4Sžo/70/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P. K., B., zastúpeného Mgr. Z. V., B., proti žalovanému: Mesto Banská Bystrica, Československej armády 26,
Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OEM-DP
88332/87085/16298/09/Gr zo dňa 1.7.2009, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského
súdu v Banskej Bystrici č.k. 23 S/92/2009-56 zo dňa 18. augusta 2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 23 S/92/2009-56 zo dňa 18. augusta 2010, p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením krajský súd podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“) zastavil konanie o preskúmanie rozhodnutia žalovaného
uvedeného v záhlaví tohto rozhodnutia, ktorým podľa § 50 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb.
o správe daní a poplatkov nevyhovel námietke žalobcu zo dňa 24.6.2009 podanej podľa § 50
zák. č. 511/1992 Zb. voči výzve na zaplatenie daňového nedoplatku na miestnom poplatku za
komunálne odpady a drobné stavebné odpady za roky 2006 až 2008. Dôvodil tým, že žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 1.7.2009 považoval krajský súd
za rozhodnutie, ktoré má charakter procesnej povahy a preto nemôže byť predmetom
preskúmavania súdom (§ 248 písm. a/ OSP). Uvedené rozhodnutie vydal žalovaný ako
príslušný správca miestneho poplatku, keď predtým vyzval žalobcu výzvami na zaplatenie
daňových nedoplatkov na miestnom poplatku za komunálny odpad platobnými výmermi, voči ktorým sa žalobca neodvolal a stali sa tak právoplatnými. Výzvu na zaplatenie a následné
rozhodnutie o námietke voči výzve podľa názoru krajského súdu nemožno považovať za
rozhodnutie, ktorým sa žalobcovi ukladajú povinnosti z hmotnoprávnej oblasti. Toto
rozhodnutie má základ iba v súvislosti s vymáhaním nezaplatených poplatkov, ale nespôsobil
žiadne zmeny v uložení povinnosti zaplatiť miestne poplatky podľa právoplatných platobných
výmerov. V konaní mal krajský súd za preukázané, že platobné výmery z rokov 2006 až
2008 boli žalobcovi riadne doručené a neboli voči nim podané riadne ani mimoriadne opravné
prostriedky. Keďže boli vydané v konaní podľa zákona č. 511/1992 Zb., zák. č. 582/2004
Z.z., Všeobecného záväzného nariadenia Mesta Banská Bystrica č. 164/2005 a neboli proti
nim podané opravné prostriedky, nemožno ich považovať za nulitné. Krajský súd vec
prejednal podľa § 250g ods. 2 OSP v neprítomnosti žalobcu, resp. jeho súdom ustanovenej
právnej zástupkyne a konanie zastavil z dôvodov § 248 písm. a) OSP. O náhrade trov
konania súd rozhodol tak, že neúspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Trovy
právneho zastúpenia ustanovenému advokátovi krajský súd vyčísli osobitným rozhodnutím.
Žalobca podal proti uzneseniu krajského súdu odvolanie domáhajúc sa jeho zrušenia
a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že platobné výmery,
ktorými mu žalovaný vymeral poplatok za komunálny odpad a drobný stavebný odpad
za obdobie rokov 2006, 2007 a 2008 a zhodne aj výzvu č. OEM-DP-
88332/87085/16298/09/Gr zo dňa 1.7.2009 na úhradu povinností stanovených v týchto
rozhodnutiach považuje za nezákonné. Poukázal na žalobu podanú na krajský súd, ktorou sa
domáhal deklarovania neexistencie práva (práva žalovaného na poplatok za komunálny odpad
a drobný stavebný odpad), t.j. vyhlásenia rozhodnutí žalovaného za nulitné, vymedzil v nej aj
hmotnoprávne dôvody a svoje tvrdenia oprel aj o stanovenia príslušných právnych predpisov,
ktoré súvisia s poplatkom za komunálny odpad, drobný stavebný odpad a s trvalým pobytom
žalobcu v meste Banská Bystrica na adrese T.. Podľa jeho názoru za nulitné je potrebné
považovať nielen rozhodnutia, ktorými žalovaný vymeral žalobcovi poplatok za komunálny
odpad a drobný stavebný odpad, ale aj všetky súvisiace právne úkony žalobcu vo veci.
Z pohľadu práva nulitné rozhodnutie neexistuje, preto voči nulitnému rozhodnutiu nie je
možný ani riadny, ani mimoriadny opravný prostriedok. Opravné prostriedky je možné
podávať len proti rozhodnutiam, ktoré boli vydané v súlade so zákonom. Tvrdenia
žalovaného, že voči platobným výmerom za komunálny odpad a drobný stavebný odpad
navrhovateľ nepodal opravný prostriedok a z tohto dôvodu sa stali právoplatnými
a vykonateľnými, považuje žalobca za účelové a irelevantné. Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa tak viedlo k tomu, že súd prejednal vec bez účasti žalobcu,
ktorému súd odňal možnosť konať pred súdom, tvrdiť a predkladať dôkazy na podporu
svojich tvrdení o nulite rozhodnutí žalovaného a neumožnil mu sa vyjadriť k právnej stránke
veci tvrdenej súdom, čo žalobca posudzuje ako stav denagatio iustitiae – súd neposkytol
žalobcovi právnu ochranu. V konečnom dôsledku potom súd na základe nesprávneho
právneho posúdenia vec prejednal bez prítomnosti žalobcu, nedostatočne zistil skutkový stav,
čo môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Základom obrany žalobcu proti
rozhodnutiam žalovaného, ktorými mu bol vyrubený poplatok za komunálny odpad a drobný
stavebný odpad, je tvrdenie, že žiadny odpad nevytváral z dôvodu, že v byte na T.v Banskej
Bystrici sa nezdržuje od roku 2002. Z dôvodu, že evidenčný trvalý pobyt na uvedenej adrese
nemôže len z vlastnej vôle zmeniť, nemôže byť jediným rozhodujúcim faktorom pre
vyrubenie poplatku za komunálny odpad a drobný stavebný odpad.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie krajského súdu ako vecne
správne potvrdiť. Uviedol, že ako správca dane nie je povinný skúmať, či sa žalobca v byte
naT., kde má stále trvalý pobyt, zdržuje, t.j. či spĺňa zákonnú podmienku na vyrubenie
poplatku za komunálny odpad a drobné stavebné odpady. Poplatník, ktorý má na území mesta
trvalý pobyt, je povinný zapojiť sa do zberu a likvidovania komunálneho odpadu, aký je
v meste zavedený. V prípade, keď sa poplatník dlhodobo nezdržiava v meste svojho trvalého
bydliska, rieši správca dane vo VZN mesta formou zmiernenia tvrdosti zákona. Tieto úľavy
od platenia poplatku za komunálny odpad však nie sú nárokovateľné a poplatník musí
preukázať svoju neprítomnosť v mieste trvalého bydliska dokumentami, ktoré sú uvedené vo
VZN mesta vždy k 31.11. zdaňovacieho obdobia, za ktoré si zníženie alebo odpustenie
poplatku uplatňuje.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnuté uznesenie bez pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné.
Z podkladov súdneho spisu vyplýva, platobný výmer č. 1620586071/218553/2007
zo dňa 15.3.2007 na miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady
za rok 2007, ktorým bol vyrubený poplatok v sume 584 Sk, bol žalobcovi doručený
do vlastných rúk dňa 28.3.2007 a zhodne platobný výmer č. 1620586071/257022 zo dňa
10.4.2008, ktorým bol vyrubený miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v sume 640 Sk za obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008, bol doručený žalobcovi do
vlastných rúk dňa 24.4.2008. Oba platobné výmery nadobudli právoplatnosť. Mesto Banská
Bystrica podľa § 58a zák. č. 511/1992 Zb. výzvou na zaplatenie daňového nedoplatku
za komunálny odpad za roky 2006 a 2007 zo dňa 11.4.2008, doručenou žalobcovi dňa
22.4.2008, vyzvalo daňovníka, aby zaplatil splatný daňový nedoplatok na miestnom poplatku
za komunálny odpad. Aj toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, a to dňa 7.5.2008.
Proti následnej výzve č.k. EM DP: 73355/0586071/2009 zo dňa 3.6.2009, ktorá bola
žalobcovi doručená 10.6.2009 na zaplatenie daňového nedoplatku za roky 2006, 2007 a 2008
š. EM DP: 73355/0586071/2009 dňa 24.6.2009, spísal daňový subjekt námietku. Táto
námietka bola predmetom rozhodovania správcu dane. Námietkam daňového subjektu
správca dane rozhodnutím zo dňa 1.7.2009 nevyhovel. Toto rozhodnutie správcu dane bolo
na základe podanej žaloby predmetom preskúmania súdom.
Medzi riadne opravné prostriedky proti rozhodnutiam správcu dani patrí aj námietka.
Námietku môže daňový subjekt uplatniť len v prípadoch ustanovených zákonom č. 511/1992
Zb. o správe daní a poplatkov (napr. námietka pri výzve na zaplatenie dane), a to do 8 dní
odo dňa, keď sa o namietaných skutočnostiach dozvedel, pričom námietka nemá odkladný
účinok, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak daňový subjekt nesúhlasí s postupom správcu
dane v procese platenia dane, môže podať reklamáciu. Pri námietke nie je prípustné
odvolanie.
Podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa postupuje
v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich o právach
ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť
tohto rozhodnutia.
Podľa § 248 písm. a) OSP súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov
predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania.
Krajský súd pri rozhodovaní o podanej žalobe vychádzal z ust. § 248 písm. a) OSP
v spojení s § 250d ods. 3 OSP. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 1.7.2009
považoval za rozhodnutie, ktoré má charakter procesnej povahy, nakoľko správca dane
po preskúmaní skutočností uvedených v námietke a po zistení skutkového stavu podľa
všeobecne záväzných nariadení Mesta Banská Bystrica o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady platné pre rok 2006, 2007, 2008 týmto rozhodnutím
nevyhovel námietkam daňového subjektu podaným v daňovom a exekučnom konaní.
Odvolací súd sa s uvedeným záverom krajského súdu v plnom rozsahu stotožnil
a konštatoval, že právne účinky preskúmavaného procesného rozhodnutia nezasiahli do
hmotných práv daňového subjektu. Neuniklo však pozornosti odvolacieho súdu, že žalobca,
t.j. daňový subjekt, podal námietky voči rozhodnutiu správcu dane z 1.7.2009 neskoro, t.j.
po uplynutí zákonnej 8-dňovej lehoty od prevzatia rozhodnutia. Samotný žalobca v námietke
spísanej v Bratislave dňa 24.6.2009 potvrdil, že výzva Mestského úradu v Banskej Bystrici
na zaplatenie daňového nedoplatku mu bola doručená 10.6.2009. Ďalším dôvodom na
zastavenie konania podľa § 250d ods. 3 OSP tak bola aj neskoro podaná námietka, ktorá
podľa zák. č. 511/1992 Zb. nemá odkladný účinok.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie krajského súdu podľa § 219
ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil. Ostatné dôvody uvedené odvolateľom v odvolaní
neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť a zákonnosť rozhodnutia prvostupňového súdu,
keďže súd sa v danom štádiu exekučného konania nemohol zaoberať skúmaním zákonnosti
samotných rozhodnutí o povinnosti platiť poplatok za komunálny odpad. Žalobca v petite
žaloby žiadal zrušenie rozhodnutia č. OEM-DP88332/87085/16298/09/Gr z 1.7.2009 a súd
o takom návrhu rozhodol v súlade s ustanoveniami V. časti OSP o správnom súdnictve.
Pokiaľ žalobca súčasne žiadal aj vyhlásenie platobných výmerov o vyrubení miestneho
poplatku za nulitné, konajúci súd v konaní podľa V. časti OSP v správnom súdnictve posúdil
podkladové rozhodnutia o vyrubení miestneho poplatku (§ 245 ods.1 OSP) za zákonné a svoje
rozhodnutie aj náležite odôvodnil. V konaní podľa V. časti OSP však správny súd nie je
oprávnený rozhodovať určovacím výrokom o nulite podkladového rozhodnutia.
Nakoľko žalobca v konaní pred odvolacím súdom úspech nemal, odvolací súd mu
náhradu trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 OSP nepriznal.
O odmene a o hotových výdavkoch ustanoveného zástupcu žalobcu advokátom podľa
§ 140 ods. 2 OSP rozhodne krajský súd, ktorý rozhodol o ustanovení právneho zástupcu
z radov advokátov uznesením č.k. 23S/92/2009-33 zo dňa 29.9.2009.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. decembra 2010
JUDr. Ida H a n z e l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková