ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a z členov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Milana Moravu v právnej veci žalobcu: Kvest, s.r.o., so sídlom Severná 22, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 558 518, zast. JUDr. Danielou Bacíkovou, advokátkou so sídlom Lazovná č. 45, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov: 1. Pozemkové spoločenstvo komposesorátu a urbariátu Šalková, so sídlom Hronská 91, 974 06 Banská Bystrica - Šalková, zast. JUDr. Danielou Komorovou, advokátkou so sídlom Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, 2. Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Banská Bystrica - časť Majer, so sídlom Stavebná 4, 974 01 Banská Bystrica a 3. SK - Kameňolomy, s.r.o., so sídlom Galvaniho 14, 821 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia bývalého Krajského lesného úradu v Banskej Bystrici č. 2012/00295 zo dňa 06.09.2012, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11.10.2013 č. k. 24S/123/2012-75, jednomyseľne takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/123/2012-75 zo dňa 11.10.2013 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi a ďalším účastníkom 1, 2, 3 náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len,,O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2012/00295 zo dňa 06.09.2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Obvodného lesného úradu Banská Bystrica č. A/2012/000614-14/Fr. zo dňa 04.06.2012, ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške 7000 € za porušenie § 5 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len,,Zákon o lesoch“) vo veci neoprávneného záberu lesných pozemkov mimo dobývací priestor o výmere 0,4087 ha v lome Kôcová na parc. č. C-KN 1189/3 v kat. území (ďalej len „k.ú.“) N. koncom roku 2011 bez rozhodnutia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva o vyňatí lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov (časť I. výroku)a súčasne bola žalobcovi uložená povinnosť legalizovať vzniknutý neoprávnený záber lesných pozemkov na parc. č. C-KN 1189/3 v kat. úz. N. v termíne do 30.09.2012 (II. časť výroku).
Krajský súd po vykonaní súdneho prieskumu, vyhodnotiac zistený skutkový stav a námietky žalobcu, dospel k rovnakým záverom ako žalovaný. Zdôraznil, že v konaní bolo nesporné, že v roku 2011 došlo zo strany žalobcu k neoprávnenému záberu lesnej pôdy mimo ťažobného priestoru, pričom žalobca výslovne uviedol, že k záberu došlo neúmyselne (u plochy č. 1 žalobca uznal rozsah neoprávnenému záberu 179,84 m2 následkom odstrelu v ťažobnom priestore na parc. č. 1204/1 a u plochy č. 2 uznal rozsah neoprávneného záberu 1234,83 m2 pri úprave záverných lomových stien do predpísaného sklonu a nevyhnutnej manipulácie s kongomerátom - zemina, íl, nesúrodé kamenivo). Výslovne uviedol, že takéhoto zásahu si je vedomý a za toto porušenie je pripravený prijať sankciu. Žalobca teda uznal neoprávnený záber v rozsahu 1418 m2. Žalobným dôvodom v tomto prípade je nedostatočne zistený skutkový stav veci a následne vyvodenie nesprávneho právneho záveru, keď správny orgán uložil žalobcovi pokutu za neoprávnený záber lesných pozemkov v rozsahu 4087 m2. Nedostatočne zistenie skutočného stavu veci malo podľa žalobcu spočívať v tom, že žalovaný vychádzal pri určení výšky pokuty a uložení povinnosti legalizovať neoprávnený záber zo zamerania vykonaného spoločnosťou SK GEODETI, s.r.o., Bratislava v rozsahu 0,4087 ha, hoci podľa žalobcom zabezpečeného predloženého zamerania vykonaného spoločnosťou GEOPLAN Banská Bystrica mal byť záber len v rozsahu 0,1418 ha. Žalobca súčasne namietal, že pokuta a povinnosť legalizácie bola uložená aj za to, ktorú žalobca v roku 2011 nezaberal, pretože bola zabratá ešte pred rokom 1989 a JRD Víťazný február Selce požiadal o jej následne vyňatie v roku 1989, o čom bolo rozhodnuté rozhodnutím ONV v Banskej Bystrici 20.06.1989. Veľkosť plochy neoprávneného záberu je podľa žalobcu rozhodujúca pre výšku uloženej pokuty, pričom túto žalobca považoval za neprimeranú. Predmetné námietky súd vyhodnotil ako nedôvodné.
K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu súd uviedol, že prvostupňový správny orgán i žalovaný si v konaní zabezpečili dostatok relevantných podkladov, z ktorých boli preukázané tak rozsah záberu lesnej plochy (polohopisné a výškopisné zameranie etáží, vytýčenie hranice pozemku, výpočet plochy - technický elaborát vyhotovený spoločnosťou SK GEODETI, s.r.o., vrátane dodatku z 11.04.2012 - prílohy č. 9 a 10 administratívneho spisu, ortofotomapy, lesnícke a katastrálne mapy, výpisy z programu starostlivosti o lesy a plochovej tabuľky), ako je skutočnosť, že predmetné lesné pozemky parc. č. C-KN 1189/3 a 1189/4 v k. ú. N. boli zaradené v programe starostlivosti o lesy vyhotovenom pre lesný celok neštátne lesy Banská Bystrica, Badín na obdobie rokov 2009-2018 ako súčasť JPRL 72b. Predmetné lesné pozemky, teda boli v roku 1989 dočasne vyňaté z lesného fondu rozhodnutím ONV v Banskej Bystrici zo dňa 30.06.1989 č. PLVH-179-1/89-Fr, avšak doba dočasného vyňatia skončila 31.12.2000. Z uvedených skutočností získaných z podkladov, správny orgán podľa názoru prvostupňového súdu vyvodil správny záver, predmetné lesné pozemky boli po uplynutí dočasného vyňatia prinavrátené lesníckej prevádzke a v dobe ich nelegálneho záberu plnili funkciu lesov. Námietku žalobcu, že predmetné pozemky neboli lesnými pozemkami a neboli zabraté žalobcom v roku 2011, ale pred týmto obdobím, čo žalobca preukazoval citovaným rozhodnutím ONV Banská Bystrica z 30.06.1989, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Tvrdenie žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave podľa názoru prvostupňového súdu nie je v súlade s obsahom správneho spisu, ani s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, pretože správny orgán v predmetných rozhodnutia uviedol, z akých dôkazov vychádzal pri posúdení skutočností rozhodných pre posúdenie konania žalobcu ako konania v rozpore s § 5 Zákona o lesoch. Pričom podstatou tohto rozhodnutia o uložení pokuty bola skutočnosť, že k neoprávnenému záberu lesných pozemkov žalobcom bez rozhodnutia príslušného orgánu nepochybne došlo a táto skutočnosť medzi účastníkmi konania nebola sporná. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Podľa prvostupňového súdu je nepodstatné, či k neopravnému záberu došlo úmyselne alebo neúmyselne, alebo z akých dôvodov. Pre záver správneho orgánu, že činnosťou, resp. konaním žalobcu došlo k porušeniu ust. § 5 cit. Zákona o lesoch, nie je relevantný rozsah (výmera) zabratých lesných pozemkov. Táto skutočnosť má vplyv len na určenie výšky uloženej sankcie, ktorá sa ukladá za podmienok a v rozsahu ustanovenom v § 64 zákona o lesoch, resp. vo vzťahoch k uloženej povinnosti žalobcovi legalizovať neoprávnený záber lesných pozemkov vstanovenej lehote. Žalobca v žalobe namietal výšku uloženej pokuty s argumentáciou, že túto považuje za neprimerane vysokú s ohľadom na výšku pokút, ktoré boli v minulosti ukladané za obdobné porušenie zákona o lesoch.
V tejto súvislosti prvostupňový súd uviedol, že napadnuté rozhodnutie preskúmaval výlučne z dôvodov uvedených v žalobe a poukázal na to, že pokuta bola žalobcovi uložená v intenciách ust. § 64 Zákona o lesoch, pričom správny orgán v odôvodnení uviedol, že táto bola uložená v dolnej hranici možného rozpätia a zodpovedá rozsahu a závažnosti porušenia zákonných ustanovení platných na úseku lesného hospodárstva. V prípade porušenia zákona, za ktoré správny orgán ukladá subjektom sankciu, správny orgán posudzuje v jednotlivých prípadoch porušenie individuálne a v závislosti od rozsahu a závažnosti porušenia zistenej povinnosti. Správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol skutočnosti, na základe ktorých uložil žalobcovi pokutu v dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že vzhľadom na osobné prepojenie medzi spoločnosťou SK GEODETI, s.r.o., a SK KAMEŇOLOM, s.r.o., (ktorá skutočnosť navýšenia nebola namietaná v správnom konaní) je dôkaz vyhotovený spoločnosťou SK GEODETI, s.r.o., (technická správa o zameraní rozsahu záberu) nezákonný a to z dôvodu porušenia zásady rovnosti účastníkov správneho konania. Na túto námietku prvostupňový súd uviedol, že nie je spôsobilá napadnúť zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Poukázal, že správny orgán v konaní zistil neoprávnený záber lesných pozemkov žalobcom (a túto skutočnosť žalobca ani nerozporoval). Zabezpečil zameranie rozsahu neoprávneného záberu lesných pozemkov, pričom zameranie sa uskutočnilo za prítomnosti všetkých účastníkov konania, ktorí pri zameraní nenamietali ani subjekt, ktorý zameranie vykonával, ani spôsob, ani technické pomôcky, prostredníctvom ktorých sa zameranie vykonávalo, umožnil žalobcovi ako účastníkovi správneho konania, sa k predmetnému dôkazu vyjadriť a vyzval ho na predloženie dôkazov usvedčujúcich rozsah nesprávneho záberu, čo žalobca využil a v konaní predložil geodetický elaborát vypracovaný subjektom GEOPLAN. Správny orgán v odôvodnení prvostupňového i druhostupňového rozhodnutia uviedol správnu úvahu, ktorou sa riadil pri vyhodnotení všetkých dôkazov (a teda aj dôkazov predložených žalobcom) osvedčujúcich rozsah neoprávneného záberu lesných pozemkov a táto úvaha nevybočuje z medzí logického uvažovania. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil žalovaný správne právne závery a postupoval v konaní v súlade s § 3 ods. 1, 2 a 4, § 32 ods. 1, 2 a 3 a § 34 ods. 1 a 6 Správneho poriadku.
II.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/123/2012-75 zo dňa 11.10.2013 buď zmenil a rozhodnutia správneho úradu zrušil a vec mu vrátil na nové rozhodnutie, eventuálne, aby zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici a vec vrátil súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Zároveň žiadal, aby súd žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 740,08 €, ktoré aj podrobne rozpísal.
Žalobca napáda rozsudok krajského súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.
Dôvodí, že prvostupňový súd vychádzal pri svojom rozhodnutí zo zamerania pozemkov v správnom konaní spoločnosťou SK GEODETI, s.r.o.,. Podkladom pre zameranie spoločnosťou SK GEODETI, s.r.o., malo byť vonkajšie šetrenie zo dňa 30.03.2012. Zápisnica z vonkajšieho šetrenia však bola spísaná až dňa 12.04.2012 po obdržaní geometrického zamerania SK GEODETI, s.r.o., a to bez účasti pozvaných strán. Na vonkajšom šetrení dňa 30.03.2012 bola spísaná len prezenčná listina účastníkov, bez možnosti vyjadrenia sa k zápisu (zápis ešte neexistoval). Následne, a to pri prvej príležitosti na ústnom jednaní dňa 30.04.2012 na OÚ Banská Bystrica, zameranie už namietali. Aj tu zaujali stanovisko, že žalobca nikdy nevyrúbal stromy a skutočný záber je menší ako uvádza správny orgán. Ich tvrdenie dňa 30.04.2012 podporil aj zástupca dotknutého účastníka - vlastníka plochy, Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Banská Bystrica - Majer (ďalej len „Urbárska spoločnosť Majer“). Zo zamerania firmy SK GEODETI, s.r.o., vyplýva, že títo v skutočnosti zamerali plochu záberu až vo výmere 6 221 m2. Správny orgán však ustálil len plochu v rozsahu 4 928 m2 a zdôraznil, že sa jedná oplochu,,od hranice ťažobného priestoru až po viditeľnú hranicu lesa“, tzn., že už pri zameraní pozemkov firmou SK GEODETI, s.r.o., nebolo jasne zadané, čo sa má zamerať a v akom rozsahu. Ak je žalobcovi vyčítané, že námietky voči zameraniu mali uplatňovať už 30.03.2012 poukázal, že tak urobiť nemohli, pretože v skutočnosti nevedeli, čo má byť predmetom zamerania a podkladom pre rozhodnutie.
Tvrdí, že zameranie vykonané firmou SK GEODETI, s.r.o., v správnom konaní, ktoré začalo aj z podnetu spoločnosti SK Kameňolomy, s.r.o., Bratislava je neobjektívne, pretože konatelia obidvoch spoločností (t.j. oznamovateľa a účastníka konania na jednej strane a firmy SK GEODETI, s.r.o., ktorá vykonávala zameranie) sú vzájomne osobne prepojení a zainteresovaní na zámere a výsledku konania. Dodáva, že firma SK Kameňolomy, s.r.o., Bratislava ako účastník správneho aj súdneho konania, je priamo zainteresovaná na výsledku konania, pretože dňa 03.06.2011 uzatvorila nájomnú zmluvu s Urbárskou spoločnosťou Majer (ďalší účastník pod č. 2.) o využívaní lomu Marinová, ktorý zasahuje priamo na dotknuté parcely k.ú. N., C- KN 1189/3 a 1189/4, ktoré aj pre toto konanie zameriavala firma SK GEODETI, s.r.o.,. V priebehu správneho konania žalobca zameranie touto firmou nenamietal, predložil do správneho konania zameranie vyhotovené geometrickou kanceláriou Ján Snopko GEOPLÁN. Ak správny orgán považoval zameranie za neobjektívne, na odstránenie spornosti obidvoch zameraní malo byť vykonané zameranie nové. Vykonanie takéhoto dôkazu nebolo pripustené v správnom konaní, ani v konaní pred súdom.
Odvolateľ ďalej namieta, že plocha, ktorá je predmetom sporu, bola zalesnená Lesným závodom Slovenská Ľupča. Poukazuje, že časť pozemkov bola zalesnená žalobcom, t.j. ich firmou a zvyšná časť plochy (vo výmere 2 794 m2) bola v skutočnosti, a to aj s poukazom na ortofotomapy, odlesnená pred rokom 1994 a k jej zalesneniu nikdy nedošlo. Zalesnenie žalobca nemohol realizovať pre zabezpečenie prístupovej cesty, ako aj pre potrebný manipulačný priestor pre etáž E 420 v zmysle plánu využívania ložiska lomu Kôcová.
Napadnuté rozhodnutie súdu vychádza z Programu starostlivosti o lesy vyhotovenom pre lesný celok Neštátne lesy Banská Bystrica, Badín na obdobie rokov 2009-2018 ako súčasť JPRL 72B. Predmetné lesné pozemky, teda boli v roku 1989 dočasne vyňaté z lesného pôdneho fondu a doba vyňatia skončila 31.12.2000. Keďže na pozemkoch nikto nevysadil lesný porast, nemôže sa jednať o lesný pozemok, resp. v evidencii môže byť pozemok vedený ako lesný, ale bez porastu, a preto nemohol žalobca na ňom vyrúbať stromy, pretože tieto tam nerástli.
Odvolateľ poukazuje na ust. § 5 ods. 1 Zákona o lesoch a je názoru, že podstatnou podmienkou porušenia tohto ustanovenia je, že v prípade pozemku sa musí jednať o lesný pozemok a je potrebné, aby tento pozemok bol správne identifikovaný a zameraný.
Správne určenie výmery plochy lesnej pôdy, ktorú mal neoprávnene zabrať je z jeho pohľadu dôležité pre rozhodovanie o uložení jemu určených povinností legalizovať vzniknutý neoprávnený záber, pretože je podstatným rozdielom, či musí legalizovať záber vo výmere 0,1418 ha alebo 0,4087 ha. Veľkosť plochy neoprávneného záberu bude mať dopad aj na výšku pokuty, ktorú mu správny orgán za porušenie zákona uložil.
III.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.
Je názoru, že žalobca využíval lesné pozemky v k.ú. N. na iné účely ako na plnenie funkcií lesov bez rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva o ich dočasnom resp. trvalom vyňatí z plnenia funkcie lesov. Poukázal, že dočasné vyňatie predmetných lesných pozemkov z lesného pôdneho fondu (rozhodnutie bývalého Okresného národného výboru v Banskej Bystrici, odboru poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. PLVH-176-1/89-Fr zo dňa 30.06.1989) skončilo dňa 31.12.2000 a po tomto termíne boli lesné pozemky prinavrátené lesníckej prevádzke a vroku 2008 boli v platnom programe starostlivosti o lesy vyhotovenom pre lesný celok Neštátne lesy Banská Bystrica, Badín na obdobie roku 2009-2018 zriadené ako súčasť jednotky priestorového rozdelenia lesa JPRL 72B, lesná cesta č. 6, neplodná plocha č. 5 a iný lesný pozemok č. 4. K nelegálnemu záberu muselo preto dôjsť až po termíne 01.01.2009 a nemohol sa ho dopustiť bývali užívateľ lomu Kôcová (JRD VF Selce).
Žalovaný ma za preukázanú aj skutočnosť, že zo strany žalobcu došlo k nepovolenému výrubu stromov rastúcich na lesných pozemkoch, dôkazom čoho sú podklady obsiahnuté v súvisiacom spisovom materiály ako aj ortofotomapy predložené žalobcom k žalobe. V JPRL 72 B jednoznačne a preukázateľne došlo k odlesneniu v období roku 2008-2012, kedy bol užívateľom lomu Kôcová, žalobca. Ako nepravdivé žalovaný hodnotí tvrdenie žalobcu, že správne orgány vychádzali pri svojom rozhodovaní len z geometrického plánu vyhotoveného firmou SK GEODETI, s.r.o., zo zamerania dňa 30.03.2012. Správne orgány si v konaní zaobstarali dostatočné podklady (ortofotomapy, lesnícke a katastrálne mapy, výpisy z programu starostlivosti o lesy a z plochovej tabuľky), ktoré potvrdzujú hodnovernosť zamerania situácie firmou SK GEODETI, s.r.o.,. Preto považuje žalovaný za neopodstatnenú námietku žalobcu ohľadom personálneho prepojenia spoločnosti SK GEODETI, s.r.o., a SK Kameňolomy, s.r.o., Bratislava a berie ju len ako účelovú snahu vyhnúť sa zodpovednosti za zistené porušenie zákonných predpisov na úseku lesného hospodárstva.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a potom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p). Podľa § 5 ods. 1 Zákona o lesoch lesné pozemky možno využívať na iné účely ako na plnenie funkcií lesov, ak príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva, po predchádzajúcom stanovisku dotknutých orgánov štátnej správy, rozhodne o ich dočasnom vyňatí alebo trvalom vyňatí z plnenia funkcií lesov (ďalej len „vyňatie“), alebo o obmedzení využívania funkcií lesov na nich (ďalej len „obmedzenie využívania“), ak tento zákon neustanovuje inak. K vyňatiu alebo obmedzeniu využívania môže dôjsť len v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch, najmä ak úlohy spoločenského a ekonomického rozvoja nemožno zabezpečiť inak. Podľa § 64 písm. a/ Zákona o lesoch orgán štátnej správy lesného hospodárstva uloží pokutu od 5 000,- Sk do 3 000 000,-Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá využíva lesné pozemky na iné účely ako na plnenie funkcií lesov bez rozhodnutia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva o vyňatí alebo o obmedzení využívania, alebo znemožňuje, alebo obmedzuje ich využívanie na plnenie funkcií lesa (§ 7). Podľa § 65 ods. 1, 2 a 3 Zákona o lesoch pri ukladaní pokuty a určení jej výšky podľa § 64 sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob a čas trvania a možné následky porušenia povinností, na spoluprácu a prístup právnických osôb alebo dotknutých fyzických osôb -podnikateľov k odstraňovaniu následkov a k prijatým opatreniam. (ods. 1). Pokutu podľa § 63 a 64 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátnej správy lesného hospodárstva o porušení dozvedel, najneskôr však do troch rokov, a ak ide o porušenie povinností vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa, najneskôr do desiatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. (ods. 2).
Orgán štátnej správy lesného hospodárstva môže v rozhodnutí o uložení pokuty súčasne nariadiť, aby v určenej lehote boli vykonané opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania, za ktoré bola pokuta uložená. (ods. 3). Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikalineodôvodnené rozdiely. Podľa § 3 ods. 1, 2 a 4 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa § 32 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. Podľa § 34 ods. 1 a 6 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Odvolací súd z obsahu administratívneho, ako aj súdneho spisu zistil, že prvostupňový správny orgán, ktorým v čase rozhodovania bol Obvodný lesný úrad Banská Bystrica v rozhodnutí zo dňa 04.06.2012 č. A/2012/000614-14/Fr. uložil žalobcovi pokutu vo výške 7000 € za porušenie § 5 ods. 1 Zákona o lesoch za neoprávnený záber lesných pozemkov mimo dobývací priestor o výmere 0,4087 ha v lome Kôcová na parc. č. C-KN 1189/3 v k.ú. N. koncom roka 2011 bez rozhodnutia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva o vyňatí lesných pozemkov z plnenia funkcie lesov a súčasne bola žalobcovi uložená s poukazom na ust. § 65 ods. 3 zákona o lesoch, povinnosť legalizovať vzniknutý neoprávnený záber lesných pozemkov na parc. č. C-KN 1183/3 v k.ú. N. v termíne do 30.09.2012.
Na odvolanie žalobcu rozhodoval druhostupňový správny orgán, ktorým bol Krajský lesný úrad v Banskej Bystrici a rozhodnutím zo dňa 06.09.2012 č. 2012/00295 potvrdil v časti uloženej pokuty rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a v časti legalizácie vzniknutého neoprávneného záberu lesných pozemkov na parc. č. C-KN 1189/3 v k.ú. N. posunul termín do 30.10.2012. Ostatné časti napadnutého rozhodnutia ostali nezmenené.
Pozemkové spoločenstvo komposesorátu a urbariátu Šalková v podnete z 30.12.2011 požiadal prvostupňový správny orgán o prešetrenie vzniknutého výrubu lesa v k.ú. N. (parc. č. E-KN 732, C-KN 1189/1), prílohou ktorého bola kópia katastrálnej mapy, resp. kópia z mapy určeného operátu z 28.12.2011. Dňa 17.01.2012 doručila spoločnosť SK Kameňolomy, s.r.o., Bratislava prvostupňovému správnemu orgánu podnet na prešetrenie skutočnosti, či žalobca ťažbou za hranicami povoleného ťažobného priestoru porušuje zákonnú povinnosť a zákonné práva vlastníkov a užívateľov pozemkov. Zástupca ďalšieho účastníka 3. uviedol, že sa zúčastnil merania a k námietke žalobcu o tom, že osobné prepojenie by mohlo mať vplyv na výsledky merania uviedol, že meranie bolo vykonané meracím prístrojom zn. Leica, je to GPS zameranie, a osobné prepojenie medzi ním ako štatutárnym zástupcom podávateľa podnetu a spoločnosťou vykonávajúcou zameranie, preto nemôže mať vplyv na výsledky merania.
Z podnetu vyplýva, že v štvrtom kvartáli 2011 na parc. č. 1189/3 a E-KN 915 vedených na LV č. XXXX boli narušené lesné porasty, pričom na parcele E 420 bola vykonávaná ťažba búracím kladivom a na E 432 bol 28.11.2011 prevedený hromadný odstrel. K predmetným pozemkom má podľa oznamovateľa vlastnícke právo Urbárska spoločnosť Majer, s ktorou má oznamovateľ podnetu uzavretú nájomnú zmluvu č. 3/2011 zo dňa 03.06.2011 o využívaní pozemkov. Dňa 20.01.2012 bol prvostupňovému správnemu orgánu doručený zo strany Urbárskej spoločnosti pozemkového spoločenstva Banská Bystrica, časť - Majer podnet na prešetrenie porušovania povoľovacích podmienok žalobcom v lome Kôcová. Z uvedeného vyplýva, že nájomca nehnuteľnosti - pozemku vedenom na LV č. XXXX parc. č. E-KN 915 a C-KN 1189/3 (lesné pozemky) upozornil oznamovateľa na porušenie zákonných povinností pri činnosti vykonávanej banským spôsobom od druhého kvartálu r. 2011 pravdepodobne spoločnosťou žalobcu, čím mali byť poškodené práva vlastníkov a užívateľov označených pozemkov. Oznamovateľ popísal konanie spoločnosti žalobcu zhodne, ako v podnete spoločnosti SK Kameňolomy, s.r.o., s ktorým bola uzatvorená nájomná zmluva č. 3/2011 z 03.06.2011. Oznamovateľ v podnete odkazuje na vyhotovenú fotodokumentáciu, ako aj na to, že nebolo možné v teréne previesť kontrolu dodržiavania hraníc ťažobného priestoru z dôvodu nezabezpečenia vrcholových bodov ťažobného priestoru v súlade s GP a PVL. Oznamovateľ poukazoval ďalej na to, že žalobca od II. kvartálu 2011 vykonával ťažbu v rozpore s povoľovacími podmienkami ČVBS na východnej strane ťažobného priestoru na položkách vedených na LV č. XXXX - parc. E-KN 732 a C-KN 1189/1 (lesné pozemky) vlastníka Pozemkové spoločenstvo komposesorátu a Urbariátu Šalková, napriek ich sťažnostiam.
Na základe vyššie uvedených podnetov prvostupňový správny orgán zvolal za účelom prešetrenia údajov v nich uvedených, šetrenie v lome Kôcová na deň 27.01.2012, z ktorého bola vyhotovená zápisnica. Zo zápisnice vyplýva, že posúdenie oznámených skutočností nebolo možné vykonať z dôvodu zlých poveternostných podmienok (vysoký stav snehu). Prílohu zápisnice tvorili vyjadrenia oznamovateľov, ktorí súčasne súhlasili s prerušením konania o 60 dní, ako aj vyjadrenie žalobcu. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. A/2012/000179-6/Fr z 03.02.2012 prerušil konanie na dobu 60 dní.
Následne prvostupňový správny orgán 16.03.2012 nariadil opakované vonkajšie šetrenie za účelom zisťovania a overovania skutočností a údajov uvedených v podnetoch vyššie uvedených, na deň 30.03.2012. Z miestneho šetrenia bola vyhotovená zápisnica, z ktorej vyplýva, že na šetrení boli prítomní všetci pozvaní účastníci (zástupcovia oznamovateľov, žalobcu, prvostupňového správneho orgánu, Obvodného banského úradu Banská Bystrica), vrátane spoločnosti SK GEODETI, s.r.o., Bratislava, ktorá na mieste vykonala meranie v štátnom polohovom súradnicovom systéme S-JTSK a štátnom výškovom systéme Bpv. V zápisnici je opísaný spôsob vykonania meračských prác, výpočtové, konštrukčné a kartografické práce a označenie prístrojov a pomôcok, ktoré boli pri meraní použité. Z dodatku k zápisnici vyplýva, že prvostupňovému správnemu orgánu bol dňa 05.04.2012 doručený originál „Polohopisného a výškopisného zamerania etáží, vytýčenie hraníc pozemku, výpočet plochy“ vyhotovený spoločnosťou SK GEODETI, s.r.o., Bratislava, ktorý tvorí súčasť správneho spisu. Z predmetnej technickej správy vyplýva, že veľkosť plochy v m2 medzi viditeľnou hranicou lesa a vytýčenou hranicou pozemkov bola stanovená na 6 221 m2, z toho plocha č. 1 je 4 928 m2 a plocha č. 2 je 1 293 m2. Záber na ploche č. 1 od hranice ťažobného priestoru po hranicu etáže je 2 794 m2, hoci grafické znázornenie uvádza 4 928 m2 (čo je celá plocha). Z uvedeného vyplýva, že celkový neoprávnený záber lesných pozemkov činí 4 087 m2. Uvedená skutočnosť vyplýva z podkladov založených v správnom spise príloha č. 10 (nepovolený záber plocha č. 1 - 2 794 m2, plocha č. 2 - 1 293 m2, t.j. spolu 4 087 m2).
Na základe vyššie uvedených skutočností prvostupňový správny orgán oznámil účastníkom konania podaním zo 16.04.2012 začatie správneho konania vo veci neoprávneného záberu lesných pozemkov v lome Kôcová. Súčasne správny orgán nariadil vo veci ústne pojednávanie spojené s prerokovaním sankčného postihu na deň 30.04.2012, z ktorého bola spísaná zápisnica. Z predmetnej zápisnice vyplýva, že činnosťou žalobcu došlo koncom roka 2011 k neoprávnenému zásahu do lesných pozemkov v poraste JPRL č. 72B na LC Neštátne lesy Banská Bystrica, Badín, parc. č. C- KN 1189/3 (E-KN 915 a 732) v kat. úz. N. (výrub stromov a začatie vykonávania činnosti banským spôsobom - dobývanie nevyhradeného nerastu - dolomitu mimo hranice ťažobného priestoru bez právoplatného rozhodnutia o vyňatí lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov). Vlastníkmi dotknutých lesných pozemkov sú Pozemkové spoločenstvo komposesorátu a urbariátu Šalková (E-KN 732, LV č. XXXX) a Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Banská Bystrica - časť Majer (E-KN 915, LV č. XXXX). V zápisnici bol podrobne popísaný postup prvostupňového správneho orgánu od oznámenia vyššie uvedených skutočností na základe podnetov vlastníkov dotknutých lesných pozemkov, resp. spoločnosti SK - Kameňolomy, s.r.o., ktorá mala uzavretú nájomnú zmluvu č. 3/2011 zo dňa 03.06.2011, vrátane popisu vykonaného šetrenia za účelom zisťovania a overenia rozsahu predmetného záberu, pričom zameranie bolo vykonané spoločnosťou SK GEODETI, s.r.o., Bratislava. V zápisnici bol popísaný spôsob, forma a výsledky vykonaného merania, z ktorých prvostupňový správny orgán konštatoval rozsah celkového neoprávneného záberu lesných pozemkov 4 087 m2. Z vyjadrenia konateľa žalobcu v predmetnej zápisnici vyplýva, že nesúhlasil s formuláciou o výrube stromov a vyťažení materiálu mimo ťažobného priestoru, žalobca mal vykonať len úpravu záverných stien v juhovýchodnej časti mimo ťažobný priestor v predpísanom sklone. Ďalej nesúhlasil s výmerou 4 087 m2.
Z vyjadrenia prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že bolo konštatované porušenie § 5 ods. 1 Zákona o lesoch, pričom správny orgán konštatoval, že uloží porušovateľovi - žalobcovi sankčný postih a stanoví termín na legalizáciu jestvujúceho stavu. Podaním z 03.05.2012 doručeným žalobcovi prvostupňový správny orgán vzhľadom na to, že žalobca nesúhlasil s výmerou neoprávneného záberu lesných pozemkov v lome Kôcová, ktorý bol určený na základe vonkajších meraní spoločnosťou SK GEODETI, s.r.o., Bratislava, vyzval žalobcu, aby v lehote troch dní predložil prvostupňovému správnemu orgánu listiny napr. geometrický plán, z ktorých bude zrejmý rozsah neoprávneného záberu lesných pozemkov na parc. č. C-KN 1189/3 v k.ú. N. s poučením, že v opačnom prípade bude správny orgán považovať grafické podklady vypracované spoločnosťou SK GEODETI, s.r.o., Bratislava za relevantné.
Podaním doručeným 16.05.2012 žalobca reagoval na predmetnú výzvu tým, že predložil ako dôkaz o rozsahu záberu lesnej pôdy mimo ťažobného priestoru v lome Kôcová - geometrický elaborát spracovaný geodetickou kanceláriou Ján Snopko - GEOPLAN Banská Bystrica, z ktorého zamerania vyplýva, že v r. 2011 bol celkový záber plochy mimo ťažobného priestoru spolu 1 417,67 m2 (z toho plocha č. 1 - 179,84 m2 a plocha č. 2 - 1 237,83 m2). Prílohu predmetného listu tvoril geodetický elaborát Šalková - lom Kôcová vypracovaný Jánom Snopkom - GEOPLAN Banská Bystrica z mája 2012. V písomnom vyjadrení žalobca namietal, že na predmetných plochách sa lesný porast nenachádzal, k čomu pripojil dve fotoprílohy. Súčasne uviedol, že na ploche č. 2 došlo k neúmyselnému záberu, ktorú plochu v r. 2012 žalobca plánoval zalesniť a plocha č. 1 bola neúmyselne narušená zátrhom pri odstrele vykonanom v ťažobnom priestore vymedzenom parc. č. 1204/1. Súčasne poukázal na históriu lomu Kôcová, v ktorom vykonávali ťažobné práce aj iné subjekty.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal žalobca odvolanie doručené správnemu orgánu 21.06.2012, v ktorom v podstate namietal rozsah neoprávneného záberu lesnej pôdy vo výške 4 087 m2, pričom tvrdil, že záber plochy mimo ťažobného priestoru na základe geodetického elaborátu vypracovaného geodetickou kanceláriou GEOPLAN, Banská Bystrica predstavuje len 1 418 m2. V odvolaní žalobca uviedol, že nebolo jeho úmyslom predmetné plochy zabrať za účelom rozšírenia ťažobného priestoru a namietal, že pri konaní neboli vzaté do úvahy rozhodnutia zo dňa 30.06.1989 o dočasnom vyňatí parc. C-KN 1189/3 a 1189/4 k.ú. N., pričom žalobca tvrdil, že tieto parcely boli vyňaté a odlesnené ešte za pôsobenia predchádzajúcej ťažobnej organizácie JRD Víťazný február Selce a RD Šalková. Žalobca ako odvolateľ v správnom konaní ďalej namietal skutočnosť, že správny orgán priposudzovaní celého prípadu vychádzal z domnienok uvádzaných v podnetoch, nezobral do úvahy námietku odvolateľa o tom, že SK Kameňolomy, s.r.o., nebola relevantným účastníkom konania, ani námietku týkajúcu sa presnosti vytýčenia hraníc ťažobného priestoru lomu Kôcová, následkom čoho došlo podľa odvolateľa k neobjektívne posudzovanej závažnosti spôsobu a následku porušenia povinností žalobcu ustanovených Zákonom o lesoch.
Z vyjadrenia Urbárskej spoločnosti, pozemkové spoločenstvo Banská Bystrica k odvolaniu doručeného správnemu orgánu 04.07.2012 vyplýva, že predmetné odlesnené (zabraté plochy) boli v r. 2003 vrátené a zalesnené, pričom zalesnenie vykonal Lesný závod Slovenská Ľupča a poukázal na vyjadrenie samotného odvolateľa (žalobcu), že v r. 2011 došlo k záberu mimo ťažobného priestoru.
Pozemkové spoločenstvo komposesorátu a urbariátu Šalková v stanovisku k odvolaniu z 03.07.2012 uviedlo, že podstatné vo veci je priznanie odvolateľa (žalobcu), že v r. 2011 došlo k neoprávnenému záberu lesnej pôdy, pričom skutočnosť, či boli alebo neboli jednotlivé plochy narušené úmyselne alebo neúmyselne, resp. v akom rozsahu, je podľa neho irelevantná. K námietke odvolateľa o tom, že dotknuté parcely boli vyňaté a odlesnené ešte za pôsobenia predchádzajúcej ťažobnej organizácie vo vzťahu k odlesnenej časti parcely vedenej na LV č. XXXX vo vlastníctve Pozemkového spoločenstva komposesorátu a urbariátu Šalková tento odkázal na hodnotenie stavu lesa na uvedených parcelách opísaného v platnom LHP na roky 2009-2018 vyhotovenom Slovenskou lesníckou spoločnosťou, a.s.,.
Žalovaný si v odvolacom konaní zaobstaral aj ďalšie podklady pre vydanie rozhodnutia (ortofotomapy, lesnícke a katastrálne mapy a ich vzájomné prekryty, výpisy z programu starostlivosti o lesy a plochovej tabuľky), pričom po zhodnotení všetkých listinných dôkazov zadovážených v správnom konaní dospel k názoru, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o lesoch a druhú časť výroku napadnutého rozhodnutia, týkajúcu sa určenia lehoty na legalizáciu vzniknutého neoprávneného záberu lesných pozemkov, zmenil len z dôvodu zreálnenia termínov na legalizáciu vzniknutého stavu. Žalovaný ako odvolací orgán vo svojom rozhodnutí jednotlivo vyhodnotil odvolacie námietky odvolateľa (žalobcu), pričom námietku ohľadne veľkosti záberu lesných pozemkov a rozporu medzi meraním vykonaným spoločnosťou SK GEODETI, s.r.o., (4 087 m2) a zisteniami geodetickej kancelárie Ján Snopko GEOPLAN (1418 m2) vyhodnotil ako neopodstatnenú aj s odôvodnením, že meranie vykonané spoločnosťou SK GEODETI, s.r.o., sa uskutočnilo za účasti všetkých účastníkov konania v priebehu správneho konania dňa 30.03.2012 a žiadny z účastníkov nemal k meraniu pripomienky. Žalovaný poukázal v odôvodnení aj na skutočnosť, že samotný odvolateľ (žalobca) nerozporoval skutočnosť, že k neoprávnenému záberu došlo.
Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/123/2012-64 zo dňa 15.02.2013 súd s poukazom na ust. § 250 ods. 1 O.s.p. pribral do konania ďalších účastníkov správneho konania, ktorými boli 1. Pozemkové spoločenstvo komposesorátu a urbariátu Šalková, zo sídlom Hronská 91, Banská Bystrica - Šalková, 2. Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Banská Bystrica - časť Majer, zo sídlom Stavebná 4, Banská Bystrica a 3. SK-Kameňolomy, s.r.o., Galvaniho 14, Bratislava.
Ďalší účastník v 2. rade Urbárska spoločnosť Majer v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu 04.03.2013 uviedol, že dôvody žaloby zo strany žalobcu sú neopodstatnené. Tvrdenie žalobcu o nepresnosti zamerania pozemkov spoločnosťou SK GEODETI, s.r.o., Bratislava je podľa neho nepravdivé, zameranie bolo vykonané za účelom zistenia zabratej plochy lesných pozemkov za hranicou ťažobného priestoru a toto meranie potvrdilo záber o výmere 0,4087 ha.
Ďalší účastník 2., ako aj ďalší účastník 3. za účelom zistenia objektívnych skutočností, objednali zameranie ťažobného priestoru aj postupu ťažby za hranicou ťažobného priestoru u odborne spôsobilej organizácie pre ČVBS Ing. Ivana Milcová Geo Van združenie, Žilina, pričom výsledok merania predložený v novembri 2012 určil plochu za hranicou ťažobného priestoru na parc. č. 1189/3 o ploche 5420 m2. Uvedené potvrdzuje, že meranie spoločnosti SK GEODETI, s.r.o., bolo správne. K neoprávnenému zabratiu za hranice ťažobného priestoru v lome Kôcová na parc. č. 1189/3 a 1189/4 došlo úmyselnou prípravou s prevedením hromadného odstrelu a následným pokusom o úpravu sklonulomovej steny po odstrele stavebnými mechanizáciami žalobcu. Fotodokumentácia umiestnenia vrtov pre odstrel a stopy o pôsobení výbušnín po odstrele na ťažobnej stene potvrdzujú, že odstrel bol prevedený aj za hranicou ťažobného priestoru. Tvrdenie žalobcu o príčinách záberu lesných pozemkov preto nie je podľa neho pravdivé. Povinnosť úpravy ťažobných stien aj za hranicou ťažobného priestoru s parametrami projektovaného stavu podľa platného Plánu využívania ložiska spôsobí ďalší záber lesných pozemkov.
Zástupkyňa ďalšieho účastníka 1. sa na pojednávaní pred krajským súdom stotožnila s vyjadrením žalovaného. Zameranie záberu pozemku vykonané 30.03.2012 spoločnosťou SK GEODETI, s.r.o., na požiadanie prvostupňového správneho orgánu, považuje za hodnoverné, pri zameraní boli prítomní všetci účastníci konania, aj bývalý konateľ žalobcu, ktorý nenamietol ani spôsob vymeriavania, ani subjekt vykonávajúci zameranie. Predložené mapy podľa ďalšieho účastníka 1. preukazujú jednoznačne rozsah záberu. K žalobcom namietanej výške pokuty uviedla, že zákon za porušenie povinnosti v takomto prípade umožňuje uložiť pokutu až do výšky 99 581 € a uloženú pokutu vzhľadom na rozsah záberu považuje za primeranú, resp. za nízku.
Zástupca ďalšieho účastníka 3. na pojednávaní uviedol, že sa zúčastnil merania a k námietke žalobcu o tom, že osobné prepojenie by mohlo mať vplyv na výsledky merania uviedol, že meranie bolo vykonané meracím prístrojom zn. Leica, je to GPS zameranie a osobné prepojenie medzi ním ako štatutárnym zástupcom podávateľa podnetu a spoločnosťou vykonávajúcou zameranie, preto nemôže mať vplyv na výsledky merania.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu, posúdiac argumentáciu obsiahnutú v odvolacích dôvodoch žalobcu, konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu v celom rozsahu (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zameranie záberu pozemku vykonané 30.03.2012 spoločnosťou SK GEODETI, s.r.o., na požiadanie prvostupňového správneho orgánu považuje za hodnoverné, pri zameraní boli prítomní všetci účastníci správneho konania, aj bývalý konateľ žalobcu, ktorý nenamietal ani spôsob vymeriavania, ani subjekt vykonávajúci zameranie. Predložené mapy preukazujú jednoznačne rozsah záberu. Zameranie bolo vykonané za účelom zistenia zabratej plochy lesných pozemkov za hranicou ťažobného priestoru a toto meranie potvrdilo záber o výmere 0,4087 ha. Ďalší účastníci v 2. a v 3. rade za účelom zistenia objektívnych skutočností objednali zameranie ťažobného priestoru aj postupu ťažby za hranicu ťažobného priestoru u odbornej spôsobilej organizácií pre ČVBS Ing. Ivana Milcová Geo Van združenie, Žilina, pričom výsledok merania predložený v novembri 2012 určil plochu za hranicou ťažobného priestoru na parc. č. 1189/3 o výmere 5420 m2. Uvedené potvrdzuje, že meranie SK GEODETI, s.r.o., bolo správne. K neoprávnenému zabratiu za hranice ťažobného priestoru v lome Kôcová na parc. č. 1189/3 a 1189/4 došlo prípravou a prevedením hromadného odstrelu a následným pokusom o úpravu sklonu lomovej steny po odstrele stavebnými mechanizmami žalobcu.
Námietku žalobcu ohľadom personálneho prepojenia spoločnosti SK Kameňolomy, s.r.o., a SK GEODETI, s.r.o., najvyšší súd vyhodnotil ako účelovú snahu zbaviť sa zodpovednosti za porušenie zákonných ustanovení platných na úseku lesného hospodárstva. Ako nepravdivé tak isto súd vyhodnotil aj tvrdenie žalobcu, že z jeho strany nedošlo k žiadnemu výrubu stromov rastúcich na lesných pozemkoch.
Dôkazom boli ortofotomapy z roku 2008 a 2012 predložené samotným žalobcom, pričom na uvedených mapových podkladoch je preukázateľné odlesnenie lesných pozemkov parc. č. CKN 1189/3 a 1189/4 zaradených v platnom programe starostlivosti o lesy ako súčasť jednotky priestorového rozdelenia lesa 72B, ako aj severnej časti neplodnej plochy č. 5.
Najvyšší súd poukazuje, že správny orgán v konaní zistil neoprávnený záber lesných pozemkov žalobcom (a túto skutočnosť žalobca ani nerozporoval), zabezpečil zameranie rozsahu neoprávneného záberu lesných pozemkov, pričom zameranie sa uskutočnilo za prítomnosti všetkých účastníkov konania, ktorí pri zameraní nenamietali ani subjekt, ktorý zameranie vykonával, ani spôsob, ani technické pomôcky, prostredníctvom ktorých sa zameranie vykonávalo, umožnil žalobcovi ako účastníkovi správneho konania sa k predmetnému dôkazu vyjadriť a vyzval ho na predloženie dôkazov osvedčujúcich rozsah neoprávneného záberu, čo žalobca aj využil a v konaní predložil geodetický elaborát vypracovaný spoločnosťou Geoplan. Čo sa týka výšky uloženej sankcie v tejto súvislosti súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie preskúmaval výlučne z dôvodov uvedených v žalobe a poukazuje na to, že pokuta bola žalobcovi uložená v intenciách ust. § 64 Zákona o lesoch, pričom správny orgán v odôvodnení uviedol, že táto bola uložená v dolnej hranici možného rozpätia a zodpovedá rozsahu a závažnosti porušenia zákonných ustanovení platných na úseku lesného hospodárstva. Kritéria, za ktorých správny orgán ukladá subjektom za porušenie ustanovení Zákona o lesoch sankciu, správny orgán posudzuje v jednotlivých prípadoch individuálne k jednotlivým subjektom konania a v rozsahu a závadnosti porušenia zistenej povinnosti. Pokiaľ ide o rozsah preskúmavanej pôsobnosti správneho uváženia subsumovaného v správnom poriadku, sú súdy limitované ust. § 245 ods. 2 O.s.p. Pri preskúmavaní zákonnosti takéhoto rozhodnutia zisťujú, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. V praxi to znamená, že najskôr, ako pri každom inom rozhodnutí, venujú povinnosť tomu, či správny orgán vychádzal z náležite zisteného skutkového stavu vecí a či správne aplikoval právny predpis na predmetný skutok. Prieskum je zameraný aj na zisťovanie, či žalobou napadnuté rozhodnutie je zrozumiteľné a náležite zdôvodnene, a to v nadväznosti na aplikovaný inštitút správneho uváženia. Súd sleduje, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa určité rozpätie sankcie, no zároveň stanovuje, že treba prihliadať na niektoré okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Nesplnenie týchto náležitostí môže byť dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia, podľa okolnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a na vrátenie veci žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach judikoval a vymedzil aplikáciu inštitútu správneho uváženia v rozhodnutiach správnych orgánov, pokiaľ ide o správne trestanie. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného.
Výška pokuty uložená v tejto veci žalobcovi je podľa názoru senátu najvyššieho súdu primeraná, odráža mieru porušenia povinnosti žalobcom ako i následkov, ktoré z tohto porušenia vyplynuli a nemožno ju považovať za neprimerane vysokú, ani za zvlášť zaťažujúcu alebo za likvidačnú. V tomto prípade bolo preukázané, že žalobca porušil povinnosti vyplývajúce mu z § 5 ods. 1 Zákona o lesoch, keďže neoprávnene zabral lesné pozemky mimo určený dobývací priestor. Uložená pokuta bola riadne v správnom konaní odôvodnená a to z hľadiska závažnosti spáchaného skutku, ako i z pohľadu miery závažnosti následkov nezákonného konania. Súd je názoru, že pokiaľ žalobca chcel namietať rozsah záberu pozemkov, prípadne rozpor vo výsledkoch zamerania, či prípadne zaujatosť subjektu, ktorý zameranie v správnom konaní vykonal, mal tak možnosť urobiť už počas samotného zameriavania, či v samotnom konaní, avšak z vyššie zisteného skutočného stavu veci, uvedený postup nevyplynul, práve naopak konateľ žalobcu prítomný pri zameriavaní v teréne, uvedené neuplatnil. Z pohľadu zákonnosti uvedeného rozhodnutia je uloženie pokuty súladné so zákonom i s prihliadnutím na výšku uloženej sankcie, ktorá je uložená v dolnej hranici zákonného rozpätia, keďže bolo preukázané, že žalobca uvedenú povinnosť porušil pretože bolo v konaní preukázané, že k neoprávnenému záberu pozemkov prišlo.
Pokiaľ sa týka výroku II. prvostupňového rozhodnutia v znení zmeny obsiahnutej v rozhodnutí žalovaného, v ktorom bol určený termín legalizácie neoprávneného záberu pozemkov, ktorý už medzičasom uplynul, súd považuje za potrebné skonštatovať, že v procese legalizácie vytýkaného neoprávneného záberu lesných pozemkov bude mať žalobca zákonný priestor na znovuotvorenie otázky opakovaného zamerania rozsahu neoprávneného záberu parciel, pokiaľ by uvedené závery z tohtokonania aj naďalej rozporoval.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti najvyšší súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny a v súlade so zákonom podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil a v podrobnostiach na tam uvedené dôvody odkazuje, pretože sa stotožnil s napadnutým rozsudkom krajského súdu. K odôvodneniu rozsudku krajského súdu nechýba presvedčivosť požadovaná zákonom (§ 157 ods. 2 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. O trovách odvolacieho konania ďalších účastníkov 1, 2, 3 rozhodol najvyšší súd tak, že nemajú právo na ich náhradu, keďže vo veciach preskúmavaných v správnom súdnictve má právo na náhradu len žalobca a to len v prípade úspechu vo veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.