Najvyšší súd

4Sžo/64/2010

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci

navrhovateľov: 1/ M. R., bytom Ž., 2/ Ing. P. H., bytom S., 3/ V. V., bytom B., proti odporcovi: Obvodnému pozemkovému úradu Prešov, Námestie mieru 2, za účasti: 1/ Ing. M. H., bytom J., 2/ A. K., bytom T., 3/ M. H., bytom K., 4/ M. F., bytom R., 5/ Ing. J. F., bytom R., 6/ L., š. p., P., o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 1. októbra 2008, číslo: OPÚ 2008/1669-24/Ba v spojení s opravou zo dňa 3. novembra 2008, číslo: OPÚ-2008/1669-35/Ba, o odvolaní M. H., bytom K. proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sp/77/2008-45 zo dňa 7. mája 2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sp/77/2008-45 zo dňa 7. mája 2010   p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom krajského súdu bolo zrušené rozhodnutie odporcu z 1.10.2008 v spojení s opravou zo dňa 3.11.2008, (spis. značiek uvedených v záhlaví tohto rozsudku), ktorými rozhodnutiami odporca určil podľa § 4 ods. 1 a 2 písm. c/ zák. č. 229/1991 Z. z. okruh oprávnených osôb v bode 1 rozhodnutia a v bode 2 rozhodol o vydaní parciel tam uvedených. Následne opravou rozhodnutia doplnil bod 2 uvedením podielov jednotlivých oprávnených osôb, o. i. aj M. H. v pomere ⅝ - ín k celku.

Konanie pred krajským súdom sa uskutočnilo na základe opravného prostriedku navrhovateľov 1/ až 3/ proti rozhodnutiu odporkyne, pričom ich opravný prostriedok bol založený na tvrdení, že dedičské konanie po nebohom P. H., zomrelom X. vedené pod D 1660/83 prebehlo bez účasti spoludedičov a nehnuteľnosti rozhodnutím z 21.12.1983 nadobudol M. H. (osoba účastná na konaní pod por. č. 3), pričom dedičské konanie prebehlo 2 mesiace po vyvlastnení a takmer 5 rokov po smrti poručiteľa. Krajský súd s poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 229/1991 a § 4 ods. 3 dospel k záveru, že okruh oprávnených osôb aj výška podielov je upravená zákonom, preto neprichádza do úvahy dedičská postupnosť podľa Občianskeho zákonníka. Ak správny orgán vychádzal pri určovaní výšky podielov z dedičského rozhodnutia D 1660/83 po pôvodnom vlastníkovi P. H. (½) a D 710/92 po

pôvodnej vlastníčke K. H. (½) postupoval v rozpore s § 4 ods. 1, 2 zákona. Uvedené dedičské rozhodnutia po pôvodných vlastníkoch mali význam len pre zistenie, či nenastal dôvod pre postup podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona, keď deti po pôvodných vlastníkoch sú oprávnenými osobami, všetci rovnakým dielom.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. a/ v spojení s ustanovením § 250q ods. 2 a § 250l ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie v spojení s opravou zrušil a vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie.

Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o reštitučnom nároku oprávnených osôb tak, ako to naznačil krajský súd v tomto rozsudku.

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie M. H., osoba účastná na konaní pred súdom pod por. č. 3, účastník správneho konania, ktorý v odvolaní žiadal potvrdiť rozhodnutie odporcu v celom rozsahu, už aj so zreteľom na dĺžku súdneho sporu. V doplnení odvolania poukázal na to, že opravný prostriedok navrhovateľov smeroval len proti výške jeho podielov po otcovi, nie proti celému rozhodnutiu, pričom poukázal na konanie 16C 295/93 Krajského súdu v Prešove, kde došlo „k zamietnutiu podielu súrodencov“. Žiadal potvrdenie rozhodnutia odporcu.

Navrhovatelia vo vyjadreniach k odvolaniu M. H. žiadali potvrdenie rozsudku krajského súdu.

Najvyšší súd po oboznámení sa s obsahom súdneho i administratívneho spisu Obvodného pozemkového úradu v Prešove, bez nariadenia pojednávania z dôvodov podľa § 250ja ods. 2 v súvislosti s § 250l ods. 2, keďže účastníci boli prvostupňovým súdom vypočutí, resp. mali možnosť sa pojednávania zúčastniť, dospel v odvolacom konaní jednomyseľne k záveru, že zrušujúce rozhodnutie krajského súdu je vo výroku vecne správne a odvolanie proti rozsudku krajského súdu nie je dôvodné.

Odvolací súd konštatoval, že konanie o reštitučnom nároku sa síce vedie už dlhú dobu, priebežné rozhodnutia pozemkového úradu boli už opakovane krajským súdom zrušené, avšak z rozdielnych právnych dôvodov a na návrh rozdielnych účastníkov. Možno tiež konštatovať, že t. č. nie je sporný samotný predmet reštitúcie. Krajský súd na str. 4 svojho

rozsudku ustálil, že sporným nie je okruh oprávnených osôb ani samotný nárok, ale výška podielov. Pokiaľ krajský súd ustálil, že okruh oprávnených osôb aj výška podielov je upravená zákonom, konkrétne § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 229/1991 Zb., potom zodpovedá požiadavke zákona, ak deti po pôvodných vlastníkoch (a ich právni nástupcovia) sa podieľali na reštitúcii všetci rovnakým dielom, čomu rozhodnutie odporcu nezodpovedá a preto ho krajský súd dôvodne zrušil.

Otázka vyporiadania sa medzi dedičmi, či už na základe dedičským rozhodnutí alebo iných dohôd medzi dedičmi, nie je pre určenie výšky podielov podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona relevantná. V reštitučnom vzťahu medzi reštituentmi a štátnym orgánom (príslušným pozemkovým úradom) je totiž rozhodujúce pre stanovenie podielov zákonná úprava, v danom prípade so zákonom stanoveným rovným dielom pre všetkých (deti a manžel osoby, ktorej bol majetok odňatý).

Ak bol teda majetok odňatý (vyvlastnený alebo inak prevedený na štát) P. H. (zomr. v r. X.) a dedičské konanie po ňom sa do dňa odňatia neuskutočnilo, niet právneho dôvodu pre iný záver, než pre ten záver, ktorý vyvodil krajský súd, t. j. pre rovnaký podiel osôb uvedených v § 4 ods. 2 písm. c/ zákona.

Podľa názoru odvolacieho súdu však doterajšie výsledky konania nedávajú dostatočný podklad pre záver, kedy a na základe akého titulu boli nehnuteľnosti (inak vymedzené v konaní zadováženým znaleckým posudkom) pôvodným vlastníkom odňaté, najmä kedy nadobudlo právoplatnosť vyvlastňovacie rozhodnutie, kto bol ako oprávnený vlastník vyvlastňovaný, príp. kedy a komu boli nehnuteľnosti odňaté bez právneho dôvodu, či sa tak stalo pred alebo po nadobudnutí právoplatnosti dedičského rozhodnutia v konaní D 1660/83). Aj z týchto dôvodov preto odvolací súd považuje zrušenie rozhodnutia odporcu a vrátenie veci na ďalšie konanie za dôvodné a preto prvostupňový rozsudok potvrdil.

Účastníkom náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, keďže žiadny z nich nemal vo veci plný úspech.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2011

JUDr. Ida H a n z e l o v á, v. r. predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková