Najvyšší súd 4Sžo/68/2010 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci
žalobcu: M. B., bytom M. zastúpeného advokátom JUDr. M. L., AK so sídlom M. proti
žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného, číslo SLV-84/PK-2009 zo dňa 27. augusta 2009, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
č. k. 2S/179/2009-56 zo dňa 2. júna 2010, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 2S/179/2009-56 zo dňa 2. júna 2010 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
4Sžo/68/2010
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 2 písm. d/
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. SLV-
84/PK-2009 zo dňa 27.8.2009 ako aj personálny rozkaz Ministra vnútra Slovenskej republiky
č. 511 zo dňa 17.1.2008 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa
§ 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. Zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania
vo výške 245,70 Eur.
V dôvodoch rozsudku krajský súd poukázal na to, že podľa § 241 ods. 3 zákona
č. 73/1998 Z.z. je jednou z obsahových náležitostí rozhodnutia aj jeho odôvodnenie, pričom
toto má byť presvedčivé a to tak, aby sa ním zabránilo podávaniu zbytočných opravných
prostriedkov. V odôvodnení musí orgán reagovať na skutkové okolnosti a právne posúdenie
veci. Za skutkové okolnosti je potrebné považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne
zistené a ich právny význam a zároveň je potrebné uviesť, aké dôkazy boli vykonané a ako
ich vyhodnotil konajúci orgán. Právne posúdenie znamená, že zistený skutkový stav sa
subsumuje pod príslušné ustanovenie právneho predpisu, ktorý na vec aplikuje, pričom medzi
skutkovým zistením a právnym posúdením musí byť logický vzťah. Osobitnú pozornosť treba
venovať tým skutočnostiam, ku ktorým dospel konajúci orgán na základe voľnej úvahy.
Nakoľko sa ani jeden konajúci orgán v odôvodení svojich rozhodnutí dôsledne neriadil
uvedenými zákonnými požiadavkami, tak bolo potrebné ich rozhodnutia ako
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušiť a to jednak pre chýbajúce vyhodnotenie
odpočúvaní a preukázanie priameho príčinného súvisu medzi vykonaním hovorov
nezistenými osobami a zabezpečením nelegálneho prechodu štátnej hranice SR. Správne
orgány neuviedli, aké informácie odpočúvania obsahujú a či tieto informácie považujú
(prípadne na základe akej úvahy) za informácie, ktoré by mali pomôcť nelegálnym
prechodom migrantov. Správne orgány taktiež žiadnym spôsobom nevyhodnotili situačné
správy a ďalšie dôkazy, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise, z ktorých vyplýva
doba a miesto služby žalobcu.
Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný včas odvolanie. Žalovaný v odvolaní
uviedol, že odvolacie konanie je založené na apelačnom princípe a že odvolací orgán nie je
viazaný v žiadnom smere závermi prvostupňového správneho orgánu. Podľa žalovaného súd
nevyhľadáva za účastníka konania konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho 4Sžo/68/2010
orgánu a že za osobitnú náležitosť žaloby je potrebné považovať konkrétne tvrdenie žalobcu,
že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím a musí ísť o subjektívne práva
vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie o porušení právneho
predpisu. Súd nemôže preskúmavať rozhodnutie nad rámec v žalobe vymedzený.
Poukazovanie na vyšetrovací spis je v predmetnej veci nedôvodné, keďže ide o samostatné
konanie nezávisle na vyšetrovaní v trestnej veci a zákonné predpoklady prepustenia
zo služobného pomeru musia byť dané v čase rozhodovania o prepustení. Pokiaľ ide
o dôkazné bremeno poukázal žalobca na to, že správny orgán je oprávnený rozhodnúť,
ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými dokladmi.
Z čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR nemožno vyvodiť právo účastníka konania a tomu
zodpovedajúcu povinnosť orgánu verejnej moci konajúceho vo veci vykonať všetky dôkazy
označené účastníkom konania, ale len tie, ktoré sú podľa úvahy potrebné na objasnenie
právne významných skutkových okolností relevantných pre spravodlivé rozhodnutie v danej
veci. Podľa žalovaného žalobcovi bola bez akýchkoľvek pochybností v dostatočnom rozsahu
preukázaná skutočnosť, že poskytovaním informácií k výkonu služby na oddelení hraničnej
a cudzineckej polície PZ Vyšné Nemecké najmenej prostredníctvom mobilného telefónu
vo viacerých prípadoch napomáhal iným osobám pri zabezpečovaní nedovoleného
prekročenia štátnej hranice SR s Ukrajinou nelegálnymi migrantmi a to aj počas vlastného
výkonu služby. Žalobou napadnuté rozhodnutie vymenúva dôkazné prostriedky,
ktoré žalobcovi preukazujú spáchanie protiprávneho konania. Z prepisov odpočúvaní
jednoznačne vyplynulo, že sa žalobca dopustil protiprávneho konania zakladajúceho dôvod
prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.
Správny orgán má právo, ale aj povinnosť prikloniť sa k jednému z viacerých tvrdení a iné
odmietnuť, to všetko za použitia zásad logického myslenia. Podľa žalovaného správny súd
pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu sa zásadne obmedzí na
otázku či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, alebo skúma
porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či dôkazy logicky
robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel a či aplikoval
príslušný právny predpis. Na ústavnosť odôvodnenia nie je totiž potrebné, aby sa v ňom
uvádzali odpovede na všetky otázky, a to aj nepodstatné, aj keď ich účastník vníma ako
relevantné, pričom v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia sa odvolací orgán
vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu. Podľa názoru žalovaného boli
splnené dve zákonné podmienky a to porušenie služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom
a jeho ponechanie v štátnej službe by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 4Sžo/68/2010
Žalovaný má za to, že napadnuté rozhodnutie obsahuje po formálnej a obsahovej stránke
všetky náležitosti, požadované zákonom. Zadováženými dôkazmi uvedenými v rozhodnutí
a ich vyhodnotením bolo preukázané, že žalobca napomáhal iným osobám pri zabezpečení
nedovoleného prekročenia štátnej hranice nelegálnymi migrantmi a to aj počas vlastného
výkonu služby a to poskytovaním informácií k výkonu služby OHCP PZ Vyšné Nemecké
a z toho je jasne a dostatočne preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním a následkom.
Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
K odvolaniu žalovaného sa žalobca napriek výzve doručenej právnemu zástupcovi
žalobcu dňa 18. októbra 2010 nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c OSP v spojení
s ustanovením § 10 ods. 2 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu
a konanie mu predchádzajúce (§ 246c OSP v spojení s § 212 OSP a nasl.), postupom podľa
§ 250ja ods. 1 veta prvá OSP bez nariadenia pojednávania. Po oboznámení sa s pripojeným
administratívnym spisom žalovaného, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov
konania dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.
Z obsahu pripojeného administratívneho a súdneho spisu Najvyšší súd Slovenskej
republiky (ďalej len najvyšší súd) zistil, že dňa 18.12.2007 bol žalobca oboznámený
s návrhom na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/
zákona č. 73/1998 Z.z., ako aj so spisovým materiálom. Podľa § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998
Z.z. s poukázaním na § 238 ods. 3 uvedeného zákona bol žalobca poučený o práve nazrieť
do predloženého spisového materiálu a urobiť si z neho poznámky a výpisky, vyjadriť sa
k návrhu na prepustenie, ako aj k predloženému spisovému materiálu, ako aj navrhovať
na podporu svojich tvrdení dôkazy, čo žalobca svojím podpisom potvrdil. Z návrhu OHK PZ
Vyšné Nemecké na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ
podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. vyplýva, že dôvodom na prepustenie
žalobcu mala byť skutočnosť, že žalobca mal s nestotožnenými osobami v presne nezistenom
čase a na presne nezistenom mieste v úmysle získať pre seba finančnú výhodu napomáhať
poskytovaním informácií k výkonu služby OHK PZ Vyšné Nemecké ďalším osobám 4Sžo/68/2010
pri zabezpečovaní bezproblémového nedovoleného prekročenia štátnej hranice SR
s Ukrajinou aj počas vlastného výkonu služby v dobe z 25.3.2007 na 26.3.2007, z 29.3.2007
na 30.3.2007, 3.4.2007, z 10.4.2007 na 11.4.2007 a z 18.5.2007 na 19.5.2007, čím mal
porušiť služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom, pretože nebol čestný a disciplinovaný,
keď za finančnú výhodu napomáhal nedovolenému prekročeniu štátnej hranice SR
nelegálnymi migrantmi. Keďže službu nevykonával riadne a svedomito na úseku svojho
služobného zaradenia, porušil hrubým spôsobom základné povinnosti policajta uvedené
v § 48 ods. 3 písm. a/, f/, g/ a h/ zákona č. 73/1998 Z.z. a jeho ponechanie v služobnom
pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby a jeho konanie je nezlučiteľné
s postavením a úlohami kladenými na príslušníka PZ. Personálnym rozkazom Ministra vnútra
Slovenskej republiky č. 511 z 17. januára 2008 bol žalobca prepustený zo služobného pomeru
príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. Dôvody prepustenia boli
totožné s návrhom na prepustenie zo služobného pomeru zo 17.12.2007.
Upovedomením o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru č. UHCP-
21-243/RHP-SO-VO-2007 zo dňa 29.11.2007 bol ppráp. M. B. oboznámený o začatí konania
vo veci prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona
č. 73/1998 s odôvodnením, že v presne nezistenom čase a mieste zo dňa 25.3.2007 na
26.3.2007, z dňa 29.3.2007 na 30.3.2007, 3.4.2007, z dňa 10.4.2007 na 11.4.2007 a z dňa
18.5.2007 na 19.5.2007, v spolupráci s ďalšími osobami v úmysle získať pre seba finančnú
výhodu sa podieľal na zabezpečení nedovoleného prechodu štátnej hranice SR s Ukrajinou
pre nelegálnych migrantov a ich následnom prechode cez územie SR Týmto konaním je
žalobca dôvodne podozrivý, že porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým
spôsobom. Na základe uvedených skutočností bol žalobca Personálnym rozkazom č. 511
Ministra vnútra Slovenskej republiky zo 17. januára 2008 prepustený zo služobného pomeru
príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, z dôvodu, že z jeho strany
nedošlo k hrubému porušeniu služobnej prísahy spočívajúce v tom, že nebol čestný
a disciplinovaný, nedošlo ani k hrubému porušeniu služobnej povinnosti, ktoré malo spočívať 4Sžo/68/2010
v tom, že nevykonával riadne štátnu službu, keď počas nej svedomito neplnil úlohy uložené
mu zákonom a nedošlo ani k hrubému porušeniu základných povinností policajta tým, že sa
nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť PZ, ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal
služobnú disciplínu. Tiež namietal postup, legálnosť a zákonnosť získaných dôkazov
a namietal, že rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru nebolo podpísané.
Na základe zistených skutočností odvolací orgán považoval podaný rozklad
za nedôvodný a preskúmavané rozhodnutie potvrdil.
Predmetom odvolacieho konania v tejto veci je rozsudok Krajského súdu v Bratislave,
ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného č. SLV-84/PK-2009 zo dňa 27.08.2009 a personálny
rozkaz Ministra vnútra SR zo dňa 17.01.2008 č. 511 z dôvodu, že ani jeden zo správnych
orgánov v odôvodnení rozhodnutia nevymenoval všetky dôkazy, o ktoré opieral z hľadiska
preukázania príčinnej súvislosti medzi konaním žalobcu a následkom, ktorý mal spôsobiť,
resp. uviedli len, že vina resp. disciplinárne previnenie žalobcu je preukázané vykonanými
odpočúvaniami. Správne orgány však neuviedli aké informácie odpočúvania obsahujú a či
tieto informácie považujú (prípadne na základe akej úvahy) za informácie, ktoré mali
napomôcť nelegálnym prechodom migrantov, že neuviedli, ako tieto odpočúvania súvisia
s ďalšími dôkazmi, ktoré vo svojich rozhodnutiach nespomenuli, avšak obsahuje ich
administratívny spis (situačné správy, doba služby, miesto výkonu služby).
Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa prepustí zo služobného
pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom
a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť
písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú,
inak je neplatné.
4Sžo/68/2010
Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním
rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný
obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.
Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu
na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania (§ 233 ods. 2 uvedeného
zákona).
Podľa § 241 ods. 1 veta prvá zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie musí byť v súlade
s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok,
odôvodnenie a poučenie o odvolaní.
Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený
orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe
rozhodoval.
Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný
stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia
osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a
potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený
navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa
vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. (§ 238
ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 73/1998 Z.z.).
Pri rozhodovaní o prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ je potrebné,
aby bolo žalobcovi dostatočne preukázané, že svojím protiprávnym konaním porušil služobnú
povinnosť a služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom
pomere by bolo zároveň na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby a rozhodnutie musí byť
dostatočne odôvodnené, pričom v rozhodnutí musí byť uvedené, ktoré skutočnosti boli 4Sžo/68/2010
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení
dôkazov a pri použití právnych predpisov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v tomto prípade stotožnil s názorom vysloveným
v rozsudku Krajského súdu v Bratislave v tom, že rozhodnutie je pre nedostatok dôvodov
nepreskúmateľné, ktoré absentujú v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj
v predmetnom personálnom rozkaze. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok
Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 179/2009-56 podľa § 291 ods. 1 OSP ako vecne správny
potvrdil.
Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku
nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne ktorého výrok je
vnútorne rozporuplný. Pod tento pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok a
čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie
dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku
s odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových
okolností, ako i ich nejednoznačnosť. Takýmito vadami trpia aj napadnuté rozhodnutia
žalovaného a prvostupňového správneho orgánu.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nedostatok dôvodov znamená
jednak absolútny nedostatok odôvodnenia ale i to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti,
ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nie je úlohou súdov v správnom súdnictve dopĺňať
rozhodnutia správnych orgánov, alebo odstraňovať vady v týchto rozhodnutiach súdom
zistené. Samotný odkaz správneho orgánu na vyšetrovací spis, ako aj absencia vyhodnotenia
jednotlivých dôkazov s protiprávnosťou konania žalobcu robia napadnuté rozhodnutia
nepreskúmateľnými pre nedostatok dôvodov, ak zistené dôkazy, na ktoré odkazuje správny
orgán neboli žiadnym spôsobom vyhodnotené. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
pre nedostatok dôvodov nie je založená na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia,
ale na nedostatku dôvodov skutkových. Za také vady rozhodnutia správneho orgánu možno
považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných,
prípadne na dôkazoch, získaných v rozpore so zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé,
či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané a vyhodnotené.
4Sžo/68/2010
Senát odvolacieho súdu konštatuje, že nie je možné z obsahu napadnutých rozhodnutí
žalovaného zistiť, aké dôkazy vykonal, ako tieto dôkazy vyhodnotil za účelom zistenia
a objasnenia skutočného stavu veci, aby sa mohlo v merite veci správne rozhodnúť o tom,
či žalobca a akým spôsobom porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a prečo jeho
zotrvanie v štátnej službe je na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby príslušníka
policajného zboru.
Dôkazy, ktoré by zakladali zákonný dôvod na prepustenie žalobcu ako príslušníka
policajného zboru zo služobného pomeru neboli v administratívnych rozhodnutiach žiadnym
spôsobom odôvodnené, ba čo viac boli úplne opomenuté.
S poukazom na uvedené najvyšší súd podľa § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 246c ods.1 veta prvá OSP,
§ 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 2 OSP tak, že žalobcovi nepriznal právo na náhradu
trov odvolacieho konania, keďže si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 28. júna 2011
JUDr. Ida H a n z e l o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková