuje za nezákonné. Poukázal na žalobu podanú na krajský súd, ktorou sa

domáhal deklarovania neexistencie práva (práva žalovaného na poplatok za komunálny odpad

a drobný stavebný odpad), t.j. vyhlásenia rozhodnutí žalovaného za nulitné, vymedzil v nej aj

hmotnoprávne dôvody a svoje tvrdenia oprel aj o stanovenia príslušných právnych predpisov,

ktoré súvisia s poplatkom za komunálny odpad, drobný stavebný odpad a s trvalým pobytom

žalobcu v meste Banská Bystrica na adrese T.. Podľa jeho názoru za nulitné je potrebné

považovať nielen rozhodnutia, ktorými žalovaný vymeral žalobcovi poplatok za komunálny

odpad a drobný stavebný odpad, ale aj všetky súvisiace právne úkony žalobcu vo veci.

Z pohľadu práva nulitné rozhodnutie neexistuje, preto voči nulitnému rozhodnutiu nie je

možný ani riadny, ani mimoriadny   opravný prostriedok. Opravné prostriedky je možné

podávať len proti rozhodnutiam, ktoré boli vydané v súlade so zákonom. Tvrdenia

žalovaného, že voči platobným výmerom za komunálny odpad a drobný stavebný odpad

navrhovateľ nepodal opravný prostriedok a z tohto dôvodu sa stali právoplatnými

a vykonateľnými, považuje žalobca za účelové a irelevantné.   Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa tak viedlo k tomu, že súd prejednal vec bez účasti žalobcu,

ktorému súd odňal možnosť konať pred súdom, tvrdiť a predkladať dôkazy na podporu

svojich tvrdení o nulite rozhodnutí žalovaného a neumožnil mu sa vyjadriť k právnej stránke

veci tvrdenej súdom, čo žalobca posudzuje ako stav denagatio iustitiae – súd neposkytol

žalobcovi právnu ochranu. V konečnom dôsledku potom súd na základe nesprávneho

právneho posúdenia vec prejednal bez prítomnosti žalobcu, nedostatočne zistil skutkový stav,

čo môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.   Základom obrany žalobcu proti

rozhodnutiam žalovaného, ktorými mu bol vyrubený poplatok za komunálny odpad a drobný

stavebný odpad, je tvrdenie, že žiadny odpad nevytváral z dôvodu, že v byte na T.v Banskej

Bystrici sa nezdržuje od roku 2002. Z dôvodu, že evidenčný trvalý pobyt na uvedenej adrese

nemôže len z vlastnej vôle zmeniť, nemôže byť jediným rozhodujúcim faktorom pre

vyrubenie poplatku za komunálny odpad a drobný stavebný odpad.  

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie krajského súdu ako vecne

správne potvrdiť. Uviedol, že ako správca dane nie je povinný skúmať, či sa žalobca v byte

naT., kde má   stále trvalý pobyt, zdržuje, t.j. či spĺňa zákonnú podmienku na vyrubenie

poplatku za komunálny odpad a drobné stavebné odpady. Poplatník, ktorý má na území mesta

trvalý pobyt, je povinný zapojiť sa do zberu a likvidovania komunálneho odpadu, aký je

v meste zavedený. V prípade, keď sa poplatník dlhodobo nezdržiava v meste svojho trvalého

bydliska, rieši správca dane vo VZN mesta formou zmiernenia tvrdosti zákona. Tieto úľavy

od platenia poplatku za komunálny odpad však nie sú nárokovateľné a poplatník musí

preukázať svoju neprítomnosť v mieste trvalého bydliska dokumentami, ktoré sú uvedené vo

VZN mesta vždy k 31.11. zdaňovacieho obdobia, za ktoré si zníženie alebo odpustenie

poplatku uplatňuje.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal

napadnuté uznesenie bez pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 OSP   a dospel k záveru,

že odvolanie nie je dôvodné.

Z podkladov súdneho spisu vyplýva, platobný výmer   č. 1620586071/218553/2007

zo dňa 15.3.2007   na miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

za rok 2007, ktorým bol vyrubený poplatok v sume 584 Sk, bol žalobcovi doručený

do vlastných rúk dňa 28.3.2007 a zhodne platobný výmer   č. 1620586071/257022 zo dňa

10.4.2008, ktorým bol vyrubený miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v sume 640 Sk za obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008, bol doručený žalobcovi do

vlastných rúk dňa 24.4.2008. Oba platobné výmery nadobudli právoplatnosť. Mesto Banská

Bystrica podľa § 58a zák. č. 511/1992 Zb. výzvou na zaplatenie daňového nedoplatku

za komunálny odpad za roky 2006 a 2007 zo dňa 11.4.2008, doručenou žalobcovi dňa

22.4.2008, vyzvalo daňovníka, aby zaplatil splatný daňový nedoplatok na miestnom poplatku

za komunálny odpad. Aj toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, a to dňa 7.5.2008.

Proti následnej výzve č.k. EM DP: 73355/0586071/2009 zo dňa 3.6.2009, ktorá bola

žalobcovi doručená 10.6.2009 na zaplatenie daňového nedoplatku za roky 2006, 2007 a 2008

š. EM DP: 73355/0586071/2009 dňa 24.6.2009, spísal   daňový subjekt námietku. Táto

námietka bola predmetom rozhodovania správcu dane. Námietkam daňového subjektu

správca dane rozhodnutím zo dňa 1.7.2009 nevyhovel. Toto rozhodnutie správcu dane bolo

na základe podanej žaloby predmetom preskúmania súdom.  

Medzi riadne opravné prostriedky proti rozhodnutiam správcu dani patrí aj námietka.

Námietku môže daňový subjekt uplatniť len v prípadoch ustanovených zákonom č. 511/1992

Zb. o správe daní a poplatkov (napr. námietka pri výzve na zaplatenie dane),   a to do 8 dní

odo dňa, keď sa o namietaných skutočnostiach dozvedel, pričom námietka nemá odkladný

účinok, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak daňový subjekt nesúhlasí s postupom správcu

dane v procese platenia dane, môže podať reklamáciu. Pri námietke nie je prípustné

odvolanie.

Podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa postupuje

v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich o právach

ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť

tohto rozhodnutia.

Podľa § 248 písm. a) OSP súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov

predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania.

Krajský súd pri rozhodovaní o podanej žalobe vychádzal   z ust. § 248 písm. a) OSP

v spojení s § 250d ods. 3 OSP. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 1.7.2009

považoval za rozhodnutie, ktoré má charakter procesnej povahy, nakoľko   správca dane  

po preskúmaní   skutočností uvedených v námietke a po zistení skutkového stavu   podľa

všeobecne záväzných nariadení Mesta Banská Bystrica o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady platné pre rok 2006, 2007, 2008   týmto rozhodnutím

nevyhovel námietkam daňového subjektu podaným v daňovom a exekučnom konaní.

Odvolací súd sa s uvedeným záverom krajského súdu v plnom rozsahu stotožnil

a konštatoval, že právne účinky preskúmavaného procesného   rozhodnutia   nezasiahli do

hmotných práv daňového subjektu. Neuniklo však pozornosti odvolacieho súdu, že žalobca,

t.j. daňový subjekt,   podal námietky voči rozhodnutiu správcu dane z 1.7.2009 neskoro, t.j.

po uplynutí zákonnej 8-dňovej lehoty od prevzatia rozhodnutia. Samotný žalobca v námietke

spísanej v Bratislave dňa 24.6.2009 potvrdil, že výzva Mestského úradu v Banskej Bystrici

na zaplatenie daňového   nedoplatku mu bola doručená 10.6.2009. Ďalším dôvodom na

zastavenie konania podľa § 250d ods. 3 OSP tak bola aj neskoro podaná námietka, ktorá

podľa zák. č. 511/1992 Zb. nemá odkladný účinok.

Z vyššie uvedených   dôvodov odvolací súd   uznesenie krajského súdu podľa § 219

ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil. Ostatné dôvody uvedené odvolateľom v odvolaní

neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť a zákonnosť rozhodnutia prvostupňového súdu,

keďže súd sa v danom štádiu exekučného konania nemohol zaoberať skúmaním zákonnosti

samotných rozhodnutí o povinnosti platiť poplatok za komunálny odpad. Žalobca v petite

žaloby žiadal zrušenie rozhodnutia č. OEM-DP88332/87085/16298/09/Gr z 1.7.2009 a súd

o takom návrhu rozhodol v súlade s ustanoveniami V. časti OSP o správnom súdnictve.

Pokiaľ žalobca súčasne žiadal aj vyhlásenie platobných výmerov o vyrubení miestneho

poplatku za nulitné, konajúci súd v konaní podľa V. časti OSP v správnom súdnictve posúdil

podkladové rozhodnutia o vyrubení miestneho poplatku (§ 245 ods.1 OSP) za zákonné a svoje

rozhodnutie aj náležite odôvodnil. V konaní podľa V. časti OSP však správny súd nie je

oprávnený rozhodovať určovacím výrokom o nulite podkladového rozhodnutia.

Nakoľko žalobca v konaní pred odvolacím súdom úspech nemal, odvolací súd mu

náhradu trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 OSP nepriznal.

O odmene a o hotových výdavkoch ustanoveného zástupcu žalobcu advokátom podľa

§ 140 ods. 2 OSP rozhodne krajský súd, ktorý rozhodol o ustanovení právneho zástupcu

z radov advokátov uznesením č.k. 23S/92/2009-33 zo dňa 29.9.2009.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. decembra 2010

JUDr. Ida H a n z e l o v á, v.r.  

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková