Najvyšší súd   4Sžo/68/2010 Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci

žalobcu: M. B., bytom M. zastúpeného advokátom JUDr. M. L., AK so sídlom M. proti

žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o

preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného, číslo SLV-84/PK-2009 zo dňa 27. augusta 2009, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

č. k. 2S/179/2009-56 zo dňa 2. júna 2010, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. 2S/179/2009-56   zo dňa 2. júna 2010 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

4Sžo/68/2010

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 2 písm. d/

Občianskeho súdneho poriadku   (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. SLV-

84/PK-2009 zo dňa 27.8.2009 ako aj personálny rozkaz Ministra vnútra Slovenskej republiky

č. 511 zo dňa 17.1.2008 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa

§ 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. Zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania

vo výške 245,70 Eur.

V dôvodoch rozsudku krajský súd poukázal na to, že podľa § 241 ods. 3 zákona

č. 73/1998 Z.z. je jednou z obsahových náležitostí rozhodnutia aj jeho odôvodnenie, pričom

toto má byť presvedčivé a to tak, aby sa ním zabránilo podávaniu zbytočných opravných

prostriedkov. V odôvodnení musí orgán reagovať na skutkové okolnosti a právne posúdenie

veci. Za skutkové okolnosti je potrebné považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne

zistené a ich právny význam a zároveň je potrebné uviesť, aké dôkazy boli vykonané a ako

ich vyhodnotil konajúci orgán. Právne posúdenie znamená, že zistený skutkový stav sa

subsumuje pod príslušné ustanovenie právneho predpisu, ktorý na vec aplikuje, pričom medzi

skutkovým zistením a právnym posúdením musí byť logický vzťah. Osobitnú pozornosť treba

venovať tým skutočnostiam, ku ktorým dospel konajúci orgán na základe voľnej úvahy.

Nakoľko sa ani jeden konajúci orgán v odôvodení svojich rozhodnutí dôsledne neriadil

uvedenými zákonnými požiadavkami, tak bolo potrebné ich rozhodnutia ako

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušiť a to jednak pre chýbajúce vyhodnotenie

odpočúvaní a preukázanie priameho príčinného súvisu medzi vykonaním hovorov

nezistenými osobami a zabezpečením nelegálneho prechodu štátnej hranice SR. Správne

orgány neuviedli, aké informácie odpočúvania obsahujú a či tieto informácie považujú

(prípadne na základe akej úvahy) za informácie, ktoré by mali pomôcť nelegálnym

prechodom migrantov. Správne orgány taktiež žiadnym spôsobom nevyhodnotili situačné

správy a ďalšie dôkazy, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise, z ktorých vyplýva

doba a miesto služby žalobcu.

Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný včas odvolanie. Žalovaný v odvolaní

uviedol, že odvolacie konanie je založené na apelačnom princípe a že odvolací orgán nie je

viazaný v žiadnom smere závermi prvostupňového správneho orgánu. Podľa žalovaného súd

nevyhľadáva za účastníka konania konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho 4Sžo/68/2010

orgánu a že za osobitnú náležitosť žaloby je potrebné považovať konkrétne tvrdenie žalobcu,

že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím a musí ísť o subjektívne práva

vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie o porušení právneho

predpisu. Súd nemôže preskúmavať rozhodnutie nad rámec v žalobe vymedzený.

Poukazovanie na vyšetrovací spis je v predmetnej veci nedôvodné, keďže ide o samostatné

konanie nezávisle na vyšetrovaní v trestnej veci a zákonné predpoklady prepustenia

zo služobného pomeru musia byť dané v čase rozhodovania o prepustení. Pokiaľ ide

o dôkazné bremeno poukázal žalobca na to, že správny orgán je oprávnený rozhodnúť,

ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými dokladmi.

Z čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR nemožno vyvodiť právo účastníka konania a tomu

zodpovedajúcu povinnosť orgánu verejnej moci konajúceho vo veci vykonať všetky dôkazy

označené účastníkom konania, ale len tie, ktoré sú podľa úvahy potrebné na objasnenie

právne významných skutkových okolností relevantných pre spravodlivé rozhodnutie v danej

veci. Podľa žalovaného žalobcovi bola bez akýchkoľvek pochybností v dostatočnom rozsahu

preukázaná skutočnosť, že poskytovaním informácií k výkonu služby na oddelení hraničnej

a cudzineckej polície PZ Vyšné Nemecké najmenej prostredníctvom mobilného telefónu

vo viacerých prípadoch napomáhal iným osobám pri zabezpečovaní nedovoleného

prekročenia štátnej hranice SR s Ukrajinou nelegálnymi migrantmi a to aj počas vlastného

výkonu služby. Žalobou napadnuté rozhodnutie vymenúva dôkazné prostriedky,

ktoré žalobcovi preukazujú spáchanie protiprávneho konania. Z prepisov odpočúvaní

jednoznačne vyplynulo, že sa žalobca dopustil protiprávneho konania zakladajúceho dôvod

prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.

Správny orgán má právo, ale aj povinnosť prikloniť sa k jednému z viacerých tvrdení a iné

odmietnuť, to všetko za použitia zásad logického myslenia. Podľa žalovaného správny súd

pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu sa zásadne obmedzí na

otázku či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, alebo skúma

porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či dôkazy logicky

robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel a či aplikoval

príslušný právny predpis. Na ústavnosť odôvodnenia nie je totiž potrebné, aby sa v ňom

uvádzali odpovede na všetky otázky, a to aj nepodstatné, aj keď ich účastník vníma ako

relevantné, pričom v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia sa odvolací orgán

vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu. Podľa názoru žalovaného boli

splnené dve zákonné podmienky a to porušenie služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom

a jeho ponechanie v štátnej službe by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 4Sžo/68/2010

Žalovaný má za to, že napadnuté rozhodnutie obsahuje po formálnej a obsahovej stránke

všetky náležitosti, požadované zákonom.   Zadováženými dôkazmi uvedenými v rozhodnutí

a ich vyhodnotením bolo preukázané, že žalobca napomáhal iným osobám pri zabezpečení

nedovoleného prekročenia štátnej hranice nelegálnymi migrantmi a to aj počas vlastného

výkonu služby a to poskytovaním informácií k výkonu služby OHCP PZ Vyšné Nemecké

a z toho je jasne a dostatočne preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním a následkom.

Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

K odvolaniu žalovaného sa žalobca napriek výzve doručenej právnemu zástupcovi

žalobcu dňa 18. októbra 2010 nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c OSP v spojení

s ustanovením § 10 ods. 2 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu

a konanie mu predchádzajúce (§ 246c OSP v spojení s § 212 OSP a nasl.), postupom podľa

§ 250ja ods. 1 veta prvá OSP bez nariadenia pojednávania. Po oboznámení sa s pripojeným

administratívnym spisom žalovaného, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov

konania dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

Z obsahu pripojeného administratívneho a súdneho spisu Najvyšší súd Slovenskej

republiky (ďalej len najvyšší súd) zistil, že dňa 18.12.2007 bol žalobca oboznámený

s návrhom na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/

zákona č. 73/1998 Z.z., ako aj so spisovým materiálom. Podľa § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998

Z.z. s poukázaním na § 238 ods. 3 uvedeného zákona bol žalobca poučený o práve nazrieť

do predloženého spisového materiálu a urobiť si z neho poznámky a výpisky, vyjadriť sa

k návrhu na prepustenie, ako aj k predloženému spisovému materiálu, ako aj navrhovať

na podporu svojich tvrdení dôkazy, čo žalobca svojím podpisom potvrdil. Z návrhu OHK PZ

Vyšné Nemecké na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ

podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. vyplýva, že dôvodom na prepustenie

žalobcu mala byť skutočnosť, že žalobca mal s nestotožnenými osobami v presne nezistenom

čase a na presne nezistenom mieste v úmysle získať pre seba finančnú výhodu napomáhať

poskytovaním informácií k výkonu služby OHK PZ Vyšné Nemecké ďalším osobám 4Sžo/68/2010

pri zabezpečovaní bezproblémového nedovoleného prekročenia štátnej hranice SR

s Ukrajinou aj počas vlastného výkonu služby v dobe z 25.3.2007 na 26.3.2007, z 29.3.2007

na 30.3.2007,   3.4.2007, z 10.4.2007 na 11.4.2007 a z 18.5.2007 na 19.5.2007, čím mal

porušiť služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom, pretože nebol čestný a disciplinovaný,

keď za finančnú výhodu napomáhal nedovolenému prekročeniu štátnej hranice SR

nelegálnymi migrantmi. Keďže službu nevykonával riadne a svedomito na úseku svojho

služobného zaradenia, porušil hrubým spôsobom základné povinnosti policajta uvedené

v § 48 ods. 3 písm. a/, f/, g/ a h/ zákona č. 73/1998 Z.z. a jeho ponechanie v služobnom

pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby a jeho konanie je nezlučiteľné

s postavením a úlohami kladenými na príslušníka PZ. Personálnym rozkazom Ministra vnútra

Slovenskej republiky č. 511 z 17. januára 2008 bol žalobca prepustený zo služobného pomeru

príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. Dôvody prepustenia boli

totožné s návrhom na prepustenie zo služobného pomeru zo 17.12.2007.

Upovedomením o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru č. UHCP-

21-243/RHP-SO-VO-2007 zo dňa 29.11.2007 bol ppráp. M. B. oboznámený o začatí konania

vo veci prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona

č. 73/1998 s odôvodnením, že v presne nezistenom čase a mieste zo dňa 25.3.2007 na

26.3.2007, z dňa 29.3.2007 na 30.3.2007,   3.4.2007, z dňa 10.4.2007 na 11.4.2007 a z dňa

18.5.2007 na 19.5.2007, v spolupráci s ďalšími osobami v úmysle získať pre seba finančnú

výhodu sa podieľal na zabezpečení nedovoleného prechodu štátnej hranice SR s Ukrajinou

pre nelegálnych migrantov a ich následnom prechode cez územie SR Týmto konaním je

žalobca dôvodne podozrivý, že porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým

spôsobom. Na základe uvedených skutočností bol žalobca Personálnym rozkazom č. 511

Ministra vnútra Slovenskej republiky zo 17. januára 2008 prepustený zo služobného pomeru

príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, z dôvodu, že z jeho strany

nedošlo k hrubému porušeniu služobnej prísahy spočívajúce v tom, že nebol čestný

a disciplinovaný, nedošlo ani k hrubému porušeniu služobnej povinnosti, ktoré malo spočívať 4Sžo/68/2010

v tom, že nevykonával riadne štátnu službu, keď počas nej svedomito neplnil úlohy uložené

mu zákonom a nedošlo ani k hrubému porušeniu základných povinností policajta tým, že sa

nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť PZ, ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal

služobnú disciplínu. Tiež namietal postup, legálnosť a zákonnosť získaných dôkazov

a namietal, že rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru nebolo podpísané.

Na základe zistených skutočností odvolací orgán považoval podaný rozklad

za nedôvodný a preskúmavané rozhodnutie potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania v tejto veci je rozsudok Krajského súdu v Bratislave,

ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného č. SLV-84/PK-2009 zo dňa 27.08.2009 a personálny

rozkaz Ministra vnútra SR zo dňa 17.01.2008 č. 511 z dôvodu, že ani jeden zo správnych

orgánov v odôvodnení rozhodnutia nevymenoval všetky dôkazy, o ktoré opieral z hľadiska

preukázania príčinnej súvislosti medzi konaním žalobcu a následkom, ktorý mal spôsobiť,

resp. uviedli len, že vina resp. disciplinárne previnenie žalobcu je preukázané vykonanými

odpočúvaniami. Správne orgány však neuviedli aké informácie odpočúvania obsahujú a či

tieto informácie považujú (prípadne na základe akej úvahy) za informácie, ktoré mali

napomôcť nelegálnym prechodom migrantov, že neuviedli, ako tieto odpočúvania súvisia

s ďalšími dôkazmi, ktoré vo svojich rozhodnutiach nespomenuli, avšak obsahuje ich

administratívny spis (situačné správy, doba služby, miesto výkonu služby).

Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa prepustí zo služobného

pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom

a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť

písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú,

inak je neplatné.

4Sžo/68/2010

Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním

rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný

obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.

Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu

na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania (§ 233 ods. 2 uvedeného

zákona).

Podľa § 241 ods. 1 veta prvá zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie musí byť v súlade

s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok,

odôvodnenie a poučenie o odvolaní.

Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie,

ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený

orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe

rozhodoval.

Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný

stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia

osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a

potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený

navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa

vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. (§ 238

ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 73/1998 Z.z.).

Pri rozhodovaní o prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ je potrebné,

aby bolo žalobcovi dostatočne preukázané, že svojím protiprávnym konaním porušil služobnú

povinnosť a služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom

pomere by bolo zároveň na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby a rozhodnutie musí byť

dostatočne odôvodnené, pričom v rozhodnutí musí byť uvedené, ktoré skutočnosti boli 4Sžo/68/2010

podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení

dôkazov a pri použití právnych predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v tomto prípade stotožnil s názorom vysloveným

v rozsudku Krajského súdu v Bratislave v tom, že rozhodnutie je pre nedostatok dôvodov

nepreskúmateľné, ktoré absentujú v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj

v predmetnom personálnom rozkaze. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok

Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 179/2009-56 podľa § 291 ods. 1 OSP ako vecne správny

potvrdil.

Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku

nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne ktorého výrok je

vnútorne rozporuplný. Pod tento pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok a

čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie

dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku

s odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových

okolností, ako i ich nejednoznačnosť. Takýmito vadami trpia aj napadnuté rozhodnutia

žalovaného a prvostupňového správneho orgánu.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nedostatok dôvodov znamená

jednak absolútny nedostatok odôvodnenia ale i to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti,

ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nie je úlohou súdov v správnom súdnictve dopĺňať

rozhodnutia správnych orgánov, alebo odstraňovať vady v týchto rozhodnutiach súdom

zistené. Samotný odkaz správneho orgánu na vyšetrovací spis, ako aj absencia vyhodnotenia

jednotlivých dôkazov s protiprávnosťou konania žalobcu robia napadnuté rozhodnutia

nepreskúmateľnými pre nedostatok dôvodov, ak zistené dôkazy, na ktoré odkazuje správny

orgán neboli žiadnym spôsobom vyhodnotené. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia

pre nedostatok dôvodov nie je založená na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia,

ale na nedostatku dôvodov skutkových. Za také vady rozhodnutia správneho orgánu možno

považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných,

prípadne na dôkazoch, získaných v rozpore so zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé,

či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané a vyhodnotené.

4Sžo/68/2010

Senát odvolacieho súdu konštatuje, že nie je možné z obsahu napadnutých rozhodnutí

žalovaného zistiť, aké dôkazy vykonal, ako tieto dôkazy vyhodnotil za účelom zistenia

a objasnenia skutočného stavu veci, aby sa mohlo v merite veci správne rozhodnúť o tom,

či žalobca a akým spôsobom porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a prečo jeho

zotrvanie v štátnej službe je na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby príslušníka

policajného zboru.

Dôkazy, ktoré by zakladali zákonný dôvod na prepustenie žalobcu ako príslušníka

policajného zboru zo služobného pomeru neboli v administratívnych rozhodnutiach žiadnym

spôsobom odôvodnené, ba čo viac boli úplne opomenuté.

S poukazom na uvedené najvyšší súd podľa § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok ako

vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 246c ods.1 veta prvá OSP,

§ 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 2 OSP tak, že žalobcovi nepriznal právo na náhradu

trov odvolacieho konania, keďže si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 28. júna 2011

JUDr. Ida H a n z e l o v á, v. r.  

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková